Vianočné tradície a zvyky majú na Slovensku hlboké korene a v mnohých rodinách sa dodržiavajú pomerne prísne. Vianoce sú sviatky pokoja, radosti a hojnosti, čas stretnutí s najbližšími a spomalenia uponáhľaného sveta. Aké posolstvá však tieto sviatky nesú a čo znamenali pre našich predkov? Ako vyzerá tradičná Štedrá večera a aké jedlá k nej neodmysliteľne patria? V tomto článku nájdete odpovede na tieto otázky a preskúmame, ako sa vianočné zvyky a jedlá vyvíjali v priebehu času a líšia sa v rôznych regiónoch Slovenska.
Advent: Predzvesť Vianoc a čas príprav
Predzvesťou Vianoc je advent, ktorý začína štyri týždne pred Štedrým dňom. Pre niekoho je to obdobie upratovania a nákupov, pre iných čakanie na príchod Ježiša Krista. V každom prípade je to magické obdobie očakávania tých najkrajších sviatkov roka. Advent je prípravou na Vianoce.
Tradičné Vianoce v minulosti: Obrady, rituály a rodinná pohoda
Vianočné sviatky využívali naši predkovia predovšetkým na oddych v rodinnom kruhu. Na rozdiel od súčasných Vianoc bolo obdarovávanie sa skôr druhoradé. Významnú rolu hrali rôzne obrady a rituály, ktoré v sebe neraz spájali náboženské sviatky s oslavami zimného slnovratu. Tieto mali odhnať zlých duchov a bosorky, ktoré by chceli rodine uškodiť a naopak, privolávali zdravie, hojnosť a dobrú úrodu.
Podobne ako my doteraz, aj v minulosti si ľudia najprv vyupratovali svoje príbytky. Veľké upratovanie mali na starosti gazdiné s dcérami a začali s ním už niekoľko týždňov pred Vianocami, aby všetko postíhali. Vydrhnúť okná aj podlahy, vybieliť steny. Potom obydlie vyzdobili slamou, čečinou a imelom, ktoré malo odohnať zlé sily. Napiekli tiež oblátky, ktoré zdobili štedrovečerný stôl.
Vianočná výzdoba sa kedysi zhotovovala svojpomocne. Symbolom Vianoc v minulosti bol Betlehem, zvyčajne svojpomocne vyrobený, ktorý zdobil príbytky dávno pred vianočným stromčekom. Ten sa na našom území objavil až niekedy v 18. storočí. Prvé stromčeky si zaobstarávali tí majetnejší a zdobili ich ozdobami vyrobenými zo slamy a korenín. Záplava darčekov pod stromčekom sa však nekonala. Ľudia si podomácky vyrábali drobné darčeky, zvyčajne to boli len zdobené medovníčky alebo drevené, slamené či handrové hračky. Katolíci držali na Vianoce pôst a mäso mohli jesť až po polnočnej omši. V protestanských rodinách sa pred Vianocami rozbiehali zabíjačky. Kým gazdiná chystala štedrú večeru, gazda sa musel postarať o statok. Nachovať zvery, obaliť kmene stromčekov slamou. Po dedinách chodili na Štedrý deň vinšovníci, ktorí spievali koledy. Dnes sa mnoho rodín vracia k peknému zvyku piecť si doma vianočné pečivo a vyrábať si vlastné ozdoby.
Prečítajte si tiež: Tipy pre gurmánov na cestách
Vianočné jedlá v minulosti a súčasnosti: Od skromnosti k hojnosti
V minulosti nebolo zvykom jesť na Vianoce mimoriadne odlišné pokrmy. Jedli sa tradičné jedlá, rozdiel oproti bežným dňom však bola hojnosť. Večeralo sa vo viacerých chodoch, čo v tom čase nebolo vôbec bežné. Jedli sa oblátky s medom a cesnakom, polievka, rôzne kaše. Nechýbali kysnuté koláče, sušené aj čerstvé ovocie. Každý región mal svoje špecifické tradičné jedlá, napríklad pupáky s makom, ktoré treba jesť spoločne z jednej misy, kapustnica, rybacia, mliečna hubová polievka alebo šošovica na kyslo. Ako aperitív sa niekde podávalo hriatô, ktorého základ je med so slaninou alebo maslom, zaliaty domácou pálenkou.
