Možno ste sa aj vy, podobne ako mnohí, stretli alebo aspoň videli voľne žijúcu zver v prímestských lesoch. Najmä na jeseň sú rozsiahle lúky často rozryté od diviakov. Človek si ide zabehať alebo sa prejsť a stretnutie s diviačou rodinkou nemusí byť vždy príjemné. Je bežné, že sa so zvieratami stretávame čoraz častejšie?
Premnoženie zveri a kontrola
Problém premnoženej zveri môže spočívať v nedostatočnej kontrole okresného úradu, ktorý je odborným orgánom nad poľovníctvom, ako aj ministerstva pôdohospodárstva.
Mimoriadny lov
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky povoľuje mimoriadny lov v čase ochrany týchto druhov zveri:
- Jeleň lesný: Jeleň I. a II. veková trieda v termíne od 16.01.2026 do 28.02.2026, jelienča v termíne od 16.01.2026 do 31.03.2026.
- Daniel škvrnitý: Daniel všetky vekové triedy v termíne od 16.01.2026 do 28.02.2026, danielča v termíne od 01.01.2026 do 31.03.2026.
- Muflón lesný: Muflón všetky vekové triedy od 16.01.2026 do 31.03.2026, muflónča v termíne od 01.01.2026 do 31.03.2026.
Ministerstvo povoľuje mimoriadny lov uvedených druhov raticovej zveri v čase ochrany z dôvodu ochrany majetku a s cieľom predísť neúmerným škodám spôsobeným zverou na lesných porastoch a poľnohospodárskych kultúrach. V poľovných revíroch, kde sa lov niektorého z uvedených druhov zveri plánuje, možno loviť túto zver v zmysle schváleného plánu chovu a lovu a zmien vykonaných podľa § 30 ods. 10 zákona o poľovníctve. Ak vznikne potreba loviť niektorý druh zveri na nepoľovnej ploche, naďalej je potrebné mimoriadne povolenie lovu vydané okresným úradom, pozemkovým a lesným odborom podľa § 56 ods. 7 zákona o poľovníctve. Zver ulovenú na nepoľovnej ploche užívateľ poľovného revíru, ktorý bol poverený vykonaním lovu, uvedie v dokumentácii poľovného revíru.
Mimoriadny lov diviačej zveri
Ministerstvo takisto povoľuje mimoriadny lov diviačej zveri v kategórii dospelý diviak a diviačica v termíne od 16.01.2026 do 30.06.2026, čo odôvodňuje ochranou zveri a chovu zveri, za účelom zníženia denzity diviačej zveri a prevencie šírenia afrického moru ošípaných v populácii diviačej zveri. Týmto mimoriadnym povolením lovu sa dosiahne, že v rámci celého Slovenska bude možný celoročný lov diviačej zveri bez ohľadu na vek a pohlavie.
Prečítajte si tiež: Pestovanie zemiakov na Slovensku
Zároveň bude umožnený lov dospelej diviačej zveri v čase ochrany na nepoľovných plochách, pričom podmienkou pre realizáciu lovu na nepoľovnej ploche je vydanie rozhodnutia príslušného okresného úradu, pozemkového a lesného odboru podľa § 56 ods. 7 zákona o poľovníctve.
Stretnutie s diviakom v meste
Stretnúť divú zver v mestách dnes nie je nič mimoriadne. Napríklad v Prievidzi sa na sídlisku Sever takmer denne potulujú diviaky.
Rada odborníka
Odborník Rudolf Ivičič radí, čo robiť, ak toto zviera stretneme niekde na prechádzke v parku alebo na sídlisku: "Jednoducho nič, pretože to zviera je rýchlejšie ako človek. Pre diviaky nie sme žiadna potrava, preto nemajú dôvod na nás útočiť, najmä nie v pre nich neprirodzenom prostredí. Podľa mojich poznatkov, nie sú útoční, určite v meste nikdy." Vo všeobecnosti platí, že v meste sme skôr pánmi my, takže zvery sa skôr stratia ako zaútočia. Ak by sme sa aj snažili utekať, bolo by to márne. Aj diviaky alebo medvede sú veľmi slušní bežci - medveď vraj dá stovku aj pod desať sekúnd.
