Každý rok sa pred Vianocami predajú tisícky živých vianočných stromčekov, ktoré pochádzajú zo Slovenska, ale aj zo severských krajín. Výber vianočného stromčeka je dôležitou súčasťou vianočných príprav. Mnohí z nás si nevedia predstaviť Vianoce bez jeho vône a jagavých ozdôb. Pri výbere však často stojíme pred otázkou: aký je rozdiel medzi smrekom, jedľou a borovicou? A ktorý z nich je ten pravý pre náš domov?
Ako rozoznať smrek, jedľu a borovicu
Existuje niekoľko druhov smreku, napríklad smrek obyčajný a smrek pichľavý. Ako hovorí samotný názov, smrek pichľavý sa vyznačuje ostrým ihličím. Jedľa je typická hebkým, nepichľavým ihličím. Má jemnejšie vetvičky, preto sa na ňu nehodia ťažké ozdoby. Keďže ihličie je ploché a vyrastá vejárovito, jedličky zvyčajne pôsobia veľmi husto. Nie je borovica ako borovica. Rozdiel medzi borovicou čiernou a lesnou je v dĺžke ihličia.
- Smrek: Ihličie je pichľavé a rastie okolo celej vetvičky. Vetvičky sú pevné a vhodné aj na ťažšie ozdoby. Smrek má typickú lesnú vôňu.
- Jedľa: Ihličie je mäkké, nepichľavé a rastie v dvoch radoch po stranách vetvičky. Vetvičky sú jemnejšie a menej vhodné na ťažké ozdoby. Jedľa má jemnejšiu, príjemnú vôňu.
- Borovica: Ihličie je dlhé, pichľavé a rastie vo zväzkoch po dvoch alebo piatich ihliciach. Borovica má výraznú živicovú vôňu.
Živý vs. umelý vianočný stromček
Aj v ponuke umelých stromčekov máte na výber jedle, smreky a borovice. Pri nich nemusíte riešiť, ktorý skôr opadáva, sústreďte sa na kvalitu vypracovania, aby sa čo najviac podobal živému. Pri kúpe živého vianočného stromčeka skontrolujte, či ihličie neopadáva, keď po konároch prejdete rukou, prípadne stromček potrasiete, alebo buchnete o zem.
Charakteristika dreva ihličnatých stromov
Drevo je neodmysliteľnou súčasťou nášho každodenného života. Poznať jednotlivé druhy dreva a ich špecifické vlastnosti je dôležité nielen pre remeselníkov a stolárov, ale aj pre bežných spotrebiteľov, ktorí sa chcú rozhodnúť správne pri výbere materiálu na rôzne stavebné konštrukcie, nábytok a mnohé ďalšie výrobky. V nasledujúcom prehľade vám predstavíme charakteristiku dreva smreku a jedle:
Smrek (smrek obyčajný)
Je to najrozšírenejšia drevina na území Slovenska. Môže dorastať až do výšky 65m a viac a priemeru 1,5m. Jeho drevo je ľahké pružné a ľahko štiepateľné. Má nevtieravú príjemnú vôňu.
Prečítajte si tiež: Ako vypočítať množstvo jedla
- Charakteristika: Mäkké a pomerne pevné a pružné drevo so smotanovobielou až hnedou farbou a jasnými ročnými kruhmi. Je typické svojím hodvábnym leskom. Drevo s červenkastým až hnedým sfarbením jadra, svetlou beľou a výraznejšou kresbou. Vyznačuje sa vyšším podielom živice, vďaka čomu je odolnejšie.
- Nevýhody: Zvýšenú pozornosť treba venovať prevencii a ochrane, pretože sa stáva ľahkou obeťou drevokazného hmyzu. Má väčšie sklony k modraniu, horšie sa natiera a morí.
- Využitie: Nezastupiteľná surovina v stavebníctve - zo smrekového dreva sa vyrábajú nosné časti konštrukcií, ako sú trámy, krovy a debnenia, ale aj tatranské a zrubové profily, podlahové dosky a hranoly. Vďaka svojim vlastnostiam nachádza široké priemyselné uplatnenie.
Jedľa (jedľa biela)
Je to rozšírená drevina, pôvodne sa vyskytovala v bukovo-jedľových lesoch, rastie do výšky 50m ale priemer kmeňa môže byť až 2m. Je často ťažená spolu zo smrekom a aj spracovávaná na rovnaké účely. Pre laikov sa jej drevo ťažšie rozoznáva od smreku, je tmavšie /do šeda/ a nemá takú peknú vôňu /niekomu smrdí/.
