Zvieratám každým rokom zaberáme viac a viac miesta z ich prirodzeného prostredia. Navyše sa niektorí ľudia v lese vôbec nevedia správať a prakticky zvieratá oberajú o posledné pokojné zákutia. Je preto nutné, aby sme zvieratkám pomohli aspoň vo forme potravy, ktorej majú v zime málo.
Prečo a kedy prikrmovať zvieratá
Väčšina ľudí si myslí, že zvieratká potrebujú krmivo až na sklonku zimy. Nie je to pravda. S prikrmovaním začnite už koncom septembra.
Kam umiestniť krmivo
Krmivo je možné zaniesť priamo do krmelcov v lese alebo ho uložte kdekoľvek, kde je bežný pohyb zveri. Keďže zvieratá nemajú radi frekventované miesta a ľuďom sa vyhýbajú, vyberte miesto, ktoré je pokojné a schované. Pozor na to, že takéto miesta sú často veľmi vlhké.
Vhodná obuv do lesa
Aby ste sa nezranili, v lese vždy noste obuté turistické topánky. Tie obujte deťom a samozrejme, že je ich je možné dostať vo variantoch pánska a dámska turistická obuv. Obyčajné tenisky nie sú vhodné, pretože chodidlo neochránia pred vlhkosťou a ani pošmyknutím.
Čo jedia lesné zvieratá?
Rodičia často zoberú svoje deti do lesa, aby nakŕmili lesné zvieratká, a to predovšetkým srnky a zajačikov. Niektorí ľudia sa nabalia jedlom ako koláčiky či jabĺčka v dobrej viere, že práve tieto potraviny sú pre lesné zvieratá najvhodnejšie. Zvieratká nie sú ľudia a najvhodnejšia je pre nich rastlinná strava. Preto ak chcete zvieratá kŕmiť, tak im prineste seno, trávu, bylinky alebo orezané kríky. Pochutia si tiež na sušenej kukurici, gaštanoch a bukviciach. Z obilia je pre nich vhodný len ovos. Dokonca aj spomínané jablká sú pre divoké zvieratá pochúťkou. Obávať sa nemusíte ani krmiva vo forme zemiakov a cvikly.
Prečítajte si tiež: Tipy pre gurmánov na cestách
Čo s pečivom?
S koláčikmi by sme to nepreháňali. Ak sa vám doma nahromadil starý chlieb, rožky a iné pečivo, možné je aj týmto jedlom lesnú zver kŕmiť. Vždy si však dávajte pozor, aby bolo pečivo naozaj dobre vysušené. Opäť sa vyvarujte potravinám, ktoré sú niečím ochutené alebo majú vo vnútri plnku. Zvieratá nie sú odpadkový kôš, a preto im nenoste pečivo plesnivé. Aby chlieb nesplesnivel ani v lese, noste takúto potravu zvieratkám až počas tuhých mrazov. K pečivu môže priložiť aj soľ, ale len kamennú soľ alebo vo forme soľnej pasty.
Bukvice ako potrava pre zvieratá aj ľudí
Pri jesennej prechádzke bukovým lesom či parkom sa oplatí pozerať pod nohy a venovať pozornosť nenápadným plodom zaujímavého tvaru. Sú ukryté v škrupine, ktorá po otvorení pripomína kvet pokrytý drobnými ihličkami. Nie je to nič iné ako bukvice, ktoré sú významnou potravou pre mnohé lesné zvieratá. Málokto si uvedomuje, že je bukvica jedlá a veľmi chutná.
Buk je plodom buka obyčajného, ktorý rastie na celom Slovensku. Sú malé, hnedej farby a ukryté v tvrdom obale pokrytom chĺpkami. Keď bukvica dozreje, rozdelí sa na štyri časti, z ktorých vypadnú plody. Dajú sa zbierať na jeseň. Bukvice sa môžu konzumovať surové alebo pražené. Chutia veľmi podobne ako lieskové orechy. Hodia sa do šalátov a sladkého pečiva, ako sú koláče a všetky druhy koláčikov. Môžete si z nich pripraviť aj nálev, či tinktúru, v niektorých krajinách sa dokonca vyrába z bukvíc aj olej.
