Začiatok roka je ideálny čas na plánovanie novej sezóny a prvé výsevy skorých odrôd zeleniny, medzi ktoré patrí aj hlávková kapusta. Hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata) sprevádza ľudstvo už od dávnych čias a je cenená pre svoje kuchynské využitie, uplatnenie v ľudovej medicíne a možnosť skladovania, predovšetkým vo forme kvasenej kapusty. V tomto článku sa dozviete všetko o pestovaní kapusty obyčajnej, od prípravy pôdy a výsevu až po zber a uskladnenie.
História a význam kapusty
Už v 18. storočí sa potvrdilo, že kvasená kapusta je veľmi dôležitá pre naše zdravie, keď pri dlhých plavbách na mori trpeli námorníci skorbutom, čiže nedostatkom vitamínu C. Kyslá kapusta na lodiach tento problém vyriešila.
Kapusta obyčajná (Brassica oleracea) je rastlina, z ktorej bolo vyšľachtených množstvo obľúbených druhov zeleniny. Táto divoká rastlina sa vyskytuje najmä na vápencových výbežkoch v okolí pobrežných Stredomorských regiónov. Je to dvojročná rastlina, ktorá si počas zimy ukladá živiny v listovej ružici a na druhé leto odkvitne žltými kvetmi.
Selektívne šľachtenie kapusty obyčajnej má dlhú históriu a viedlo k vzniku desiatok rôznorodých druhov zeleniny. Zameraním sa na určité časti rastlín, ako sú listy alebo puky, vznikli viaceré kultivary. Kel kučeravý, listový kel a čínska brokolica vznikli postupným zväčšovaním listov. Červená a biela kapusta a hlávkový kel boli vyšľachtené z kultivaru kelu, pravdepodobne listového, na začiatku 13. storočia. Ružičkový kel pripomína malú kapustu a jeho plody vyrastajú z púčikov na stonke rastliny. Vznik kalerábu siaha do 15. storočia. Brokolica má veľké zhluky kvetov, ktoré sa zberajú predtým, ako začnú kvitnúť.
Na území dnešného Slovenska sa kapusta stala súčasťou agrárnej kultúry v 15. storočí. Pre svoju trvanlivosť a možnosť konzervovania kvasením patrila k základným zložkám potravy. V 18. storočí sa z jej pestovania vyberal desiatok. Kapusta sa zo Slovenska aj vyvážala. Jej pestovanie bolo rozšírené najmä na Orave, Kysuciach, na Liptove, v Šariši a v oblasti Nízkych Beskýd, pestovanie letných odrôd najmä na Považí, v okolí Trnavy, v Košickej kotline a na Východoslovenskej nížine. K tradičnej oblasti intenzívneho pestovania kapusty patrí Záhorie (najmä Stupava). Pestovala sa v záhradách a na úrodných plochách každoročne hnojenej pôdy.
Prečítajte si tiež: Tradičná príprava kyslej kapusty
Vhodné podmienky pre pestovanie
Kapusta vyžaduje úrodné pôdy s miernym podnebím a dostatkom vlahy. V Česku sa pestuje najviac v oblasti Haná, v Polabí, ale aj v Podkrušnohorí, na Slovensku v nížinách aj podhorských oblastiach. Trpí vysokými teplotami a tiež na chudobných, ľahko sa zhutňujúcich pôdach, vtedy zastavuje rast. Najlepšie rastie pri teplotách okolo 20 °C.
Kapusta znesie aj chladnejšie počasie, preto ju môžete pestovať až do nadmorskej výšky 500 m.n.m. Vyžaduje otvorenú a vzdušnú plochu a tiež dostatok vlahy, a to najmä v počiatočnej fáze a v poslednej tretine rastu. Pri nedostatočnej vlahe očakávajte menšiu úrodu a menší vzrast. Pre skoré odrody kapusty je vhodná záhrevnejšia pôda.
Prispôsobenie pestovania lokálnym podmienkam
Kapusta sa dá v domácich podmienkach pestovať takmer univerzálne, pretože aj menej vhodnú pôdu máme možnosť vyhnojiť a prispôsobiť podľa potreby. Lepšie tiež môžeme riešiť doplnkovú závlahu. Podľa oblasti a najmä letných teplôt volíme vhodné odrody. Skoré a letné odrody sa dajú pestovať aj na ľahších pôdach s potrebou závlahy 150 - 250 mm.
