Rastliny zohrávajú kľúčovú úlohu v evolúcii života na Zemi, a to najmä vďaka fotosyntéze. Tento proces umožňuje rastlinám vytvárať sacharidy, ktoré sú bohaté na energiu a slúžia ako zdroj energie pre životné procesy, ako je syntéza organických látok, príjem živín a rast. V tomto článku sa zameriame na taxonómiu kapusty obyčajnej a zároveň poskytneme prehľad rôznych rastlinných systémov.
Systém Rastlín
Systém rastlín, ktorý je prezentovaný, je zostavený z rôznych zdrojov a zahŕňa nižšie rastliny, výtrusné a nahosemenné rastliny a magnóliorasty. Okrem hlavných skupín rastlín sú uvedené aj názvy niektorých druhov alebo rodov, ktoré by mali byť zobrazené v príslušných sekciách. Pri magnóliorastoch sú zahrnuté len tie čeľade, ktoré sú známe, populárne alebo sa vyskytujú na území Slovenska.
Nižšie Rastliny
Nižšie rastliny sú fylogeneticky najstaršou vetvou eukaryotických rastlín.
Výtrusné a Nahosemenné Rastliny
(Informácie o výtrusných a nahosemenných rastlinách neboli poskytnuté v zdrojovom texte.)
Magnóliorasty
Magnóliorasty, tiež známe ako dvojklíčnolistové rastliny (Magnoliopsida), sú najmladšie oddelenie s najvyspelejšími druhmi rastlín. Ich vznik sa datuje do druhohôr z primitívnych lyginodendrorastov (papraďosemenné rastliny). Ich evolúcia súvisí s prispôsobením sa suchozemským podmienkam. Spočiatku to boli stromovité formy, neskôr krovinaté a nakoniec bylinné formy. Evolúcia nie je dodnes spoľahlivo objasnená.
Prečítajte si tiež: Tradičná príprava kyslej kapusty
Charakteristika:
- Koreňová sústava: Môže byť alorízia (hlavný koreň a bočné korene) alebo homorízia (zväzkovité korene).
- Stonka: Býva drevnatá i bylinná s kolaterálnym cievnym zväzkom usporiadaným v kruhu alebo roztrúsene. U druhov, ktorých stonka hrubne, sú tieto zväzky otvorené. V xyléme sú prítomné predovšetkým cievy.
- Listy: Majú rôzny tvar čepele, ale nevyskytujú sa ihlicovité listy ako pri borovicorastov. Predstavujú makrofylovú vývojovú vetvu. Majú perovitú alebo dlaňovitú žilnatinu.
- Kvet: Reprodukčný orgán je listového pôvodu. Prvé kvety boli acyklické, ktoré mali predĺžené kvetné lôžko s kvetnými časťami usporiadanými v závitnici. Z nich sa vytvorili cyklické kvety a v priebehu fylogenézy súmerné kvety. Kvetné obaly môžu byť nerozlíšené - okvetie, alebo rozlíšené na kalich a korunu. Kým vývojovo pôvodnejšie kvety mali veľký počet kvetných častí, v priebehu vývoja sa pozoruje redukcia počtu a súčasne zrastanie voľných kvetných častí. Kvety bývajú 5-početné.
- Tyčinky: Boli spočiatku široké, lupeňovité, neskôr sa diferencovali na časti, ktoré sú známe aj dnes (nitka, peľnica).
- Piestik: Vznikol zrastom plodolistov a neskôr sa diferencoval na semenník, čnelku a bliznu. Plodolisty vývojovo starých magnóliorastov mali tvar listu predĺžene zloženého a s okrajmi iba k sebe priloženými. Neskôr zrástli do piestika, tvoreného dutým semenníkom, na vrchole s bliznou. V semenníku sú vajíčka. Po ich oplodnení vznikajú semená a zo semenníkov vznikne plod, ktorý uzatvára a chráni semená. Pre magnóliorasty majú na zárodku dva protistojné klíčne listy. Stromovité, krovinaté a bylinné formy. Väčšina druhov magnoliorastov je hmyzoopelivá.