Ako hlavný chod sa pomerne často objavovala aj u našich predkov ryba, ktorá bola povolená cirkvou ako pôstne jedlo. Bola varená, pečená alebo nakladaná na kyslo. K nej sa podávali zemiaky alebo prívarky zo strukovín. Obaľovať v trojobale a vyprážať sa začali ryby až v 20. storočí. Nemenej často sa však najmä na východe Slovenska jedli plnené pirohy alebo lokše či šúľance. Neskôr sa objavovali aj rezne, ktoré sa pripravili večer, v katolíckych rodinách sa zjesť mohli až po návrate z polnočnej omše.
K Vianociam patrí neodmysliteľne aj vianočné pečivo. V minulosti sa na štedrovečernom stole objavovali skôr kysnuté koláče, ako štedrák, vianočka, slávnostný veniec alebo biskupský chlebík.
Ako moderné vianočné jedlá sú na Slovensku medzi najobľúbenejšími kapustnica, vyprážaný kapor a zemiakový majonézový šalát. Oblátky takisto nesmú chýbať. Konkurenciou kaprovi sú iné druhy smažených rýb alebo pečený losos. V niektorých rodinách sa však objavujú aj rezne alebo iné druhy pečeného mäsa. Kapustnica sa najčastejšie nahrádza šošovicovou alebo rybacou polievkou.
Štedrá večera a vianočné stolovanie: Symbolika a tradície
Slávnostné vianočné stolovanie a Štedrá večera patria k vrcholom osláv vianočných sviatkov. V prvom rade je to slávnostné vianočné stolovanie a pekné prestieranie. Vyťahujeme ten najkrajší riad a príbor, oprášime kryštálové poháre. Nezabúdajme ani na vianočnú symboliku. Pod každý tanier by sme mali vložiť šupinu z kapra alebo mincu, aby sme si zabezpečili prosperitu v ďalšom roku. K vianočnému stolovaniu sa veľmi dobre hodia farby sýtej červenej a tmavozelenej v kombinácii so zlatou. Iní zase preferujú mimoriadne slávnostnú zlatú či striebornú. Ako dekorácia nesmie chýbať vianočná ruža a sviečky alebo iné svetielka.
Prečítajte si tiež: Mrkva a jej vplyv na zdravie
Na štedrovečernom stole by okrem ozdôb však nemali chýbať ani oblátky, med, cesnak, orechy a jablká. Veľmi peknou tradíciou počas vianočného stolovania je zvyk prestierať o jeden tanier navyše pre blížneho v núdzi. Pripomína všetkým počas Štedrej večere, že hosť do domu je Boh do domu a aké potrebné je pomáhať druhým. Na stole by nemali chýbať cesnak, med, oblátky a jablko. Spája sa s nimi niekoľko tradícií. Na stôl počas Štedrej večere patria aj orechy, ovocie - sušené aj čerstvé, a vianočné pečivo. A taktiež chlieb! Či už v podobe vianočky alebo biskupského chlebíčka, ale v niektorých rodinách sa dáva na stôl ako symbol dostatku aj nenačatý peceň chleba.
Štedrá večera sa otvára slávnostným prípitkom. Tradične sa podáva už spomínané hriatô alebo skrátka domáca pálenka. V moderných domácnostiach si ľudia štrngajú kvalitným šumivým vínom alebo nealkoholickou alternatívou. V niektorých rodinách sa zase pripíja poctivým, po domácky zhotoveným likérom - vaječným, orechovým alebo karamelovým. Niektorí si zase nevedia predstaviť štedrovečerný stôl bez medoviny, ktorá sa pije dobre vychladená alebo naopak zohriata.
Nasledujú oblátky, ktoré sa tradične jedia s medom a cesnakom. Pomedzi to pretkávajú priebeh Štedrej večere rôzne rituály - prekrajovanie jablka, lúskanie orechov. Nasleduje polievka, v niektorých rodinách je však chodov viac, napríklad studené predjelá, ako syrová roláda, pagáče a syrové pečivo. Potom ide hlavné jedlo a dezert - sladkosti a ovocie. Pomedzi to popíjame pivo a víno, rôzne džúsy.