Rozdelenie a odrody kapusty
Kapustu delíme podľa farby na biele a červené variety. Podľa času sadenia a zberu poznáme kapustu skorú, poloskorú, poloneskorú a neskorú. Pokiaľ ide o odrody vysiate/vysadené štandardne na jar, počas apríla až mája, tak na jeseň dozrievajú poloneskoré až neskoré odrody.
Skorá a letná kapusta majú vysoký podiel vody, stredný obsah cukrov a málo sušiny, takže sa hodia na priamy konzum do letných čerstvých šalátov a len na krátkodobé uskladnenie. Neskoré odrody sú vhodné na kvasenie.
Prečítajte si tiež: Chutný obed: Kapusta a mäsové guľky
Dodnes sú v registri a tiež v predaji domácich semenárskych spoločností odrody Pourova kapusta registrovaná v roku 1939. Vyznačuje sa výbornými chuťovými vlastnosťami.
V porovnávacích pokusoch, keď pestujeme na jednej ploche staršie aj nové odrody, potom môžeme sledovať zásadné rozdiely v nižšej potrebe chemickej ochrany a zvládanie extrémnych zrážok i teplôt v prospech najnovších odrôd kapusty.
Výber odrody
Uprednostnite známych výrobcov semien kapusty a vyberte si správnu odrodu, ktorá bude vyhovovať vašim klimatickým podmienkam. Mali by ste si vybrať odrody kapusty odolné voči chladu, ktoré sú dobre prispôsobené podnebiu počas jesene. Z odrôd vhodných na kyslú kapustu sú vhodné napríklad hybridné odrody Avak, Azan, Atria, Brigadier, Cecílie, Erdeno, Gloria, Gideon, Klaso, Mašada, Olympiade, Ramco, Rodolfo či Tudor a nehybridné Pourovo neskoré.
Pestovanie kapusty
Spravidla pestujeme letnú a zimnú hlávkovú kapustu zo sadeníc.
Výsev a predpestovanie sadeníc
Kapusta na klíčenie nepotrebuje vysoké teploty ako plodová zelenina. Pri relatívne nízkej teplote 11 °C klíči približne 10 - 14 dní, avšak pri teplotách okolo 20 °C stačí na klíčenie 3 - 5 dní. Preto nám na výsev stačí bežné parenisko alebo skleník. Optimálna teplota na predpestovanie sadeníc je okolo 18 °C cez deň a 15 °C v noci. Predpestovanie sadeníc trvá približne 30 dní (pri skorých výsevoch, napríklad vo februári, trvá dlhšie, až 50 dní) a podľa miesta a termínu plánovanej výsadby potom volíme aj termín výsevu.
Prečítajte si tiež: Koložvárska kapusta na Slovensku
Semená kapusty sa vysievajú do debničiek alebo skleníkov do hĺbky 1 - 2 cm do vopred navlhčenej pôdy. Po zasiatí je potrebné udržiavať optimálnu teplotu pre klíčenie, ktorá je približne 18 - 20 °C.
Pre priesady kapusty skyprite hriadky a vytvorte na nich malé jamky. Presádzajte, keď majú 4 - 5 pravých lístkov a vložte ich do pôdy až po srdiečko. Pre skoré odrody to bude koncom marca, poloskoré koncom apríla a neskoré až v máji a začiatkom júna. Dodržiavajte pritom vzdialenosť 0,5 m pre skoršie odrody, pre neskoré až 0,6 m.
Otúžovanie sadeníc
Mladé rastlinky po vyklíčení by mali zvládnuť krátkodobo až -6° C, dobre otužené sadenice skorých a letných odrôd podobne okolo -7° C, poloneskoré a neskoré odrody s pevnejšími rastlinkami až -15° C.
Výsadba
Kapustu môžete pestovať z priesad alebo zo semena. Skoré odrody vysievajte do pareniska alebo skleníka od polovice februára. Poloskoré môžete zasiať do pareniska počas marca. Neskoré odrody sa vysievajú v druhej polovici apríla. Skoré odrody, ktoré pestujete na priesady, budú už v tejto fáze potrebovať dostatok priestoru.
Pri vysádzaní priesad by sme ich mali zasadiť dostatočne hlboko - tak, aby boli v zemi aj prvé klíčne lístky. Po vysadení rastlinky výdatne polejeme (slabá zálievka zbytočne brzdí rast). Asi o 10 dní po sadení nahradzujeme neujaté priesady.
Spon pri výsadbe:
- Skoré a letné odrody: 50 x 50 cm
- Poloskoré, poloneskoré a neskoré odrody: 60 x 60 cm až 70 x 70 cm
Čím je spon väčší, tým sú aj kapustové hlávky väčšie.
