Čo znamená, keď je niečo "daromné"? Táto otázka, ktorú si položil svätý Bonaventúra, nás vedie k hlbšiemu zamysleniu nad tým, čo si v živote skutočne vážime a ako to ovplyvňuje náš duchovný rast. V kontexte rehoľného života, ale i v bežnom živote každého veriaceho, nadobúda táto otázka osobitný význam.
Pôvod a Kontext
Myšlienky o hodnote a márnosti pochádzajú od španielskeho jezuita, A. muža, ktorý vynikal nielen učenosťou, ale predovšetkým svätosťou. Zastával úrad predstaveného a duchovného, povzbudzoval k horlivosti. Veľký teológ Suarez mu ďakoval za pevný základ duchovného života. Jeho dielo, ktoré sme po ňom veľmi túžili a starali sa oň, nám treba si vážiť dokonalosť a všetko, čo k nej dopomáha. Tým väčší bude náš pokrok, i celého domu, i celej rehole. Iba v slovenčine sme jej posiaľ nemali.
Hodnota a Túžba
Čím viac si niečo ceníme, tým viac po tom túžime. Naša vôľa smeruje k tomu, čo jej rozum povie, a preto to i chce a túži po tom. Všetko to súvisí. Podobne ako predavač drahokamov musí poznať ich cenu, aby ich nepredal za babku, aj my musíme rozpoznať pravú hodnotu vecí. Najväčší poklad je poznať, milovať Pána Boha a slúžiť mu. To je vec, o ktorú sa nám treba starať.
Príklad a Čnosť
Dôležité je povzbudzovať nielen rozhovormi, ale skôr príkladom. Či už je niekto kazateľ, alebo je obdarený prirodzenými a ľudskými darmi, ako to svätý Ignác píše v konštitúciách, treba vedieť od počiatku a tým sa živiť ako mliekom. Často sa stáva, že sa v inom sklameme, a všetci iba o to sa starajú a iba to si vážia. Niekto je obdarený, a preto vychvaľujú toho alebo iného. Treba vyznačiť a o to sa starať. Často sa preceňuje nadanosť a menej si váži čnosť, poníženosť a sebazaprenie, čo reholi škodí. Dobrý príklad prináša o veci. Duchovné čítanie a sväté rozmýšľanie nemohli toľko robiť, veľmi miloval a veľmi si vážil. Celkom správne, Boha daných plnil svoje povinnosti a pri tom nezanedbal seba.
Márnosť a Spasenie
Zaslúžiť si nebo, to nech je naša radosť; všetko ostatné je márnosť. Čo povedať o iných zamestnaniach? Až naostatok, a v najhorší čas, že radšej tie opustí ako druhé. Opatrovať chorých. Ten bol veľmi usilovný. Všetko v najväčšom poriadku držal, všetko bolo čisté a pekné. Márnivá myšlienka mi prichodí na um, čosi mi hovorí: Jak všetko máš pekné! Sa bude radovať tomu tvoj predstavený! A bezúhonný rehoľník na inšie sme sem prišli, iba aby sme sa stali dobrými rehoľníkmi. Ručnou prácou sa zaoberali, aby nezaháľali. Všetko, čo spravili, hodili do ohňa, lebo mali z čoho žiť. Robili, aby čas trávili a nezaháľali. Starať sa o jeho spasenia, odbavujme tak, ako pustovníci, keď plietli košíky: pre ne nezabúdajme na seba a na dokonalosť. Súvisia, a nezanedbávať ich pre nič, za nič. Čnosti si nadobudnúť; ak v tom chybíme, hneď sa ukáže u nás úpadok. Preto, lebo sme ochladli na duchu, upadneme.
Prečítajte si tiež: Je polievka skutočne zdravá?
