S príchodom májových teplých dní sa záhradkári púšťajú do výsadby rôznych druhov zeleniny. Cukety, uhorky, tekvice a patizóny patria medzi tie obľúbené, ktoré produkujú bohatú úrodu s všestranným využitím v kuchyni. Aj začiatočníci si s ich pestovaním hravo poradia. V tomto článku sa zameriame na prehľad pestovania vybraných druhov zeleniny s ohľadom na priestorové nároky a výnosy na meter štvorcový.
Plazivá zelenina: Uhorky, tekvice, cukety a patizóny
Plazivú zeleninu, ako sú uhorky, tekvice, cukety a patizóny, možno úspešne dopestovať zo semien priamo vložených do pôdy. Dôležitá je slnkom prehriata pôda s teplotou aspoň 15 °C a minimálne riziko mrazov.
Predpestovanie priesad
Predpestovanie priesad plazivej zeleniny má nespornú výhodu v podobe skoršieho zberu úrody, približne o 2 - 3 týždne. Priesady sa vysievajú do sadbových kvetináčov s priemerom aspoň 8 cm. Záhradkári s obľubou využívajú záhradné parenisko, kde majú priesady viac priestoru a lepšie podmienky pre rast. Dôležitá je pravidelná kontrola koreňov. Akonáhle začnú biele korienky hnednúť, je čas na vysadenie do pôdy.
Výsev priamo do pôdy
Výsev priamo do pôdy je menej náročná alternatíva, ak semenám poskytneme správne podmienky. S výsadbou počkáme minimálne do druhej polovice mája.
Priestorové nároky
Cukety, uhorky, tekvice aj patizóny sú priestorovo náročnejšie rastliny. Plazia sa do šírky a ich listy môžu tieniť nižším druhom zeleniny. Nároky na pravidelnú dávku vlahy sú vyššie, a to ako v období rastu, tak aj v čase tvorby plodov. Odporúčaný rozostup semien nájdete uvedený na balení konkrétnej odrody. Pri uhorkách nakladačkách to môže byť napríklad spon 30 × 90 cm, pri cuketách spon 100 × 100 cm, pri tekvici Hokkaido spon 200 × 80 cm.
Prečítajte si tiež: Ako vypočítať množstvo jedla
Pór: Veľký brat cibule
Pór je chutná zelenina, ktorá sa ľahko pestuje, no vyžaduje si čas a pozornosť. Zvyčajne sa vysieva v nádobách alebo na „výsevnom lôžku“ vo fóliovníku, potom sa o niekoľko mesiacov neskôr presunie na svoje konečné miesto. Semená zasejte na jar a budete zbierať úrodu od jesene do konca zimy.
Pôvod a história
Pór pochádza z východného Stredomoria a Blízkeho východu. Predpokladá sa, že túto zeleninu rozšírili po Európe a na Britské ostrovy lúpežní Rimania.
Odrody
- Pór letný - je skorší, má rýchly vývoj, viac listov a dlhšiu vybielenú časť.
- Pór zimný - má dlhší vývoj, kratšiu, zato však hrubšiu stonku a je odolný voči mrazu.
Pestovanie
Do fóliovníka môžete pór posadiť už začiatkom roka. Presadiť ho do exteriéru je vhodné v priebehu apríla a mája. Z hľadiska klimatických podmienok nie je pór na prostredie veľmi náročný. Obľubuje hlinité až hlinitopiesčité humózne pôdy. Pór preferuje bohatú, dobre priepustnú pôdu s pH medzi 6,0 a 7,0. Potrebujú minimálne osem hodín jasného slnečného svetla denne. Rastlina korení v hĺbke od 30 do 80 cm.
Semená zasejte vo vnútri (napr. fóliovníku) v kvetináčoch alebo ako sadenice. Na pripravenom záhone vo fóliovníku vytvorte úzke otvory, ktoré sú asi o polovicu nižšie ako sadenice, od koreňa po vrchol stonky. Rastliny sadíme vo vzdialenosti približne 10cm od seba v riadkoch vzájomne vzdialených 35 cm. Naplňte jamky vodou, ale nezasypávajte otvory zeminou. Nezabúdajte ho dostatočne zavlažovať, najmä v období keď neprší.
