Kapusta je tradičná a výživná plodina, ktorá je základom mnohých jedál. Hoci pestovanie kapusty nie je náročné, správna výsadba, kvalitná pôda a vyvážené hnojenie sú kľúčové pre to, aby hlávky dorástli do plnej veľkosti a zostali zdravé až do zberu. Stále väčšiu obľubu si získava pekinská kapusta, často označovaná aj ako čínska kapusta. Sú si síce trocha podobné, ale predsa ide o podstatne odlišné druhy zeleniny. Tento článok vás oboznámi s rozdielmi medzi pekinskou a čínskou kapustou a poskytne vám odborné odporúčania pre ich pestovanie, vrátane využitia prírodných hnojív.
Rozdiely medzi pekinskou a čínskou kapustou
Napriek tomu, že pekinská a čínska kapusta sú tvarovo a farebne odlišné druhy, často sa stretávame so zámenou ich názvu. V obchodoch bežne kupujeme pekinskú kapustu, má zväčša valcovitú a široko súdkovitú hlávku, tvorenú bledozelenými listami so žilnatou čepeľou a plochými širokými stopkami. Čínska kapusta (Brassica chinensis) vyzerá trochu inak, netvorí pevné hlávky, je sýto zelená a u nás sa veľmi nepestuje a vlastne ani nepredáva. Veľa ľudí si tieto dva „ázijské“ druhy kapusty mýli. Čínska kapusta má tmavozelené lyžicové listy s bielou mäsitou stopkou. Listy nerastú tesne pri sebe, ale vytvárajú voľné hlávky. Naopak, pekingská kapusta má svetlozelené až žltkasté listy, ktoré vyrastajú z malého hlúbika.
Kapusta pekinská (Brassica rapa subsp. pekinensis)
V Európe je známa už od 18. storočia, na slovenskom trhu je v ponuke ako kapusta s valcovito pretiahnutou hlávkou, s označením čínska kapusta. Vo svojej domovine je jednou z najdôležitejších zelenín, významom zhodná s našou tradičnou kapustou hlávkovou. Pre svoju dobrú skladovateľnosť si získala obľubu u pestovateľov. Je to jednoročná rastlina.
Konzumnou časťou je rôzne vysoká hlávka tvorená listami, ktoré majú obráteno-vajcovitý, široko elipsovitý až elipsovitý tvar. Ich postavenie je vzpriamené, polovzpriamené až horizontálne. Charakteristickou vlastnosťou je, že listy sú bez stopiek a majú širokú, bublinatú, žltozelenú alebo zelenosivú čepeľ s vlnitým okrajom. Vnútorné listy sú biele, svetložlté až tmavožlté.
Pestovanie pekinskej kapusty
Kapustu pekinskú pestujeme ako následnú plodinu po skorých zeleninách alebo iných plodinách, ktoré uvoľňujú pôdu do polovice júla. Pri neskorej sejbe sa úmerne znižuje úroda. Pestujeme ju z priamej sejby i z priesad. Osivo vysievame na záhon v polovici júla. Má krátke vegetačné obdobie, od sejby po zber je to 50 až 90 dní. Pri menej vhodných pestovateľských podmienkach sa vegetačné obdobie predlžuje.
Prečítajte si tiež: Pestovanie a benefity stupavskej kapusty
Optimálny spon výsadby priesad je podľa vzrastu odrody 50 x 30 cm alebo 40 x 40 cm. Kapusta pekinská je rastlina dlhého dňa. Zo začiatku však nebola známa jej dlhodennosť. Vysievala sa na jar a kvitla bez toho, aby vytvorila hlávku. Preto sa pri jej pestovaní vyhýbame obdobiu od apríla do júla, keď predčasne vybieha do kvetu a nevytvára kvalitné hlávky.
V suchom období je potrebná zálievka, rastliny prihnojujeme v prvej polovici vegetačného obdobia. Zberáme ju od septembra do októbra prebierkou. Hlávky by pri zbere mali mať hmotnosť podľa odrody od 1,4 do 2,6 kg.