Upozornenie: Konzumácia veľkého množstva surových bukvíc môže spôsobiť nepríjemné príznaky, ako je hnačka, bolesť brucha, nevoľnosť a vracanie a bolesť hlavy. Tá je výsledkom pôsobenia v nich obsiahnutého fagínu, teda alkaloidu. Aby ste však pocítili takéto príznaky, museli by ste zjesť veľké množstvo týchto plodov. Plody môžete aj opražiť, pretože fagín sa pri vysokých teplotách rozkladá.
Vlastnosti bukvíc:Tieto orechy, rovnako ako mnohé iné, pozostávajú hlavne z tuku. Na druhom mieste sú bielkoviny, nasledujú sacharidy a organické a fenolové kyseliny. Toto obsahujú bukvice:
- tuky, vrátane nenasýtených mastných kyselín
- proteín
- cukry
- škrob
- vitamíny skupiny B
- organické kyseliny, vrátane kumarovej, ferulovej, vanilovej, citrónovej, jablčnej
- saponíny
- horčík
- vápnik
- železo
- fosfor
Čo sa dá vyrobiť z bukvíc?Bukvice sa dajú v kuchyni využiť na prípravu rôznych chutných jedál a nápojov. Pripravíte z nej krehké sušienky, ideálne k jesennému čaju. Sú vhodné aj na prípravu nálevu s prídavkom medu alebo cukru. Niektorí si vyrábajú aj tinktúru z bukvíc, obohatenú o škoricu a klinčeky.
Líška ako všežravec
Líška patrí medzi bežných obyvateľov slovenských lesov. Je to všežravec, ktorý si poradí s rôznymi druhmi potravy - od drobných hlodavcov až po lesné plody. Tieto drobné plody sú predovšetkým pochúťkou pre vtáky a iné lesné tvory.
Prečítajte si tiež: Mrkva a jej vplyv na zdravie
Starostlivosť o zvieratá v rôznych obdobiach roka
Starostlivosť o zvieratá, či už domáce, hospodárske alebo divo žijúce, je dôležitá počas celého roka. Leto a s ním spojené horúčavy aj zima predstavujú pre zvieratá obzvlášť náročné obdobia, kedy si vyžadujú špeciálnu starostlivosť. Vysoké teploty, nedostatok potravy a extrémne nízke teploty sú pre ne minimálne rovnako veľkou záťažou ako pre nás, ľudí.
Starostlivosť o zvieratá počas horúčav
Počas horúcich letných dní je dôležité zabezpečiť zvieratám dostatočnú starostlivosť, aby sa predišlo dehydratácii, prehriatiu, úpalu, kolapsu alebo dokonca smrti.
- Zabezpečte tieň a vodu: Zvieratá by mali mať neustály prístup k čerstvej a čistej vode. Vodu vymieňajte častejšie a misku pravidelne umývajte. Zabezpečte im tieň, či už prístreškom alebo prirodzeným tieňom stromov.
- Špeciálna starostlivosť o rizikové skupiny: Zvieratá s problémami so srdcom, obézne alebo staré zvieratá znášajú vysoké teploty horšie. Zabezpečte im ľahšiu stravu.
- Nikdy nenechávajte zvieratá v aute: Aj krátky pobyt v zatvorenom aute môže byť pre zviera smrteľný.
- Ochrana labiek: Rozpálený asfalt môže popáliť labky. Prechádzky plánujte na skoré ráno alebo neskorý večer a vyhýbajte sa horúcim povrchom.
- Úprava aktivít: Namáhavé športové aktivity s nimi vykonávajte v chladnejších častiach dňa, ráno alebo večer.
- Prvá pomoc pri úpale alebo prehriatí: Ak spozorujete zrýchlené a namáhavé dýchanie, neistú chôdzu alebo slabosť, preneste zviera do tieňa, prikladajte studené obklady na hlavu a hrudník a odvezte ho k veterinárovi.
- Ďalšie dôležité rady:
- Dlhosrsté psy ostrihajte.
- Krátkosrsté plemená a psy bez srsti chráňte ochranným krémom alebo ľahkým oblečením pred spálením.
