Rastlina rajčiaka obsypaná zelenými plodmi, ktoré sa nechcú sfarbiť, je bežným problémom mnohých pestovateľov. Našťastie existuje množstvo osvedčených postupov a rád, ako dozrievanie urýchliť a zachrániť úrodu. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o tom, ako na to, prečo k oneskorenému dozrievaniu dochádza a ako sa tomu dá predísť.
Prečo paradajky nedozrievajú?
Ešte aj na jeseň môžeme v záhradkách nájsť dozrievajúce, ba dokonca kvitnúce paradajky. Avšak, koniec sezóny sa nezadržateľne blíži a s klesajúcimi teplotami už nemusia mať paradajky dostatok času na dozretie. Oneskorené dozrievanie môže mať rôzne príčiny:
- Kolísanie teplôt: Optimálna teplota pre dozrievanie paradajok je medzi 16 a 26 °C. Ak teplota klesne pod 15 °C, proces sa spomalí. Príliš vysoké teploty nad 30 °C môžu byť tiež problémom.
- Nedostatok svetla: Rajčiaky potrebujú aspoň 6 až 8 hodín plného slnečného svetla denne. Nedostatok svetla ovplyvňuje fotosyntézu a tým aj tvorbu plodov.
- Nesprávna výživa: V počiatočných fázach rastu potrebujú rastliny dusík, no s dozrievaním plodov sa mení potreba na draslík a fosfor. Nedostatok draslíka môže potlačiť tvorbu lykopénu, farbiva zodpovedného za červenú farbu paradajok.
- Nadmerná zálievka: Príliš veľa vody môže spôsobiť hnilobu koreňov a stres rastlín, čo negatívne ovplyvňuje dozrievanie.
- Choroby a škodcovia: Hubové, bakteriálne alebo vírusové infekcie, ako napríklad pleseň zemiaková alebo pleseň sivá, môžu rastliny oslabiť a brániť ich rastu.
- Preťažené rastliny: Keď rastlina spotrebuje príliš veľa energie na tvorbu listov a kvetov, nezostane jej veľa energie na sfarbenie zelených paradajok.
- Nedostatok etylénu: Na zrenie paradajok je potrebná aj chemická látka nazývaná etylén. Táto chemikália je bez zápachu, chuti a na pohľad neviditeľná.
Ako urýchliť dozrievanie paradajok na rastlinách?
Ak chceme dozrievanie paradajok na rastlinách urýchliť, musíme si uvedomiť, v akých podmienkach dozrievajú najlepšie. Do hry vstupuje mnoho faktorov. Vo všeobecnosti by sa plody rajčiaka mali farbiť asi 6 až 8 týždňov po opelení kvetov, pričom záleží aj od odrody. Druhy s malými plodmi zvyčajne začnú dozrievať skôr ako veľké odrody. Aj vonkajšie teploty zohrávajú významnú úlohu. Paradajky produkujú karotén a lykopén (látky, ktoré spôsobujú červené sfarbenie) pri teplote 10 až 30 °C. Problémy dozrieť majú často aj preťažené rastliny rajčiakov.
Tu je niekoľko tipov, ako urýchliť dozrievanie paradajok priamo na rastlinách:
- Odstráňte prebytočné výhonky a listy: Väčšina záhradníkov vie, že treba odstraňovať výhonky v podpazuší vetvičiek, ale nie každý vie, že je vhodné skrátiť aj hlavnú stonku rastliny rajčiaka. Potom prestane plytvať energiou na tvorbu nových listov a ďalších a ďalších kvetov. Energiu použije na dozrievanie zelených paradajok, ktoré sú ešte na rastline. Nenechávajte zbytočne na rastlinke výhonky, ktoré zostali po zbere plodov. Neslúžia už na žiaden účel, len zbytočne oberajú rastlinu o energiu. Vytvárajú nové stonky, ktoré konkurujú ostatným vetvám v boji o živiny. Ak ich necháte na rastline, môžete získať viac plodov, ale paradajky budú menšie a rastlina bude ťažšia. Na konci sezóny môžete odstrániť viac listov ako v lete, keď hrozí nebezpečenstvo úpalu.