Na Slovensku sa na Vianoce po Štedrej večeri rozbaľujú darčeky. Aj keď v niektorých rodinách sa na darčeky vrhajú už pred večerou, aby sa potom mohli neskôr v pokoji najesť. Potom sa už len pozerajú rozprávky, niektorí spievajú koledy, idú na polnočnú omšu alebo sa navštevujú so starými rodičmi a súrodencami.
Vianočné tradície a zvyky: Od pôstu po povery
Počas Štedrého dňa dodržiava väčšina veriacich pôst. V niektorých rodinách sa postia úplne, v iných jedia len ľahké, bezmäsité jedlá. Pod obrus alebo pod každý tanier sa vkladajú šupiny kapra, aby si rodina zabezpečila dostatok peňazí na nasledujúci rok. Niektorí si vykladajú šupinu z vianočného kapra aj do peňaženky. Na štedrovečernom stole by nemala chýbať nádoba s medom, v ktorom býva niekedy naložený cesnak. Gazdiná alebo stará mama si namočí prst do medu a urobí ním každému krížik na čelo predtým, ako spoločne usadnú k štedrovečernému stolu. Tento rituál má odohnať zlé sily. Počas Štedrej večere sa hádžu orechy do kútov v byte alebo v dome. Táto vianočná tradícia má takisto zabezpečiť hojnosť a prosperitu po celý rok. V niektorých rodinách sa pri stole orechy lúskajú - každý člen rodiny dostane jeden orech a podľa toho, aký pekný je vlašský orech vo vnútri, toľko zdravia mu aj prinesie. Počas Štedrej večere zvyčajne hlava rodiny rozreže jablko na polovicu. Ak je jabĺčko pekné a v jeho strede sa zjaví pravidelná hviezdica, značí to pre celú rodinu zdravie a šťastie. Ak je narezané jabĺčko červivé alebo jeho tvar pripomína kríž, rodinu čaká choroba alebo smrť. Následne sa jablko rozkrojí na toľko kúskov, koľko je pri stole členov rodiny a každý si svoj kúsok zje. Prísne postiaci sa ukončujú svoj pôst prípitkom tvrdého alebo hriateho, ktorý zajedia oblátkou s cesnakom. Oblátky, v niektorých prípadoch trubičky, s medom a cesnakom symbolizujú pokoru, zdravie, srdečnosť a dobrotu. Cesnak predstavuje zdravie, med má zabezpečiť ľudskú dobrotu. Práve preto nesmú na štedrovečernom stole chýbať. Narezaný cesnak spolu s medom sa dáva na oblátku hlava rodiny a potom ju naláme na toľko častí, koľko členov má rodina. Potom vloží každému kúsok do úst. Do vianočky sa zapiekla minca a ten, kto si ju vo svojom kúsku našiel, sa mal tešiť počas celého roka zdraviu a bohatstvu.
Prečítajte si tiež: Sladké jedlá pre deti
Vianočné povery: Zvyky pre šťastie a ochranu
Počas Štedrej večere sa všetko jedlo pripraví na stôl a keď všetci usadnú, už sa od stola nevstáva. Ak by niekto od štedrovečerného stola vstal, privodil by si smrť. Ak omotáme okolo štedrovečerného stola niť, domu sa v nasledujúcom roku vyhnú zlodeji. Ku komu sa nakloní knôt sviečky pri štedrovečernom stole, ten do roka umrie. Kto vydrží dodržiavať celý deň post, večer zazrie zlaté prasiatko. Na Vianoce sa nekonzumujú jedlá z hydiny, pretože by s ňou odletelo z domu šťastie.