- Chráňte aj ostatné spoločenské zvieratá, ako sú králiky, škrečky, morčatá či vtáky, pred priamym slnkom.
- Hospodárskym zvieratám zabezpečte prístrešok alebo pohyb pod stromami. Prasatám doprajte bahenný kúpeľ.
Záchrana zvierat zo zlých podmienok
Psy držané na reťazi sú obzvlášť zraniteľné, pretože reťaz im znemožňuje nájsť si úkryt a zdroj vody. V prípade, že uvidíte zviera v ohrození života alebo v nevhodných podmienkach, kontaktujte štátnu políciu, Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu alebo Slobodu zvierat.
Dovolenka so zvieraťom
Ak cestujete na dovolenku so zvieraťom, zvážte, či je to pre neho vhodné.
- Cestovanie v rámci EÚ: Pre psy, mačky a fretky je potrebný pas spoločenského zvieraťa. Zviera musí byť čipované a mať aktuálne očkovanie proti besnote.
- Cestovanie autom: Robte pravidelné prestávky a majte pripravený dostatok vody. Menšie zvieratá by mali cestovať v prepravke.
- Alternatívy: Ak je to možné, nechajte sa o zviera postarať známym. Využite psie hotely s dobrými referenciami.
Problém cirkusov a ZOO
Transporty v cirkusoch sú pre zvieratá veľmi problematické. Letné horúčavy sú záťažou aj pre zvieratá v zoologických záhradách, najmä pre severské druhy. ZOO zabezpečujú zvýšenú starostlivosť, ako napríklad dostatok vody, sprchovanie, postreky výbehov a možnosť úkrytu vo vnútorných priestoroch. Niektoré zvieratá majú k dispozícii bahniská alebo jazierka.
Prečítajte si tiež: Sladké jedlá pre deti
Ako trávia zvieratá zimu?
Zima je pre lesné zvieratá náročným obdobím. Nedostatok potravy a extrémne nízke teploty predstavujú výzvu pre ich prežitie.
Rôzne zvieratá trávia zimu rôznymi spôsobmi:
- Hibernácia (zimný spánok): Niektoré zvieratá, ako napríklad medvede, jazvece, žaby a bobry, prečkávajú zimu spánkom. Ich telesné funkcie sa spomalia, aby šetrili energiou.
- Migrácia (sťahovanie): Mnohé vtáky, ale aj niektoré cicavce (napríklad slony), odlietajú alebo odchádzajú do teplejších oblastí, kde je dostatok potravy.
- Adaptácia (prispôsobenie): Zvieratá, ktoré zostávajú v zime aktívne, sa prispôsobujú chladu hustejšou srsťou, tukovými zásobami a hľadaním potravy aj pod snehom.
Ako pomôcť zvieratám v zime?
Keď je veľmi tuhá zima, zvieratá potravu hľadajú veľmi ťažko. A vtedy im môžeme pomôcť my, napríklad tým, že vyrobíme pre vtáky krmítka.
- Výroba krmítka pre vtáky: Použite prázdnu plastovú fľašu, drevenú dosku alebo starý črepník. Nasypte do krmítka semienka, orechy a slnečnicu.
- Kŕmenie lesnej zveri: Ak máte možnosť, zaneste do lesa seno, repu, mrkvu a soľ. Dôležité je, aby ste zvieratá nekŕmili priamo z ruky, aby si nezvykli na ľudskú prítomnosť.
- Poskytnutie úkrytu: Vytvorte v záhrade kôpky lístia a konárov, ktoré poskytnú úkryt pre hmyz a drobné živočíchy.
- Nezabúdajte na vodu: Aj v zime potrebujú zvieratá prístup k vode. Pravidelne kontrolujte, či nie je napájadlo zamrznuté a doplňte čerstvú vodu.
Prikrmovanie divej zveri: Áno, ale s rozumom
Prikrmovanie divej zveri podľa ustanovených pravidiel je veľmi potrebné a žiadané, pretože touto činnosťou sa dajú znížiť škody na lesných porastoch. Odvádzacie prikrmovanie zase dokáže udržať diviačiu zver v lesoch, v dôsledku čoho nevychádza na polia a nespôsobuje škody na poľnohospodárskych porastoch.