Popis diviaka lesného
Diviak lesný sa vyznačuje štetinatou, hrubou srsťou a tenkým chvostom. Na dĺžku meria od 0,9 m až 1,8 m. Dĺžka chvostu môže byť od 15 do 30 cm. Hmotnosť samcov je obyčajne 50-190 kg, no v oblastiach ako sú napríklad Karpaty, dosahujú niektoré samce hmotnosť aj 350 kg. Vyznačujú sa vyčnievajúcimi očnými zubami, tzv. klami. Hmotnosť samíc sa pohybuje od 35 do 160 kg. Dĺžka gravidity sa pohybuje od 114 do 118 dní. Sfarbenie býva rôzne, od svetlohnedej po čiernu až červenohnedú farbu. Diviačie mláďatá majú na srsti typické pruhy. Mláďatá dosahujú pri narodení hmotnosť od 1,1 do 1,3 kg. Diviaky sa dožívajú v priemere 10 až 12 rokov.
Charakteristika diviačej zveri
Diviačia zver je intenzívne prenasledovaná a z tohto dôvodu je aktívna v noci. Pohybuje sa a žije v tzv. čriedach. V jednotlivých čriedach vládne prísna hierarchia, v staršom veku samce čriedu opúšťajú a žijú individuálne. Diviačiu čriedu tak tvoria diviačice s diviačatami. Túto čriedu vedie najskúsenejšia a najstaršia diviačica, ktorá ju ochraňuje. K týmto čriedam sa počas ruje pripájajú diviaky, ktoré medzi sebou bojujú. Obdobie párenia diviačej zveri nastáva v zimných mesiacoch, v novembri a decembri, ale diviačice môžu byť rujné počas celého roka. Zaujímavosťou je, že počas zimného obdobia sa v úrodných rokoch pári aj časť mláďat z prvých vrhov samičieho pohlavia vo veku od 7 až 10 mesiacov.
Prečítajte si tiež: Rodinný recept na Medvedie Labky
Počas letných horúčav diviaky radi vyhľadávajú bahniská, kde sa ochladzujú, a následne sa otierajú o kmene, na ktoré odtláčajú bahnisté stopy.
Odstrel čiernej zveri
Odstrel čiernej zveri je značne problematický vzhľadom na jej nočný spôsob života a migráciu. Meradlom pri love diviačej zveri by mala byť najmä telesná vyspelosť a skutočnosť, že pri súčasných pomeroch je potrebné splniť asi 70 % plánu lovu v kategórii prasiatok, 20 % v kategórii I. vekovej triedy (starých do 24 mesiacov) a iba 10 % dospelej zveri. Rozlišujeme aj II. vekovú triedu (3 - 4 roky) a III. vekovú triedu (od 5 rokov). Presnejšie zaradenie jedinca však býva vo voľnej prírode problematické. Diviaka III. vekovej kategórie by sme mali uloviť ako trofej iba tam, kde je skutočne zaručená prítomnosť ďalšej vyspelej zveri. V každom prípade by sme mali u samčej zveri dodržiavať jednu plne automatickú zásadu - za všetkých okolností ochraňovať osamotene sa potulujúce mladé diviaky. Jedná sa o najsľubnejších jedincov, ktorí dávajú dobrý predpoklad ďalšieho zdravého vývinu.
Nebezpečenstvo stretnutia s diviakom
Odborníci tvrdia, že diviak je najnebezpečnejšie zviera v našej prírode. Treba si preto dávať veľký pozor na stretnutie s týmto zvieraťom, môže nás to stáť život! Je pravdou, že diviak lesný sa pohybuje prevažne za šera alebo v noci, no počas dňa sa skrýva v húštinách. Pre človeka je to však veľmi nebezpečné, nakoľko ak náhodou pri pokojnom hubárčení vyruší a vyplaší malé prasiatka so samicou, bez váhania na vás samica zaútočí. Taktiež pri strete so psom je toto stretnutie života ohrozujúce, keďže ide o príbuzného ich veľkého nepriateľa - vlka. A preto by ste aj pri samotnom love tejto odvážnej zveri mali byť obozretný a maximálne opatrný, inak sa môže skončiť tragicky.
Ako sa správať pri stretnutí s diviakom:
- Zachovajte pokoj: V žiadnom prípade nepanikárte. Nerobte prudké pohyby a pokiaľ možno, vyhnite sa aj priamemu očnému kontaktu. Očný kontakt je v prírode braný ako výzva. Snažte sa ticho a pokojne vzdialiť.
- Ustupujte pomaly: Ak si vás prasa náhodou nevšimne skôr a ocitnete sa zoči-voči, nerobte prudké pohyby a nepozerajte sa mu do očí, čo môže pôsobiť ako výzva. Ticho a pokojne ustupujte.