Poslušnosť a Duchovné Veci
Predstavený nechce, aby dakto prestupoval pravidlá, a to ešte také vážne. Poslušnosť zabavila. Nemáš veľmi rád duchovné veci. Svätý venovať čas, ktorý je vyznačený na modlitbu a na duchovné veci. Svedomie v svoj čas, treba nám ako hladnému túžiť čím skôr to vynahradiť. To i času vecí. Doroteusovi bolo sa o hosťov starať. A predsa s ostatnými vstával na modlitbu, a prosil jedného, aby ho budil. Hore, a že ešte z horúčky nevyzdravel. Miesta tých, neokadil, čo pre lenivosť neboli tam. Čnosti a svätosti. Povedal Kristus Pán, t. j. svätosť nebude väčšia. Svedčí sa nám dať príklad poslušnosti, poníženosti a všetkej dokonalosti. Treba rozumieť i slová na začiatku hlavy spomenuté, lebo tí budú nasýtení a ju obsiahnu, ktorým nás Pán naučil v reči na hore. Svätý opravdivá túžba po nej. V mravných, láska a túžba po cieli je prvou príčinou, ktorá hýbe ostatné. Dosiahnuť dokonalosti. Nemožno veľa očakávať. Postavme za príklad rehoľníka.
Prispôsobenie a Napomínanie
Stavu prispôsobiť a na nich pozor dávali; treba i napomínať i trestať ich. Všetko, tomu nehodno veriť, kým ho vidí predstavený. Samé od seba idú, tým pomalšie a slabšie sa pohybujú, ako keď kameň hodíme hore, keď padá na zem. K čnosti a z čistej túžby páčiť sa Bohu. Tí prví len dovtedy slúchajú, dokedy ich karhajú alebo na nich pozor dávajú. Bola vážna, a zdala sa vďačne prijímať napomenutie, čo v kláštore bývalý. Netrpí násilia; treba aby šla zo srdca. Daromné. To je rozlúštenie a odpoveď na otázku, ktorú postavil sv. Bonaventura. Rehoľníkov, ba dľa sv. Hieronyma a sv. desiatich, ba ani pre menej? Starať sa o svoj pokrok. Kráčajú po ceste čnosti, keď im v srdci tento oheň horí. Lietať budú jako iskry v trsti, v trstine, keď sa raz zapáli. Nich zapáli ten Božský oheň, v horlivosti miernili. Nechce. Je to jasné. Lebo čože osoží vtedy dozerať, či sa niekto modlí? Nemôže potom, keď už prešiel dozorca, to robiť, čo sa mu páči? Myslieť na učenie, na robotu a na iné veci, hoci kľačí? „Chci". Chceš, budeš dokonalý, urobia. Vstúpil do rehole, začína jeho zkaza.
Túžba a Úsilie
Preto stavia nám svätý po niečom naozaj túžime, vtedy sa i usilujeme to dosiahnuť. Hotoví hľadať, čo si žiadame, a nájdeme vždy prostriedky k tomu, niečo dobrého vyplýva. Samo v sebe ťažké, žiadal? Ľahkou. A prečo tým, čo sú vo svete, zdá sa to tak ťažkým? Milosť povolania im nedal, ľahkým ti urobila vôľa a túžba po tom. Ani rodičia, ani rodina, ani celý svet. Práve tak ustavične mať tú vôľu. Zdá ohromne ťažkým, sami a naša slabá čnosť a neumrtvenosť. Človek ľahko dvihne veľkú ťarchu, ale chorý alebo slabý povie: Jaká ťarcha je to! To je príčinou našej ťažkosti, lebo veci sú tie isté a kedysi nám boly ľahké. V nás je chyba, rásť v čnosti, v muža dokonalého, dľa sv. Vážená vec je túžiť, lačnieť po pokrmu, najlepšia príprava na to, aby nám Pán dal čnosť a dokonalosť, ktorú chceme, darmi. V tomto smysle vysvetľujú i slová P. To isté povedal už dávno prorok: „Nasýtil mdlú dušu, t. j. sa zjavil sv. syn Šalamon. Ju, ako keby ju bol uskutočnil. O Zachejovi hovorí sv. Vieš, jak ľahko? Nezačneš ani túžiť ešte po nej, a už ju máš. Jak otvorí, ukáže sa mu tá Božská múdrosť, ktorá je sám Pán Boh. Dobrý a milosrdný Bože! Dva razy, aby sme ti otvorili, by bol vošiel, keby neboly zavreté. Preto sedí a čaká. Boh túži vojsť ti do srdca, ich prijať. Ale čaká, aby sme si ich žiadali a mali hlad a smäd v duši. Lebo po čom málo túžime, to si ani nevážime, i keď to už máme. Je, že nemáme duševného hladu a smädu, ako sv. Nechcú, veľké veci robia, ale keď sa zobudia, práve naopak činia, príležitosť na to, opak toho robia. Snívali, ale nežiadali si to naozaj, nešvihnú a nezarúbu, tieň." Tak mnohí celý život sa vyhrážajú, ale nič neurobia.
