Úvod
Jelšovce, obec s bohatou históriou, zohrávala v priebehu storočí významnú rolu v rôznych oblastiach, vrátane poľnohospodárstva a spracovania mlieka. Hoci priame historické záznamy o výrobe syra v Jelšovciach sú obmedzené, môžeme si utvoriť obraz o možnej tradícii výroby syra v tejto oblasti na základe širšieho kontextu vývoja poľnohospodárstva a mliekarstva na Slovensku a v strednej Európe. Informácie o činnostiach obce Jelšovce sú dostupné od roku 2001.
Doba medená (eneolit) a počiatky spracovania mlieka
Eneolit, prechodné obdobie medzi neolitom a dobou bronzovou, priniesol významné zmeny v hospodárstve a spoločnosti. Obdobie neskorej doby kamennej je charakterizované viacerými heterogénnymi kultúrami, či skôr kultúrnymi skupinami, ktoré počas svojej migrácie zasiahli na naše územie (kultúra so šnúrovou keramikou, zvoncové poháre), alebo sú autochtónneho pôvodu a nadväzujú na predchádzajúci kultúrny vývoj. Viaceré z nich však kontinuujú až do počiatkov doby bronzovej a zotierajú tak viditeľnú hranicu medzi obidvoma úsekmi praveku.
Zásadnou inováciou bola tzv. "secondary products revolution (SPR)", ktorá znamenala rozsiahle zmeny v spoločensko-hospodárskej oblasti. V predchádzajúcom neolitickom období poskytovali zvieratá výlučne primárne živočíšne produkty (mäso, koža, kosti, rohovina), čo vyžadovalo ich fyzickú likvidáciu, od neskorej doby kamennej dochádza aj k ich sekundárnemu využívaniu vo forme obnoviteľných zdrojov, ktoré poskytujú živé zvieratá. Medzi tieto sekundárne produkty patrilo aj mlieko. Hoci sa tradične spája spracovanie mlieka a výroba mliečnych výrobkov s SPR, nové dôkazy z Poľska potvrdzujú výrobu syrov už v neolite.
Vplyv spoločenských zmien na poľnohospodárstvo
Spojenie maskulinnej sily zvierat a radla pri obrábaní polí malo vplyv na zlepšenie bonity pôdy čo viedlo k zvýšeniu poľnohospodárskych výnosov. Využitie voza, ktorému zrejme predchádzalo technologicky jednoduchšie zariadenie v podobe dvojkolesovej káry, alebo saní, v doprave umožnilo rýchlejšie pozberať úrodu a prepraviť ju do sýpok. Tým sa eliminovali prípadné straty spôsobené náhlym zhoršením poveternostných podmienok. Možnosť prepraviť väčšie množstvo nákladu a tovaru následne viedlo k zvýšeniu mobility populácií a rozvoju transregionálneho obchodu. Zároveň sa tak dovŕšila indoeuropeizácia rozsiahlych území Európy. Eneolitické hospodárstvo v prevahe stálo na chove dobytka, v zimných mesiacoch prikrmovaného letninou, lov nadobúda oproti neolitu významnejší podiel vo výžive.
Vznik metalurgie a s ňou spojená špecializácia remeselníkov viedli k vytvoreniu ekonomicky silnejšej vrstvy, ktorá bohatla na výrobe a distribúcii medeného sortimentu. Dominujúca úloha v celom procese pripadla mužovi, čím sa stráca predchádzajúca predominancia ženy v neolite a muž sa dostáva na čelo ekonomického aj spoločenského rebríčka. V popredí sa ocitli rodoví náčelníci a vojenskí „velitelia“, zatiaľ čo bázu spoločnosti tvorila vrstva roľníkov a pastierov.
