Sokol lastovičiar (Falco subbuteo) je fascinujúci dravec s rozsiahlym areálom rozšírenia a špecifickým spôsobom života. Tento článok sa zameriava na jeho hniezdny cyklus, znášku vajec a ďalšie aspekty jeho biológie.
Rozšírenie a habitat
Sokol lastovičiar obýva rozsiahly palearktický areál, ktorý zahŕňa väčšinu Európy, severnú Afriku (po pohorie Atlas), strednú Áziu, Čínu a povodie riek Leny a Kolymy. Je to sťahovavý druh, ktorý zimuje v trópoch a subtrópoch. V Európe nehniezdi na Islande, v Írsku, v severnej Škandinávii a na severe Ruska. Jeho rozšírenie je ostrovčekovité na niektorých miestach v Rusku, na Ukrajine a na Balkáne. Najvyššie početnosti populácií sú vo Fínsku, Francúzsku a Španielsku, kde sa odhaduje približne po 3 000 párov.
Lastovičiar je vtákom nížin, ale menej hniezdi aj v horských oblastiach, až po hornú hranicu lesa. Vyhýba sa otvoreným územiam bez stromov.
Popis a identifikácia
Samec a samica sokola lastovičiar sú rovnako sfarbené. Horná strana tela je tmavobridlicová, hlava a krk sú takmer čierne. Hrdlo a strany krku sú takmer biele, s nápadným čiernohnedým fúzom. Prsia a horná časť brucha sú špinavo biele, pozdĺžne škvrnité. Spodná časť brucha, nohavičky a podchvostové krovky sú hrdzavé. Mláďatá sú podobné dospelým, len sú matnejšie a menej kontrastne sfarbené.
Je taký veľký, alebo trochu väčší, než sokol myšiar. Samec je menší než samica. Hmotnosť samca je 180-230 g, samice 240-300 g. Rozpätie krídel je 80 cm. Krídla sú úzke, dlhé a kosákovito dozadu ohnuté. Chvost je skôr kratší, dozadu zúžený. Lastovičiar je vynikajúci letec. Jeho let je obratný a hlavne veľmi rýchly. Loví výhradne vo vzduchu.
Prečítajte si tiež: Zmrzlina a gastronómia: Istria a Veľký Meder
Hniezdny cyklus
Sokoly lastovičiare sa vracajú na hniezdiská koncom apríla až v prvej polovici mája a odlietajú v septembri. Mladé sokoly lastovičiare sa môžu rozmnožovať už po jednom roku života. Sú verné miestu hniezdenia, často však menia hniezdo. Svadobnými vzdušnými hrami sú spoločné krúženie vysoko vo vzduchu s náhlymi pádmi a opätovné stúpanie.
Sám si hniezdo nestavia, ale používa hniezda vrán, strák, alebo hniezda dravcov. Hniezda sú väčšinou na ihličnatých stromoch, najčastejšie na borovici. V poslednej dobe často hniezdia v hniezdach krkavcovitých vtákov na stĺpoch elektrického vedenia.
Znáška a inkubácia
Znášanie vajíčok začína od konca mája do polovice júna. Počet vajec v znáške je 2-4. Vajíčka sú znášané v intervale 1-2 dní. Na inkubácii, ktorá trvá okolo 28 dní, sa podieľajú obaja rodičia, samica asi viac.
Starostlivosť o mláďatá
V prvých dňoch po vyliahnutí loví korisť pre celú rodinu samec. Po 8-10 dňoch už loví aj samica. Mláďatá zostávajú na hniezde 28 (23-34) dní. Vyletujú koncom júla až začiatkom augusta, čiže v čase, keď je dostatok drobného vtáctva. Po vyletení sú ešte dosť dlho kŕmené rodičmi.
Potrava
Takmer výhradne vtáky, predovšetkým spevavce, a hmyz. Dokáže chytiť aj takých výborných letcov, ako sú dážďovníky, lastovičky, či belorítky.
Prečítajte si tiež: Spievankovo 3 pre deti
Ohrozenie a ochrana
Ohrozuje ho chemizácia poľnohospodárstva, zmeny v krajinnej štruktúre, vyrušovanie, ale aj odstrely.
Dravce a ich postavenie v prírode
Dravce, vrátane sokola lastovičiar, zohrávajú dôležitú úlohu v ekosystémoch. Regulujú populácie iných živočíchov a udržiavajú tak rovnováhu v prírode. Ich prítomnosť indikuje zdravé prostredie a biodiverzitu.
Všeobecná charakteristika dravcov
Dravé vtáky sú charakteristické kombináciou vlastností: lovia potravu, živia sa mäsom, majú zahnuté zobáky, dobre lietajú a zabíjajú pazúrmi. Sú to vrcholoví predátori, ktorí lovia iné živočíchy, ale ich neloví nič, iba iné dravce a človek. Výnimkou sú supy, ktoré sa špecializujú na zdochliny.
