Návšteva lekára je bežnou súčasťou života každého človeka. Avšak, ak táto návšteva zasahuje do pracovného času, vznikajú otázky ohľadom nároku na pracovné voľno, náhradu mzdy a povinností zamestnanca voči zamestnávateľovi. Tento článok sa zameriava na podrobné vysvetlenie práv a povinností zamestnancov a zamestnávateľov v súvislosti s návštevou lekára počas pracovnej doby na Slovensku.
Právo na pracovné voľno pri návšteve lekára
Zákonník práce, konkrétne § 141, upravuje prekážky v práci na strane zamestnanca a nárok na pracovné voľno. Podľa tohto ustanovenia má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ak toto vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
Čo to znamená v praxi?
- Nevyhnutne potrebný čas: Zamestnanec má nárok na toľko voľna, koľko je nevyhnutné na absolvovanie vyšetrenia, vrátane času stráveného cestovaním a čakaním.
- Nemožnosť vykonania mimo pracovného času: Podmienkou je, že vyšetrenie nebolo možné naplánovať mimo pracovnej doby. Ak zamestnanec mohol navštíviť lekára po práci alebo cez víkend, ale nevyužil túto možnosť, nárok na platené voľno mu nemusí vzniknúť.
Rozsah pracovného voľna a náhrady mzdy
Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, ktorý zahŕňa samotné vyšetrenie alebo ošetrenie, čakanie pred vyšetrením a nevyhnutnú cestu tam a späť. Určenie rozsahu vyšetrenia a ošetrenia je v kompetencii príslušného lekára.
Dôležité je, že zamestnávateľ nemôže zamestnancovi preplatiť len pol dňa návštevy u lekára, ak mal celodennú prekážku v práci. Ak lekár určí, že je potrebné dodržať určitý režim v súvislosti s absolvovaným vyšetrením alebo ošetrením, zamestnávateľ je povinný to akceptovať.
Povinnosti zamestnanca
- Oznámenie zamestnávateľovi: Zamestnanec je povinný vopred oznámiť zamestnávateľovi plánovanú návštevu lekára a požiadať o poskytnutie pracovného voľna.
- Preukázanie prekážky: Zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi prekážku v práci a jej trvanie. Na tento účel slúži potvrdenie od lekára (priepustka), na ktorom je uvedený dátum a dĺžka trvania vyšetrenia.
- Doručenie potvrdenia: Zamestnanec by mal doručiť potvrdenie zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu, najlepšie hneď po vyšetrení, respektíve na druhý deň, vždy najneskôr do konca mesiaca, v ktorom sa uskutočnila návšteva lekára.
Povinnosti zamestnávateľa
- Poskytnutie pracovného voľna: Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na vyšetrenie alebo ošetrenie, ak nebolo možné vykonať ho mimo pracovného času.
- Akceptovanie potvrdenia: Zamestnávateľ by mal akceptovať potvrdenie od lekára ako dôkaz o návšteve lekára.
- Overenie potvrdenia: Ak má zamestnávateľ pochybnosti o vydaní potvrdenia, má právo overiť si uvedené u príslušného lekára.
Interná smernica zamestnávateľa
Zamestnávateľ môže v pracovnom poriadku bližšie konkretizovať, čo bude vyžadovať od zamestnancov v prípade vzniku dôležitej osobnej prekážky v práci. Môže vypracovať napríklad tlačivo žiadosti o pracovné voľno. Avšak, táto smernica nemôže byť v rozpore so Zákonníkom práce a nemôže obmedzovať práva zamestnancov.
Prečítajte si tiež: Podpora pre celiatikov
Časté otázky a problémy
- Celodenné voľno pri krátkej návšteve lekára: Zamestnanci často chápu návštevu lekára ako celodenné voľno. Avšak, ak vyšetrenie trvalo len dve hodiny a zamestnanec sa vrátil do práce, zamestnávateľ preplatí len tieto dve hodiny.
- Návšteva lekára v inom meste: Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy aj v prípade, ak navštívi lekára v inom meste, ak to bolo nevyhnutné a nebolo možné vykonať vyšetrenie mimo pracovného času.
- Preplatenie obednej prestávky: Ak zamestnanec ide k lekárovi počas pracovnej doby, zamestnávateľ mu odpočíta obednú prestávku, ak ju nevyčerpal pred alebo po návšteve lekára.
- Priepustka od lekára v zahraničí: Zamestnávateľ je povinný uznať priepustku od lekára aj zo zahraničia, ak spĺňa potrebné náležitosti.
- Preverovanie návštevy lekára zamestnávateľom: Zamestnávateľ nemá právo kontaktovať lekára a zisťovať dôvody návštevy zamestnanca. Zdravotné údaje sú chránené zákonom.
7 dní plateného voľna na návštevu lekára
Zamestnanec má nárok na 7 dní v kalendárnom roku na vyšetrenie a 7 dní na sprevádzanie k lekárovi. Tento nárok sa nevzťahuje len na zamestnanca, ale aj na sprevádzanie rodinného príslušníka.
Kto sa považuje za rodinného príslušníka?
Zákonník práce definuje rodinného príslušníka ako manžela, manželku, vlastné deti, deti zverené do starostlivosti, rodičov, starých rodičov, vnukov a súrodencov.
Sprevádzanie rodinného príslušníka
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno aj na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie. Ak sprevádzajú rodinného príslušníka obaja rodičia, nárok na náhradu mzdy bude mať vždy len jeden sprevádzajúci.
Rôzne situácie a ich riešenia
- Pružný pracovný čas: Ak zamestnanec pracuje v režime pružného pracovného času a neodpracoval pre prekážku v práci celý denný pracovný čas, je povinný túto neodpracovanú časť pracovného času nadpracovať v pracovných dňoch bez zbytočného odkladu po odpadnutí prekážky v práci, ak sa so zamestnávateľom nedohodol inak.
- Práca na čiastočný úväzok: Zamestnanec pracujúci na čiastočný úväzok má rovnaký nárok na pracovné voľno pri návšteve lekára ako zamestnanec pracujúci na plný úväzok.
- Učiteľka na základnej škole: Ak učiteľka odučila 3 hodiny a potom išla k lekárovi, má nárok na mzdu za 3 odučené hodiny a na preplatenie času stráveného u lekára.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
Zamestnávatelia majú povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré vyplývajú zo Zákonníka práce a zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný znášať zamestnávateľ.
Osobné ochranné pracovné prostriedky
Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi osobný ochranný pracovný prostriedok na používanie, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami a formami organizácie práce. Rozsah a podmienky poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov ustanovuje nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z.
Prečítajte si tiež: Zákonník práce a obedná prestávka
Pitný režim
Význam a dôležitosť pitného režimu na pracoviskách je zakotvená v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia nepriaznivé účinky faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy na zdravie zamestnancov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. Náklady zamestnávateľa spojené so zabezpečením pitného režimu svojich zamestnancov, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, sú daňovým výdavkom.
Lekárske preventívne prehliadky
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe výsledkov lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu, uhrádza zamestnávateľ.
Prečítajte si tiež: Zákonník práce a prestávky