Regionálne rozdiely v tradičných vianočných jedlách
Štedrovečernú večeru v minulosti tvorili najmä jedlá, ktoré si vedeli ľudia navariť z ľahko dostupných plodín v ich regióne. Na štedrovečernom stole sa objavovali najmä múčne jedlá, zemiaky, strukoviny, kapusta či sladkovodné ryby. Hlavným znakom štedrej večera bola hojnosť. Samozrejme rovnako ako dnes, rybu. Darmo by sme však hľadali vyprážaného kapra. Ryby sa podávali varené, pečené, alebo nakladané na kyslo. Tradičnou vianočnou rybou boli pstruh alebo zubáč. Kapor sa stal symbolom štedrej večere až v 50.rokoch. K rybe sa po podával zväčša zemiakový šalát bez majonézy. Na štedrovečernom stole by sme taktiež našli rôzne prívarky, či už šošovicový, fazuľový, alebo hrachovú či kukuričnú kašu. Vianočné polievky sa veľmi nelíšili od tých dnešných. Medzi tradičné vianočné dezerty patrili opekance alebo bobaľky s maslom, medom a makom, šúľance, rezance s tvarohom a kysnuté koláče s bielej koláčovej múky. Hoci sa už dnes nemusíme pri príprave vianočnej večere držať iba potravín, ktoré sú dostupné v našom regióne, vianočné jedlá sú do veľkej miery ovplyvnené minulosťou.
Vianočný oblátka, med a cesnak sú tradičným pokrmom ktorý nechýba azda na žiadnom štedrovečernom stole. S touto tradičnou pochúťkou sa najviac spája tradícia, že keď pred večerou zjeme oblátku potretú cesnakom a medom, budeme celý rok zdraví a dobrí ako med. Rovnako nesmie chýbať na štedrovečernom stole ani miska s čerstvým aj sušeným ovocím a orieškami. Niektorí ľudia dávajú na štedrovečerný stôl aj chlieb, pretože chleba sa človek nikdy nepreje. Z minulosti sa na našom štedrovečernom stole zachovali tradičné strukovinové polievky. Hrachová, fazuľová alebo vianočná šošovicová polievka. Mliečna hubová polievka je známa vo väčšine slovenských regiónov, len s jemnými obmenami. Niekto do nej pridáva kvôli výraznejšej chuti aj klobásku. Jednoznačne najznámejšou vianočnou polievkou je však kapustnica. Na západnom Slovenku sa do kapustnice pridáva mäso, smotana aj sušené slivky. Na strede Slovenska do kapustnice zvyknú pridávať aj klobásu. Na Orave sa zasa môže stať, že v kapustnici nájdete aj údené ryby, huby, či zemiaky. Na východe Slovenska sa dokonca do kapustnice pridáva aj rajčinový pretlak a ryža.
Vysmážaný kapor sa stal už akýmsi symbolom štedrovečernej večere. Táto sladkovodná ryba sa zvykne krájať buď na podkovičky, alebo na plátky, ktoré sa následne obalia s vysmažia na oleji. Zástancovia zdravého stravovania však vysmážanie často menia za pečenie v rúre. Nie každému je však kapor pochuti. Najčastejšie ľuďom vadí veľký počet kostí, kvôli ktorým zvyknú vianočného kapra vymeniť za lososa, alebo rybie filé.
Tento chutný, sladký, vianočný pokrm sa nazýva v každom regióne iným názvom. Jedná sa o jedno z najstarších slovenských, vianočných jedál, ktoré milujeme dodnes. Sú to malé buchtičky z kysnutého cesta, ktoré pečieme v rúre a po upečení ich podávame z maslom, makom, orechami, či tvarohom. Miesto buchtičiek z kysnutého cesta, nakrájajte rožok na kolieska, nemočte ich v mlieku z cukrom a dajte zapiecť. Jeden z najtradičnejších vianočných dezertov je pravý vianočný Štedrák. Jedná sa o chutný zákusok tvorený z kysnutého cesta, slivkového lekváru, makovej, orechovej a tvarohovej plnky. Je to skutočne veľmi sýty koláč z ktorého nedokáže aj trénovaný jedák zjesť veľa. K Vianociam tento chutný zákusok jednoducho patrí. K ďalším sladkým bodkám štedrovečernej večere tiež patria medovníčky, linecké kolieska, či orechové sušienky. Po chutnej štedrej večeri, sa v nejednej slovenskej domácnosti nalieva sladký vaječný likér.