- Obmedzte zálievku: Ak obmedzíte rajčiakom zálievku, nepriamo vyšlete správu, aby dozreli plody, ktoré na rastline už sú. Množstvo vody, ktoré rastlina rajčiaka potrebuje, závisí od toho, v akom bode rastového cyklu sa nachádza.
- Odstráňte kvety: Trvá niekoľko týždňov, kým paradajky po opelení kvetov dozrejú. Ak sa blíži jeseň (približne šesť týždňov pred očakávaným prvým mrazom) je jasné, že z týchto kvetov už plody nevyrastú. Lepším riešením je ich odstrihnúť. Už nie je čas na to, aby ste dúfali v dozretie všetkých plodov, ktoré rastliny nasadili. Snažte sa vyťažiť maximum z tých, pri ktorých je reálna šanca, že dozrú. Z rajčín vo veľkosti myrobalanu už určite nič nebude. Neváhajte preto nad ich odstránením, či už prebierkou z jednotlivých strapcov, alebo skrátením rastového vrcholu, teda hlavnej stonky za 7. až 8. strapcom. Ide o to, donútiť rastlinu, aby všetku energiu smerovala do perspektívnych plodov a ich dozrievania. Ani do ďalšieho rastu vegetatívnych častí, ani do vyživovania úplne malých plodov a už vôbec nie do nasadzovania kvetov.
- Vytvorte tieň: Mnoho pestovateľov rajčín sa čuduje, prečo plody nedozrievajú, keď je teplo a slnečno. Zvyčajne je to preto, že je až priveľmi teplo, teda nad 30 °C. Vtedy je riešením vytvoriť paradajkám viac tieňa.
- Zakryte rastliny: Ak pestujete rajčiny na voľnej hriadke, skúste na noc prehodiť cez rastliny bielu netkanú textíliu. Chladné počasie paradajkám veľmi nevyhovuje a môže sa stať, že s príchodom jesene ostanú na rastline nedozreté plody.
- Odstráňte choré a poškodené plody: Ak zbadáte suchú hnilobu, plesne, poškodenia od hmyzu alebo prasknuté plody, okamžite ich odstráňte. Plody poškodené suchou hnilobou už nevyliečite. Treba ich čím skôr obrať a dať do kompostu, aby sa nestali živnou pôdou pre iné hniloby. Keď sa pleseň na rajčinách objaví, hneď pri prvých príznakoch odstráňte napadnuté listy. Šírenie patogéna to aspoň spomalí.
Ako nechať dozrieť zelené paradajky doma?
Ak už vonkajšie podmienky nie sú priaznivé, môžete paradajky obrať a nechať ich dozrieť v interiéri. Viete o tom, že plody, ktoré sú aspoň mierne zrelé, ľahko dozrejú v interiéri?
Prečítajte si tiež: Pestovanie zemiakov na Slovensku
- Výber plodov: Pri zbere sa uistite, že odstránite všetky poškodené, pokazené alebo choré paradajky. Zelená zelenina by mala mať normálnu veľkosť ako červená paradajka. V ideálnom prípade je, keď sa už začína trochu zafarbovať. Ak plody oberiete, kým nie sú zrelé, nie sú botanicky pripravené a nemôžu dozrieť.
- Teplota: Najdôležitejším faktorom pri dozrievaní paradajok je teplota. Ideálna teplota na dozrievanie paradajok je 18 ° C až 24 ° C. Paradajky môžu dozrieť aj pri nižšej teplote (10 ° C až 15 ° C), ale dosiahnutie požadovanej zrelosti bude trvať približne mesiac. Ak však máte plody umiestnené v miestnosti pod 10 ° C, zelenina nedozrie a môže sa začať kaziť.
- Svetlo: Táto zelenina nepotrebuje na dozrievanie svetlo. V skutočnosti často dozrieva v tme lepšie, ako keď sú plody vystavené slnečnému žiareniu.
- Etylén: Paradajky, ako väčšina zeleniny a ovocia, počas dozrievania produkuje etylén. Práve ten umožní nezrelým plodom dozrieť. Tým, že paradajkám poskytnete viac etylénu, môžete proces zrenia urýchliť. Slnečné žiarenie pritom nie je podmienkou. Pomôcť môže aj etylén, plyn, ktorý je v komerčnom prostredí využívaný na urýchlenie dozrievania ovocia. V prípade, ak chcete zachrániť nedozretú úrodu, môže pomôcť. Prirodzene sa uvoľňuje zo zrejúceho ovocia, ako sú banány a jablká.