Zber a spracovanie
Pór je možné zbierať vždy, keď dosiahne požadovanú veľkosť. Biela časť póru je najžiadanejšia na varenie a jedenie, pretože je jemná a menej vláknitá ako zelená. Túto zeleninu môžete aj zamraziť. Dôkladne ju umyte, nakrájajte a blanšírujte jednu minútu vo vriacej vode. Blanšírovanie pomáha zelenine zachovať si farbu a živiny a ničí enzýmy, ktoré môžu spôsobiť kazenie. Blanšírované plátky sceďte, osušte a vložte do plastových mraziacich vreciek so zipsom na uskladnenie. Pred pridaním póru do receptu ho dôkladne očistite.
Prečítajte si tiež: Teploty a časy pečenia kváskového chleba
Hlúbová zelenina: Kapusta, kel, karfiol a ďalšie
Hlúboviny patria do veľmi početnej čeľade Brassicaceae (kapustovitých) rodu Brassica (kapusta). Kultúrne hlúboviny pochádzajú z pôvodného planého druhu kapusty obyčajnej (Brassica oleracea), ktorá pochádza zo Stredomoria. Väčšina hlúbovín sú dvojročné rastliny. V prvom roku vytvárajú konzumnú časť a v druhom roku kvitnú a prinášajú semená. Výnimkou je karfiol a brokolica, ktoré sú jednoročné. Zelenina patriaca do druhu Brassica oleracea je väčšinou cudzoopelivá a hmyzomilná. Semená hlúbovín sú od seba veľmi ťažko rozoznateľné, guľovité až vajcovito guľovité. Býva ich asi 300 000 v 1 kg.
Hlúbová zelenina je veľmi náročná na predplodinu, prípravu pôdy, závlahové pomery a výživu. Zaraďujeme ju do prvej trate. Je najpestovanejšou skupinou zeleniny a u nás ju spotrebitelia konzumujú počas celého roku. Pestuje sa vo všetkých zeleninárskych oblastiach nášho štátu, ale najlepšie sa jej darí v okolí vodných tokov, kde na jej rast a vývin priaznivo pôsobia aj ranné opary a hmly.
Kapusta hlávková biela a červená (Brassica oleracea capitata alba, rubra)
Kapusta hlávková je dvojročná, cudzoopelivá, hmyzomilná rastlina. V prvom roku vytvára mohutnú koreňovú sústavu, nerozkonárenú dužinatú stonku so skráteným vrcholom - hlúb a hlávku z husto nahromadených listov. Pre koreňovú sústavu je charakteristický kolovitý koreň, ktorý hrubne a rozkonáruje sa do bokov na hustú koreňovú sústavu. Hlúb má čo najmenej zasahovať do hlávky. Pri kapuste hodnotíme hustotu hlávky. Čím viac sú listy nakopené, tým kompaktnejšia a kvalitnejšia je hlávka. Tvar hlávky môže byť plochý, guľovitý, oválny až kónický so všetkými prechodmi. Obalové listy majú voskový povlak. Kvetné stonky sa vyvíjajú v druhom roku. Dorastajú do výšky 1 m i viac. Zoskupenie listov na stonke je špirálovité. Jedna rastlina má až 2000 žltých kvetov, zostavených v strapcoch. Plodom je šešuľa, dlhá až 100 mm. Po dozretí sa odspodu rozpolťuje a v každej polovici je rad hladkých hnedých semien.
V SR je kapusta najpestovanejšou zeleninou. Z hľadiska celoročnej spotreby v domácnostiach a spracovateľskom priemysle (kyslá a marinovaná kapusta, rozličné šaláty a pod.) je dôležitým zdrojom vitamínov a ďalších látok potrebných pre zdravie obyvateľov.
Kultivary kapusty rozdeľujeme na skoré, poloskoré a neskoré, ktoré ďalej delíme na kultivary na technologické spracovanie a na skladovanie.