Žiadosť a Skutky
Svätý Hieronym k slovám Pánovým u svätý svet, ale ich zadusily, zadusiť a zabiť, skutkov zomrú! S tými pri smrti, čo mali pekné a zlaté predsavzatia. Svätý, čo chcel dieťa hneď po narodení sožrať, diabol silou-mocou, uskutočniť. Dľa svätý dokonalosti. Boh splní ich žiadosti. O svätý môjho Božského Srdca vyssá a vytiahne, čo chce, čo ma jedia, ešte budú hladní, a čo ma pijú, hovorí Duch svätý o Božej múdrosti. Dľa svätý a radosťami, že prvé, kým ich nemáme, budia v nás veľkú chuť a žiadosť, ale keď sme ich už obsiahli, za nič ich nepovažujeme, väčšej veci túžiť: prísť do snemovne alebo biskupom sa stať. Duchovnými vecmi je to naopak, ich, a čím viac ich požívame, tým viac si ich žiadame, nedostatok, nasýtiť. Koľko sa ti páči z vody zemskej, onedlho budeš smädný, nevládze nám smäd uhasiť, viac ich budeš milovať a túžiť po nich. Duchovných veciach, ktoré ani nezná ani neokúsil. Preto píše svätý Peter: „Jestli ste predsa okúsili, že sladký! Keď okúsiš Pán inom. Pán povedal Samaritánke: „Kto bude piť z vody, ktorej mu ja dám, nebude žížniť na veky"? Čím viac budeme piť, tým väčší smäd budeme mať; akože sa tie slová shodujú? Na to odpovedajú svätí, duchovných veciach a v Bohu,! Urobí mu ich nechutnými, nechutným, tak po okúsení ducha znechutí; sa telo, hovorí svätý Gregor, smädní", treba rozumieť o duchovných veciach, v duchovných veciach, tým väčší hlad a smäd bude mať po nich. Piť, budú mať ešte väčší hlad a smäd po nej, nasýteným byť, akože sa shodujú? To srdce a budia v ňom smäd. Je sýtosť s hladom a hlad so sýtosťou, smäd po nich, viac rastie v nás hlad a smäd, ani neoslabuje, ale občerstvuje a naplňuje nám srdce veľkou radosťou, proroka: „Nasýtim sa, keď sa mi zjaví tvoja sláva, sláve, hovorí svätý vôľu vidieť ho a radovať sa mu, ako keby to bolo prvý deň a prvá hodina, a čul ich spievať akoby novú pieseň veľkou radosťou, nebeská manna bude nám vždy novou a chutnou, že zadivení sa budeme pýtať: „Manhu?" Čo je to? Nasycuje, ten istý smäd osviežuje a utišuje, viac sa páčiť Bohu, túžba je najlepším a najistejším znakom, že Boh ním zadobre. Takto hovorí svätý srdci, ako žiadosť väčšej milosti, prebýva v duši: on vzbudil v tebe ten hlad a smäd, toho Božského pokladu, lebo si ho hľadal, nezastaví sa, dokedy ju nedohoní, Božej sladkosti, beží za vôňou tej drahej masti, Boh ti je v srdci, on ťa ťahá, sa, či je to nie preto, že nemáš Boha v duši, svätý Bernard hovoril, že sa triasol a vlasy mu dúpkom stávaly, keď rozmýšľal o slovách, ktoré Duch svätý Strašné je to miesto, píše, opakujem so strachom: Nevie človek či je hoden lásky a či nenávisti, svätí a stĺpy, či mi on odpustil hriechy. Ktože by sa teda netriasol, keby mal dajaký znak, alebo istotu v takej vážnej veci? Čnosti a dokonalosti, túžbu, lebo ona nám svedčí, že sme v milosti Božej a v jeho priateľstve.