Toto oddelenie je charakteristické vytvorené dvojité oplodnenie, v dôsledku čoho splýva jedna spermatická bunka s oosférou a vzniká zárodok (embryo) novej rastliny a druhá spermatická bunka splýva s centrálnym diploidným jadrom, čím vzniká sekundárny triploidný endosperm. Sporofyt je úplne prispôsobený suchozemskému spôsobu života.
Vybrané Čeľade Magnóliorastov:
- Magnóliovité (Magnoliaceae): Výrazné veľké kvety s terminálnym postavením. Zástupca: Magnólia.
- Iskerníkovité (Ranunculaceae): Byliny, vzácne dreviny. Kvety s nerozlíšenými kvetnými obalmi. Zástupcovia: Iskerník prudký, Veternica hájna. Väčšinou sú to byliny, ktoré obsahujú alkaloidy. Plod je mechúrik alebo nažka.
- Makotvité (Papaveraceae): Kvety dvojpočetné (2+2) s prchavým kalichom. Zástupcovia: Mak siaty, Lastovičník väčší.
- Kapustovité (Brassicaceae): 4-početný kvet, štvormocné tyčinky. Zástupcovia: Kapusta obyčajná, Repka olejka. V pletivách majú idioblasty (bunky obsahujúce štipľavé horčičné silice, ktoré spôsobujú charakteristickú chuť kapustovitých rastlín). Plody sú šešule alebo šešuľky.
- Ružovité (Rosaceae): Kvety pravidelné 5- početné. Zástupcovia: Ruža šípová, Jabloň domáca.
- Bôbovité (Fabaceae): Zložené listy s úponkami, hľuzy so symbiotickými baktériami. Zástupcovia: Lupina úzkolistá, Agát biely. Fazuľa záhradná, Hrach siaty, Šošovica jedlá (obs. plody dvojnažky.
- Mrkvovité (Daucaceae): Byliny s vretenovitým koreňom, zložené listy, kvety v okolíku. Zástupcovia: Mrkva obyčajná, Petržlen záhradný.
- Astrovité (Asteraceae): Úbor tvorený z rúrkovitých a jazykovitých kvetov.
Kapusta Obyčajná (Brassica oleracea)
Kapusta obyčajná patrí do čeľade kapustovité (Brassicaceae), ktorá je súčasťou triedy dvojklíčnolistové rastliny (Magnoliopsida) a oddelenia magnóliorasty (Magnoliophyta).
Systematické Zaradenie
- Oddelenie: Magnoliophyta (Magnóliorasty)
- Trieda: Magnoliopsida (Dvojklíčnolistové rastliny)
- Čeľaď: Brassicaceae (Kapustovité)
- Rod: Brassica (Kapusta)
- Druh: Brassica oleracea (Kapusta obyčajná)
Charakteristické znaky čeľade kapustovité
Kapustovité rastliny majú charakteristický 4-početný kvet a štvormocné tyčinky. Ich plody sú šešule alebo šešuľky. V pletivách majú idioblasty (bunky obsahujúce štipľavé horčičné silice, ktoré spôsobujú charakteristickú chuť kapustovitých rastlín).
Ďalšie Zaujímavé Rastliny a Ich Využitie
Okrem kapusty obyčajnej existuje mnoho ďalších rastlín s významnými vlastnosťami a využitím.