Overené metódy dozrievania paradajok v interiéri
- Na plechu za oknom: Paradajky nechajte dozrievať na plechu za oknom. Nezabudnite, že musia byť aj pustené radiátory, čím dokonale naimitujete teplo a svetlo, ktoré paradajky potrebujú.
- Medzi kartóny od vajec: Veľmi dobrý nápad, ako prinútiť paradajky dozrieť, je dať ich do kartónov od vajec rovnako, ako vajcia. Paradajky uložíme na a položte ich na hornú časť skrine alebo na iné teplé miesto cca. 18 až 20 stupňov Celzia. Po niekoľkých dňoch by mali sčervenať. Tento proces zrenia môžete zrýchliť pridaním jablka.
- Do pohára s jabĺčkom: Na túto metódu vyberáme len rajčiny, ktoré sú nepoškodené a majú pevnú šupu. Zelené rajčiny oberieme a zbavíme stopiek. Pripravíme si väčší zavárací pohár (4-5l) a na dno uložíme zrelé jabĺčko (1 alebo 2) a uložíme paradajky. Jablko nesmie byť poškodené ani nahnité. Pohár uzavrieme a položíme na parapetu. Jablká uvoľňujú etylén, vďaka ktorému budú rajčiny rýchlejšie dozrievať. Ďalšou možnosťou je položiť paradajky na jablká a nechať ich na otvorenom slnečnom mieste (napríklad na parapete). Rajčiny dozrejú rýchlejšie, ako keď ich necháte len tak na okne na slniečku. Rovnakým spôsobom funguje aj pridanie banánu do poháru s paradajkami.
- Piliny: Paradajky rýchlejšie dozrejú aj pomocou pilín. Zelené paradajky uložíme do debničky alebo inej nádoby vystlanej pilinami a uložíme na slnečné miesto. Vďaka veľmi dobrej výhrevnosti pilín, paradajky postupne dozrejú. Druhou možnosťou je zabaliť paradajky do starých novín - každú paradajku zvlášť a uložiť na parapet. Rajčiny pravidelne kontrolujeme, aby sme zistili, ktoré dozreli a ktoré naopak potrebujú ešte čas.
- Trik našich babičiek: Rajčiny dáme do interiéru, potrebujú teplotu 15-18 stupňov. Keď je teplota vyššia, ľahko zmäknú. Vezmeme nádobu - môže byť sklenená alebo aj krabica (moja babička ich ukladala normálne na policu na posteľ). K rajčinám pridáme aj pár zrelých (nie červivých ani hnilých) jabĺk. Jablká by mali byť domáce, bez chemikálií a postrekov. Etylén začne na rajčiny rýchlo pôsobiť a tie začnú dozrievať skutočne rýchlo a to či v tme alebo vo svetle.
- Vytiahnutie celej rastliny: V čase, keď prichádzajú prvé mrazy, je overeným trikom vybrať celú rastlinu zo zeme a zavesiť ju hore nohami v garáži alebo v pivnici, kde je teplota nad bodom mrazu. Overenou metódou na dozrievanie rajčín je vykopanie celej rastliny zo zeme. Tú zo záhrady odoberte ešte predtým, ako udrú prvé mrazy. Následne ju v garáži alebo na inom krytom a teplom mieste zaveste dolu hlavou. Teplota nesmie klesnúť pod nulu.
- V kartónovej škatuli: Jednou z metód, ako zabezpečiť, aby paradajky dozreli, je ich umiestnenie do kartónovej škatule. Tú najprv vysteľte novinami. Následne do nej poukladajte paradajky tak, aby medzi nimi zostal malý priestor. Navrch položte ďalšiu vrstvu novín a krabicu umiestnite na teplé miesto. Nezabudnite paradajky pravidelne kontrolovať. Kaziace sa kusy ihneď odstráňte, aby sa nákaza nešírila ďalej.