Prečítajte si tiež: Ako dlho vydrží domáca polievka?
Nároky ma prostredie a prípravu pozemku: Kapusta hlávková sa zaraďuje do prvej trate. Predplodinou je obyčajne obilnina, ďatelinovina, prípadne niektoré rastliny tretej trate. Nevhodnými predplodina- mi sú všetky kapustovité rastliny. Na pozemku sa nesmie vyskytovať hlienka kapustová (Plasmodiophora brassicae). Základná príprava pôdy sa začína už v predchádzajúcom roku riadnym hnojením pre predplodinu, správnou kultiváciou predplodiny a dobre vykonanou jesennou orbou. Zároveň sa zapracuje do pôdy určené množstvo fosforečných a draselných hnojív, prípadne dusíkaté vápno. Pre všetky kultivary kapusty je najvhodnejšia dvojaká jesenná orba. Prvá, plytkejšia so súčasným zapracovaním maštaľného hnoja. Druhá, hlboká, ktorú ponechávame v hrubej brázde až do jarnej prípravy pôdy. Ak je predplodinou ďatelinovina, zaoráva sa po druhej, resp. tretej kosbe, keď vytvorila dostatok hmoty na zelené hnojenie. Ak vyžaduje pôda vápnenie, vápnime k predplodine.
Pri jarnej úprave urovnáme pozemok smykovaním. Podľa potreby prekypríme a pobránime. Na kyprenie a bránenie je vhodné použiť kombinátor. Veľmi starostlivo musíme pripraviť pôdu pre priamu sejbu kapusty hlávkovej. Na pozemku nesmú byť stopy po kolesách traktora a hrudy. Pre neskoro siate kultivary kapusty sa kyprenie viackrát opakuje, aby sa zničili klíčiace buriny. Proti burinám možno použiť preemergentné herbicídy. Určené množstvo dusíkatých hnojív zapracujeme do pôdy, dve tretiny pri jarnej príprave a jednu tretinu ponecháme na prihnojovanie v dvoch dávkach počas vegetácie.
Sejba, vysádzanie: Pred sejbou sa osivo morí chemickým prípravkom proti hubovým chorobám. Zemina sa dezinfikuje parou alebo chemicky. Seje sa do debničiek alebo na výsevný záhon v skleníku alebo parenisku. Niektoré balíčkovače umožňujú aj priamo sejbu do balíčkov, čím odpadne prácne rozsádzanie. Vo veľkovýrobe je vhodné predpestovanie sadiva len pri skorých alebo rýchlených kultivaroch kapusty. Na letný a jesenný zber sejeme priamo na pozemok sejačkami na presnú sejbu. Sejeme od polovice januára do konca apríla, od rýchlených kultivarov pre nevykurované rýchliarne až po kultivary na technologické spracovanie a na skladovateľnú kapustu z priamej sejby. Množstvo osiva, potrebné na predpestovanie sadiva kapusty na 1 ha závisí od techniky predpestovania, vzdialenosti pri vysádzaní a od klíčivosti semien. Pohybuje sa okolo 0,3-0,4 kg. Pri priamej sejbe 1 kg/ha. Pri predpestovaní priesad musíme udržiavať výsev primerane vlhký. Optimálna teplota pri klíčení je 15-18 °C, minimálna nočná 8-10 °C. Asi o 14 dní, vo fáze klíčnych lístkov, rozsádzame až po klíčne lístky na vzdialenosti rastlín 50-60 mm. Rozsádzať môžeme na záhony v skleníku, parenisku, do balíčkov. Po desiatich dňoch priesady prihnojíme Cereritom v dávke 30 g do 4-5 1 vody na 1 m2. Po prihnojení opláchneme priesady čistou vodou. Po ošetrovaní dbáme na riadne vetranie, znižujeme teplotu, udržiavame primeranú vlhkosť a preventívne ošetrujeme proti hubovým chorobám, najmä plesni kapustovej (Peronospora brassicae). Otužené priesady deň pred vysádzaním dôkladne zalejeme.