Jarabina Vtáčia (Sorbus aucuparia)
Výskyt: Rastie v horských lesoch, vo vyšších polohách je často umelo vysádzaná do alejí a parkov. Rastie vo svetlých lesoch alebo ich okrajoch, na pastvinách od nížin až do výšky 2000 m.Zber: Zrelé červené a nepoškodené plody (október - november); sušia sa rýchlo, najlepšie umelým teplom, aby si zachovali pôvodnú farbu.Uplatnenie: Plody obsahujú organické kyseliny, cukor, trieslovinu, pektín, vitamíny P a C a karotén. Jarabina sa nazýva citrónom severu pre vysoký obsah vitamínu C. Priaznivo ovplyvňuje hormonálnu sféru, hlavne pri hypofunkcii. Vhodná pre úpravu menštruačného cyklu, sterilitu, klimakterické problémy. Extrakt obsahuje látky veľmi podobné ženským hormónom. Spolu s jarabinou oskorušovou likvidujú cysty. Droga pôsobí priaznivo na niektoré chronické obličkové choroby. Plody povzbudzujú činnosť tráviacich ústrojov, upravuje sa nimi vyprázdňovanie čriev. Niektoré typy kultúrnej jarabiny majú sladké, väčšie malvice vhodné aj na zaváranie.
Prečítajte si tiež: Chutný obed: Kapusta a mäsové guľky
Cesnak Kuchynský (Allium sativum)
Výskyt: Pravdepodobne pochádza zo strednej a východnej Ázie. Dnes sa pestuje na celom svete. Vyžaduje úrodné hlinito - piesočnaté a piesočnato - hlinité pôdy bohaté na humus a živiny. Neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom, ťažkú, priliehavú, studenú a premokrenú pôdu. Pri pestovaní cesnaku sa neodporúča opakované sadenie do tej istej pôdy po sebe skôr, ako v 5 až 7 ročných intervaloch.Zber: Tri až štyri týždne pred zberom cesnak nezalievame. Správny čas zberu pri nepaličiakoch spoznáme podľa žltnutia priliehania vňate k pôde, pri paličiakoch podľa vzpriamenia špirálovite stočených kvetných stoniek. Ideálne je ak dva až tri dni po podkopaní a vybratí z pôdy necháme cesnak dosušiť na poli.Uplatnenie: Má protibakteriálne účinky, napomáha vykašliavaniu pri ochorení horných dýchacích ciest. Podporuje uvoľnenie prietoku krvi, je dobrý na zníženie vysokého krvného tlaku, znižovanie hladiny tuku, cholesterolu a cukru v krvi. Má vysoký obsah vitamínov A, B1, B2 a C, znižuje riziko výskytu nádorových ochorení, pôsobí aj proti črevným parazitom. Vedecky sa uznáva použitie cesnaku na podporu liečby pri zvýšených hodnotách tuku v krvi a na prevenciu vekom podmienených cievnych zmien. V stredoveku sa používal ako afrodiziakum.
Avokádo (Persea americana)
Výskyt: Vždyzelený strom, dorastá do výšky až 20 m. Plody majú hruškovitý tvar, sú 7 až 20 cm dlhé. Zrelé plody vážia od 100 g do 1 kg. Bežná ročná úroda z jedného stromu je okolo 120 avokád. Predpokladá sa, že avokádo má už 7 tisíc rokov. Jeho chuť a priaznivé účinky však ľudstvo objavilo až oveľa neskôr. Asi 300 rokov pred naším letopočtom ho používali Aztékovia, nedali dopustiť na jeho afrodiziakálne účinky. Dnes je jeho najväčším producentom Kalifornia.Uplatnenie: Bolo preukázané, že plody majú vplyv na krvnú hladinu cholesterolu. Znižuje celkovú hladinu cholesterolu, LDL (“zlého cholesterolu”) a triglyceridov a zvyšuje HDL (“dobrého cholesterolu”). Obsahuje vitamíny A, B, D, E, H či K. Okrem týchto vitamínov obsahuje veľké množstvo draslíka, vlákniny, medi. Dobre zrelé avokádo obsahuje až 30% rastlinného tuku. Je zvlášť bohaté na vitamín B, konkrétne B6, kyselinu listovú. Za pomoci týchto zložiek avokáda mozog produkuje serotonín, hormón šťastia a nakoniec aj melatonín, čiže spánkový hormón, ktorý spoľahlivo uspáva. Obsahuje veľké množstvo lecitínu, ktorý má blahodarný vplyv na nervovú sústavu. Používa sa ako prostriedok k dosiahnutiu sviežej pleti.