Kapusta čínska (Brassica rapa subsp. chinensis)
Zelenina s týmto názvom sa v Európe začala objavovať až v 20. storočí. Na rozdiel od kapusty pekinskej nevytvára hlávku, len prízemnú ružicu polovzpriamených listov s výrazne zdužinatenou žilnatinou. Listy sú charakteristické výraznou širokou stopkou. Sýtozelené čepele listov sú okrúhle, celist-vookrajové, majú hladký a lesklý povrch.
Pestovanie čínskej kapusty
Kapusta čínska má kratšie vegetačné obdobie oproti kapuste pekinskej - len 50 až 75 dní od sejby po zber. Ružica voľných listov má 30 až 50 cm. Patrí tiež medzi dlhodenné rastliny. Konzumnú ružicu listov vytvára len pri krátkom dni, pri dlhom dni tvorí rozkonárené súkvetie. Vysievame ju od júna do augusta priamo na stanovište do sponu 25 až 30 x 20 cm. Vhodnejšie je však pestovanie z priesad.
Úžitkovou časťou sú listy a stopky. Od konca augusta prebierkou zberáme listové ružice s hmotnosťou 0,5 až 0,8 kg. Kapustu čínsku môžeme skladovať krátkodobo, asi dva týždne. Čínska kapusta sa v našich končinách viac kupuje ako pestuje, čo je však veľká škoda, pretože nepatrí medzi náročné plodiny. Semená čínskej kapusty môžete sadiť priamo na záhon v júli. Jarná výsadba nie je veľmi vhodná, nakoľko je pri rýchlom oteplení náchylná na vybiehanie do kvetu. Najviac sa jej bude dariť v hriadkach vyhnojených maštaľným hnojom, keďže je náročná na množstvo živín a dusíka v pôde. Zemina by mala byť priepustná s pH okolo 6,5 až 7. Keď už máte záhony pripravené a odburinené, môžete vysiať semienka. Saďte po viacerých kusoch do hniezd, ktoré usporiadate do riadkov. Medzi hniezdami nechajte priestor asi 30 cm. Keď semienka vzídu a mladé rastlinky trochu podrastú, je potrebné porast vyjednotiť. Nechajte vždy len jednu, najsilnejšiu, rastlinu zo skupiny. Akonáhle sú lístky kapusty dostatočne veľké na jedenie, môžete ich odrezávať niekoľko centimetrov nad zemou (aspoň 2,5 cm). Vhodné je však počkať kým podrastú a vytvoria hlávky, ktoré potom nad povrchom odrežete. Takto môžete kapustu zbierať niekoľkokrát.
Prečítajte si tiež: Tradičná slovenská kyslá kapusta Belspol
Všeobecné tipy pre pestovanie kapusty
Kapusta (Brassica oleracea var. capitata) je mierne odolná voči chladu, no mladé rastliny sú citlivé na prízemné mrazy. Skoré odrody sa predpestovávajú už vo februári až marci, pričom sa vysádzajú na záhon počas apríla. Neskoré odrody môžu byť vysievané priamo do pôdy počas mája, keď už nehrozí mráz.
Pôda a zálievka
Kapusta vyžaduje pôdy, ktoré dobre odvádzajú nadmernú vlhkosť , najvhodnejšie sú hlinito-piesčité pôdy. Zároveň potrebuje dostatok vody počas celého vegetačného obdobia, najmä pri rýchlom raste listov. Odporúča sa zalievať pravidelne a výdatne, raz až dvakrát týždenne v závislosti od teploty a vlhkosti pôdy.
Hnojenie
Kapusta patrí medzi náročnejšie druhy na živiny. V prvej fáze rastu, keď sa formujú listy, potrebuje dusík. V druhej fáze, pri tvorbe hláv, sa zvyšuje potreba fosforu a draslíka. Na hnojenie je možné použiť minerálne hnojivá alebo organické alternatívy. Frass (hmyzí trus) alebo vermikompost sú vhodné prírodné možnosti, ktoré poskytujú živiny a zároveň podporujú pôdnu mikrobiológiu a imunitu rastlín vďaka obsahu chitínu. Najviac sa jej bude dariť v hriadkach vyhnojených maštaľným hnojom, keďže je náročná na množstvo živín a dusíka v pôde.