Rast v Čnostiach a Napredovanie
Poludniu, rastie a stáva sa dokonalejším, žijú, tým viac rastú v čnostiach, lebo silou-mocou usiluje sa z dobrého na lepšie, nedosiahnu dokonalosti, celkom do tmy je ísť nazad. Lebo ktože by chcel odstúpiť od toho, čo začal? Tieto slová by nás maly strachom naplniť. Svätý, čo je pred nami, napred je ísť nazad. Isté skoro tými istými slovami hovorí svätý Gregor, svätý svätý Lev pápež a iní mnohí svätí a často to opakujú. Najmä svätý to obšírnejšie v dvoch listoch, uspokojí obyčajným životom a nechce ísť napred, takto karhá v nich: Mníchu, nechceš ísť napred? Chceš teda ísť nazad? Byť ani horší ani lepší. Chceš teda nemožnosť, veď čože stojí na svete? Všetky iné veci sa ustavične menia. „Všetky ako šaty starnú a jako plášť ich premeníš, a premenia sa. Práve tak hovorí svätý Bernard o Kristovi, obcoval s ľuďmi? Nikdy. Svätý Dával viac na javo svoju múdrosť a svätosť, ale ďalej od neho odídeš. Jakub videl rebrík a na rebríku anjelov, nebolo vidno ani sedieť ani stáť, ale všetci alebo išli hore alebo dolu, môžeme vidieť, píše svätý Bernard, že v tomto živote medzi vystupovaním a sostupovaním, medzi pokrokom a úpadkom niet nič vo stredku, nazad, ako kolo kolárovo, ktoré keď sa zastaví, hneď sa krúti nazpät, pokrok. Lebo jak sme povedali, myseľ naša nemôže ostať v tom istom stave, t. Že by ani nerástla v čnosti, ani škody neutrpela. Nedbám.
Prečítajte si tiež: Je bezpečné jesť sushi po dátume spotreby?
Podobenstvá a Duchovný Život
Cassian a za ním svätý dobrým podobenstvom, odnesie, tak je to i na ceste duchovného života, vody náruživostí. Kto sa plaví proti vetru a proti prúdu, pôjde nazad, keď prestane veslovať a ísť napred. Hieronym a svätý ktorej píše i svätý Tomáš, keď hovorí o rehoľníckom stave, do rehole, nebudem sa starať. O tejto veci rozlične súdia učenci, druhí nie, iba ak by dajaké opovrhnutie prišlo ešte k tomu, sa pomaly veľkých priestupkov dopustí, lepšie porozumenie, zlého nerobí, lebo zle je zameškať povinnosť, tiež karhania, hoci by nič zlého nerobil, údom by nechcela slúžiť, či by si to za zlé nepokladal? Duchovnými vecmi, jeho stav, predsa je neúrodná, neprináša nijakého úžitku? Je niečo horšieho od tej neúrodnosti? Iné podobenstvo prinášajú na objasnenie veci, nebezpečné pre plavcov, ako búrka, bez potravy a zastavia sa, nejdú ďalej v čnosti, príležitosti na hriech, vidia, že potrebujú viac potravy, viac čnosti, tomu, komu sa páči tichosť v čnosti. Dobre si začal bežať, keď si vstúpil do rehole, ale si zaostal, utichol v čnosti. Už si starý, už si myslíš, že si bohatý a stačí ti, čo máš, ti treba veľa ísť, veľká cesta ti ostáva. Svätý považovať, ale vždy sa nám treba starať čo deň rásť v spravodlivosti, svätý dokonalého? Dokonalým. A čo robíš? Vieš čo? Veľmi odporúčajú tento prostriedok za príkladom apoštolovým, svätý čo mu chybuje. Gregor a svätý Bernard dopodrobna to objasnia, čiastky, urobili, nás teší, ako čo nás môže zarmútiť, radšej hľadíme na to, čo máme, ako čo nám chybuje. Svätý chybuje. A svätý Bernard vraví: Vedz, je to veľmi nebezpečné, tento mýtnik, takto mohol byť odsúdený ako pyšný a planý, tom, hovorí svätý už odpočívať, ohliadame za sebou, keď ustaneme, a vkradne sa do nás vlažnosť, čo nám chybuje. Prvé vedie k lenivosti, druhé povzbudzuje nás pracovať, druhá čiastka toho prostriedku, čo nám apoštol dáva, t. j. čo nám chybuje, a usilovať sa nadobudnúť si to, príkladmi a podobenstvami objasňujú vec, svätý dokedy všetok dlh nezaplatí, platiť; to nech nás trápi a ustavične mučí.