Húževnatec Jedlý (Shiitake)
Výskyt: Jedlá huba pôvodom z východnej Ázie. Dnes sa už s úspechom pestuje aj mimo východnej Ázii.Uplatnenie: Pôsobí veľmi priaznivo na ľudské zdravie a boli zistené mnohé liečivé účinky. Obsahuje okrem iného pre ľudský organizmus všetkých osem nevyhnutných aminokyselín. Polysacharidy (lentinin) s látkami bielkovinovej povahy (interferon a interkinin) majú význam v imunitnom systéme organizmu. Zabraňujú množeniu vírusov a podporujú imunitné reakcie tela. Výťažky z tejto huby znižujú deštrukčnú činnosť vírusu HIV na bunku za súčasnej podpory imunity. Lentinin stimuluje T-bunky, ktoré zvyšujú účinnosť makrofágov (buniek schopných pohlcovať cudzorodé materiály) majúcich významnú úlohu pri riadení imunity. Boli dosiahnuté veľmi dobré výsledky pri liečení zhubných nádorov (sarkómov - rakoviny), užíva sa tiež na zníženie toxických účinkov chemoterapie a rádioterapie na zdravé tkanivá a celkové posilnenie imunity. Obsahujú aj betaglukán (polysacharidy).
Ibiš Lekársky (Althaea officinalis)
Výskyt: Pochádza z východného Stredomoria, odkiaľ sa rozšíril do celej Európy, západnej Ázie a severnej Afriky. Hojne sa pestuje vo Francúzsku, v Belgicku a Nemecku.Zber: Zbierame koreň, listy, prípadne aj kvety a vňať pestovaných rastlín. Listy zbierame postupne, teda viac krát, keď rastlina kvitne, okrem roku, keď chceme vybrať koreň.Uplatnenie: Sliz, nachádzajúci sa v koreni (30%), v listoch a v kvetoch, pôsobí utišujúco, proti kašľu a aj ako preháňadlo. Maceráty z koreňov majú vyššie liečivé, resp. protizápalové účinky, ktoré možno prirovnať ku dexametazónu (kortikoid). Polysacharidy v koreni posilňujú imunitný systém. Kvety, listy aj korene sa používajú vonkajškovo na popraskanú kožu, odreniny, štípance od hmyzu a na zápaly ústnej duriny. Vnútorne sa odporúčajú na kŕčovitý zápal hrubého čreva a bežný kašeľ.
Ibištek Krvavý (Hibiscus sabdariffa)
Uplatnenie: Má antihypertenzívne vlastnosti. V prvom rade sa rastlina pestuje pre produkciu lykového vlákna zo stonky rastliny. Vlákno môže byť použité ako náhrada klasickej juty pri výrobe vrecoviny. Použitý v ľudovej medicíne ako diuretikum, mierne preháňadlo a liečbu srdcových a nervových ochorení a rakoviny. Červené kalichy rastliny sú vyvážané do Ameriky a Európy, kde sú používané ako prírodné farbivá potravín. Zelené listy sa používajú ako pikantná náhrada špenátu. Vo východnej Afrike je kalich ibišteka nazývaný Sudánsky, je čaj na zmiernenie kašľa. Šťavy so soľou, korením sa používajú ako liek na namrzenosť. Nahriate listy sa používajú na praskliny na nohách a na vredy (na urýchlenie dozrievania). Krém vyrobený z listov sa používa na vredy a rany. Semená nahrádzajú diuretiká a tonikum (olej uzdravuje rany na ťavách).