Ilustračné foto. SLOVENSKO - Na najkrajšie sviatky v roku sa teší asi každý z nás. K Vianociam neodmysliteľne patria aj tradičné sviatočné pochúťky, ako sú kapor, rezne, kapustnica či zemiakový šalát. Túto vianočnú klasiku si však ľudia v jednotlivých regiónoch pestro obmieňajú a jedlá či tradície prispôsobili svojmu kraju. Vianoce nie sú len sviatkami lásky a pokoja, ale aj sviatkami hojnosti a dobrého jedla. V rôznych kútoch Slovenska sú tradičné vianočné jedlá rôzne. Okrem overenej klasiky, ako sú ryby so zemiakovým šalátom či kapustnica, sa na štedrovečernom stole v niektorých rodinách na Šariši objaví aj takzvaná mačanka, čo je polievka z vody z kyslej kapusty, ináč nazývanej jušky. Do nej sa obvykle pridávajú aj sušené huby a smotana. Táto špecialita dostala svoj názov podľa spôsobu jej jedenia. Táto pochúťka však nie je jediným netradičným pokrmom na sviatočnom stole v domácnostiach na východnom Slovensku. Na Spiši dodnes jedávajú džatky. Pre tých, ktorí tento pojem počujú prvýkrát, ide o halušky alebo malé guľky z popučených a s múkou zmiešaných zemiakov, do ktorých sa pridá slaninka opražená na oškvarky. Na Zemplíne zasa namiesto kapustnice niektorí dodnes varia polievku zo zemiakov, z fazule a vody z kyslej kapusty, tzv. V minulosti na prestretom štedrovečernom stole nesmel chýbať vianočný koláč kračún s dierkou v strede, v ktorej bol uložený cesnak a med. V niektorých častiach Zemplína večera obsahovala oblátky s medom alebo kúsok chleba so soľou, bobáľky s kapustou, makom či tvarohom. Zakázané bolo po večeri umývať riady, inak by sa šťastie od domu odvrátilo.
Regionálne variácie vianočných tradícií
Niektoré vianočné zvyky sú na celom území Slovenska rovnaké, niektoré sa však od seba líšia od regiónu k regiónu. Viete, čo nesmie na sviatočnom vianočnom stole chýbať a aký význam majú jednotlivé ingrediencie? Vianoce sú oslavou narodenia Ježiša Krista. Štedrý deň sa oslavuje večer pred jeho príchodom. Na východe tento deň volajú “vilija” alebo “vigilija”, čiže predvečer sviatku. Večera v tento deň pozostáva z viacerých chodov a pokrmov, s ktorými sa bežne počas roka nestretávame, aby si udržali svoje čaro. Počas dňa sa dodržiava prísny pôst, zdržiava sa mäsitých pokrmov.
Vianočné stolovanie nie je len o peknom prestieraní, vianočných servítkach a dobrom jedle. Nezabudnite si pod tanier položiť šupinu z kapra, či peniaze. Je to noc zázrakov. Dodržiavajte tento zvyk a peniaze sa vám začnú množiť a stále ich bude dostatok. Šupinu z kapra si po Štedrej večeri vložte do peňaženky, aby v nej bolo stále toľko peňazí, koľko má kapor na tele šupín. Nezabudnite na cesnak. Aby ste počas celého roka boli silní a zdraví. O pevné zdravie pre seba a celú rodinu prosí predsa každý. Nie nadarmo sa hovorí sladký ako med. Ani ten na štedrovečernom stole nesmie chýbať. Milí k sebe máme byť každý deň, nie len pri výnimočných príležitostiach a práve med nám to má pripomínať. Vo väčšine prípadov sa med jedáva spolu s vianočnou oblátkou. Vyberte jedno jablko a priečne ho prekrojte na polovicu. Ak sa po prerezaní ukáže hviezda, čaká vás šťastný rok, ak sa ukáže kríž, hrozí choroba, či smrť. Každý, kto sedí pri stole, by si mal z jablka odhryznúť, aby dal najavo, že mu na kruhu rodiny záleží a že je rád, že je jej súčasťou. Podobne sú na tom vlašské orechy. Ak sa pod škrupinkou objaví pekný zdravý orech, taký bude aj celý rok. Ak sa objaví čierny a zlý, je pravdepodobné, že na vás striehne niečo nepríjemné. Tanier navyše pre náhodného okoloidúceho je symbolom milosrdenstva. Niekto nemusí mať toľko šťastia ako vy. Doprajte požehnané sviatky radosti a pokoja ľuďom okolo seba a ukážte, aké máte veľké srdce. Chlieb sa nikdy nepreje. Keď bude dostatok chleba, nikdy nebudete hladní.