- Charakteristika: Svetlé drevo so žltobielym, sivým a ružovkastým nádychom s výraznejšou textúrou a pravidelným rastom. Patrí k mäkším a pružným druhom dreva, na dotyk je jemnejšie. Ľahko sa opracováva, štiepa, suší aj morí. Jedľa nemá živičné kanáliky (ako napríklad borovica alebo smrek), a teda jej drevo neobsahuje živicu. Pri poranení kôry však vyteká tekutina, ktorá sa tiež nazýva živica a využíva sa napríklad v liečiteľstve (napr.
- Nevýhody: Má väčší podiel hrčí a je menej trvácne než smrek či borovica.
- Využitie: Uplatňuje sa v stavebníctve, najčastejšie ako stavebné rezivo, ale aj na strešné konštrukcie, rámy drevostavieb, okná, balkóny a schodiská.
Smrekovec (smrekovec opadavý)
V Českom jazyku Modrín. Je to menej rozšírená drevina, dorastajúca do výšky 50m a priemeru 1m. Jeho drevo je ťažké, husté a vysoko živičnaté. Na Slovensku sa málo spracováva, viac ako 50% ťažby sa vyváža do zahraničia. Drevo je veľmi pekné a nadobúda odtiene od zelenej farby, cez žltooranžovú až po sýto červeno bordovú farbu a krásne vonia.
- Výhody: extrémna odolnosť voči pôsobeniu vody, veľmi dlhá životnosť aj v exteriéry a po polymerizácii živíc v ňom obsiahnutých /2-5 rokov/ získava extrémnu tvrdosť rovnajúcu sa zhruba 80% tvrdosti dubu.
Smrekovec sibírsky (Larix Sibirica)
má unikátne biologické a fyzikálno - mechanické vlastnosti.
- Výhody: V čerstvom stave sa relatívne ľahko opracováva, no po opracovaní začína prebiehať polymerizácia živíc /smoly/, ktorá mu zabezpečuje extrémnu tvrdosť dosahujúcu časom /cca 5-7 rokov/ tvrdosti duba. Taktiež obsahuje prírodné antibiotiká. Obklady a výrobky zo Smrekovca Sibírskeho majú extrémnu životnosť a desaťročia odolávajú aj v nekrytom exteriéry. Rezivo smrekovca má bohatú farebnú škálu, do ktorej patrí až 12 perleťových odtieňov. Ročné vrstvy sú dobre viditeľné a utvárajú na povrchu reziva veľmi peknú drevnú kresbu. Jeho kvalita prevyšuje takmer vo všetkých ohľadoch kvalitu Dubu /mrazuvzdornosť, vode odolnosť, biologická odolnosť, životnosť/ , no však za 75% cenovej hodnoty Duba. Najcennejší Sibírsky Smrekovec na svete rastie iba v strednej Sibíri v oblastiach Pribajkalska a horného toku rieky Angara.
Dub (dub letný, zimný)
Je to hojne rozšírená drevina, dorastajúca do výšky 50m a priemeru aj 2m. Jeho drevo je cenené pre veľkú pevnosť a trvácnosť. Farba reziva nadobúda odtiene šedo hnedej farby, vôňa je trpko kyslá, príjemná.
- Výhody: extrémna tvrdosť je porovnateľná z niektorými exotickými drevinami a má neuveriteľnú životnosť. Je dlhodobo odolný vode a trvalým ponorením do vody sa jeho vlastnosti dokonca zlepšujú. V Dunajských štrkoch sa v hĺbkach pod 20m nachádzajú celé kmene staršie aj ako 2000rokov v neuveriteľnej fyzickej kondícii.
- Nevýhody: vysoká cena, nerovnosť kmeňov a problematické sušenie. Pre použitie ako palivového dreva sa odporúča ho 1 rok skladovať na priamom daždi.
Tipy na výber a starostlivosť o živý vianočný stromček
- Kedy kúpiť: Nezáleží, či sa rozhodnete pre kúpu hneď po Mikuláši, keď sa sezóna stromčekov u väčšiny predajcov začína, alebo si nákup necháte na posledný deň. Všetky stromčeky boli vypílené v rovnakom čase a museli podstúpiť prepravu a skladovanie až do chvíle predaja.
- Skladovanie: Pri skladovaní sú nepriateľmi slnko, vietor a holomráz. Stromčeku je najlepšie pod snehovou perinou, mimo dosahu slnečných lúčov. Ak však snehová nádielka chýba, pomôže aj občasné kropenie či zapichnutie do prevlhčenej rašeliny a obalenie netkanou textíliou.