Priamy výsev
Priame výsevy sú vhodné pre poloskoré, poloneskoré a neskoré odrody. Ak by sme si chceli zaistiť pravidelnú úrodu skorých odrôd pre priamu konzumáciu na šaláty, tak áno, má zmysel si pri kapuste naplánovať postupný výsev. Musíme pritom pamätať, že obdobie zberu je pri týchto odrodách pomerne krátke a väčšinou je potrebné hlávky pozberať v rozmedzí jedného týždňa.
Starostlivosť o záhon
Kapusta je na živiny náročná plodina a potrebuje pôdy s priepustnou ornicou hlbokou najlepšie 40 cm a viac. Pôdu pre kapustu pripravte už na jeseň zrýľovaním. Kapuste vyhovuje tiež jesenné hnojenie maštaľným hnojom alebo kompostom. Pestujte ju v I. trati. Môžete ju sadiť po strukovinách, koreňovej zelenine alebo šaláte.
Kapusta je takzvaná nitrofilná plodina, čo znamená, že vyžaduje pomerne výdatné zásobenie dusíkom, ale aj fosforom a draslíkom. Preto je zaradená do prvej trate. Prihnojujeme ju v závislosti od výdatnosti jesenného vyhnojenia hnojom, a to na jar, 30 dní po výsadbe a v období tvorby hlávky môžeme ešte doplnkovo. Po zakorenení môžeme rastlinky dodatočne pohnojiť. Použijeme buď močovinu zriedenú v pomere 1:10 alebo liadok amónny s vápencom. Dávka je stanovená na 30 gramov na m2. Hnojenie by sme mali vykonať pred zálievkou (prípadne pred dažďom). Počas pestovania kapusty sa odporúča používať dusíkaté hnojivá. Stimulujú tvorbu zelených listov.
Zálievku volíme primerane podľa potreby a obdobia. Pri vysokých teplotách zalievame obozretne, aby rastliny nezvädli a neuschli a intenzívnejšie môžeme zalievať pri poklese teplôt, keď kapusta rastie a lepšie profituje. Kapusta potrebuje pravidelnú zálievku, najmä v období sucha. Tiež sa oplatí rastliny preriediť, aby mali korene dostatok priestoru na rozvoj. Na zavlažovanie používajte odstátu vodu a zálievku vykonávajte v skorých ranných hodinách, keď má teplota vody a pôdy čo najmenší rozdiel (pre teplotný šok) a zároveň rastliny dostanú vodu na dennú fotosyntézu.
Ďalšia starostlivosť spočíva v jednom či dvoch plečkovaniach a dvoch až troch okopaniach. Ak aj nemáme toľko času, minimálne jedno okopanie by sme kapuste mali venovať. Je totiž citlivá aj na vzdušnú kapacitu pôdy. Počas vegetácie záhony pravidelne okopávajte a odstraňujte burinu.
Zmiešané záhony
Áno, zmiešané záhony sú čoraz obľúbenejšie a vďaka kombinácii vhodných druhov môžeme využiť ich vlastnosti. Musíme však myslieť na dostatok potrebného životného priestoru pre jednotlivé plodiny.
Opakované pestovanie
Opakované pestovanie hlúbovín sa neodporúča práve z dôvodu vysokého odberu živín z pôdy, ale aj pre jeho následnú náchylnosť k chorobám, ako sú rôzne listové škvrnitosti a problematické hnilobné bakteriózy, ktoré môžu prežívať na rastlinných zvyškoch z predchádzajúceho pestovania v pôde aj niekoľko rokov.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Vzhľadom na mierny priebeh zimných období nám, bohužiaľ, prezimuje čoraz väčšie množstvo škodcov, ktorí následne v značnej miere spôsobujú problémy od skorých jarných období. Ďalšou možnosťou je používanie zakrývacích netkaných textílií ako mechanických zábran, aspoň v období najsilnejších náletov škodcov. Môžeme používať aj žlté a modré lepové doštičky na zachytenie prvých príletov a ako signalizáciu pre ďalšie opatrenia.
Repka v susedstve je jedným z rizikových faktorov pre silné nálety blyskáčikov, skočiek a krytonoscov, ktorí dokážu celkom zničiť mladé sadenice, ale aj dozrievajúce hlávky.
K najznámejším škodcom kapusty patrí mlynárik kapustový. Typicky žltozelené húsenice s čiernymi škvrnami obhrýzajú listy od okrajov a ponechávajú len hlavnú nervatúru listu. Okrem toho výlučkami znečisťujú hlávku kapusty. Chemická ochrana sa odporúča na začiatku liahnutia húseníc druhej generácie, čo je približne v auguste. V menšom poraste stačí vajíčka, ktoré samičky kladú na spodnú stranu listov, rozmliaždiť prstom. Podobne škodí aj mlynárik repový.
