Tento článok sa zameriava na kariéru a život Petra Tatarku, slovenského kulturistu, ktorý dosiahol významné úspechy na domácej i medzinárodnej scéne. Ponúka pohľad do jeho tréningových metód, stravovacích návykov a prekážok, ktorým musel čeliť na ceste k úspechu.
Začiatky a prvé kroky v kulturistike
Prvý kontakt s činkami mal Peter Tatarka na Strednom odbornom učilišti (SOU), kde študoval. Na škole sa konala súťaž o najzdatnejšieho študenta a spolužiaci ho prehovorili, aby sa zúčastnil. Hoci v bench presse s 50 kg (70% vlastnej váhy) neurobil ani jedno opakovanie, tento moment v ňom prebudil záujem o silový tréning. Už na základnej škole, keď chodil domov z lyžiarskeho tréningu, videl chalanov cvičiť v školskej posilňovni a vtedy prvý krát pocítil, že by tiež chcel niekedy cvičiť v takej posilňovni. Tréning karate vystriedal po určitej dobe tréning s činkami. Organizovanejšie začal cvičiť až v treťom ročníku. Kulturistike sa venujem od 3. ročníka na strednej škole, mohol som mať tak 17 rokov.
Súťažiť začal v roku 1998 na GP kondičných kulturistov, na ktorú ho nahovoril Peťo Kokoška. K tomuto športu mal vzťah od vtedy ako som videl posilňovňu. Tak v prvom ročníku na strednej, som na benchpress nedal ani 50 kg, ale zase zhybov som urobil 20, vážil som 68 kg. Vo štvrtom ročníku som už vytlačil 125 kg. Najväčší rast zaznamenal počas vysokej školy. Bol v podstate začiatočník a svaly rástli skoro samé. Keď si porovnám výživu vtedy a dnes, tak je to 100 a 1. Boli časy, keď som jedol skoro dva roky filé, alebo miesto proteínu som si kupoval sušenú potravinársku srvátku. Dostal som od rodičov pár stovák na týždeň a to mi muselo stačiť.
Denný režim a tréningový plán
Okrem rysovacieho obdobia, kedy vstáva o 5:00, aby stihol hodinový tréning na stacionárnom bicykli pred odchodom do práce, vstáva o 6:00. Najem sa a o siedmej som v práci. Jedlo má potom každé tri hodiny, 9:00, 12:00, 15:00. Pred tréningom niečo malé a aminokyseliny. Trénuje väčšinou večer okolo 17 až 18 hodine. Po tréningu najprv suplementy, potom asi o hodinu má večeru a pred spaním ešte nočný proteín. Spávať chodí okolo 23:00, niekedy i neskôr - čo nie je dobre a snažím sa to zmeniť už niekoľko rokov.
V objemovke podľa systému 2+1 - celé telo má rozdelené do štyroch tréningových dní … ABCD, neskôr 2+1 …ABC, alebo 3+1 … ABCD, v rysovačke a krátko pred súťažou 3+1. Väčšinou sa pripravujem do roka len na jednu súťaž, resp. na jednu sezónu (jar 2 až 3 súťaže). Vzhľadom na to, že stále musím naberať svaly, hlavne na zaostávajúcich partiách, tak je pre mňa pol roka krátka doba na to, aby som sa dostatočne zlepšil.
Prečítajte si tiež: Tajomstvo budapeštianskeho rezňa
Jeho tréning je zatiaľ klasický (silový alebo heavy duty tréning som zatiaľ neskúšal). Záťaž volí pre 6-12 opakovaní. Počet cvikov na svalovú partiu je od 2 do 4, podľa jej veľkosti. Série, tak od 3 až 5 na cvik. Čo sa týka tréningu, tak sa snažím skrátiť prestávky na 1 minútu a niektoré cviky spájam do supersérií. Zaradzujem ju v príprave na súťaže, kedy chcem telo zbaviť prebytočného tuku.
Používa nasledujúce suplementy: proteín 85%, nočný proteín, maltodextrín, aminokyseliny 2300, BCAA spočiatku tekuté s cukrom, neskôr kapslovú formu. Skúšal som v diéte aj Nitrix a NO Explode a môžem povedať - OK, funguje, ďalej tribulus, ZMA, samozrejme glutamín. Neosvedčilo sa mi preháňanie to s množstvom maltodextrínu - potom sa to dlho musí zhadzovať.
Strava v priebehu roka
V mimosezónnom období je to voľnejšie, čo sa týka kvality stravy. Samozrejme bielkoviny si udržujem minimálne na 2g/kg, sacharidy ani moc nekontrolujem … ale bude to asi okolo 4-5g/kg. Na obedy chodím do závodnej jedálne… Snažím sa jesť každé tri hodiny. Sem tam, keď je nejaká oslava, tak to pivo alebo červené víno si dám, ale to je fakt zriedkakedy. Tak dvakrát za pol roka.