Zvyky a vianočné tradície na Slovensku sa líšia v závislosti od regiónu. Rodiny, ktoré majú blízkych rozviatych od západu na východ, by vedeli rozprávať aj o tom, že: Štedrák a kapustnica sú tradičné na západe. Prestieranie navyše pre zosnulých sa dodržiava na strednom Slovensku. Prísny adventný pôst a podávanie oplátky s chlebom a soľou sa praktizujú na východe.
Potom existujú spoločné vianočné zvyky, ktoré si osvojili domácnosti po celom Slovensku a nezávisia od regiónu: Vo väčšine domácností nechýba mesiac pred Vianocami adventný veniec. Tesne pred Vianocami, najmä po dedinách, sa chodí koledovať. Azda žiadna rodina si nevie predstaviť Vianoce bez pečenia medovníkov.
Vianočné tradície na západnom Slovensku
Na západnom Slovensku sú ľudia menej ovplyvnení striktnými kresťanskými zvyklosťami a skôr sa zameriavajú na dekorovanie domácností a pečenie tradičných koláčov ako je napríklad štedrák symbolizujúci hojnosť. Avšak v niektorých domácnostiach sa dodnes dodržiava aspoň čiastočný pôst počas Štedrého dňa. Symbolickým zvykom z minulosti je rozbíjanie štyroch orechov podľa počtu ročných období - prezradia, ktoré z nich bude najzdravšie.
Najslávnostnejšia večera roka sa začína oblátkou s medom (niekde aj cesnakom). Verí sa, že med dodáva dobrotu do srdca a cesnak chráni pred zlými silami. Nasleduje krájanie jabĺčka a v niektorých domácnostiach sa pod vianočný obrus skrývajú šupiny kapra, aby sa zabezpečilo šťastie a hojnosť. Ako hlavné tradičné vianočné jedlo na západnom Slovensku dominuje kapustnica s hubami (niekde aj sušenými slivkami) a vyprážaný kapor (alebo na masle) či filé so zemiakovým šalátom (s majonézou alebo v sladko-kyslom náleve). V niektorých regiónoch sa podáva rybacia alebo šošovicová polievka nakyslo. Zemiakový šalát máva i verziu s cibuľou. Pomerne často sa v domácnostiach na západe Slovenska stretávame tiež s klasickými rezňami.
Z koláčikov sú obľúbené linecké pečivo, medvedie labky či vanilkové rožky. Okrem nich na sviatočných stoloch nechýbajú tzv. šuhajdy - čokoládové nepečené cukrovinky s plnkou a orechmi či lentilkami v papierových košíčkoch. A nesmieme opomenúť ani tradičný vianočný koláč so štyrmi plnkami zvaný Štedrák.
Vianočné tradície na strednom Slovensku
Na strednom Slovensku si do dnešných dní zachovali o niečo viac vianočných tradícií než na západe. Zvyknú sa napríklad dávať mince pod sviatočný obrus, čo má prinášať bohatstvo. Milou tradíciou je prestieranie jedného taniera navyše - pre náhodného hosťa alebo člena rodiny, ktorý už nie je na tomto svete. V minulosti sa niektorí ľudia na Štedrý deň radi báli. Napríklad v regióne Hont odvážni sedávali o polnoci na tzv. luciovom stolčeku na krížnych cestách a chránili sa kriedou nakresleným kruhom.
Vianočná večera na strednom Slovensku sa začína tiež oblátkami s medom. No namiesto cesnaku sa zaužívalo ovocie z jednej šupky (napríklad jablko symbolizujúce spojitosť medzi rodinou). Takisto sa jabĺčka krájajú, aby sa zistilo, či bude rodina zdravá.
Hlavným vianočným jedlom v stredoslovenských regiónoch je jednoznačne kapustnica na rôzne spôsoby. Na Liptove sa varí s hubami, na Orave sa pridá ešte údená ryba plus opražená cibuľka, v okolí Žiliny sa zvykne pripravovať rybacia. V niektorých regiónoch sa môžeme stretnúť aj s hríbovou alebo hrachovou polievkou. Namiesto kapra sa čoraz častejšie servírujú losos či pstruh. V okolí Martina na Vianoce nie je ničím nezvyčajným mať na stole kačku alebo hus. V okolí Rimavskej Soboty zase klobásky či jaternice.