- Umiestnenie: Stromček umiestnite na najchladnejšie miesto v miestnosti, mimo dosahu sálania radiátorov alebo kozubovej piecky.
- Zalievanie: Pravidelne dolievajte vodu do zásobníka v stojane. Voda tvorí takmer 60 percent hmotnosti stromčeka, preto je dôležité zabezpečiť mu dostatočnú hydratáciu.
- Svietidlá: Používajte moderné LED reťaze namiesto žiarovkových. Ich zahrievanie je podstatne nižšie, čo oceníte hlavne vtedy, ak si chcete atmosféru jagavých svetielok užívať po celé dni.
Ako dokonale osadiť stromček do stojana
- Na zrezanú plochu s letokruhmi si nakreslite kružnicu, ktorá zodpovedá otvoru v stojane. Radšej o milimeter menšiu ako väčšiu.
- Umiestnite na kmienok gumičku do výšky, ktorá zodpovedá hĺbke stojana. Tá vám vyznačí rovnú líniu na orezávanie. Obtiahnite si ju ceruzou.
- Primerajte pílový list k nákresu na letokruhoch, aby ste vedeli, koľko dreva treba odstrániť. Do takejto hĺbky urobte zárez okolo kmienka po línii vyznačenej gumičkou.
- Teraz vezmite dláto, priložte ho ku kružnici, tak aby šikmá strana jeho ostria smerovala ku kôre, a úderom kladivka odštiepte prvú časť dreva. Po vlákne dreva to ide dobre, presekať sa treba iba prípadnou hrčou v mieste bývalého konára.
- Takto postupujte dookola, až kým nevytvoríte valcovitú stopku, ktorá presne zapasuje do stojana.
- Začistite ju do hladka a stromček upevnite v stojane.
Vianočné stromčeky a tradície
Svoje príbytky si zdobíme stromčekmi už od 16. storočia a táto tradícia sa zrodila v Nemecku. Nadviazala na rôzne zvyky, ktoré sa niesli stáročiami v rôznych podobách naprieč rôznymi kultmi a náboženstvami. Zdobené konáriky listnatých a ihličnatých drevín boli súčasťou rôznych osláv a rituálov od nepamäti. Ihličnany v podobe, ktorú si predstavíme pod pojmom vianočný stromček, spočiatku zdobili pri spoločných slávnostiach remeselné a cechové domy. Neskôr sa nová tradícia začala budovať v domácnostiach. Výzdoba zodpovedala vždy vtedajším časom. Prvými ozdobami boli rôzne druhy ovocia a pečiva, postupne pribúdali nové prvky, ktorých charakter sa niesol v závislosti od módy. Až v 18. storočí prišla myšlienka dodať vianočnej atmosfére žiarivú iskru rozsvietenými sviečkami.
Prečítajte si tiež: Gastronomická scéna
Alternatívne vianočné stromčeky
Ak hľadáte alternatívu k tradičnému vianočnému stromčeku, môžete si vyrobiť originálny stromček z prírodných materiálov, ako sú šišky, konáre alebo vetvičky.
Stromček zo šišiek
Šiška ako dekorácia. Nie je nutné, aby ste po ne vyrazili na prechádzku do lesa, i keď pod zimnou perinou má prekrásnu atmosféru. Lesosemenárske podniky ich predávajú vytriedené a dôkladne presušené po tom, čo z nich získali osivo na škôlkovanie stromčekov.
Ako vyrobiť stromček zo šišky
- Najprv si treba vyrobiť kostru stromčeka. Tou je kužeľ.
- Pripravíme si špendlíky. Stočíme rúrku do kužeľového útvaru.
- Aby sme kužeľ nemuseli držať v prstoch, kým zaschne, zaistíme prilepenú časť špendlíkmi.
- Keď lepidlo zaschne, odstrihneme prečnievajúci kartónik zo spodku kužeľa, aby bol spodok viac-menej rovný. Netrápme sa, ak sa kužeľ jemne kláti na jednu stranu.
- Urobíme spodnú časť kužeľa.
- Vlepíme podstavu do kužeľa. Nedokonalosti sú stále povolené.
- Pre lepší tvar stromčeka si odstrihnime špajdľu tak, aby výšku kužeľa tak zhruba o štvrtinu presahovala. Túto špajdľu potom nalepme do kužeľa tak, aby stála kolmo a trčala z vrchu. A dokonalosti sú… ale veď už viete. Špajdľu môžeme vlepiť aj neskôr, počas lepenia konárikov.