Prečítajte si tiež: Koložvárska kapusta na Slovensku
Ihlica Tŕnistá (Ononis spinosa)
Výskyt: Poloker s tŕnitými konárikmi vysoký 30 až 50 centimetrov, s ružovými kvietkami v pazuchách listov, rastie najmä v pásme nížin a pahorkatín na suchých a neobrábaných pôdach ílovitého a slieňového typu; dobre znáša aj extrémy vo vlhkosti pôdy a obľubuje slnečné stanovištia.Zber: Viacročné bylinky sa vykopávajú na jar (marec až apríl), častejšie na jeseň (október až november). Korene sa dokonale očistia, odstránia nadzemky, dobre umyjú; sušia sa na teplých, dobre vetraných a tienistých miestach. Po usušení sa skladuje v malých otiepkach na suchých a vzdušných miestach v dobre uzatvorených obaloch hránená pred svetlom.Uplatnenie: Droga podporuje potenie. Používa sa i pri srdcovej slabosti, zápale obličiek a opuchlín rozličného pôvodu, obezite, zvyšuje krvný tlak.
Imelo Biele (Viscum album)
Zber: Predmetom zberu v decembri je vňať, zbierajú sa olistené mladé konce konárikov do hrúbky 5 mm v zimných mesiacoch (december až február); zber však je možné robiť prakticky celý rok. Sušia sa vo zväzkoch na vzdušných a suchých miestach prirodzeným teplom pod 40 stupňov (platí aj pre umelé teplo).Uplatnenie: Má najlepší vplyv na celkovú funkciu žliaz, preto sa uprednostňuje ako prostriedok na povzbudenie látkovej výmeny. Súčasne tak dobre vplýva na brušnú slinivku, že po dlhodobej čajovej kúre sa celkom stratí príčina vzniku cukrovky. Ľudia, ktorí trpia na chronické poruchy látkovej výmeny, by mali skúsiť aspoň pol roka pravidelne piť imelový čaj. Imelo evidentne pôsobí aj vtedy, keď je narušená hormonálna funkcia. Používa sa aj ako prostriedok zastavujúci krvácanie. Keď vtiahneme do nosa studený imelový čaj, zastaví nám krvácanie, pomáha aj pri krvácaní z pľúc či z čriev; pôsobí aj pri týfuse a úplavici. Imelo je uznávaný prostriedok mimoriadne pôsobiaci na srdce a krvný obeh. Pri ťažkých poruchách krvného obehu treba vždy odporučiť imelo. Normalizuje fungovanie celého tela, vysoký tlak znižuje a nízky dvíha. Tým sa nepokojné srdce utíši a činnosť srdca zlepší. Zmiznú všetky sprievodné znaky súvisiace s narušeným krvným tlakom, ako sú návaly krvi do hlavy, pocity závratu.
Ľuľkovité (Solanaceae)
Čeľaď ľuľkovité (Solanaceae) patrí do triedy dvojklíčnolistové rastliny (Magnoliopsida) a oddelenia magnóliorasty (Magnoliophyta).
Charakteristika:
Ľuľkovité sú prevažne tropické alebo subtropické rastliny, hodne rozšírené. Majú bikolaterálne cievne zväzky. Listy vytvárajú jednoduché alebo zložené, striedavé listy. Kvety sú usporiadané vo vrcholíkovitom súkvetí. Koruna z 5 zrastených korunných lupienkov zrástla s 5 tyčinkami, u ktorých došlo k redukcii.
Zástupcovia a hospodársky význam:
Medzi zástupcov ľuľkovitých patria mnohé plodiny s hospodárskym významom:
- Paradajka (Solanum lycopersicum)
- Zemiak (Solanum tuberosum)
- Baklažán (Solanum melongena)
- Paprika (Capsicum annuum)
- Tabak (Nicotiana tabacum)
Niektoré druhy sú však jedovaté, napríklad ľuľok zlomocný (Atropa belladonna).