Samice dravcov bývajú väčšie ako samce, čo sa nazýva obrátený pohlavný dimorfizmus. Najväčší rozdiel vo veľkosti je pri jastrabovi krahulcovi, kde je samica až dvojnásobne väčšia ako samec.
Stavba tela dravcov
Kostra vtákov je prispôsobená na let. Mnohé stavce sú zrastené, a tak vytvárajú pevnú štruktúru. Hrudná kosť má vysoký hrebeň, ktorý slúži na upínanie letových svalov. Kosti sú ľahké a duté, čo znižuje hmotnosť vtáka.
Prečítajte si tiež: Kde si dať pizzu vo Veľkom Šariši?
Krídla a nohy majú menej kostí než končatiny ostatných stavovcov. Krk je veľmi pohyblivý, čo umožňuje vtákom otáčať a ohýbať hlavu pri kŕmení a čistení perí.
Perie dravcov
Perie umožňuje vtákom lietať a udržuje ich v teple. Perá sú zložené z keratínu. Vták má niekoľko druhov peria, pričom väčšinu viditeľného operenia tvorí obrysové perie. Najväčšie sú letky a chvostovky.
Zmysly dravcov
Dravé vtáky majú vynikajúci zrak, ktorý je približne osem až desaťkrát lepší, ako majú ľudia. Majú tiež dobrý sluch, ktorý je dôležitý pri volaní, hľadaní partnera a lokalizácii koristi. Čuch majú dravce oslabený, s výnimkou kondora morkovitého, ktorý vyhľadáva zdochliny podľa pachu.
Hustota populácie a veľkosť hniezdneho revíru
Hustota populácie sa vyjadruje ako počet párov hniezdiacich na jednotke plochy. Územie, ktoré pár obýva a využíva, sa nazýva home range. Územie, ktoré pár bráni pred inými jedincami vlastného druhu, je obsadené hniezdne teritórium.
Denzita a veľkosť home range sa líšia u jednotlivých druhov. Čím väčší druh, tým väčší home range a nižšia hustota populácie. Denzitu a veľkosť home rangeu ovplyvňuje prostredie a množstvo dostupnej koristi.
Ďalšie druhy dravcov na Slovensku
Okrem sokola lastovičiar hniezdi na Slovensku viacero ďalších druhov dravcov, napríklad včelár lesný, haja tmavá, myšiak lesný, jastrab lesný a orliak morský.
- Včelár lesný (Pernis apivorus) obýva staré listnaté lesy susediace s lúkami a pasienkami. Živí sa osami a ich larvami.
- Haja tmavá (Milvus migrans) obýva lužné lesy v blízkosti Moravy, Dunaja a Latorice. Živí sa rybami, cicavcami, vtákmi, obojživelníkmi, plazmi a hmyzom.
- Myšiak lesný (Buteo buteo) hniezdi vo všetkých typoch lesov a v otvorenej krajine so stromami. Živí sa hrabošmi, drobnými hlodavcami, vtákmi, plazmi a hmyzom.
- Jastrab lesný (Accipiter gentilis) obýva staré ihličnaté a listnaté lesy. Živí sa vtákmi a cicavcami.
- Orliak morský (Haliaeetus albicilla) obýva lesné biotopy v blízkosti väčších riek, priehrad alebo sústav vodných plôch. Živí sa rybami, vodnými vtákmi a cicavcami.
Chov sliepok a produkcia vajec
V súčasnosti sa ľudia čoraz viac rozhodujú pre vlastnú produkciu vajec chovom sliepok. Moderný kurín má byť priestranný, vzdušný a dostatočne vysoký. K základným podmienkam patrí dostatok priestoru v kuríne a voliére.
Sliepky sú všežravce, ktoré sa živia predovšetkým rastlinnou potravou, ale v ich potrave musí byť zastúpená aj živočíšna zložka. Nosnice majú vysoké nároky na všetky zložky výživy. Na trhu sú dostupné kompletné kŕmne zmesi pre nosnice, ktoré zabezpečujú vyvážený pomer živín.
Kvalita vajec
Kvalita vajec závisí od viacerých faktorov, ako je plemeno sliepok, spôsob chovu a krmivo. Vajcia sa triedia do tried kvality A (čerstvé a vhodné na priamu konzumáciu) a B (určené na priemyselné spracovanie). Od okamihu znášky dochádza vo vajci k zmenám, ktoré majú za následok znižovanie jeho biologickej hodnoty.
Nutričná hodnota vajec
Slepačie vajcia sú potravinou s vysokou výživovou hodnotou bohatou na bielkoviny, vitamíny a minerály. Vajcia predstavujú skvelý zdroj vitamínu D, vitamínu B12, folátu a selénu.