Jedlo je neoddeliteľnou súčasťou ľudského života, zdrojom potešenia, symbolom kultúry a indikátorom životného štýlu. V súčasnosti sa mu venujeme viac ako kedykoľvek predtým, no nie vždy je to na úžitok. Článok sa zameriava na to, ako sa zmenil náš vzťah k jedlu, aké to má dopady na naše zdravie a aké kroky môžeme podniknúť, aby sme sa stravovali zdravšie a uvedomelejšie.
Jedlo ako rozkoš a symbol
Jedlo je jednou z najväčších ľudských rozkoší a stalo sa symbolom blahobytu, spoločenského postavenia, ale aj znakom zdravého či nezdravého spôsobu života. Slovenský štedrovečerný stôl už, pravdaže, dávno nie je ten, čo býval. Ľudia síce lipnú na tradíciách, ale slávnostná tabuľa je oveľa bohatšia, doplnená o exotické jedlá.
Spomienky na minulosť a kvalitu potravín
Dobroty, ktoré sa zišli na stole Šimkovcov pred zhruba polstoročím, pochádzali tak ako u ostatných obyvateľov Slovenska zväčša z rodičovskej či presnejšie babičkinej komory. „Vtedajšie potraviny vzišli z čistých polí a záhrad, ktorých sa ešte nestihlo zmocniť moderné, pesticídmi vyzbrojené poľnohospodárstvo. Ako deti sme nevedeli nič o kole, stačil nám lipový čaj s medom. Vianoce lákali svojím čarom. Podávanie jedla počas štedrej večere bol kultúrny obrad. Jeho ústrednými postavami boli rodičia, mamy predovšetkým. To ony v spolupráci s deťmi varili, piekli koláče a otvárali večer krásnym vianočným vinšom. V pamäti Šimkovej generácie zostal hlboký zážitok utkaný zo vzrušujúcej zmesi vôní jedla i zeleného smriečka a na ňom blikajúcich sviečok. Vianoce vždy priťahovali jedlom. V minulosti najmä preto, že to najlepšie z neho sa odkladalo a prísne strážilo v komorách. Sladkosť, veľká odmena pre deti, bola vzácnosťou.
Éčka a nasýtenie obyvateľstva
Medzi spotrebiteľmi nepopulárne éčka sú v skutočnosti veľmi užitočné látky, ktoré predlžujú potravinám trvanlivosť. „Neodsudzujme éčka, pretože umožňujú nasýtiť obyvateľstvo. Dvadsať storočí však trvalo ľudstvu, kým premohlo smrtonosné hladomory. Cestu k sýtosti otvorili priemyselné hnojivá a chemická ochrana rastlín, nové, úrodnejšie odrody a výkonnejšie plemená dobytka, oviec či ošípaných. Spolu s nimi vyrástol gigantický priemysel potravín. Vyspelý svet nie je hladný, má toľko potravín, koľko mu hrdlo ráči. Slovensko patrí medzi tieto šťastné krajiny.
Prejedanie a obezita
Slováci jedia viac, ako je zdravé a prestávajú dbať o to, ako vyzerajú. Deti tlstnú rodičom pred očami, dospievajúcim dievčatám vykúkajú v lete spod krátkych tričiek tukové pneumatiky, ale ich rovesníkom, ktorým sa ponad opasky rysujú pupky, to neprekáža. Lekári sú však zhrození. Generácia slovenských dievčat a chlapcov narodená po roku 1990 sa začína podobať mladým Američanom. No nepriberá len mládež, ale obyvateľstvo celej krajiny. Hoci ekonomika už štvrtý rok kvôli kríze stráca dych a stá tisíce ľudí sú bez práce, nik vyložene nehladuje ako počas krízy v tridsiatych rokoch, keď na uliciach rozdávala polievky Armáda spásy. „Keď počujem pacientov sťažovať sa, že sú chudobní a nemajú peniaze, pýtam sa ich, na čo ide ich výplata. Odvetia, že ju takmer celú minú na jedlo. Jeme priveľa a nezdravo.
