Úvod
Slovenskí študenti sa opakovane presadzujú na medzinárodnej vedeckej scéne, o čom svedčia ich úspechy na prestížnych súťažiach. Ich projekty pokrývajú rôzne oblasti od chémie a analýzy vody až po evakuačné systémy. Tento článok poukazuje na niektoré z týchto pozoruhodných úspechov a zdôrazňuje prekážky, ktoré musia mladí vedci prekonať, a podporu, ktorú potrebujú na realizáciu svojho potenciálu.
Slovenskí chemici žiaria na Intel ISEF
Pred dvoma týždňami sa San Jose, tretie najväčšie mesto Kalifornie, stalo centrom vzdelanosti, keď privítalo viac ako 1600 stredoškolákov z takmer 60 krajín na súťaži Intel ISEF. Cieľom tejto súťaže je umožniť študentom prezentovať výsledky svojho celoročného snaženia a súťažiť o hodnotné ceny a štipendiá na najprestížnejších univerzitách sveta.
Na tejto súťaži sa blysli aj slovenskí študenti. Len 17-ročný Marek Buchman z Bratislavy získal druhé miesto v kategórii Chémia. Jeho projekt, "Využitie špecificky substituovaných imínov pri syntéze prekurzorov liečiva Stobadínu, respektíve jeho analógov", zaujal porotu natoľko, že okrem finančnej výhry vo výške 1500 dolárov bude po ňom pomenovaný aj asteroid.
Ďalším úspešným slovenským chemikom bol 18-ročný Filip Kunč z Gymnázia Ivana Kupca v Hlohovci, ktorý analyzoval nebezpečné prvky v dyme vonných tyčiniek pomocou metódy plynovej chromatografie.
Účasť na medzinárodnej súťaži znamená pre mladých stredoškolákov veľa. Otvára im dvere do sveta a získavajú motiváciu pre svoju ďalšiu výskumnú činnosť.
Prečítajte si tiež: Podrobnosti o Varecha, Latky, Mlaky
Výzvy a podpora slovenskej vedy
Realizácia vedeckého výskumu v slovenských podmienkach nie je vždy jednoduchá. Marek Buchman poznamenal, že slovenská veda nie je až tak rozvinutá, ale napriek tomu sa dá robiť na pomerne slušnej úrovni. Zdôraznil dôležitosť pomoci, ktorú mu poskytla Slovenská akadémia vied. Vďaka stretnutiu s vedcom z Akadémie vied počas Noci výskumníka sa dostal do laboratória, kde mohol pod odborným dohľadom pracovať na svojom projekte. Na projekt je už schválený slovenský patent.
Marek Buchman už teraz uvažuje o svojom budúcom pôsobisku. Chce sa vzdelávať v zahraničí, pokiaľ možno na prestížnej škole ako Oxford či Berkley.
Inovatívne riešenia pre evakuáciu a kvalitu vody
Okrem úspechov v chémii sa slovenskí študenti venujú aj iným dôležitým oblastiam. Ján Varecha sa zaoberal problematikou vyprázdňovania priestorov, ktorá býva častokrát problematická, najmä vo veľkých nákupných centrách. Navrhol systém, ktorý zabraňuje ľuďom pristupovať k bočným stenám systémom lievika, čím sa vyprázdnenie priestorov zrýchli a zplynulí. Podľa jeho prepočtov je možné ušetriť až štvrtinu evakuačného času. Je presvedčený, že je lepšie mať umiestnený jeden východ v strede evakuačnej cesty, ako množstvo malých v celej jej dĺžke. Dôležité je totiž evakuovať posledného človeka v čo najkratšom čase.
V tímových projektoch Slovensko zastupovala dvojica Matej Veis a Juraj Hašík. Spoločne vymysleli spôsob, akým je možné analyzovať kvalitu vody v teréne aj bez laboratória. Ich metóda dokáže určiť takmer všetky prvky vo vode, čo je významné zlepšenie oproti súčasným testom, ktoré sú úzko zamerané. Ich projekt mal byť nádejou pre pätinu svetovej populácie, ktorá nemá prístup k čistej vode.
Intel ISEF: Podpora pre budúcich vedcov
Najväčšiu súťaž mladých vedcov, Intel ISEF, organizuje už od roku 1950 nezisková organizácia Science Service. Jej cieľom je motivovať a podporiť budúcich nádejných vedcov. Od roku 1997 je hlavným sponzorom súťaže spoločnosť Intel, ktorá sa snaží popularizovať vedu a zároveň hľadá nové talenty. Každý rok si víťazi štrnástich kategórií medzi sebou rozdelia odmeny vo výške štyri milióny dolárov.
Prečítajte si tiež: Buchty s tvarohom a jablkami: Jednoduché recepty
Základným predpokladom k úspešnej prezentácii pred porotou je schopnosť vedieť pútavo a so zaujatím rozprávať o svojom projekte v anglickom jazyku. Viac ako na dokonalú angličtinu si však porotcovia potrpeli na presvedčivé odpovede na zákerné otázky.
Hodnotenie projektov a trendy vo vede
Porotcovia na súťaži Intel ISEF sú vyberaní z miestnych univerzít a musia mať minimálne titul PhD. Celkovo je potrebných zhruba tisíc porotcov. Posudzovaná je striktne len kvalita projektov. Porotcovia majú bodový systém a podľa kódu dávajú anonymne študentom hodnotenia do systému.
V štátoch je veľmi uprednostňovaná téma vývoja nových materiálov za účelom úspory energie, paralelizmus procesorov, zrýchľovanie výpočtov a podobne. Zaujímavý je napríklad projekt na rozpoznávanie emócií v reči, alebo rozpoznávanie Beethovena.
Prečítajte si tiež: Ako upiecť špaldový chlieb?