Poznámka: Ak sa vám spôsob výroby kužeľa zdá byť komplikovaný alebo chcete použiť iný, poddajnejší materiál, môžete. Možnostiam pri výrobe kužeľa sa medze nekladú, jeho povrch však musí dobre chytať farbu aj hmotu z tavnej pištole. Rozstrihnite šupiny šišky jedle tak ako vidíte na fotografii. Šupiny nesmú byť úplne suché, inak sa budú pri strihaní lámať. Keď však prejdete k ich lepeniu na stromček, už by úplne suché mali byť. Môže sa totiž stať, že sa v priebehu schnutia tak zvlnia, že ako konáriky nebudú použiteľné. Nastrihajte rôzne veľkosti konárikov. Podporné šupiny si odložte bokom.
Keď je všetko pripravené, poďme na druhú fázu.
- Začíname odspodu. Pritavujeme šupiny kolmo ku kužeľu. Rovná strana, ktorú rozstrihli nožnice, bude horná strana konárika. Druhá strana, nerovnomerný a zvlnený okraj, bude spodnou stranou. Bývalá vonkajšia strana šupiny zase miestom pripojenia šupinky ku kostre.
- Postupujeme nahor a používame čoraz menšie a menšie šupiny. Nemusí to však byť železné pravidlo. Je dobré, že šupiny a teda aj konáriky sú rozličné, že ich neumiestňujem úplne pravidelne a že sa neprilepia presne rovno.
- Na vrchole už ako konáre používame nielen hlavné, ale aj tenučké podporné šupiny z jedľovej šišky. Tie pri vrcholci konáre z hlavných šupín úplne vytlačia.
- A máme tu malý smrek. Zatiaľ však vyschnutý.
- Aby sme zakryli tavné lepidlo, namiešame hustú temperu. Zvolila som čiernu s hnedou, keďže zatieram vnútorné vrstvy stromu. Tenkým štetcom som takto obchádzala šupiny. Viem, že je to pracné. A nebude to dokonalé krytie. A viete čo? Vôbec to nevadí. Ani to, ak hnedočiernou zašpiním aj nejakú šupinu, ani to, ak niekde ostane drobný kúsok nenatretý. Na umelých stromčekoch mi okrem nerealistických tvarov prekáža aj ich chorobná dokonalosť v tvare a farbe.
- Táto vrstva nemusí ešte ani zaschnúť a môžeme naniesť zelenú. Odporúčam miešať ju podľa skutočného ihličia. Dostaneme ju zmiešaním oboch štandardných temperových tónov s hnedou. Vzala som široký štetec a farbu som naplácala len tak voľne. Nech sa zachovajú aj fľaky pôvodnej farby šišiek. A keď budete miešať farbu ihličia, nešetrite hnedou. Mala by byť so zelenou zhruba v pomere 1:1.
- Hotovo. Smriečok vyrobený z jedle. Tu by sa dalo aj skončiť.
- Konáriky „smriečka“ sú na modeli aj v skutočnosti dosť tenké. No kým v skutočnosti sa sneh na nich postupne nabaľuje, lepí a tak sa vo tam vo výsledku môže zachytiť aj veľa, na našom modeli aplikujeme sneh naraz a chce to iný proces.
- Na hrany konárikov som nanesieme pozdĺžne slzy tavného lepidla.
- Potom som použila bielu farbu Latex, ale rovnako dobre poslúži aj biela tempera. Musí byť len hustá a krycia. Pretrela som ňou nielen vrchné hrany konárikov, ale zámerne som trochu „ušpinila“ aj ich strany.
- Netrápte sa, ak dokonale neprekryjete všetky nanesené plochy tavného lepidla. Na skutočných konároch sa na okrajoch snehových vrstiev niekedy tvorí ľad, ktorý takto verne napodobníte. A podobne ako keď ste konáre natierali nazeleno, ani teraz sa netrápte, ak bielou nezatierate konáre rovnomerne a súmerne. Naopak, podporujte to!
- A máme hotovo. Alebo ešte stále nie? Ak chcete, môžete stromčeku vyrobiť aj stojanček. Poslúži kúsok dreva alebo kameňa „posnežený“ bielou farbou. Na stojan ho prilepíme buď priamo, alebo na krátkom kmienku vyrobenom z konárika. Obe možnosti budú vyzerať realisticky. V prípade použitia kmienka, vďaka ktorému vidno aj pod stromček, nezabudnime, že pod stromom veľa nenasneží.
Prečítajte si tiež: Postup solenia rýb