Keď sa blíži sezóna, tak samozrejme stravu skvalitním. Podľa toho ako som sa v objemovke rozjedol. Posledná príprava trvala 4 mesiace.
Zranenia a prekonávanie prekážok
Leto 2004 bolo pre Petra Tatarku nepríjemné. Opakovala sa mu angína a začalo ma bolieť z toho pravé rameno. Chodil som s tým po doktoroch, na ultrazvuk… no veľmi to nepomáhalo. Radili mi prestať s tréningom, že sa to upraví, ale keď bolesť neustupovala, začal som s ľahkým tréningom. Pohyb som končil, keď som pocítil bolesť.
Prečítajte si tiež: Recepty a tipy pre bravčový steak
Ďalšie zranenie som mal asi dva mesiace pred Európou 2006. Pri hackendrepoch s väčšou váhou ma zabolelo ľavé koleno. Nemohol som drepovať a cvičiť nohy pod 90°. Ale každý tréning to bolo lepšie a mohol som ísť čoraz hlbšie. Trvalo to asi 3-4 týždne. To posledné zranenie som znášal dosť ťažko. V ten večer po tréningu, keď sa mi to stalo, som nemohol pre bolesť drepnúť ani s vlastnou váhou, som si pomyslel, že je koniec zo súťažením. Rok driny a odriekania, toľké financie, čo do toho šli a zrazu koniec…No strašný pocit.
Predsúťažná príprava a súťažný deň
V skratke - minimum sacharidov do stredy. Veľa vody. Solím do stredy. V deň súťaže som už nacukrený a relatívne v pohode - už nie som hladný :)). Počas súťaže, ešte pred natretím, som väčšinou v ústraní niekde v šatni a relaxujem, precvičujem si v mysli zostavu a dopĺňam cukry. Sledujem len, ktoré kategórie už boli, aby som bol pripravený na natieranie. Keď tak relaxujem pred súťažou v zákulisí alebo v šatni, ležím a pochrumkávam si na sušenom ovocí (zajedám ho polystyrénom a prekladám džemom) a okolo pulzuje v plnom prúde súťažná atmosféra, tak vidím súperov či chcem alebo nie. Ale že by som vyhľadával a stresoval sa, kto bude so mnou v kategórii tak to nie. Točí sa to predovšetkým okolo natierania, rozcvičovania a pozorovania sa v zrkadle ak tam nejaké je. Niektorí kulturisti si dajú tesne pred vystúpením glg nejakej „frndžalice“ aby im rozprúdila krv, ale ja som to ešte neskúšal.
Po súťaži sa konečne napijem a dám si niečo na čo mám chuť. Keď už ale nenasleduje žiadna súťaž, tak jem na čo narazím. Sladké, slané, mastné…je mi to jedno. Najväčšie „hody“ som zažil po súťaži v Brašove, keď sme ešte po bankete na izbe v hoteli tlačili do seba rôzne druhy koláčov a štrúdlí. Človek chce jesť ale už žalúdok nemôže.
Maximálne som zhadzoval 20kg. Zo 110 do 90kg. Recept? Postupné znižovanie sacharidov a aeróbna činnosť.
Skúsenosti zo súťaží a spolupráca s trénerom
Napríklad po ceste do Rumunska som poslednú noc pred súťažou spal ako batoľa. Boli to Majstrovstvá Európy 2005 a 2006. ME 2005 som prežíval najviac. Bolo to tým, že som sa vtedy po prvýkrát dostal do reprezentácie a vlastne prvýkrát som bol aj na takto pre mňa „veľkej“ súťaži. V podstate som sklamanie na súťaži nezažil. Väčšinou som bol so svojím výsledkom spokojný, až na súťaž GP PEPA Opava 2006. Tam som si myslel, že vyhrám, ale skončilo to inak.
Prečítajte si tiež: Tradičný hamburský rezeň
Mojim trénerom, zároveň dobrým priateľom i poradcom na výživu v jednej osobe je Peter Kokoška. Spolupracujem s ním myslím od roku 1997. Bol so mnou na každej súťaži (okrem Rumunska) a pomáha mi s natieraním, rozcvičovaním, radí mi ako mám pózovať, upozorňuje ma na nedostatky, pomáha mi so zostavou. Naša spolupráca vyzerá asi tak, že počas objemovky mi dá vedieť o nejakých novinkách vo výžive … ak niečo zistí. S blížiacim sa termínom súťaže sa bavíme už o diéte, koľko sacharidov, bielkovín prijímať, aké aplikovať doplnky výživy, ako cyklovať príjem sacharidov. Spočiatku to bolo aj o tréningu. Radil mi ako mám vylepšiť symetriu a vyváženosť svalových skupín. Teraz v podstate už viem na čom mám najviac pracovať a tak tréning si robím už sám. Raz začas ho ale prediskutujeme.
