Úvod
Parkinsonova choroba je neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postihuje milióny ľudí na celom svete. Hľadanie účinných spôsobov prevencie a liečby tejto choroby je neustálym cieľom medicínskeho výskumu. Nedávne štúdie naznačujú, že určité zložky potravín, ako napríklad bulharský jogurt, by mohli mať potenciálny priaznivý vplyv na priebeh Parkinsonovej choroby. Tento článok sa zameriava na preskúmanie týchto súvislostí a poskytuje komplexný pohľad na túto tému.
Parkinsonova choroba: Stručný prehľad
Parkinsonova choroba je progresívne ochorenie centrálneho nervového systému, ktoré postihuje najmä ľudí vo veku 50 až 79 rokov. Počas tohto ochorenia dochádza k pomalému odumieraniu mitochondrií, bunkových elektrární, v určitých oblastiach mozgu. Medzi hlavné príznaky patria tras, stuhnutosť, spomalenie pohybu a problémy s rovnováhou.
Nový objav: D-mliečna kyselina a glykolát
Vedci z Inštitútu Maxa Plancka pre molekulárnu bunkovú biológiu a genetiku prišli s objavom, ktorý by mohol znamenať senzáciu v medicíne. Zistili, že D-laktát (D - mliečna kyselina) a glykolát môžu zabrániť vzniku neurodegeneratívnych ochorení. Obe látky sa nachádzajú v nezrelých ovocných plodoch a v jogurte.
Bulharský jogurt ako potenciálny prostriedok
Podľa riaditeľa výskumu Prof. Dr. Teymurasa Kurzchaliu, liečebný účinok proti Parkinsonovej chorobe by mohol mať grécky, turecký alebo bulharský jogurt. „Jedinečnosťou bulharského jogurtu je, že nie je stlačený/lisovaný a je obzvlášť bohatý na veľké množstvo baktérií.“ Konkrétne sa predpokladá, že za priaznivé účinky môže byť zodpovedná D - mliečna kyselina, ktorú tvorí baktéria Lactobacillus bulgaricus, obsiahnutá v pravom bulharskom jogurte.
Mechanizmus účinku
Vedci z Inštitútu Maxa Plancka pomocou experimentov zistili, že D-mliečna kyselina a glykolát zabraňujú odumieraniu mitochondrií. Parkinsonova choroba by tak mohla byť potenciálne zastavená alebo spomalená. Presný mechanizmus, prečo majú tieto dve látky liečivé účinky, momentálne sami vedci nevedia vysvetliť.
Prečítajte si tiež: Sprievodca nákupom BIO mäsa
Preventívne opatrenia a budúci vývoj
Ako prevenciu vedci plánujú priniesť na trh jogurt obohatený o D-mliečnu kyselinu. To by mohlo predstavovať jednoduchý a dostupný spôsob, ako potenciálne znížiť riziko vzniku Parkinsonovej choroby alebo zmierniť jej priebeh.
Maliny: Doplnok stravy pre zdravý životný štýl
Napriek tomu, že článok sa primárne zameriava na bulharský jogurt a Parkinsonovu chorobu, je vhodné spomenúť aj maliny, ktoré čitateľ spomína. Maliny sú obľúbené drobné ovocie, ktoré by nemalo chýbať v žiadnej záhradke. Darí sa im na celom Slovensku, najmä na strednom a severnom Slovensku. Je dôležité, aby boli na slnečnom mieste a odporúča sa vysádzať odrody, ktoré rodia viackrát v roku.
Pestovanie malín: Praktické rady
- Výsadba: Výsadba malín je možná na jeseň i na jar. Na pestovanie sú vhodné všetky oblasti Slovenska s priemernou teplotou nad 6 °C a priemernými ročnými zrážkami okolo 700 mm.
- Pôda: Pôda by mala byť úplne vyčistená od pýru, ktorý odoberá rastlinkám živiny.
- Stanovište: Maliny vyžadujú slnečné stanovište, teplé a chránené pred vetrom, s pôdou bohatou na živiny, priepustnou a bohatou na humus.
- Starostlivosť: Počas vegetácie je potrebné 3- až 4-krát kypríme a odburiňujeme porast malín. Podľa potreby zavlažujeme, najmä počas kvitnutia a narastania plodov.
- Ochrana: Maliny môžu byť postihnuté rôznymi chorobami, najmä vírusovými ochoreniami. Dôležitá je prevencia a včasné postreky.
Vírusové choroby malín
Maliny sú náchylné na vírusové ochorenia, ktoré môžu vážne ovplyvniť ich rodivosť a celkový stav. Medzi najčastejšie príznaky patrí žltnutie listov, slabšia násada kvetov a plody s nezvyčajnou chuťou. Postihnuté kultúry sa nadmerne zahusťujú a majú vzrast v tvare metly. Niektoré z týchto vírusových chorôb spôsobujú listové vošky, ale niektoré prenášače vírusov vôbec dodnes ešte nepoznáme. V prípade výskytu vírusových ochorení je dôležité okamžité odstránenie postihnutých rastlín.
Ako správne vysádzať maliny?
Maliny si vyžadujú v záhradke miesto s miernym zatienením. Pôdy sú vhodné hlbšie, stredne ťažké, bohaté na humus. Pôdna reakcia by mala byť neutrálna až mierne kyslá (pH 5,5 až 6,5). Sadenice malín vysádzame do dobre pripravenej pôdy do riadkov. Vysádzame „za rýľom“ alebo do vykopanej jamky s rozmermi 30 x 30 centimetrov. Po vysadení nadzemnú časť - výhonok zrežeme na 2 až 3 očká (cca 30 centimetrov nad zemou) a pri jesennom vysádzaní sadeniciam prihrnieme pôdu na ochranu pred vymrznutím.
Rez malín: Kľúč k bohatej úrode
Rez malín je dôležitý pre zabezpečenie bohatej úrody. Pri raz rodiacich malinách, ako je napríklad odroda Granát, sa skracuje vo februári sedem až 10 centimetrov z vrchu. Pri remontantných malinách, ktoré poskytujú úrodu od polovice leta až do prvých mrazov, sa skracujú tie výhonky, ktoré rodili v mesiacoch september až december, po prvý púčik pod metlinou.
Prečítajte si tiež: Moridlá na zemiaky
Mykorhízne huby: Tajomstvo silných koreňov a chutných plodov
Nezabúdajme pri výsadbe ku koreňom pridať mykorhízne huby. Rastliny budú mať výrazne silnejšiu koreňovú sústavu, chutnejšie a väčšie plody a budú schopné čerpať vody a živiny.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o králiky na mäso