Vysádzame, keď majú rastliny 4-6 pravých listov, hlbšie, ale srdiečko nesmie byť zakryté zeminou. Rastliny tak lepšie odolávajú vyvráteniu. Po vysadení musíme zavlažovať Podľa počasia, najmä pri rozsádzanom sadive. Na miesto uhynutých rastlín môžeme do týždňa vysádzať nové. Vzdialenosť vysádzania závisí od kultivaru, účelu pestovania a predovšetkým ju určuje dostupná mechanizácia. Skorá kapusta sa vysádza na vzdialenosť 0,4 x 0,4 m, bujnejšie rastúca 0,4 x 0,5 m, poloskorá 0,5 x 0,5 m a neskorá 0,6 x 0,5 m i viac.Len čo sú rastliny z priamej sejby vo fáze dvoch pravých lístkov, vyjednotíme ich s okopávkou (ponecháme najsilnejšie rastliny). Pri ošetrovaní až do tohto štádia nesmieme zabudnúť na včasnú ochranu proti živočíšnym škodcom, najmä skočkám. Prvý raz proti nim zasiahneme chemickými prípravkami, len čo sa objavia klíčne lístky. Postrek sa musí opakovať, aby nedošlo k narušeniu srdiečka požerom.
Ošetrovanie v období rastu: Prvý raz sa zavlažuje v teplejšom dni. Až od polovice mája len večer alebo skoro ráno (podľa možností). Najviac vlahy potrebuje kapusta hlávková v období maximálneho rastu hlávok, pred zberom. Lepšie s pôdnou vlahou hospodári kapusta z priamej sejby, pretože vytvára hlbšiu koreňovú sústavu. Proti burinám bojujeme mechanicky - plečkovaním a okopávkou. Pri skorej kapuste je výhodné proti vyvracaniu a neskorým jarným mrazíkom aj mierne prihrnutie. Pri silnejšom zaburinení použijeme herbicídy, a to v súlade s metodikou na ochranu rastlín a s ohľadom na druhový výskyt burín. Prihnojujeme dusíkatými hnojivami. Prvý raz o dva týždne po vysadení alebo jednotení a druhý raz o ďalšie dva týždne. Pri ochrane rastlín používame chemické prípravky podľa metodík na ochranu rastlín.
Zber, triedenie a expedícia: Skorú kapustu zberáme vtedy, keď asi 50 % rastlín dosiahlo veľkosť prvej akostnej triedy podľa STN a výkupných požiadaviek. Termíny druhého, prípadne tretieho zberu nasledujú podľa priebehu počasia po 4-8 dňoch. Hlávky II. akostnej triedy obyčajne zberáme pri poslednom zbere. Kapustu letnú, na technologické spracovanie i na skladovanie. Zberáme jednorazovo. Termín zberu určíme podľa vývinu a dozrievania hlávok do trhovej veľkosti tak, aby hlávky pri plnom vývine nadmerne nepraskali. Pri zbere nesmie byť vysoký počet nevyvinutých rastlín. Väčšiu starostlivosť musíme venovať kapuste letnej a na technologické spracovanie. Kapusta, ktorá je vhodná na uskladnenie, nie je taká citlivá na praskanie hlávok a väčšinou sa zberá až v októbri. Úrody skorej až neskorej kapusty sa pohybujú v rozmedzí 20-120 t/ha. Zber, trhovú úpravu i spôsob dodávok určujeme podľa STN a väčšinou po dohode s výkupnou organizáciou. Ak má poľnohospodársky podnik, alebo družstvo vlastnú spracovateľskú linku na kyslú alebo marinovanú kapustu, plánuje a organizuje termíny i množstvo zobranej úrody v závislosti od nej. Tu sa vypláca aj komplexný mechanizovaný zber kapusty.