Ďalším nepríjemným škodcom je kvetárka kapustová. Je to sivohnedá mucha, ktoré larvy ohlodávajú korene hlúbovín. Napadnuté rastliny zaostávajú v raste, neskôr žltnú, vädnú a odumierajú.
Veľké škody v kapuste môžu napáchať skočky. Sú to asi 2-3 mm zväčša čierne chrobáky s veľmi silnými zadnými nohami, preto výborne skáču. Najviac škodia na vzchádzajúcich rastlinách vyhrýzaním malých dierok do listov.
Najčastejšie sa stretávame s alternáriovou škvrnitosťou, čo je hubová choroba s výskytom bodkovanej škvrnitosti na listoch a neskôr na hlávkach. Fómová hniloba sa prejavuje vo forme takzvanej „čiernej nohy“, čo je odhnívanie stoniek a následne celých hlávok v skladoch. Z bakterióz sa vyskytuje bakteriálna mäkká hniloba a hnedá bakterióza kapustovitých.
Zber a uskladnenie
Termín zberu sa riadi vegetačným obdobím od výsadby. Skoré a poloskoré odrody kapusty môžeme zbierať podľa potreby kuchyne. Neskoré jesenné odrody sa začínajú zbierať v septembri a ich zber trvá až do neskorej jesene.
Dva až tri týždne pred zberom ukončite závlahu, pretože hlávky kapusty sa pod vplyvom nadbytku vody zle skladujú, predčasne hnijú alebo praskajú. Hlávky zberajte za suchého a chladného počasia, a to odrezaním hlúbu tesne nad povrchom pôdy. Mali by byť suché a dostatočne vyzreté. Ideálny termín zberu sa začína od konca septembra. Pozberajte ich skôr, ako začne mrznúť. Na dlhodobejšie uskladnenie sú najvhodnejšie hlávky s hmotnosťou 2 až 2,5 kg. Majú mať tri obalové listy, ktoré ich budú dostatočne chrániť počas celého obdobia skladovania či manipulácii s nimi. Ostatné listy sú prebytočné, preto ich treba odstrániť.
Štandardne prebieha zber odrezaním hlávky na poli, ale je možné tiež vytiahnutie aj s koreňovým balom na prípadné uskladnenie v debničkách v pivnici. V prípade zdravého porastu môžeme nechať hlúby s koreňmi rozložiť v pôde alebo kompostovať, ale ak sme sa stretli s akoukoľvek chorobou, je lepšie ich odstránenie a likvidácia mimo pozemku a mimo kompostu.
Vhodné je nechať hlávky pár dní na vzdušnom mieste a pod strechou, odstránenie rozložených spodných listov a následné opatrné uloženie v debničkách.
Pozberané hlávky pred skladovaním rozložte tak, aby sa vlhkosť vytvorená ich dýchaním rýchlejšie odparila. Povrchové listy obschnú a na reznej rane hlúbu sa vytvorí ochranná vrstvička, ktorá sa zasuší a zabráni hnilobným procesom a usychaniu. Až po dostatočnom obschnutí môžete hlávky v skladovacích priestoroch uložiť na seba. Na uskladnenie sú vhodné pravidelne vetrané miestnosti. Teplota by sa mala pohybovať okolo 0 °C, relatívna vlhkosť vzduchu by mala byť v rozmedzí od 93 až 98 %. Kapustu pravidelne kontrolujte a prekladajte. Pri skladovaní sa môžu vyskytnúť hubové choroby. Vyhnúť sa im môžete preventívne, a to zberom zdravých, nepopraskaných, nepoškodených, nenamrznutých hlávok.
Využitie kapusty v kuchyni
Kapusta sa dá jesť surová, najčastejšie vo forme miešaných šalátov, môže sa dusiť i zapekať. Výborné sú z nej polievky, najčastejšie sa konzumuje dusená ako príloha k pečenému mäsu. U nás si kapustu najviac doprajeme vo forme čerstvých letných šalátov a tiež ako „pickles“ s mrkvou a cibuľou. Kapusta sa používala na prípravu každodennej stravy, obradových jedál i na liečenie.
Kapusta obsahuje vitamín C, B1, provitamín A a celý rad minerálnych látok, najmä draslík a síru. Šťava zo surovej a kvasenej kapusty má priaznivé účinky na črevnú mikroflóru svojimi antibioticky pôsobiacimi látkami.