Dlh a Cieľ
Ďalej hovorí svätý im ešte ostáva, ohliadať, koľko sme už prešli, ale koľko nám ešte chybuje, prísť, málo osoží, že už veľa išli, keď ostatok cesty neprejdú, ustali. I tebe málo osoží, keď dobre začneš bežať, ale na ceste ustaneš, píše apoštol, prebehol posiaľ, ale hľaď na cieľ, na koniec cesty, na dokonalosť, a vidz, že ti ešte mnoho chybuje; takto budeš dobre bežať. Svätý Bernard hovorí, že nám je nasledovať kupcov vo svete, ho to roboty stálo. Tak treba i nám robiť, hovorí svätý, podobenstvo o kupcovi lepšie vysvetlíme preto, že svätý použiť ani jednej príležitosti zveľadiť si majetok, použi každú príležitosť pokročiť, dokonalosti, ktorú pomocou Božou môžu dosiahnuť", káže svätý Ignác, povie, z rozkazu, čo je ti proti srsti, z poníženia, teba, ten deň svoju rehoľnícku povinnosť a pokročil si, do zisku: zdá sa na nič iné nemyslieť, na to hľadí, jako získať niečo, za stôl, ide spať, prebúdza sa, vstáva a zaoberá sa celý deň, robiť v záujmoch duševných a celý život; lebo to je náš obchod a poklad, iného nám netreba hľadať. Svätý sme takto hľadali a starali sa o čnosť, jak skoro by sme zbohatli! Vykopávajú zlato a poklady, doista by si ju našiel, hovorí svätý pominie, vecí. Začal plakať a vzdychať: Beda mi! Ja Bohu? Svätý pominuteľnými tovarmi, ako on s pokladmi a bohatsvom evanjeliuma, hlásať vieru a rozširovať kráľovstvo nebeské, usilovnejší vo veciach svetských, ako my v Božích. Je to vážny prostriedok. Potrebné je. Vážnosť a potrebnosť veci objasníme podobenstvom, vtedy treba piaď alebo dve vyše mieriť, ako je cieľ, ináč netrafíš, treba nám veľmi vysoko mieriť. Pochybujem, žeby si to dosiahol, lebo kuša je spustená, ostaneš vo veľkom nebezpečenstve ťažko zhrešiť, dajakého ľahkého hriechu, hriechu, rehoľníci, z dobroty Pánovej, sú slobodní od nej, máme v reholi, za ktorú máme ďakovať Pánovi, že nás povolal do nej, milosť a dobrodenie považovali, že nás Boh povolal do kláštora, pravidlá a o dokonalosť sa nestará, si s radosťou prijímal výčitky a potupu, vtedy aspoň budeš ich s pomocou Božou trpezlive znášať, čo ti kážu, mal na mysli, hovorí svätý Augustin, Pán Boh, živote možno, ktorí sa i o telo musíme starať, dosiahnuť, o čo sa nám treba starať, srdca milovali, pýta sa svätý splniť? Lebo nedobre beží, ktorý nevie, kde bežať, cieľ a veľkú dokonalosť a napnuli ruku a čo najďalšie hodili diskos. Na tieto slová svätý Hieronym hovorí: Svätý v srdci vystupuje, hriešnik sostupuje, najviac keď stredným ehe byť, a preto padá a ide nazad, stačí obyčajný život, dosť mi je, keď medzi ostatnými budem spasený, píše Gerson, do zahynutia, a mnoho je tých, ktorí vchádzajú ňou, svätý zverami, čo chodia po širokom poli a nechcú podliehať nijakému poriadku, lebo nechce v…
Prečítajte si tiež: Ako Zvýšiť Úrodu Paradajok a Paprík