- Útek ako posledná možnosť: Keď dôjde k útoku, je skutočne lepšie, ak vezmete nohy na plecia. Vyliezť na strom v krajnej núdzi možno rozhodne odporučiť. Ak máte možnosť vystúpiť na iné vyvýšené miesto, napríklad na blízky krmelec, potom to so všetkou rozhodnosťou urobte.
- Vyhnite sa vode: Nie je to príliš známe, ale divoké prasa je vcelku dobrým plavcom!
- Pozor na hrozby: Keď prekvapíte diviaka, prípadne celé stádo diviakov, môžete si povšimnúť nasledujúcich dvoch veľmi výrazných hrozieb, ktoré divoké prasa tesne pred samotným útokom vysiela:
- Výrazné naježenie srsti. Začína za hlavou a pokračuje na chrbtovej časti tela.
- Klektanie zubami. To už značí silné podráždenie. Môže sa pridať aj mľaskanie a chrochtanie. U prasiatok možno počuť výrazné kvičanie!
- Ochrana psov: Je od nepamäti známe, že by sa váš pes nemal voľne potulovať v prírode, obzvlášť v lese. Voľný pohyb psov v prírode upravuje zákon, na ktorý sa môže napríklad poľovnícka stráž odvolávať. Ak si vezmete "člena" rodiny do lesa, riskujete, že sa v ňom prebudí lovecké pudy. Môže sa napríklad zabehnúť, či v našom konkrétnom prípade naraziť na čiernu zver, ktorá vo svojom okolí psa rozhodne trpieť nebude. Takéto stretnutie veľmi často končí zranením, veľakrát aj vážnym a pochopiteľne nemožno vylúčiť aj usmrtenie. Počas prechádzky lesmi majte radšej psíka na vôdzke, pretože ich stretnutie by bolo pravdepodobne fatálne.
Kedy je najväčšia pravdepodobnosť stretnutia s diviakom?
- Noc: Čierna zver je aktívna predovšetkým v noci. Počas dňa ju obvykle nestretnete, však prejdime k veci. Ak predsa len dôjde k náhodnému stretnutiu, býva to zvyčajne preto, že o vás čierna zver nevie. Proste vás nepočula, prípadne necítila. Môže sa to stať!
- Obdobie rozmnožovania (marec - máj): Samice s mláďatami stretnete najčastejšie medzi marcom a májom a útočiť vtedy môžu skutočne bezdôvodne. Počas tohto obdobia sa totiž oddelia od svojho stáda, cítia sa zraniteľné a útok je pre ne prirodzená reakcia. V žiadnom prípade sa nepribližujte k mláďatám, aj keby ste našli len jedno zdanlivo opustené.
- Poľovnícke hony: Vyhnite sa lesu po poľovníckych honoch alebo po hromadnom odstrelu. Postrelená čierna zver môže byť skutočne veľmi agresívna a nepredvídateľná. Rovnaká situácia nastáva aj po zrážke s vozidlom.
Prevencia stretnutia s diviakom:
- Robte hluk: Pri prechádzke lesom robte hluk, aby ste zver upozornili na svoju prítomnosť.
- Držte sa značených ciest: Zverte sa držte na značených cestách a vyhýbajte sa húštinám.
- Nekŕmte diviaky: Nikdy nekŕmte diviaky, ani ich nenechávajte zvyšky jedla v prírode.
- Dajte pozor na svoje okolie: Sledujte svoje okolie a všímajte si stopy zveri.
Diviaky v obývaných oblastiach
Divé prasatá sa z roka na rok posúvajú bližšie k ľuďom, čo je pre zvieratá veľmi nebezpečné. Sú čoraz menej plaché a najmä v noci vychádzajú z lesov k ľudským obydliam za potravou. Nie je až taká rarita stretnúť na sídliskách, ktoré susedia s lesom, dokonca celú diviačiu rodinku. Ľuďom sa zase nepáči, že im rozrývajú predzáhradky a ohrozujú ich deti, domáce zvieratá, ale aj ich samotných. S návštevami diviakov majú v Bratislave problémy najmä obyvatelia Dúbravky či Karlovej Vsi. Diviaky v posledných rokoch viackrát zamierili aj medzi ľudí. Hlavným dôvodom bola potrava. V takýchto prípadoch sa však k zvieratám nepribližute, sú zmätené a môžu byť agresívne.
Prečítajte si tiež: Aplikácia Sencor Liquid