Prečítajte si tiež: Jednoduchý a chutný obed
Následky nezdravého stravovania
Podľa doktora Petra Liptáka „každý z nás je pole, na ktorom sú pri narodení zasiate semená obezity, cukrovky, aterosklerózy, rakoviny, cirhózy …Od toho, ako sa o toto pole každodenne staráme (teda čo jeme, koľko sa hýbeme), závisí, či tieto semená vzklíčia. Nech sa ľudia vydesia poznaním, že obezita vedie k cukrovke a tá v pokročilom štádiu až k amputácii nohy.
Jedlo ako odmena a uspokojenie
Jedlo navodzuje pocit pohody a spokojnosti. Všetky oslavy narodenín, sviatkov a Vianoc predovšetkým sa spájajú s bohato prestretým stolom. Túžime si dopriať a aj si doprajeme. Po generácie deti vyrastajú v tom, že odmena znamená veľa jedla, často veľmi sladkého jedla,“ vysvetľuje Dita Pichlerová. Dieťa sa učí, že čokoľvek správne by malo byť odmenené jedlom. Z tejto cesty neschádzajú ani dospelí. Ešte aj stres sa ľahšie prekonáva pomocou jedla. Pacientky z ordinácie Dity Pichlerovej sa priznali, že keď prídu domov vynervované z práce, spoľahlivo ich uspokojí tabuľka čokolády. Psychicky aj fyzicky. Čokoláda vyvoláva tvorbu endorfínov, hormónov šťastia.
Medicínsky pokrok a liečba následkov
Napriek prejedaniu sa súčasníci dožívajú priemerne vyššieho veku. Lenže za predĺžením ľudského života nie je aktívny životný štýl, ale medicínsky pokrok. Na každú chorobu má lekár liek. Doktorka Iveta Plšeková si myslí, že chyba sa robí aj v príprave medikov. Ako ich vychovávajú? „Máš vysoký tlak? Tu máš liek, máš vysoký cholesterol alebo cukor, opäť sa predpíše liek. Skúsme však začať z iného konca. Poraďme sa s lekárom, ako zhodiť nadváhu,“ vraví Iveta Plšeková. Navrhuje pritom, aby zmena bola dôkladná, aby sa do tohto dialógu zapojil aj štát a zdravotné poisťovne.
Raňajky a školské automaty
Až 20 percent detí v Petržalke neraňajkuje. Rodičom vyčíta, že posielajú deti do školy bez raňajok. Namiesto toho im dajú peniaze, aby sa najedli zo školských automatov. V školách však víťazí, ako vraví lekár Peter Lipták, biznis nad zdravým rozumom. Školské automaty, z ktorých vypadávajú sladké keksíky, čokoládové tyčinky a k tomu, samozrejme, sladké nápoje, výdatne zalievajú Liptákom spomínané semená civilizačných chorôb na čele s obezitou. V školách sa čoraz menej športuje, pretože školské ihriská, aj to ukázal prieskum, si prenajali rôzne športové kluby. Namiesto toho, aby vonku poriadne cvičili a preháňali sa všetky deti, rozvíjajú pohybové aktivity len tie, ktoré majú talent alebo peniaze.
Stres a nedostatok pohybu
Moderní ľudia sú vystresovaní, veľa jedia a málo sa pohybujú. Sú produktom konzumnej spoločnosti. „Zo školy ich dovezie autobus, doma si sadnú k počítaču a začnú četovať s kamarátmi, namiesto toho, aby sa vybrali von a porozprávali sa pri hre, prechádzke či bicyklovaní. Nabádanie k pohybu znášajú nevrlo. Šport a hry vonku mnohé deti ani nepoznajú. Nestíhajú prácu, alebo majú ešte jedno zamestnanie, aby rodine a deťom dožičili všetky technické výdobytky - auto, mobil, počítač, aspoň týždňovú dovolenku pri mori.