Tabuľka: Ideálne podmienky pre dozrievanie paradajok v interiéri
| Faktor | Ideálne podmienky |
|---|---|
| Teplota | 18-24 °C |
| Svetlo | Tma (nie je potrebné svetlo) |
| Etylén | Prítomnosť zrelého ovocia (jablká, banány) |
Ako predchádzať problémom s dozrievaním?
Prevencia je vždy lepšia ako liečba. Tu je niekoľko tipov, ako predchádzať problémom s dozrievaním paradajok:
- Výber správnej odrody: Skoré odrody paradajok, ako napríklad „Poranek“ a „Promyk“, začínajú dozrievať už začiatkom júla. Štandardným paradajkám trvá 20 až 30 dní od nasadenia plodov, kým dosiahnu plnú veľkosť, a potom ďalších 20 až 30 dní, kým dozrejú, t. j. zmenia farbu.
- Správny čas výsadby: S predpestovaním paradajok je dobré začať už s končiacim februárom prípadne začiatkom až v polovici marca. Vyhovuje im slniečko, no nie moc ostré. Prvým znakom toho, že je vhodný čas na výsadbu paradajok teda je, keď sa nočná teplota trvale pohybuje nad touto hranicou (10 ° C). Druhým znakom, že nadišiel čas sadiť paradajky je teplota pôdy. V ideálnom prípade by mala byť teplota pôdy 16 ° C. Podľa dlhoročnej tradície by sa po troch zamrznutých už nemali vyskytovať nočné mrazy. Po 15. máji nastáva teda obdobie, kedy by sme sa už nemali obávať vysádzať na vonkajšie záhony predovšetkým teplomilné rastliny, medzi ktoré patrí paprika, paradajky, uhorky a tekvicovité plodiny.
- Kvalitná pôda: Paradajky si vyžadujú veľmi úrodnú pôdu. Ideálna je prevzdušnená hlinitá a piesočnatá pôda. Najlepšie záhony pripravíte na príchod paradajky tak, že nebudete šetriť prírodným kompostom. Pre paradajky je veľmi prospešné napríklad organické hnojivo z morských rias, alebo hnoj z hydiny. Domáce hnojivo si môžete vyrobiť aj zo žihľavy či paprade a zvýšiť tak odolnosť paradajky. Dajte si pozor aj na to, aby ste nesadili do substrátu, v ktorom ste minulý rok alebo 2-3 pred ním pestovali papriku, paradajku alebo baklažán.
- Dostatočný priestor a slnko: Pri výbere miesta na zasadenie, hľadajte také, ktoré je zaliate slnkom. Vykopte väčšie diery, ako si myslíte, že budete potrebovať a dodržujte vzdialenosť najmenej pol metra, pričom rastliny umiestnite tak, aby najnižšia sada listov bola na úrovni pôdy.
- Pravidelná zálievka: Paradajkové lôžko zalejte s cca 2,5 dcl vody raz týždenne odstátou a nie moc studenou vodou. Počas letného obdobia môžete aj o niečo častejšie. Ak nebudú mať dostatok vlaky, začnú praskať. Pravidelne teda zavlažujte pôdu, no vyhnite sa „bahnitej“ vode, vtedy viete, že ste to prehnali. Vodu však nalejte priamo na pôdu, nie na listy, mohli by totiž vyschnúť. Najbezpečnejším a najprospešnejším časom na polievanie je skoré ráno, alebo pri večernom zotmievaní. Riadim sa spôsobom sadenia rajčín a paprík, ktorý sa odborne nazýva "vysádzanie na vodu" a zaručí úspešné ujatie priesady a predpoklad pre jej ďalší kvalitný rast a bohatú úrodu. Vyhĺbime jamku do hĺbky motyky. Do jamky vložíme kvalitnú priesadu bez ohýbania až po prvé pravé listy (prvé dva listy na rastline sú klíčne, potom nasledujú pravé listy). Po urovnaní zeminy povrch pôdy zavlažíme asi 1L vody a potom týždeň priesady nepolievame, aby sa korene ťahali smerom nadol za vodou. V čase vytvárania plodov už sadeniciam treba dopriať zálievku. Ideálne je to ráno, ja svoje rastliny polievam s prvými lúčmi slnka, často už o 6 - 7 ráno. Každopádne treba minimalizovať kontakt vody s rastlinou, polievame iba ku koreňom a nie studenou vodou. Používam vlažnú vodu. Rastliny sú živý organizmus a studená sprcha by na ne mohla pôsobiť ako keby ste seba ráno obliali studenou vodou. Pre rastliny je to šok a dlho sa z toho spamätávajú.