Jesienkovité (Colchicaceae)
Pre jesienkovité (Colchicaceae) sú charakteristické podzemky a hľuzy, ktoré slúžia ako zásobné orgány. Sú to zvyčajne trváce byliny. Listy sú najčastejšie čiarkovité s rovnobežnou žilnatinou alebo elipsovité s oblúkovobežnou žilnatinou. Kvety sú obojpohlavné, rôznej veľkosti. Jesienka obyčajná (Colchicum autumnale) je zaujímavá svojim životným cyklom a využitím. Celá rastlina je jedovatá. Obsahuje alkaloid kolchicín, ktorý pôsobí na centrálnu nervovú sústavu, krvný obeh a obličky. Je mitotickým jedom - zabraňuje presnému rozchádzaniu chromozómov počas bunkového delenia. Využíva sa preto v rastlinnej genetike pri šľachtení rastlín.
Asparágovité (Asparagaceae)
Medzi asparágovité (Asparagaceae) patria byliny s podzemkami a plodmi bobuľami. Asparágus lekársky (Asparagus officinalis), známy pod ľudovým menom špargľa, je bylina s drevnatým podzemkom a zakrpatenými listami. Funkciu listov nahrádzajú tzv. fylokládiá, čo sú ploché alebo ihlicovité stonkové útvary. Plodom je červená bobuľa. V teplejších oblastiach sa asparágus pestuje ako lahôdková zelenina. Do tejto čeľade zaraďujeme aj konvalinku voňavú (Convallaria majalis). Je to trváca bylina s tenkým, plazivým, mocne rozkonáreným podzemkom. Celá rastlina je jedovatá. Hyacint východný (Hyacinthus orientalis) patrí medzi obľúbené okrasné druhy tohto rodu.
Amarylkovité (Amaryllidaceae)
Amarylkovité (Amaryllidaceae) sú trváce byliny s podzemnými cibuľami alebo podzemkami. Listy sú úzke, čiarkovité alebo valcovité. Kvety sú jednotlivé alebo tvoria súkvetia (napr. cesnak). Niektoré druhy majú zrastené okvetie alebo pakorunu, ktorá je u okrasných druhov zväčšená a rôznofarebná (napr. narcisy). Druhy so súkvetím tvoria niekedy rozmnožovacie pacibuľky. Plodom je tobolka alebo zriedkavo bobuľa. Cesnak kuchynský (Allium sativum) je trváca bylina so zloženou cibuľou a s 30-80 cm vysokou, oblou, asi do polovice výšky listnatou stonkou. Cesnak cibuľový (cibuľa kuchynská, Allium cepa) je bylina s veľkou, kužeľovito vretenovitou mnohošupinatou cibuľou a s 30-100 cm vysokou, rúrkovitou, vretenovitou stonkou s jednoduchými sivozelenými listami. Snežienka jarná (Galanthus nivalis) je jedna z prvých jarných rastlín. Z podzemnej guľatej cibule, obalenej troma kožovitými hnedými šupinami vyrastá 8-30 cm vysoká byľ. Snežienke je vzhľadom veľmi podobná bleduľa jarná (Leucojum vernum). Narcis biely (Narcissus poeticus) má biele okvetie a žltú, červeno lemovanú pakorunu. Zaraďujeme sem aj šafrany (Crocus). Sú to nízke trvalky s podzemnou bazálnou hľuzou.
Kosatcovité (Iridaceae)
Kosatcovité (Iridaceae) sú trváce byliny s podzemkami alebo bazálnymi hľuzami. Listy sú čiarkovité alebo mečovité, striedavé, niekedy len prízemné. Kvety sú 3-početné, pravidelné alebo súmerné, jednotlivé alebo v tzv. cymóznych súkvetiach (vejárik, kosáčik). Od amarylkovitých sa odlišujú menším počtom tyčiniek. Okrem kosatcov (Iris) sem zaraďujeme aj mečíky (gladioly). Mečík škridlicovitý (Gladiolus imbricatus) má husté súkvetie červenofialových kvetov.