Prečítajte si tiež: Kulinárske zážitky v srdci Jelšoviec
Vývoj poľnohospodárstva v Jelšovciach po roku 2000
V súčasnosti FARMA Majcichov obrába 5425 ha ornej pôdy. Z toho 3048 ha stredisko Majcichov, 1615 ha stredisko Jatov. Chotár sa nachádza v juhovýchodne od krajského mesta Trnava na križovatke diaľnic D1 a R1 a juhovýchodne od mesta Šaľa. Základ produkcie tvoria trhové plodiny - obilniny a olejniny, ktoré pestujú na celkovej výmere cca 2370 hektárov. Dodržiavajú klasický osevný postup rotáciou plodín a využívajú minimalizačné agrotechnické postupy. Obrábajú najmodernejšou a šetrnou technikou a využívajú v praxi poznatky vedy a výskumu. Pôdu chránia pred veternou eróziou výsadbou a údržbou vetrolamov, lesopásov.
V roku 2001 bolo pôvodne obsiatych 320 ha pšenice ozimnej a 20 ha ozimného jačmeňa. Porasty týchto plodín boli na jeseň po vzídení napadnuté vírusovou chorobou, ktorej prenášačom boli vošky. Táto choroba natoľko poškodila porasty ozimného jačmeňa, že celá výmera bola vyoraná a bol vykonaný náhradný osev. U pšenice ozimnej malo podobný osud 20 ha. U pšenice sa už druhý rok nedarilo plniť plánovaný výnos 5,6 t/ha. Skutočne dosiahnutý výnos bol 4,05 t/ha v roku 2001 (sucho, ľadovec) a 4,68 t/ha v roku 2002 (choroba, sucho). Pre potreby kŕmenia hovädzieho dobytka bolo vyrobených 2 550 ton kukuričnej siláže, 770 ton ovsenej senáže a 150 ton lucernového sena. Plnenie dodávky mlieka bolo z dôvodu rekonštrukcie, keď sa robili časté presuny a zvieratá boli stresované, len na 98,97 %. 727 445 litrov mlieka bolo dodaných do RAJO Bratislava, pričom 1 liter sa realizoval za 10,758 Sk.
Výsledky rastlinnej výroby v roku 2003 boli veľmi ovplyvnené dôsledkami katastrofálneho sucha. Na jeseň roku 2002 bolo zasiatych 300 ha pšenice ozimnej, 90 ha repky ozimnej a 10 ha triticale. Hoci osevy boli založené dobre, mrazy v mesiaci februári rozhodli o ich ďalšom osude, pričom z výmery pšenice sa muselo vyorať 50 ha a celá výmera repky. Aj napriek nepriaznivému vývoju počasia, katastrofálnemu suchu a nemožnosti zavlažovania plodín, PD vyrobilo dostatočné množstvo krmiva pre hovädzí dobytok. Vyrobených bolo 2000 ton kukuričnej siláže, 501 ton lucernovej siláže, dostatok lucernového sena, kŕmnej a stelivovej slamy. Cestou ministerstva pôdohospodárstva bolo možné požiadať o finančnú výpomoc pre zníženie strát následkom sucha, kde PD vyčíslilo škodu na 100 000 Sk, z nej však dostalo len 13 600 Sk. PD sa nedarilo plniť úlohy ani na úseku živočíšnej výroby z objektívnych príčin, hlavne pri výrobe mlieka a mäsa ošípaných speňažovaním za 1 kg pri predaji.
Tento rok bol priaznivý pre všetky pestované plodiny. Družstvu sa menej darilo na úseku živočíšnej výroby, kde neboli splnené úlohy hlavne v oblasti chovu ošípaných, v dodávaní mäsa a v plánovanom odstave. Pre zlé závlahové podmienky bolo nutné vyorať 47 ha repky ozimnej (z pôvodne zasiatych 117 ha), ktoré boli nahradené osevom horčice a slnečnice. Bolo vyrobených 1800 ton kukuričnej siláže, 490 ton lucernovej senáže, 260 ton ovsenej senáže a 70 ton sena.
Na úseku chovu ošípaných bola situácia zložitejšia, preto ju PD riešilo nasledovnými opatreniami:nenakupovať odstavčatá, nerozširovať základné stádo prasníc nákupom, dodávku výkrmových ošípaných riešiť z doma odchovaných odstavčiat.
