Kapusta, známa aj ako hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata), je zelenina, ktorá sprevádza ľudstvo už od dávnych čias. Je cenená pre svoje využitie v kuchyni, ľudovej medicíne a pre možnosť skladovania, najmä v kvasenej podobe. Skorá kapusta je obzvlášť chutná jarná zelenina, ideálna na prípravu sviežich šalátov. Hoci nie je taká populárna ako neskoré odrody vhodné na kvasenie, jej pestovanie je pomerne jednoduché a prináša skorú úrodu.
Predpestovanie Priesad
Pre skorú úrodu kapusty je vhodné predpestovať priesady. S výsevom semien môžeme začať už koncom januára až do polovice februára v krytých priestoroch.
Ako na to?
- Výsev: Semená vysievame plytko, približne 0,5 - 1 cm hlboko do ľahkého, výživného substrátu.
- Klíčenie: Kapusta na klíčenie nepotrebuje vysoké teploty. Pri teplote okolo 11 °C klíči približne 10 - 14 dní, no pri teplotách okolo 20 °C stačí na klíčenie 3 - 5 dní. Na výsev postačí bežné parenisko alebo skleník.
- Teplota: Optimálna teplota na predpestovanie sadeníc je okolo 18 °C cez deň a 15 °C v noci.
- Doba predpestovania: Predpestovanie sadeníc trvá približne 30 dní (pri skorých výsevoch, napríklad vo februári, trvá dlhšie, až 50 dní).
- Otužovanie: Pred výsadbou je dôležité priesady otužiť. Mladé rastlinky po vyklíčení by mali krátkodobo zvládnuť až -6 °C, dobre otužené sadenice skorých a letných odrôd podobne okolo -7 °C, poloneskoré a neskoré odrody s pevnejšími rastlinkami až -15 °C.
Výber Odrody
Pri výbere odrody skorej kapusty sa môžete zamerať na odrody ako ’Juna F1’ či ‘Sláva F1’. Zaujímavou voľbou je aj kapusta skorá - Dita, ktorá sa vyznačuje krehkými a chutnými hlávkami s priemernou hmotnosťou okolo 1 kg. Je odolná voči predčasnému vybiehaniu do kvetov. Ďalšou možnosťou je kapusta hlávková PYLON F1, jemná šalátová odroda s menšími, kompaktnými hlávkami, ktoré dorastajú do hmotnosti 2-2,5 kg.
Výsadba na Hriadky
Priesady sú pripravené na výsadbu na voľné hriadky koncom marca až začiatkom apríla, keď majú 4-6 pravých listov a sú dobre zakorenené.
Stanovisko a Pôda
Hriadky na pestovanie skorej kapusty by mali byť na chránenom slnečnom stanovišti, ale s vlhkejšou pôdou bohatou na živiny. Kapusta patrí medzi zeleninu prvej trate, čo znamená, že privíta pôdu vyhnojenú dobre vyzretým maštaľným hnojom alebo kompostom. Kapusta vyžaduje úrodné pôdy s miernym podnebím a dostatkom vlahy.
Prečítajte si tiež: Tradičná príprava kyslej kapusty
Príprava Pôdy
Kapusta je na živiny náročná plodina a potrebuje pôdy s priepustnou ornicou hlbokou najlepšie 40 cm a viac. Menej vhodnú pôdu je možné vyhnojiť a prispôsobiť podľa potreby. Pred výsadbou záhon dobre prekyprite, zapracujte kompost alebo vyzretý maštaľný hnoj a odstráňte buriny.
Spon Výsadby
Ideálny spon výsadby priesad je 40 x 40 cm. Pri PYLON sa riaďte aj odporúčaním výrobcu na obale. Snažte sa, aby koreňový krčok nebol ani príliš hlboko, ani vysoko nad povrchom pôdy. Po výsadbe priesady výdatne zalejte a prvé dni ich chráňte pred silným slnkom alebo vetrom, aby sa rýchlejšie ujali.
Striedanie Plodín
Nevyužívajte hriadky, na ktorých ste v predchádzajúcich troch či štyroch rokoch pestovali hlúboviny či použili zelené hnojenie rastlinami z čeľade kapustovitých. Opakované pestovanie hlúbovín sa neodporúča práve z dôvodu vysokého odberu živín z pôdy, ale aj pre jeho následnú náchylnosť k chorobám.
Starostlivosť Počas Rastu
Kapustu počas rastu výdatne zalievajte. Pri nedostatku vody sa často objavuje nekróza vnútorných listov spojená s nedostatkom vápnika v pôde. Udržujte pôdu mierne vlhkú, extrémne výkyvy medzi suchom a premokrením rastlinám neprospievajú. Vhodné je aj mulčovanie, ktoré pomáha stabilizovať vlhkosť a teplotu pôdy.