Ochrana pred škodcami
Kapustu často napádajú vošky, molice a iný hmyz. Odporúča sa pravidelná kontrola listov a prípadne postrek ekologickými prípravkami. Výbornou prevenciou je aj použitie pôd so zložkami obsahujúcimi chitín, napríklad frass - ktorý stimuluje obranyschopnosť rastliny. Tým sa kapusta dokáže lepšie pripraviť na stresové faktory a škodcov. Ak vysadíme kapustu v blízkosti paradajok, odpudzuje mlynáriky, novozélandský špenát a trebuľka odpudzujú vraj skočky, ako aj slimáky. Proti mlynárikom by mala rastliny chrániť i vôňa mäty, tymiánu alebo yzopu, na záhon stačí umiestniť kvetináč s bylinkou. Mladé rastlinky chutia slimákom, preto okraje záhonov a cestičky k rastlinám proti nim zabezpečíme.
Najväčšími škodcami sú skočky, napádajú ako malé semenáčiky, tak i vzídenú kapustu a dokážu zlikvidovať celý porast počas pár dní. Záhon môžeme po výseve prikryť bielou netkanou textíliou, ktorá udrží vlhko (skočky vlhko neznášajú) a zamedzí chrobáčikom v prístupe. Prirodzenými predátormi sú ucholaky, preto sa o nich v záhrade staráme. Ak predsa napadnú nejakí chrobáci úrodu, môžeme rastliny i zem medzi nimi postriekať odvarom z rebarbory. I tieto druhy kapusty napádajú húsenice mlynárika kapustového. Odpudí ich vôňa paradajok a zeleru, ktorý pestujeme v blízkosti (nie na jednom záhone).
Prečítajte si tiež: Tradičná príprava kyslej kapusty
Nevhodní susedia
Ani tieto druhy kapusty nepestujeme na záhone s ostatnou hlúbovou zeleninou (kapusta, kel, kaleráb, karfiol, brokolica, ružičkový kel), napadajú ich totiž tí istí škodcovia a pri väčšej ploche je i vyššie riziko nákazy. Nevhodným susedom je cesnak, cibuľa a cvikla, ktoré potrebujú menej zálievky. Nepestujeme ich ani s jahodami, malinami a ostružinami, pretože neznášajú kyslé pôdy.
Mulčovanie
Neznáša čistenie buriny a okopávanie, pretože má plytko rozvetvené korienky. Ideálne je mulčovanie z pokosenej trávy, ktorá udrží v zemi vlhko a nedá šancu burine.
Zber
Zber čínskej kapusty môže začať už 3 týždne po výsadbe, odrežeme listy cca 3 cm nad zemou a počkáme, až kapusta zasa znovu vyraší. Pekinskú kapustu zberáme vtedy, keď má vytvorené hlávky, ak ju chceme na uskladnenie až koncom októbra alebo začiatkom novembra. Znesie i slabšie jesenné mrazy - rastlinky, ktoré nestihneme spotrebovať, môžeme do zimy nechať na záhone na priame použitie a zozbierať len tie, ktoré chceme uschovať. Hlávky ukladáme do pivnice v jednej vrstve do debničiek. Kapusta vydrží dlhšie, ak neodstránime korene.
Odrody kapusty
Ak ste sa rozhodli pestovať kapustu, ale neviete, ako sa v odrodách vyznať, výber by sa mal odvíjať od vašich preferencií na chuť aj využitie. Niektoré druhy kapusty sa hodia na zaváranie a nakladanie, iné na priamu konzumáciu.
- Hlávková kapusta biela: Brunswick (odolná odroda ideálna pre jesenný zber), Golden Acre (rýchlorastúca odroda, zberá sa už počas leta), Krautman (ideálna pre kyslú kapustu)
- Červená kapusta: Red Drumhead (klasická a veľmi rozšírená odroda s tmavo červeno-fialovou farbou, pevné hlávky a lahodná chuť), Ruby Perfection (stredne veľké hlávky rubínovej farby)
- Pekinská kapusta: Wong Bok (tradičná odroda s dlhými listami, štíhly a dlhý košťál), Napa (jemnosť v chuti aj štruktúre, hlávky tvorené krehkými listami)