Kel hlávkový (Brassica oleracea var. sabauda)
Kel hlávkový je rovnako ako kapusta dvojročná, cudzoopelivá a hmyzomilná rastlina. Má však podľa kultivaru rozlične intenzívne skučeravené až bublinaté listy v celej škále zelených farieb. Obalové listy sú sfarbené od žltozelenej cez rozličné odtiene zelenej až po modrozelenú farbu, čo býva aj charakteristickým znakom kultivaru. Skučeravené a pevnejšie obalové listy s jemným voskovým povlakom zvyšujú odolnosť kelu hlávkového, najmä proti nízkym teplotám. Rast a vývin rastlín je podobný ako pri kapuste hlávkovej. V zeleninárskej praxi sú známe prípady kríženia týchto dvoch rastlín.
Kel hlávkový je hodnotná zelenina, vhodná predovšetkým na priamy konzum, je však menej rozšírená než kapusta. Je dôležitou trhovou hlúbovou zeleninou. Pre ľudský organizmus je cenný obsahom vitamínov a minerálnych látok. Kultivary kelu hlávkového rozdeľujeme na skoré, neskoré a ozimné.
Nároky na prostredie a prípravu pozemku: Kel hlávkový má podobné nároky na prostredie a prípravu pôdy ako kapusta. Pri ozimnom keli na jarný zber rátame v roku sejby s predplodinou. Predplodina sa musí skoro zberať, aby sme mohli dobre pripraviť pozemok (vrátane zapracovania priemyselných hnojív) jeden až dva týždne pred priamou sejbou ozimného kelu.
Sejba, vysádzanie a ošetrovanie v období rastu: Predpestovanie priesad kelu hlávkového, vrátane prípravy a ošetrovania je rovnaké ako pri kapuste hlávkovej. Pri pestovaní ozimného kelu sejeme koncom augusta do riadkov vzdialených od seba 0,3 m asi 2 kg semena na 1 ha. Pred začatím zimy mierne prihrnieme, môžeme prejednotiť. Definitívne jednotenie však ponecháme na jar. Na začiatku vegetácie po dokončení sponu 0,3 X 0,4 m prihnojíme liadkom v dávke 30 kg čistej živiny na 1 ha.
Zber, triedenie a expedícia: Zbery kelu hlávkového sa organizujú a termínujú podobne ako pri kapuste hlávkovej. Úrody kelu hlávkového (skorých až neskorých kultivarov) sa pohybujú od 15 do 50 t/ha.
Kel ružičkový (Brassica oleracea var. gemmifera)
Kel ružičkový je dvojročnou, cudzoopelivou a hmyzomilnou rastlinou. Od ostatnej hlúbovej zeleniny sa odlišuje charakteristickou stavbou. Hlúb je vysoký 0,3-1,0 m, listy väčšinou pretiahnuté, obrátene vajcovité, celistvookrajové sú na hlúbe špirálovité rozmiestnené. V pazuchách listových stopiek sa vyvíjajú púčiky - ružičky, veľké 20-70 mm, ktoré sú konzumnou časťou. Pre úrody je rozhodujúci počet ružičiek na stonke, ich veľkosť a pevnosť zavinutia. Kladne sa hodnotí aj bublinatosť obalových listov ružičiek, ktorá je dôležitá aj pre mrazuvzdornosť.
Kel ružičkový sa svojím významom zaraďuje k najobľúbenejším zeleninám. Pre vysokú nutričnú hodnotu sa pestuje na priamy konzum i pre spracovateľský priemysel.
Nároky ma prostredie a prípravu pozemku: Kel ružičkový sa zaraduje do prvej trate. Na kvalitných, humusom i živinami dobre zásobených pôdach ho výnimočne zaraďujeme do druhej trate po plodovej zelenine, zemiakoch alebo cukrovej repe. Ako predplodiny sa odporúčajú ďatelinoviny, obilniny a strukovinoobilné miešanky. Nevhodné sú ako pri ostatných hlúbovinách, všetky kapustovité.Vzhľadom na to, že osivo kelu ružičkového sejeme priamo na stanovište, musíme kvalitne pripraviť pôdu. V priebehu vegetácie sa obyčajne prihnojuje. Nároky na prostredie a prípravu pôdy sú podobné ako pri neskorej kapuste.