Hnojenie
Kapusta je takzvaná nitrofilná plodina, čo znamená, že vyžaduje pomerne výdatné zásobenie dusíkom, ale aj fosforom a draslíkom. Preto je zaradená do prvej trate. Prihnojujeme ju v závislosti od výdatnosti jesenného vyhnojenia hnojom, a to na jar, 30 dní po výsadbe a v období tvorby hlávky môžeme ešte doplnkovo. Na hnojenie uprednostnite kompost a organické hnojivá, vďaka ktorým sa živiny uvoľňujú postupne. Vyhnite sa prebytočnému dusíku, ktorý podporuje príliš bujný, mäkký rast a môže zhoršiť skladovateľnosť hlávok. V období intenzívnej tvorby hláv je vhodné dodať viac draslíka a fosforu na podporu pevnosti pletív.
Prečítajte si tiež: Chutný obed: Kapusta a mäsové guľky
Zálievka
Zálievku volíme primerane podľa potreby a obdobia. Pri vysokých teplotách zalievame obozretne, aby rastliny nezvädli a neuschli a intenzívnejšie môžeme zalievať pri poklese teplôt, keď kapusta rastie a lepšie profituje. Snažte sa vyhnúť dlhému suchu, po ktorom príde nárazová silná zálievka alebo prudké dažde - práve to často spôsobuje praskanie hláv. Zalievať je lepšie menej často, ale výdatne, aby sa voda dostala do hĺbky koreňov.
Ochrana Pred Škodcami a Chorobami
Vzhľadom na mierny priebeh zimných období nám, bohužiaľ, prezimuje čoraz väčšie množstvo škodcov, ktorí následne v značnej miere spôsobujú problémy od skorých jarných období. Medzi najčastejších škodcov patria:
- Mlynárik kapustový
- Skočky
- Molice
- Mšice
- Húsenice bielka
- Slimáky
Ďalšou možnosťou je používanie zakrývacích netkaných textílií ako mechanických zábran, aspoň v období najsilnejších náletov škodcov. Môžeme používať aj žlté a modré lepové doštičky na zachytenie prvých príletov a ako signalizáciu pre ďalšie opatrenia.
Medzi najčastejšie choroby patria:
- Alternáriová škvrnitosť
- Fómová hniloba
- Bakteriálna mäkká hniloba
- Hnedá bakterióza kapustovitých
- Pleseň koštiaľovín
- Biela hniloba
- Kýl kapustový
Prevenciou je vzdušný spon a zalievaním ku koreňom. Udržujte pH v neutrálnom pásme a striedajte plodiny aspoň 4 roky mimo kapustovín. Pri prvých príznakoch siahnite po biologickej ochrane (napr. Bacillus thuringiensis).
Prečítajte si tiež: Koložvárska kapusta na Slovensku
Zber a Skladovanie
Termín zberu sa riadi vegetačným obdobím od výsadby. Ako spoznám pri letných odrodách, že nastal čas zberu? Ako pri jesenných a zimných? Zberajte, keď sú hlavy pevné, kompaktné a dosiahnu typickú veľkosť pre skorú odrodu.
Ako Zberať?
Štandardne prebieha zber odrezaním hlávky na poli, ale je možné tiež vytiahnutie aj s koreňovým balom na prípadné uskladnenie v debničkách v pivnici. Režte za suchého počasia so skráteným pníkom a krycími listami.
Skladovanie
Skoré odrody sú určené skôr na rýchlu spotrebu a kratšie skladovanie v chladničke. Vhodné je aj krátkodobé chladenie pri vysokej vlhkosti, nie však dlhodobé uskladnenie ako pri neskorých typoch. Vhodné je nechať hlávky pár dní na vzdušnom mieste a pod strechou, odstránenie rozložených spodných listov a následné opatrné uloženie v debničkách.
Využitie v Kuchyni
Kapusta je všestranná zelenina, ktorú možno použiť na rôzne spôsoby v kuchyni.
Možnosti Využitia
- Čerstvé šaláty
- Polievky (napr. kapustnica)
- Prívarky
- Dusená príloha k mäsu
- Plnené kapustné listy
- Kvasená kapusta
- Kapustové zmesi
- Zavináče
- Fit recepty
Kapusta skorá má jemnú, sladkastú chuť a je ideálna do šalátov, na dusenie či varenie. Vďaka pevnej štruktúre listov sa dobre hodí aj na plnené kapustné listy a tradičné jedlá, kde hlávka musí držať tvar.
Pestovanie v Zmiešaných Záhonoch
Zmiešané záhony sú čoraz obľúbenejšie a vďaka kombinácii vhodných druhov môžeme využiť ich vlastnosti. Musíme však myslieť na dostatok potrebného životného priestoru pre jednotlivé plodiny. Kapustu môžeme pestovať spoločne s paradajkami.
Staré Odrody vs. Nové Odrody
Dodnes sú v registri a tiež v predaji domácich semenárskych spoločností odrody Pourova kapusta registrovaná v roku 1939. Vyznačuje sa výbornými chuťovými vlastnosťami. Musíme si však uvedomiť, že vlastne bola vyšľachtená v klimatických podmienkach, ktoré platili vtedy a dnes sú zmenené. Vzhľadom na vývoj šľachtiteľských metód a širokého spektra materiálov pre nové šľachtenie sú dnešné odrody oveľa lepšie vybavené v zmysle lepšej odolnosti proti chorobám i škodcom, ale aj na zvládanie klimatických výkyvov, a pritom pri zachovaní výborných úžitkových aj nutričných vlastností.