Prečítajte si tiež: Jednoduchá večera z jedného hrnca
Spomienky na fyzickú námahu a organizovanosť
Skôr než sa vybral do školy, musel doma nakŕmiť dve kravy, pár koní, potom sadol na bicykel a šliapal vari desať kilometrov do Vyššej roľníckej školy v Rakoviciach. A opäť ho čakala šichta, praktiká v školskej maštali - s vidlami v ruke. Potom vyučovanie, návrat domov a opäť robota na rodičovskom gazdovstve. Štúdium musel stihnúť akoby pomimo všetkých týchto povinností. „Dve, tri generácie pred nami pracovali do úmoru. Vydržali extrémnu fyzickú námahu a túžili sa jej zbaviť. Ich potomkovia sa jej zbavili,“ vraví Dita Pichlerová. „Chceme všetko obsiahnuť a nemáme čas na seba, na vlastné deti,“ vstupuje do svedomia súčasníkovi Iveta Plšeková. Trápi ju, že čoraz menej rodín sa stretáva pri spoločnom obede. Za príklad dáva Francúzov s ich pokojným stolovaním. Počas nenáhlivého viacchodového jedenia sa rozdebatujú problémy, ktoré trápia rodičov aj deti. Rodina by mala učiť deti organizácii života. Organizovanosť vnáša do života cieľavedomosť a, pravdaže, vyžaduje si istú námahu.
Dedičnosť a vplyv stravy
„Často počujeme, že choroby sú dedičné. Lenže dedičnosť tvorí iba 25 percent ľudského zdravia, 50 percent ide na vrub toho, čo jeme a ako jeme. Prvým krokom k zdraviu národa je naučiť deti správne sa stravovať, pomôcť im rozoznávať, čo je zdravé a čo nie. Napríklad, že sladkosť nemá slúžiť ako prostriedok hlavného nasýtenia, ale môže nasledovať až po hlavnom jedle. Ako malá odmena. Naučiť sa správne jesť. Zdá sa to smiešne, čomu všetkému sa máme stále učiť. Ešte aj jedeniu. Ako však podotýka Dita Pichlerová, Česi a Slováci nejedia správne, preferujú množstvo jedla pred kvalitou. Francúzi jedia v porovnaní s našincami dlho, málo, ale kvalitne.
Potravinový patriotizmus a ekonomická realita
„Nechcem vstupovať ľuďom do svedomia, ale sme akoby popolnicou Európy. Túto situáciu si už ľudia viac-menej uvedomujú. Profesor Peter Šimko má logické vysvetlenie. „Jeme cez peňaženky. Na Slovensku je síce podľa štatistiky priemerný príjem na hlavu okolo 800 eur, ale veľa ľudí zarába mesačne len od 300 do 400 eur. „Ak chcú byť obchodníci bohatí, musia predať kamióny a kamióny tovaru. Môžu ísť aj opačnou cestou, predávať potraviny špičkovej kvality s vysokou pridanou hodnotou. Koľko je však na Slovensku takýchto spotrebiteľov? Päť-desať percent či o dáke percentíčko viac,“ pýta sa s neskrývanou iróniou Peter Šimko. Napokon nadpriemerne zarábajúci Slováci idú na nákupy aj tak do zahraničia. „Nemáme inú možnosť, len byť potravinovými patriotmi a správať sa ako Nemci či Rakúšania, ktorí nakupujú najmä vlastné potraviny,“ apeluje Šimko. Ak spotrebiteľ s priemerným platom uvidí na pulte zahraničný výrobok lacnejší o tretinu či štvrtinu, kúpi si ho. Ako je však možné, že potraviny vyrobené slabo platenými slovenskými poľnohospodármi a potravinármi sú drahšie ako konkurenčné zahraničné? „Jednoducho preto, že v dovážaných výrobkoch sú ukryté vyššie dotácie z národných či európskych zdrojov.
Štátna politika a aktívne konanie
Ak máme byť zdravším národom, musíme zjednotiť svoju štátnu potravinársku výživovú politiku, ktorá je v konečnom dôsledku aj zdravotnou, s vlastným aktívnym konaním.