Prečítajte si tiež: Gastronomické zážitky v Jelšovciach
Kultúrny a spoločenský život v Jelšovciach
Obec Jelšovce sa aktívne zapája do kultúrneho a spoločenského života. V obci pôsobí Klub dôchodcov, ktorý sa venuje viacerým kultúrnym aktivitám. Spolu s miestnym spolkom Matice slovenskej usporiadali fašiangovú veselicu spojenú s pochovávaním basy. So svojím zábavným programom vystúpili nielen v miestnom Kultúrnom dome, ale tiež v Jelšovciach a v Čabe. V priebehu roku 2001 sa členovia klubu zúčastnili na predstavení Detí vetra v KD, na muzikáli mladých divadelníkov z Jelšoviec, na predstavení DAB v Nitre, na degustácii vína v Zbehoch a na sneme Červeného kríža v Nitre.
V roku 2001 eRko pracovalo na svojich pravidelných stretnutiach jeden krát za dva týždne. Členovia eRka pripravili kultúrny program pri príležitosti Dňa matiek a Mesiaca úcty k starším a pomohli starším spoluobčanom pri rozličných domácich prácach. V pôstnom období sa pripravovali na Veľkú noc detskými krížovými cestami. Uskutočnili 7. ročník Dobrej noviny, pričom vyzbieranú finančnú čiastku venovali deťom v Južnom Sudáne. V miléniovom roku pripravili pre svojich kamarátov z vedľajšej obce Šurianky spoločnú oslavu sv.
Vo februári členovia klubu usporiadali fašiangový karneval. Ako súbor „Matičiar“ vystúpili so speváckym programom v Sklených Tepliciach, na Pribinovských slávnostiach v Nitre, vo Výčapoch-Opatovciach a na oslavách „Leto na dedine“ v Lužiankach. Svojím spevom potešili aj čakajovských dôchodcov na Klokočine a na Čermáni. Členovia klubu sa v priebehu roka zúčastnili viacerých kultúrnych akcií, ako bolo vystúpenie Maje Velšicovej v Golianove, koncert Ota Veitera v Nitre, majáles dôchodcov v Lužiankach. Navštívili Trenčín, kúpele Sklené Teplice a Podhájska. Usporiadali posedenie a oslavu na Deň matiek, taktiež oslávili mesiac Úcty k starším. V roku 2002 navštevovalo eRko 40 detí. Okrem tradičných aktivít: oslavy Mesiaca úcty k starším, pomoc starším spoluobčanom, oslava Dňa matiek a Dobrej noviny, členovia klubu absolvovali Púť detí do Rajeckej Lesnej spoločne s deťmi z okolitých obcí.
Aj v tomto roku súbor „Matičiar“ pripravil fašiangovú veselicu spojenú s pochovávaním basy. Okrem našej obce vystúpil aj v Šuriankach, Jelšovciach, Zbehoch a Lužiankach. Členovia klubu sa zúčastnili viacerých akcií, ako bolo stretnutie dôchodcov v obciach Malé Ripňany, Svätoplukovo, Podhájska, oslava „Leta na dedine“ v Lužiankach, oslava Dňa matiek, mesiaca Úcty k starším v Čakajovciach, Lužiankach a Rišňovciach. Navštívili kúpele Chalmová, kde návštevníkom spríjemnili pobyt svojím hudobným programom. Pripravili oslavu životného jubilea členovi súboru p. Michalčíkovi k jeho 70-tke. V novembri zapálili sviečky za nenarodené deti. Koncom decembra sa konal 9.
Ako býva tradičným zvykom, členovia klubu usporiadali fašiangovú veselicu v miestnom Kultúrnom dome. Oslávili životné jubileum predsedníčky klubu p. Na záver roku sa stretli na posedení pri jedličke a vedúca súboru p. Pri príležitosti 10. výročia Dobrej noviny eRkári koledovali okrem našej obce aj v Nitre na gymnáziu sv. Jána Kalazanského. Pri príležitosti Dňa počatého dieťaťa, 25. Okrem tradičných akcií: oslavy Dňa matiek, Mesiaca úcty k starším, deti v máji navštívili Rajeckú Lesnú, v júni oslávili koniec školského roku opekačkou.
Prečítajte si tiež: Podrobný postup výroby slivovice