Kapusta obyčajná (Brassica oleracea) je druh zeleniny z čeľade kapustovitých (Brassicaceae). Ide o hospodársky významnú rastlinu s rozsiahlym areálom pestovania a širokým využitím v gastronómii a ľudovom liečiteľstve. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pestovanie kapusty obyčajnej, jej rôzne odrody a spôsoby využitia, pričom zohľadňuje aj špecifiká pestovania okrasnej kapusty.
Pôvod a charakteristika kapusty obyčajnej
Kapusta obyčajná pochádza z prímorskej západnej Európy a Stredomoria. Pestovali ju už starovekí Gréci a Rimania. Zaznamenaná história druhu je tisícročia stará. V antike si rôzne sorty kapusty cenili nielen ako dôležité potraviny ale aj ako účinné liečivo.
Kapusta obyčajná je dvojročná rastlina, ktorá v prvom roku vytvára koreňovú sústavu, stonku (hlúb) a hlávku. V druhom roku vyrastá kvetná stonka s drobnými žltými kvetmi, ktoré sú bohatou pastvou pre včely. Plodom je šešuľa s guľatými semenami. Semená kapusty sa vyznačujú svojou dlhodobou klíčivosťou a udržia si ju 4 - 5 rokov.
Okrasná Kapusta (Brassica Oleracea)
Okrasná kapusta (Brassica oleracea) je jednoročná rastlina pestovaná na dekoratívne účely. Pochádza z Ázie a južnej Európy. Dorastá do výšky 30-40 cm a vytvára originálne zeleno-fialovo-ružové listy, ktoré sa začínajú vyfarbovať v septembri. Jeho doplnkovou ozdobou sú atraktívne výhonky súkvetia, zložené z drobných kvetov. Kvitne v jesennom a zimnom období. Rastlina je nenáročná na pestovanie a najlepšie sa vyfarbuje na slnečnom stanovišti.
Pestovanie kapusty obyčajnej
Kapusta znesie aj chladnejšie počasie, preto ju môžete pestovať až do nadmorskej výšky 500 m.n.m. Vyžaduje otvorenú a vzdušnú plochu a tiež dostatok vlahy, a to najmä v počiatočnej fáze a v poslednej tretine rastu. Pri nedostatočnej vlahe očakávajte menšiu úrodu a menší vzrast. Pre skoré odrody kapusty je vhodná záhrevnejšia pôda.
Prečítajte si tiež: Tradičná príprava kyslej kapusty
Príprava pôdy
Pôdu pre kapustu pripravte už na jeseň zrýľovaním. Kapuste vyhovuje tiež jesenné hnojenie maštaľným hnojom alebo kompostom. Pestujte ju v I. trati. Môžete ju sadiť po strukovinách, koreňovej zelenine alebo šaláte.
Výsev a výsadba
Kapustu môžete pestovať z priesad alebo zo semena. Skoré odrody vysievajte do pareniska alebo skleníka od polovice februára. Poloskoré môžete zasiať do pareniska počas marca. Neskoré odrody sa vysievajú v druhej polovici apríla.
Pre priesady kapusty skyprite hriadky a vytvorte na nich malé jamky. Presádzajte, keď majú 4 - 5 pravých lístkov a vložte ich do pôdy až po srdiečko. Pre skoré odrody to bude koncom marca, poloskoré koncom apríla a neskoré až v máji a začiatkom júna. Dodržiavajte pritom vzdialenosť 0,5 m pre skoršie odrody, pre neskoré až 0,6 m.
Semená okrasnej kapusty sa vysievajú od marca do júna. Uchytené sadenice sa presádzajú na cieľové miesto vo vzdialenostiach 30-50 cm.
Starostlivosť počas rastu
Po dvoch týždňoch môžeme začať rastliny prihnojovať minerálnymi a organickými hnojivami. Kapusta vyžaduje dostatok vlahy, najmä v počiatočnej fáze rastu a pri tvorbe hlávok. Dôležité je pravidelné okopávanie a odstraňovanie buriny.
Prečítajte si tiež: Chutný obed: Kapusta a mäsové guľky
Zber a skladovanie
Skorú kapustu zberáme vtedy, keď asi 50 % rastlín dosiahlo veľkosť prvej akostnej triedy. Hlávky II. akostnej triedy obyčajne zberáme pri poslednom zbere. Kapustu letnú, na technologické spracovanie i na skladovanie, zberáme jednorazovo. Termín zberu určíme podľa vývinu a dozrievania hlávok do trhovej veľkosti tak, aby hlávky pri plnom vývine nadmerne nepraskali.