Budúcnosť a postoj k dopingu
Raz chcem ísť na majstrovstvá sveta, ale ešte musím na sebe popracovať. Predpokladám tak rok 2007, 2008. Skôr asi nie. Najbližšia súťaž, na ktorú sa chystám je ME 2007.
Mám jednoznačný názor - som proti dopingu. No vyriešiť problém s dopingom je pravdepodobne za súčasných podmienok nemožné uspokojivo vyriešiť a ani v dohľadnej dobe sa to zrejme nepodarí. Ak majú byť všetci súťažiaci „čistí“, musia sa testovať počas celej ich prípravy. Inak to podľa mňa nemá zmysel. Testovaný som bol dvakrát a to na ME 2005 aj na ME 2006.
Osobný život a podpora
Žijem s priateľkou Zuzanou už viac ako 4 roky.
Za to, že som sa dostal tam, kde som, môžem vďačiť najmä mojim rodičom, ktorí ma napriek nie ľahkej finančnej situácii podporovali už počas štúdia na vysokej škole. Museli živiť aj moje dve sestry, ktoré tiež študovali. Napriek týmto ťažkostiam mi nikdy nevyčítali, že cvičím a potrebujem veľa jesť (samé filé a kurence) a nejaké tie doplnky (bola to i sušená potravinárska srvátka). Skôr ubrali sebe. Moc im za to ďakujem.
Pracujem ako väčšina obyčajných ľudí, aby som mohol žiť a venovať sa tomuto náročnému športu. Keď mám týždeň pred súťažou alebo je reprezentačný zraz, musím si vziať dovolenku. V práci mi fandia, ale zatiaľ nič viac :) Popri práci a tréningu mám aj niekoľko klientov, ktorým sa venujem ako tréner a poradca. Urobil som si trénerský kurz II. Zatiaľ plánujem pracovať v Čechách. Je tu vyššia životná úroveň a už som si aj zvykol. Ale niekedy by som sa chcel vrátiť domov na Oravu, kde som vyrastal. Súťažiť mám v pláne i naďalej.
Sponzoring a finančné zabezpečenie
V tomto športe je to so sponzormi veľmi ťažké … pokiaľ nie ste na špičke, človek si ich hľadá ťažko (a možno i vtedy to nie je ľahké … neviem, ešte tam nie som). Dostať sa na vrchol bez sponzorov je veľmi zložité, ale ak mám súdiť podľa seba, dá sa to ak je dostatok trpezlivosti, pevnej vôli a odhodlania. Moja momentálna situácia je už o niečo lepšia - pomáhajú mi ľudia z Muscularstorm-u a firmy Fit-sport, za čo som im nesmierne vďačný. Ďakujem i firme SEZ a Petrovi Kokoškovi, ktorý sa postaral, aby sponzorovala náš oddiel IMPA Dynamic Dolný Kubín, i zastupiteľstvu obce Istebné, v ktorej mám mimochodom trvalé bydlisko. Dúfam, že v SAKST sú so mnou spokojní a rátajú so mnou i do budúcnosti :). Starajú sa o nás reprezentantov celkom dobre. Reprezentačné zrazy mali svoj význam, ako z hľadiska kontroly a kritiky formy, nacvičovania zostáv, tak i z hmotného zabezpečenia v podobe doplnkov výživy. Ako reprezentanti sme tak získali i prehľad o tom, kto je v reprezentácii, kto má akú formu a tiež nie je zlé, ak sa všetci občas stretneme takto pohromade. Musím podotknúť, že nielen my - reprezentanti sme mali niečo z týchto zrazov. Vďaka ľuďom z časopisu Muscularstorm sa o nás a hlavne o tom, čo sa na repre zrazoch deje, niečo dozvedeli aj fanúšikovia kulturistiky. Financie čerpám hlavne z mojej a priateľkinej mzdy, nakoľko mi len moja nestačí :(((.
Obľúbené jedlá a pitný režim
Bielkoviny … Kuracie mäso, hovädzie a niekedy i bravčové, srvátkový a viac druhový proteín, aminokyseliny. bielkoviny držím stále na 2 až 3g/kg TH. V tréningový deň i v deň voľna skoro rovnako.
Uhľohydráty … Po diéte je moje najobľúbenejšie jedlo skoro každé. Ale mimo diétu… asi hovädzí steak so syrovou omáčkou a americkými zemiakmi, ale asi len preto, že je to výnimočne. Denne by som to asi nemohol.
Občas na ňu zabúdam, hlavne v práci. Ale snažím sa dosť piť. Tak okolo 3-5 litrov, ako kedy.
Relax a regenerácia
Vyhradený čas na strečing ani nemám. Rád bicyklujem a túlam sa po horách.