Človek prikrmovaním umožňuje prežiť väčšiemu množstvu zveri vrátane slabších jedincov, ktorí by zimu nemuseli prežiť. Prísun potravy v čase núdze má vplyv aj na vývoj mláďat u jeleníc. Na to zimné sa poľovníci pripravujú prakticky už od jari. V prvom rade sa opravujú a čistia krmelce, zásypy pre drobnú zver, válovce aj soliská tak, aby boli pripravené na nasledujúce zimné obdobie. Zároveň sa vykonáva dezinfekcia týchto kŕmnych zariadení.
Druhy krmiva
- Objemové: Patria sem všetky byliny a trávy, ktoré sú zakonzervované pomocou sušenia (seno).
- Jadrové: Zlé dávkovanie či nevhodne zvolený druh môže viesť k tráviacim ťažkostiam až k úhynu. Z obilnín je vhodný iba ovos. Pri gaštanoch musíte dávať pozor na množstvo, pretože obsahujú saponíny, ktoré sú vo väčšom množstve jedovaté.
- Dužinaté: Patrí sem ovocie a zelenina. Zo zeleniny je najvhodnejšia mrkva a repa. Z ovocia v malom množstve jablká.
Potrava v čase núdze
S prikrmovaním treba začať, až keď príslušný okresný úrad určí vhodné obdobie, v závislosti od poveternostných podmienok, respektíve od výšky snehovej pokrývky. Stav núdze väčšinou pripadá na zimné mesiace december, január, február a obmedzené je aj množstvo dodaného krmiva.
Lesná jedáleň: Krmelce a ich význam
S pojmom krmelec sa už pravdepodobne stretol každý. Do každého zariadenia (kŕmne stoly, kŕmidlá) sú umiestňované špecifické druhy krmiva (objemové, dužinaté, jadrové). Kŕmidlá by sa mali nachádzať na vyvýšených miestach s dostatočným množstvom slnečného svetla. Väčšinou sa tu nachádzajú viaceré druhy kŕmnych zariadení, aby sa mohlo najesť celé stádo. Zver potrebuje v okolí kŕmnych zariadení pokoj.
Čo pre menších obyvateľov lesa?
Plánujete sa vybrať na prechádzku do lesa a chcete priniesť niečo malé pod zub pre vtáky alebo zvieratá žijúce v rybníkoch? Platia tu rovnako prísne pravidlá. Vtáky prikrmujte len v zime a počas nepriaznivého obdobia. Nič varené, vyprážané, sladené, chemické ani žiadny chlieb a pečivo. Môžete im ponúknuť akékoľvek semená, napríklad slnečnicu, proso, mak, ľan alebo repku. Ocenia aj orechy, napríklad vlašské a lieskové sú skvelou voľbou.
Soľ pre zver: Prečo je dôležitá?
Niektoré minerálne látky, ako je napríklad sodík či fosfor, zver vo voľnej prírode získava v menšej miere. Uvíta preto pomoc človeka vo forme predkladania soli alebo obohatených minerálnych lizov. Poľovníci musia kontrolovať a dopĺňať soľníky pravidelne aj v zime, keď je to vzhľadom na sťažené poveternostné podmienky náročnejšie.
Soľníky sa odporúča umiestňovať v blízkosti prechodov zveri, napájadiel, kŕmidiel, tam, kde má zver pokoj, a treba sa vyhýbať miestam v blízkosti cestných komunikácií. Nedostatok minerálnych látok sa môže prejaviť na zdravotnom stave zveri. Môže mať tráviace ťažkosti, je vnímavejšia na prenosné ochorenia, dochádza napríklad k väčšej lámavosti parohov, k výkyvom v správaní. Najčastejšie sa soľ vkladá do bežne známych soľníkov rôznych tvarov a konštrukcií.
Kŕmenie veveričiek: Áno, ale s mierou a správnym krmivom
Radi by ste dali veveričkám niečo chutné na jedenie - ale je to dovolené? A ak áno, čo by to bolo? Veveričky sú jednou z najbežnejších divých zvierat v slovenských lesoch a parkoch. A ako jedny z mála divých zvierat nevzbudzujú strach - práve naopak - takmer každý si ich chce pohladkať a nakŕmiť. Hoci ide o bežné zviera, stále o nich vieme málo. Je to škoda, pretože je to veľmi unikátne zviera na celom svete.