Na dlhodobejšie uskladnenie sú najvhodnejšie hlávky s hmotnosťou 2 až 2,5 kg. Majú mať tri obalové listy, ktoré ich budú dostatočne chrániť počas celého obdobia skladovania či manipulácii s nimi. Ostatné listy sú prebytočné, preto ich treba odstrániť. Na uskladnenie sú vhodné pravidelne vetrané miestnosti. Teplota by sa mala pohybovať okolo 0 °C, relatívna vlhkosť vzduchu by mala byť v rozmedzí od 93 až 98 %. Kapustu pravidelne kontrolujte a prekladajte.
Odrody kapusty obyčajnej
Existuje množstvo odrôd kapusty obyčajnej, ktoré sa líšia tvarom, farbou, časom vysievania a zberu, chuťou a spôsobom skladovania. Podľa farby rozlišujeme červenú a bielu kapustu. Podľa času sadenia a zberu poznáme kapustu skorú, poloskorú, poloneskorú a neskorú.
V Listine registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 sú evidované odrody kapusty hlávkovej bielej: Harmat, Holt, Inter, Kodaňské tržní rané, Polar, Pourovo pozdní, Zora; a kapusty hlávkovej červenej: Buscaro, Lectro, Primero.
Využitie kapusty obyčajnej
Kapusta obyčajná má široké využitie v gastronómii. Konzumuje sa surová, varená, dusená, pečená, nakladaná a kvasená. Kvasenie objavili vo svojich pôvodných územiach Slovania a priniesli si techniku nakladania do oblastí, kde sa neskôr usídľovali. Ubikvitná baktéria Streptococcus brassicae a rovnako prítomné kvasinky vyvolávajú mliečne kvasenie. Premieňajú prítomný cukor sčasti na alkohol /ktorého je však v hotovom produkte neškodne málo/. Tento proces organolepticky zlepšuje výslednú ľahšie konzumovateľnú potravinu chuťou aj čuchovým vnemom. Fermentačným procesom dôjde aj k významnému biologickému obohateniu, predovšetkým vitamínmi skupiny B. Preto je v kyslej kapuste, na rozdiel od sviežej prítomný cyanokobalamín /vit. B12/.
Prečítajte si tiež: Koložvárska kapusta na Slovensku
Kapusta je bohatá na vitamíny (C, B, K), minerály (draslík, vápnik, horčík, železo) a vlákninu. Má priaznivé účinky na trávenie, posilňuje imunitný systém a chráni pred civilizačnými chorobami.
Aj moderná medicína tretieho tisícročia počíta s kapustou ako liečivou rastlinou. Kapusta obsahuje dostatok látok, ktoré sú významné vo výžive ale aj v prevencii a terapii viacerých chorôb. Z biologicky aktívnych substancií je v nezanedbateľnom množstve zastúpený provitamín A, vitamíny /B1, B2, C a tzv. U/ ale tiež kyselina listová.
Okrasná kapusta v záhrade a aranžmánoch
Okrasná kapusta vyzerá dobre ako v jesennej záhrade, tak aj v kvetináčoch s jesennými kompozíciami vedľa chryzantém a iných jesenných kvetov. Je to jedinečná rastlinná, ktorá naše hrantíky ozdobý medzi septembrom a decembrom. Čoraz častejšie sa vyskytuje aj v mestských výsadbách, v nádobách umiestnených v blízkosti námestí. Do kytíc sa čoraz častejšie používajú niektoré odrody okrasnej kapusty, ktorá môže dorásť až do 60 cm. Sú mimoriadne zaujímavé a vo váze vydržia veľmi dlho.
Ďalšie druhy rodu Brassica oleracea
Medzi ďalšie druhy rodu Brassica oleracea patria:
- Kel hlávkový (Brassica oleracea var. sabauda)
- Kel ružičkový (Brassica oleracea var. gemmifera)
- Kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala subvar.)
- Karfiol (Brassica cretica LAM. var. botrytis (L) JANCH.)
- Kaleráb (Brassica rupestris HAY. var gongyloides (L) JANCH.)
Riziká nadmernej konzumácie kapusty
Aj keď je kapusta zdravá, jej nadmerné a dlhodobé konzumovanie môže byť určitým zdravotným rizikom. Nadužívanie kapusty môže zabrzdiť tvorbu metabolicky aktívnych hormónov štítnej žľazy. Pri enzymatickej hydrolýze glykozidu glukorapiferínu /progoitrínu/ na goitrín /5-vinyl-2-tiooxazolidon/ vznikajú rodanidové zlúčeniny tzv. brasikové faktory, ktoré zabraňujú ukladaniu jódu v štítnej žľaze, a tým brzdia tvorbu hormónov.