Vstavačovité (Orchidaceae)
Čeľaď vstavačovitých (Orchidaceae), už podľa latinského názvu, zastupujú podľa mnohých najkrajšie rastliny vôbec - orchidey. Sú to ale rastliny pomerne vzácne a ťažko sa pestujú, pretože sa u zástupcov tejto čeľade vytvorila úzka endosymbióza so špecifickými hubami, ktoré musia byť v pôde prítomné, aby rastlina vôbec vyklíčila a mohla sa ďalej rozmnožovať. Rastliny majú podzemné hľuzy alebo podzemky. Listy sú často v prízemnej ružici. Kvety majú rôzne tvary a okvetné lístky tvoria charakteristický pysk (labelum). Kvety sú jednotlivé alebo v strapcovitých súkvetiach. Patrí sem mnoho epifytických druhov. Medzi vstavačovité patrí aj črievičník papučkový (Cypripedium calceolus). Vstavač vojenský (Orchis militaris) je teplomilná orchidea vysoká 20-60 cm s podlhovasto vajcovitými listami. Vanilka pravá (Vanilla planifolia) rastie v oblasti Strednej Ameriky, kde ju už od pradávna využívali Indiáni ako hodnotnú pochutinu.
Aloe Pravá (Aloe vera)
Charakteristickým zástupcom je aloa pravá (Aloe vera) pôvodom zo severovýchodnej Afriky, ktorá sa však pestuje celosvetovo pre svoje bohaté využitie. Je to tropická rastlina so zakrpatenou stonkou a mäsitými sivozelenými listami s pílkovitými okrajmi.
Arekovité (Arecaceae)
Do čeľade arekovitých (Arecaceae) patria väčšinou subtropické alebo tropické stromy - palmy - s nerozkonáreným stĺpovitým kmeňom s koncovým chocholom veľkých listov, kry alebo liany. Korene, napriek veľkým rozmerom stromov (až 60 m), tvoria nepravú koreňovú sústavu (homorízia) ako ostatné jednoklíčnolistové, sú vláknité a druhotne nehrubnú. Kmeň rastie vďaka aktívnemu prvotnému delivému pletivu vo vrchole a, rovnako ako korene, druhotne nehrubne. Listy sú veľké, stopkaté, na stonke usporiadané špirálovito, jednoduché, nedelené, po vypučaní sa často trhajú, čím tvoria dojem zložených listov. Kvety sú drobné, zoskupené do šúľkov alebo metlín, ktoré sú vždy podopreté jedným alebo viacerými listeňmi - tulcom. Datľovník obyčajný (palma datľová, Phoenix dactylifera), je strom vysoký 30 m. Má perovitozložené listy dlhé 4-5 m, na ktorých dozrievajú cukornaté jednosemenné kôstkovice - datle. Konzumujú sa čerstvé, sušené, varené, pražené atď. Kokosovník obyčajný (palma kokosová, Cocos nucifera), je strom vysoký 25 m, okrasa trópov a pobrežia južných morí. Plody sú jednosemenné kôstkovice, tzv. kokosové orechy.
Ďumbierovité (Zingiberaceae)
Ďumbierovité (Zingiberaceae) sú trváce tropické byliny Starého sveta so škrobnatým podzemkom a nadzemnými časťami pripomínajúcimi ľaliovité, od ktorých sa líšia stavbou kvetu. Ďumbier obyčajný (Zingiber officinalis), ľudovo nazývaný zázvor, pochádza z južnej Ázie. Žltý koreň kurkumovníku dlhého (kurkuma pravá, Curcuma longa), ktorý obsahuje farbivo kurkumín a kurkumový olej, sa používa ako korenie.
Banánovníkovité (Musaceae)
Typickým zástupcom banánovníkovitých (Musaceae) je banánovník končistolistý (Musa acuminata). Pochádza z indomalajzskej oblasti a Austrálie. Napriek svojim veľkým rozmerom ide o vždyzelenú, viacročnú bylinu. Stonka banánovníku je tvorená zhlukmi mohutných listov, ktoré postupne odumierajú a vytvárajú dojem kmeňa.