Veverička obyčajná je zviera, ktoré sa neukladá na zimný spánok. V zime sa však zásadne mení jej životný štýl - menej často vychádza z diery na strome alebo hniezda a oveľa menej žerie. Toto šikovné zvieratko zbiera zásoby na zimu počas celej jesene. Ide najmä o orechy a žalude, ktoré ukrýva v dierach stromov alebo ich zahrabáva do zeme. Najviac ich vďaka dobrej pamäti nachádza v zime!
Kŕmenie divých veveričiek:Môžu byť veveričky kŕmené? Samozrejme! V zime nám za to budú veľmi vďačné a možno aj vďaka nám prežijú toto najťažšie obdobie v roku. Najlepšou potravou pre veveričky je zmes lieskových a vlašských orechov, slnečnicové semienka, mrkva, nakrájané jablko, hrozno, kivi, hruška, brokolica, cuketa a sušené kukuričné zrná. Je tiež pohodlné a bezpečné používať hotovú zmes krmiva pre veveričky. Ak chceme veveričku nakŕmiť, najlepšie je postaviť jej špeciálne kŕmidlo pre veveričky - aby potrava nebola ľahko dostupná pre iné zvieratá či vtáky.
Nezabúdajme, že divá zver potrebuje našu podporu len v tom najťažšom období - počas zimy, snehu či mrazu, keď si sama nedokáže zabezpečiť dostatok potravy. Inokedy je pre ich dobro lepšie zdržať sa kŕmenia, aby veverička, zvyknutá na ľahký prístup k potrave, príliš nelenila, pretože v takom prípade sa môže dočasná prestávka v kŕmení pre ňu skončiť tragicky.
Srnky a ich zimná strava: Čo im (ne)dávať?
Pri kŕmení srniek je dôležité postupovať uvážlivo. Prečítajte si naše praktické rady a tipy, ako srnkám počas zimy pomôcť, a na čo dať naopak pozor. Hoci nesiete zveri v dobrom úmysle „niečo dobré“, majte na pamäti, že srnky sú dobre prispôsobené na hľadanie potravy aj v zime. Ich prirodzenou stravou sú trávy, byliny, kôra stromov a kríkov. Krmelce sú tak pre lesnú zver skôr miestom na obohatenie bežnej stravy.
Čím kŕmiť srnky?
- Seno - ideálne lúčne, ktoré je bohaté na vlákninu. Nikdy srnkám nenoste zatuchnuté, alebo dokonca plesnivé seno.
- Listnaté vetvy - napríklad z duba, buku alebo liesky.
- Špeciálne kŕmne zmesi - k dostaniu sú tiež už predmiešané zmesi určené pre škárnatú zver, teda srny, koloušky, jelene, ale aj diviaky.
- Mrkva a jablká - tie noste skutočne s mierou a len v obmedzenom množstve.
Čomu sa pri kŕmení vyhnúť?
To, čo je vhodné pre nás, nemusí byť pre lesnú zver. Aj preto je pri kŕmení srniek zásadné vyvarovať sa potravinám, ktoré pre nich môžu byť škodlivé či dokonca smrteľne nebezpečné. Pečivo a slané potraviny - chlieb, rožky alebo iné zvyšky z kuchyne do krmelcov v žiadnom prípade nenoste.
Ako a kde kŕmiť?
Ideálne je nosiť potravu pre zver priamo do krmelcov. Tie sú obvykle umiestnené na pokojných miestach v lese alebo v remízku na poli. Pokiaľ vo vašom okolí žiadny krmelec nie je, uložte seno a ďalšiu potravu na okraj lesa. Vyhnite sa frekventovaným trasám, obývaným oblastiam alebo napríklad blízkosti záhrad. Miesto kŕmenia by malo byť čisté, bez akýchkoľvek odpadkov, nieto ešte plastového neporiadku.