- Pravidelné okopávanie a prihnojovanie: Po dvoch týždňoch od výsadby priesad je potrebné urobiť prvú okopávku papriky. Je to veľmi dôležitý úkon, ktorým sa zbavujeme buriny, pretože ochudobňuje rastliny o dôležité živiny, ale hlavný prínos okopávky je v prevzdušnení a prekyprení pôdy, čo je mimoriadne dôležité pre rozvoj rastliny. Okopávky opakujeme v dvojtýždňových intervaloch počas celej sezóny. Po prvej okopávke začíname aj s prvým prihnojovaním rastlín. Snažíme sa pre tento účel používať hlavne biologické hnojivo (ovčí alebo slepačí trus v zriedenej forme). Kto nie je precitlivený na chemické hnojivá, môže ich tiež použiť v koncentrácii, ktorú predpisuje výrobca.
- Odstránenie prvých kvetov: Keď sa na rastline vytvoria prvé tri kvety, tak ich odporúčam odstrániť. V prípade, že sme to nestihli a vytvorili sa už malé plody, tak ich čím skôr treba odtrhnúť. Má to veľký význam pre bujný rast priesady. V počiatočnom štádiu rastu sa snažíme, aby sa vytvorila hlavne zelená hmota na rastline, ako základ bohatej úrody.
- Preventívne ošetrovanie proti plesniam: V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Odporúčam prostriedok Magnicur Energy. V prípade, že sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte pri použití postreku nádej na záchranu rastlín. V prípade rozsiahlejšieho výskytu plesne sú šance na záchranu minimálne. Mnohí záhradkári sa na mňa obracajú s prosbou, ako zachrániť paradajky, ktoré sú poškodené plesňou. Väčšina z nich však odmieta akýkoľvek chemický postrek. Žiaľ, použitie biologických prípravkov pri silnom poškodení rastlín je neefektívne. V tomto období existuje ešte možnosť výsadby priesad, ktoré si pripravíme z odlomených bočných výhonkov. Dôrazne upozorňujem, že výhonky musia byť odlomené iba zo zdravých paradajok, ktoré neboli napadnuté plesňou. Môžeme ich nechať zakoreniť vo vode alebo rovno zapichnúť do pôdy a pravidelne polievať.
- Vylamovanie bočných výhonkov: Pestovanie paradajok tornádo či iných obľúbených odrôd kolíkových paradajok má špecifikum vo vylamovaní bočných výhonkov. Možno nie každý vie, že jeden bočný výhonok na paradajke je iný ako ostatné a práve ten je dobré na rastline ponechať a nevylomiť ho. Bočný výhonok je tá časť rastliny, ktorá vyrastá v pazuche listu medzi hlavnou stonkou a listom. Vysoké odrody paradajok, aby nám dali čo najvyššie výnosy, zvyčajne pestujeme na dva výhonky. Keď chceme paradajky pestovať na dva výhonky, tak vtedy nevylamujeme bočný výhonok pod prvým súkvetím. Výhonok pod prvým sukvetím je najsilnejší (je na ňom najviac plodov), preto ho ponechávame.
- Netrhať zdravé listy: Listy do času, kým sú zdravé, nie sú ožltnuté a nemajú hrdzavé škvrny, nikdy nevylamujeme. Plnia dôležité funkcie počas rastu paradajok a majú na rastline svoje opodstatnenie.
- Používať prírodné hnojivá: Odporúčam prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Môžeme ho použiť aj na papriku. V súčasnosti je prelomovým hnojivom, ktoré predstavuje pre rastliny významný zdroj dôležitých živín, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast rastlín a zaručuje kvalitnú a bohatú úrodu. Robím z neho kvas, a to tak, že 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustím v 10 litroch vody. Nechám to za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10. Čiže jeden deciliter kvasu treba riediť s 10 decilitrami vody. Predtým, ako hnojivo nalejeme na korene rastliny, ju dobre polejeme vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie paradajok týmto spôsobom odporúčam raz za 10 dní.