Sejba, vysádzame a ošetrovanie v období rastu: Osivo kelu ružičkového pred sejbou moríme proti hubovým chorobám, prípadne aj škodcom, chemickými prípravkami. Sejeme v prvej polovici apríla do riadkov vzdialených od seba 0,6 m sejačkou na presnú sejbu (Nibex a pod.) asi 1 kg osiva (podľa jeho kvality) na 1 ha. Sejeme do primerane vlhkej pôdy do hĺbky 10-20 mm. Pri použití preemergentných herbicídov sejeme hlbšie (20-25 mm). Po sejbe sa pozemok privalcuje. Keď kel ružičkový dosiahne štádium dvoch pravých lístkov, jednotíme na vzdialenosť 0,5 m v riadku. Vzhľadom na vysokú cenu F1 osiva odporúča sa predpestovať priesadu a vysádzať. Touto technológiou sa zníži spotreba osiva na 0,3-0,4 kg.ha1. Ostatné ošetrovanie počas vegetácie vrátane zavlažovania je podobné ako pri neskorej kapuste.
Zber, triedenie a expedícia: Termín zberu sa určuje podľa množstva ružičiek zodpovedajúcich L akostnej triede STN. Pre začiatok zberu by ich malo byť najmenej dve tretiny. V tom období začínajú žltnúť krycie listy ružičiek. Zberať musíme skôr než sa väčší počet spodných ružičiek začína rozvíjať. Zberá sa jednorazovo v októbri až novembri. Rastliny odrežeme pod najspodnejšou ružičkou, odstránime bočné listy a vrcholové ružice. Ružičky sa z hlúbika lúpu (ručne alebo strojové), očistia podľa požiadaviek STN, dodávajú výkupnej organizácii, alebo mraziarňam. Slovenská technická norma pripúšťa aj dodávky ružičiek na hlúbe. Úroda ružičiek je 6-12 t.ha-1.
Kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala subvar. laciniata)
Kel kučeravý je dvojročná, cudzoopelivá a hmyzomilná rastlina. Netvorí hlávku, ale mohutnú ružicu kučeravých rozlične zelených listov. Vyskytujú sa aj rastliny pestrých farieb a kel kučeravý tak získava aj okrasný charakter. Kel kučeravý dosahuje výšku 0,3-0,9 m a patrí medzi zeleninu, ktorá znáša aj dosť silné mrazy bez poškodenia.
Hlavný význam má pre drobných pestovateľov, ktorí ju môžu zberať na priamy konzum počas celej zimy. Používa sa na zdobenie jedál, ale aj na priamy konzum, podobne ako kel hlávkový v zimnom období.
Nároky na prostredie a prípravu pozemku sú rovnaké ako pri keli ružičkovom; sejba a ošetrovanie počas vegetácie tiež, len s tým rozdielom, že sejeme koncom mája až začiatkom júna do riadkov od seba vzdialených 0,4 m.
Cibuľová zelenina: Cibuľa, cesnak, pór, pažítka a šalotka
V tomto článku sa dozviete všetko o pestovaní cibuľových zelenín vrátane cibule kuchynskej, póru, cesnaku, pažítky, zimnej cibule a šalotky.
Cibuľa kuchynská (Allium cepa L. subsp.)
Cibuľa je dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára v zemi sukňovitú, guľatú alebo plocho guľatú cibuľu. Na spodku má podcibulie, z ktorého vyrastajú dužinaté korienky. Listy sú trubicovité. V druhom roku vyrastá z trsu listov dutá byľ s guľatým okolíkom belavých kvietkov. Plod je tobolka, ktorá obsahuje čierne hranaté semená.