Príprava na zimné prikrmovanie: Začína už v lete
Prikrmovanie zvierat nie je len otázkou zimy, s prípravou na zimné prikrmovanie začíname už v lete. Chystá sa objemové krmivo (seno, senáž), jadrové krmivo (obilniny) a s príchodom jesene aj krmivo dužinaté (siláž, repa). Takto nachystané krmivo sa vhodne uskladní, aby sa neznehodnotilo. Senom sa rovno napĺňajú senníky alebo sa uskladňuje v suchých nadokrytých priestoroch. Senáž a siláž sa uchováva v silážnych jamách, prípadne silážnych vreciach.
Zásady prikrmovania
- Potrava zveri musí obsahovať vo vyváženom pomere všetky živiny, ktoré potrebuje (bielkoviny, cukry, tuky).
- Potreba bielkovín sa mení podľa ročného obdobia, v zime je znížená, ale začiatkom jari rapídne stúpa, čo treba v skladbe predkladanej potravy zohľadniť.
- Taktiež treba zabezpečiť dostatočný prísun vlákniny, ktorý podporuje peristaltiku čriev a proces prežúvania. Ak ju zveri nedodáme, získava si ju sama z dostupných zdrojov, napríklad olupovaním a obhryzom kôry zo stromov, čím pácha v lesných spoločenstvách najväčšie škody.
- Najvýhodnejšie je zveri predkladať jadro vo forme miaganého, drveného zrna alebo veľmi hrubého šrotu. Vo forme jemného šrotu nepodávame, lebo v ňom chýbajú hrubé častice, ktoré prežúvavec potrebuje na prežúvanie a následne riadne trávenie.
- Musíme dbať na to, aby sa dominantné jedince nemali možnosť presýtiť, pretože by to mohlo vážne poškodiť ich zdravotný stav, prípadne spôsobiť až úhyn. Je vhodné aby bolo na krmovisku viacero kŕmidiel v dostatočnej vzdialenosti od seba, kde sa predkladá menšie množstvo potravy, ku ktorému majú prístup všetky jedince čriedy.
- Pre diviaky sú vhodnými kŕmidlami také, z ktorých si nárazmi rypáka krmivo sami dostanú von.
Ako pripraviť seno na zimu?
Seno je základom prikrmovania prežúvavej zveri. Mali by sme dbať na to, aby sme dostali seno čo najkvalitnejšie (aby počas sušenia viackrát nezmoklo - znehodnocuje sa tým a rýchlejšie sa v ňom rozširujú plesne). Kvalitné seno je z mládze (začiatkom leta, prípadne novo narastené po skosení, ktoré sa nazýva aj otava). Obľúbené a výživné je seno je z ďateliny a lucerny. Pri tomto druhu sena je vhodné ho čo najmenej obracať, aby sa nerozmrvili lístky. Ak nám ostane aj po naplnení senníkov a chceme ho odložiť na zimu, je vhodné ho pobalíkovať. Z objemového krmiva zver rada konzumuje aj letninu. Letninou rozumieme usušené letorasty listnatých drevín, ktoré má zver v obľube, napríklad jaseň, lipa, buk, či malinčie. Tieto letorasty zviažeme špagátikom do viazaničiek a pomaly pozvoľna ich sušíme zavesené vo vhodnej vzdialenosti od seba, mimo dopadu priameho slnečného žiarenia.
Prečo pomáhať zvieratám v zime?
- Jedlo je ťažko dostupné: Keď napadne sneh, veľa potravy pre zvieratá sa ukryje pod jeho hrubou vrstvou. Veveričky, srnky, zajace a iné zvieratká často nemôžu nájsť dosť jedla, aby prežili.
- Voda môže zamrznúť: V zime voda v potokoch a jazierkach často zamŕza. Zvieratká potrebujú piť, rovnako ako my.
- Úkryt pred zimou: Niektoré zvieratá si potrebujú nájsť teplé miesto, kde sa môžu schovať pred zimou.
- Prežitie mláďat: Niektoré zvieratká majú mláďatá aj v zime. Malé zvieratká sú obzvlášť zraniteľné a potrebujú našu pomoc.
- Naučíme sa viac o prírode: Keď sa staráme o lesné zvieratá, učíme sa viac o prírode. Vidíme, ako zvieratká žijú, čo jedia a ako sa správajú.