- Kontrola zdravotného stavu priesad: Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať. Hlavne si všímame, či nám nežltnú na paprikách listy, alebo či sa divne neskrúcajú. Zdravé listy majú mať sýto zelenú farbu, bez hnedých škvŕn, alebo akýchkoľvek fľakov. Všímame si hlavne spodnú stranu listu, tam je zvyčajne výskyt vošiek a bielych molíc. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek, tie však voľným okom nie sú viditeľné. V prípade uvedených škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi, lebo môže dôjsť k znehodnoteniu celých rastlín za veľmi krátky čas. Dnes už máme širokú škálu prípravkov na chemickej alebo biologickej báze. Pri vykonávaní postreku sa ho snažíme dostať na spodnú stranu listu. Postrekovanie listov iba zvrchu je neefektívne.
Ako rozoznať zrelú paradajku?
- Farba: Zrelé paradajky majú rovnomerne sýtu farbu bez zelených škvŕn. Ich šupka je potom lesklá a hladká, bez vrások, škvŕn a prasklín. Nezrelé paradajky majú často matný, múčnatý povrch.
- Konzistencia: Ak paradajka dosiahla zrelosť, mala by sa pri ľahkom tlaku jemne poddať, ale nemala by byť príliš mäkká alebo kašovitá.
- Vôňa: Zrelé paradajky majú výraznú, sladkú a zemitú vôňu. Ak chcete cítiť vôňu, musíte k paradajke priblížiť nos, pretože listy rastliny majú silnú, charakteristickú vôňu, ktorá môže zakryť vôňu ovocia.
- Oddelenie od stonky: Môžete ich zbierať, keď začnú meniť farbu a ľahko sa oddelia od stonky.
Ďalšie možnosti spracovania paradajok
Ak sa vám predsa len stane, že niektoré kúsky zostanú tvrdé a zelené, nemusíte ich hneď vyhadzovať. Zelené paradajky by ste s vyprážaním pravdepodobne nespojili, a pritom ide o neskutočnú delikatesu. Vyskúšajte! Sezóna paradajok v záhrade alebo na balkóne je v plnom prúde. Ľahko sa však môže stať, že omylom odtrhnete zelenú paradajku alebo odlomíte malý konárik s nezrelou paradajkou. Je to nepríjemné? Vôbec nie! Väčšina ešte zelených paradajok ľahko dozrieva.
Sú nedozreté paradajky jedovaté?
Nezrelé plody paradajok obsahujú jed solanín. Ten sa odbúrava dozrievaním, najviac ho obsahujú malé tmavozelené plody. Na to, aby ste po ich konzumácii mali zdravotné problémy, by ste museli zjesť vyše 600 g väčších nedozretých plodov. Napriek tomu sa konzumácia džemov, kečupu či nakladaných nezrelých paradajok neodporúča pre tehotné ženy a ľudí so zdravotnými problémami.
Pestovanie paradajok na balkóne
V súčasnosti je populárne pestovať zeleninu aj v kvetináčoch na terasách či balkónoch. Pestovanie balkónovej zeleniny má veľmi veľa výhod. Samozrejme, výnosy z takého pestovania sú nižšie v porovnaní s klasickým pestovaním na záhrade. Ale má to obrovský prínos pre človeka, zasadiť si niečo na balkóne, keď príde z práce domov. Vyčistí si hlavu, zamestná ruky. Na balkóne sa dajú pestovať okrem klasických paradajok či paprík aj menej tradičné balkónové zeleniny, naprílad zemiaky vo vreciach. Alebo fazuľa, ktorá v lete urobí aj príjemný tieň. Do kvetináčov je možné zasadiť aj kaleráb či hrášok. Netreba toho veľa, pre dobrý pocit stačí aj málo. Je to aj výborná aktivita s deťmi.
Rajčiak, paradajka alebo rajčina?
Žiadny. Všetky tri pomenovania najobľúbenejšej zeleniny sú správne. Aj keď o rajčiaku by sa dalo polemizovať, používa sa skôr v odbornej literatúre, je to botanický názov pre paradajku či rajčinu.
Prečítajte si tiež: Rodinný recept na Medvedie Labky
Prečítajte si tiež: Aplikácia Sencor Liquid