Cibuľa vyžaduje slnečnú a teplú polohu. Mladé rastlinky nie sú citlivé na chlad a vlhko, no dospelá cibuľa vo vlhku zle vyzrieva. Vyžaduje stredne ťažké pôdy a neznáša kyslú reakciu pôdy. Cibuľu zaraďujeme do druhej trate. Pôdu na jeseň hlboko zrýľujeme. Na jar ju pripravíme tak, aby sa zadržalo čo najviac vlahy. Tesne pred sejbou ľahko povalcujeme. V pôdach chudobných na vápno aplikujeme na jeseň 250 g haseného vápna na 1 m² a pohnojíme 40 g Thomasovej múčky na 1 m². Semeno vysievame čo najskôr, už v marci, do riadkov vzdialených 30 cm od seba. Pred sejbou pomiešame so semenom značkovaciu rastlinu, najlepšie šalát alebo reďkovku. Na 1 m² sa vysieva 0,6 - 1 g semena. Semeno môžeme namáčať alebo jarovizovať. Sejeme plytko a po sejbe ľahko povalcujeme. Hneď po vzídení značkovacej rastliny plečkujeme. Celkovo plečkujeme tri až štyrikrát. Vzídené rastliny dvakrát pretrhávame: prvý raz na 3 cm, druhý raz asi o 6 - 8 týždňov po vyklíčení na 10 - 12 cm. Vytrhané cibuľky už môžeme zúžitkovať.
Sadzačku pestujeme na ľahších, vyčerpaných pozemkoch. Vysievame v apríli až máji alebo od septembra do novembra, nepretrhávame a cibuľu nevyťahujeme, len plejeme. Zberáme neskôr, keď vňať zožltne. Cibuľky pri zbere vyberieme a necháme usušiť. Triedime ich podľa veľkosti na sitách a používame cibuľky s priemerom 0,5 - 1,5 cm. Sadíme ich v nasledujúcom roku ručne do brázdičiek v sponu 30 × 8 cm na pole, vyznačené značkovačom brázdičiek hlbokých 10 - 12 cm. Pri sadení sa cibuľka zatlačí do brázdičky tak, aby hrot bol zarovno s povrchom pôdy. Brázdička sa zahrnie doskou a pozemok sa povalcuje. Na 1 m² potrebujeme asi 42 kusov cibuliek. Za vegetácie okopávame a plečkujeme. Z našich odrôd sa na toto pestovanie hodia Všetanská, Štutgardská. V malom sa používa aj pestovanie z predpestovaného sadiva. Semeno vysievame vo februári v teplom parenisku.
Cibuľa sa zberá podľa spôsobu pestovania. Cibuľu z priamej sejby zberáme koncom augusta a v septembri; cibuľu z priesad zberáme v polovici augusta. Sadzačkovú cibuľu zberáme najskôr, už v júli. Zberová zrelosť sa pozná podľa pevnosti cibule, typického zafarbenia šupky a vädnutia či zožltnutia vňate.
Pór (Allium ampeloprasum L. subsp.)
Je to otužilá dvojročná zelenina. V zemi má vajcovitú až podlhovastú cibuľu, pokrytú striebristými šupinkami. Z cibule vyrastá oblá byľ, ktorá je naspodku obalená dlhými listovými pošvami. Listy sú ploché, podlhovasté, kopijovité. Kvetná os vyrastá v druhom roku. Na vrchole má okolík belavých alebo ružovkastých kvetov. Plod je tobolka so semenami tvarom a vlastnosťami podobnými semenám cibule.
Pór nie je náročný na pôdu ani polohu. Je mrazuvzdorný, znáša aj vlhkejšie pôdy, ale potrebuje dostatok humusu a živín. Môže byť zaradený do prvej pestovateľskej trate. Na jeseň hnojíme bežnou dávkou maštaľného hnoja a pozemok zorieme. Pór môžeme pestovať dvoma spôsobmi: buď ho vysejeme priamo na pole, alebo sadíme predpestované priesady. Pre veľkoplošné pestovanie sa hodí priama sejba. Sejeme koncom marca až začiatkom apríla do riadkov vzdialených 40 cm. Na 1 m² vysievame 0,8 - 1 g osiva. Aby sme zabránili hustej a nerovnomernej sejbe, pridávame k osivu preosiaty piesok alebo hrubozrnný materiál; niekedy aj špenátové či šalátové semeno. Veľmi dobre účinkuje časté okopávanie na vzdialenosť asi 10 - 12 cm. Pór môžeme zberať aj cez zimu až do jari. Vykopávame ho väčšinou ručne rýľom, vonkajšie listy odstránime. Pri čistení korene skrátime.
#