Riziká v kuchyni a nenápadné návyky
Aj v zdanlivo čistej kuchyni môžu číhať neviditeľné riziká. Štyri nenápadné návyky môžu ohroziť vaše zdravie viac, než si myslíte.
Prečítajte si tiež: Rýchle jedlá
Ruky ako prvá línia obrany
Ruky sú najviac podceňovaný „kuchynský nástroj“. Dotýkame sa nimi potravín, telefónu, dverí, domácich miláčikov aj tváre. A práve preto sú ideálnym prostriedkom, ako baktérie z prostredia presunúť rovno na tanier. Umývanie rúk by malo byť automatické - pred aj po varení, po kontakte so surovým mäsom, po použití toalety aj po utieraní nosa. Nestačí ich len opláchnuť. Dôkladné umývanie trvá aspoň 20 sekúnd a vyžaduje mydlo, teplú vodu a poriadne trenie medzi prstami aj pod nechtami. Až potom máte istotu, že ste baktériám nedali žiadnu šancu.
Keď sa mäso tvári hotové, ale ešte nie je
Nedovarené mäso je ako lístok do lotérie, v ktorej sa dá „vyhrať“ Salmonella alebo E. coli. Niektoré kúsky môžu navonok vyzerať hotové, no vo vnútri sú stále surové. Farba nie je spoľahlivý ukazovateľ. Ak to s varením myslíte vážne, investujte do kuchynského teplomera. Ten vám povie viac ako skúsené oko. Hydina potrebuje vnútornú teplotu aspoň 74 °C. Mleté mäso a klobásy 71 °C. Steaky a pečienky minimálne 63 °C.
Zvyšky jedla nie sú nesmrteľné
Medzi 4 °C a 60 °C sa baktérie množia rýchlosťou blesku. Čím dlhšie jedlo stojí na linke, tým viac sa z neho stáva ideálne prostredie pre rast mikróbov. Zvyšky vložte do chladničky do dvoch hodín od dovarenia. Ak je teplo, pokojne aj skôr. A nezabudnite, že chladnička by mala mať maximálne 4 °C. Ak máte väčšie množstvo jedla, rozdeľte ho na menšie porcie. Rýchlejšie sa ochladí a znížite riziko, že sa v ňom začnú množiť nežiadaní „návštevníci“.
Keď sa baktérie potichu šíria po kuchyni
Krížová kontaminácia je tichý nepriateľ - vzniká, keď sa baktérie z jedného druhu potraviny (napríklad surového mäsa) dostanú na inú potravinu, ktorá sa už tepelne neupravuje, ako je zelenina či ovocie. Najčastejšie sa to deje pri používaní rovnakého krájacieho lopárika alebo noža. Aj zdanlivo neškodné úkony, napríklad oplachovanie surového kurčaťa v dreze, môžu byť problém - kvapky vody plné baktérií sa pritom rozprsknú do okolia a znečistia všetko, čo je nablízku. Používajte oddelené dosky a nože na mäso a na ostatné potraviny. Ukladajte surové mäso zvlášť, na spodné police chladničky, aby nepresiaklo na iné jedlá. Po varení umyte všetky povrchy horúcou vodou s mydlom a utrite ich dosucha.
Otrava jedlom a jej prejavy
Otrava jedlom sa zvyčajne prejaví do niekoľkých hodín. Najprv prídu nevoľnosti, potom bolesť brucha, zvracanie alebo hnačka. Niekedy aj horúčka či zimnica. Telo sa snaží zbaviť škodlivín, no pri tom ľahko stratí veľa tekutín. Zvýšené riziko majú malé deti, tehotné ženy, seniori a ľudia so slabšou imunitou. Ak sa u vás objaví silné vracanie, vysoká teplota alebo nemôžete udržať tekutiny, nečakajte a vyhľadajte lekára. Niektoré infekcie môžu byť závažnejšie, než sa zdajú.