Z koláčov sa na vianočnom stole objavujú opekance s makom, tvarohom, orechmi (nazývané aj bobaľky alebo pupáky), ktoré sa pripravujú z kysnutého cesta. Son sladkých dobrôt ešte nesmú chýbať tradičné medovníky, medové rezy či kokosové ježe.
Vianočné tradície na východnom Slovensku
Zo všetkých regiónov na východnom Slovensku cítiť najvýraznejší vplyv kresťanských tradícií. Sám za seba hovorí prísny pôst na Štedrý deň, ktorý sa dodržiava i počas adventu. Podľa neho by sa ľudia mali vyhýbať nielen ťažkým jedlám, ale aj zábave. Pri srdci zahreje zvyk prestierania pre pocestného či medové krížiky na čelo dievčatám, aby ich chlapci ľúbili. Najmä na Gemeri a Spiši sa zaužívalo liatie olova. Pôvodne sa tento zvyk praktizoval väčšinou na sv. Ondreja (30. novembra).
Oblátky sa na vianočnom stole východniarov objavujú s chlebom a soľou, niekde aj s cesnakom, ktorý sa kedysi spolu s medom považoval za zaklínadlo proti chorobám. Prekrajovanie jabĺčok odhalí osud na najbližší rok. Každý dúfa v peknú hviezdičku pre zdravie a šťastie.
Hlavný chod na Vianoce odštartujú východniari kapustnicou s hubami a klobáskou. V okolí Trebišova to zvykne byť verzia s paradajkovým pretlakom a ryžou. V regióne Starej Ľubovne na Vianoce jedávajú skôr šošovicovú, fazuľovú a či kyslú hubovú polievku. Samozrejme nechýba ani ryba so šalátom. Medzi ďalšie tradičné vianočné jedlá na východnom Slovensku patria pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom podávané so šošovicovým alebo fazuľovým prívarkom. Zo sladkého sa pripravujú bobaľky alebo lokše s makom. Netypickejším pečivom, ktoré sa šíri z generácie na generáciu, sú tzv. sadlovníky tvorené pomletým bravčovým sadlom, makom, lekvárom a ďalšími ingredienciami.
Tradičné vianočné jedlá a recepty
Kapor, zemiakový šalát, kapustnica či pupáky sú najbežnejšími vianočnými jedlami na našich stoloch. V niektorých kútoch Slovenska však pripravujú jedlá, ktoré sú menej známe a určite sa oplatí ich vyskúšať alebo nimi rovno oživiť Štedrý večer či dni po ňom.
Oblátky s medom a cesnakom
Vianočné oblátky nesmú chýbať na vianočnom stole snáď v žiadnej rodine. Upiecť vianočné oblátky nie je len tak. Najprv si potrebujete zadovážiť "stroj" na ich pečenie, ktorý nie je práve lacný. Dobrá správa je, že s ním dostanete aj recepty na oplátky rovné, točené, syrové… Tak či tak, ten svoj recept musíte doladiť. Chce to pár hodín skúšania a experimentovania. Veľmi dôležitý je vraj výber múky, osvedčila sa múka extra hladká špeciál. Ešteže sa dajú kúpiť v obchode.
Bobaľky s makom
Bobaľky, či už domáce alebo kúpené, stačí ohriať nad parou, preliať horúcim mliekom a primiešať k nim mletý mak povarený v mlieku s cukrom a trochou masla.
Kapustnica
Okrem ryby je jedným z najbežnejších vianočných pokrmov aj kapustnica. V niektorých rodinách sa varí buď už na Štedrý deň alebo až na Nový rok. Kapustnicu si rodiny pripravujú po svojom, na západe do nej pridávajú mäso, smotanu či slivky, obyvatelia zo stredného Slovenska okrem toho dávajú do sviatočnej polievky aj kvalitné klobásy. Oravské gazdinky zase pripravujú kapustnicu z údenej ryby, hríbov a zemiakov.
#