Vianočný stromček, ozdobený ligotavými guľami, svetielkami a inými dekoráciami, je neodmysliteľným symbolom Vianoc v mnohých kultúrach po celom svete. Táto tradícia má fascinujúcu históriu, ktorá siaha do pohanských čias a postupne sa vyvíjala, aby sa stala súčasťou kresťanských sviatkov. Jedným z tradičných prvkov, ktoré sa na stromček vešali, boli aj jablká, ktoré mali svoj hlboký symbolický význam.
Pôvod tradície vianočného stromčeka
Hoci sa dnes vianočný stromček spája predovšetkým s oslavou narodenia Ježiša Krista, jeho korene siahajú hlbšie do minulosti, do predkresťanských zvykov a tradícií. Už starí Rimania počas zimného slnovratu zdobili svoje domovy vavrínovými vetvičkami, zatiaľ čo severské národy používali borovicové konáre na ochranu príbytkov pred zlými duchmi. V keltskej a germánskej kultúre mali stromy významnú spirituálnu hodnotu a ihličnany boli považované za ochrancov domova.
S príchodom kresťanstva začala cirkev postupne preberať a upravovať pohanské tradície. Strom sa stal symbolom rajského stromu, na ktorom Adam a Eva zhrešili. Táto paralela predstavovala Kristovu obeť ako cestu k vykúpeniu.
Prvé zmienky o ozdobenom stromčeku
Tradícia zdobenia stromčeka v súvislosti s oslavami Kristovho narodenia sa zrodila v nemeckom mestskom prostredí, najneskôr v 16. storočí. Jeden z najstarších známych písomných záznamov pochádza z Brém z roku 1570, kde sa uvádza, že v cechovej budove postavili jedľu, ktorú ozdobili jablkami, datľami, pečivom a papierovými kvetmi. Priestory cechov boli prvé, kde vianočné stromčeky umiestňovali, postupne si nachádzali cestu aj do domácností mešťanov či remeselníkov.
Jablká ako symbol na vianočnom stromčeku
V minulosti bolo zvykom zdobiť strom jablkami. Tie mali pripomínať plody poznania z biblického príbehu o Adamovi a Eve. Jablká symbolizovali pokušenie, hriech, ale aj nádej na vykúpenie. Červená farba jabĺk mohla tiež symbolizovať Kristovu krv a jeho obetu za spásu ľudstva.
Prečítajte si tiež: Varenie s Jablkami a Pudingom
Etnologička Katarína Nádaská uviedla, že v ľudovom prostredí sa dávalo na stromček vždy to, čo mali ľudia po ruke. Okrem jabĺk to boli aj orechy a sušené ovocie ako slivky a hrušky. Časť z úrody ovocia si ľudia vysušili už počas jesene a zimy a časť z toho sa použilo ako ozdoby na stromček. Neskôr to boli medovníčky a doma vyrábané a balené salónky.
Postupne prišli na rad aj ozdoby, ktoré už poznáme aj dnes. Tou najtypickejšou dekoráciou je vianočná guľa, ktorá nahradila jablká. „Sklárska výroba od 18. storočia produkovala aj výrobu ručne fúkaných sklenených ozdôb a rovnako aj čokoládovne vyrábali v druhej polovici 18. storočia už rôzne čokoládové figúrky, ktoré sa vešali na stromček,“ hovorí o začiatkoch.
Rozšírenie tradície vianočného stromčeka
Z nemeckých miest a šľachtických sídiel sa tradícia ozdobovania vianočných stromčekov postupne šírila aj na vidiek a začiatkom 19. storočia sa dostala aj za hranice. V roku 1812 sa spomína prvý stromček v Prahe, v roku 1816 ho mali aj na viedenskom dvore vo Viedni, o tri roky neskôr v Budíne, potom v Paríži (1827), v Londýne (1828), Ríme (1833) a v polovici 19. storočia prenikol aj do Ameriky.
Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest. Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách a postupne prenikli aj na dediny. Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19. storočia a 30. rokoch 20. storočia.
Vývoj vianočných ozdôb
Pôvodné vianočné stromčeky si však nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Stromčeky mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov. V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes. V roku 1889 si dal Francúz Pierre Dupon patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi. Začiatkom 20. storočia sa objavili aj prvé jemné sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky či slzy.
Prečítajte si tiež: Jablká a broskyne v koláči
Vianočný stromček dnes
Pri výzdobe dnešných stromčekov sme už popustili uzdu fantázii a stromčeky sa okrem tradičných ozdôb ozdobujú aj najrôznejšími dekoráciami od pierok, kvetov až po rôzne atypické gule či personalizované ozdoby. Dnes je zriedkavé, že sa stromčeky zdobia kolekciami a salónkami, samozrejme je to individuálne, ale vo väčšine rodín prevažuje skôr iba zdobenie ozdobami.
Vianočný stromček je nielen symbolom Vianoc, ale aj spojivom medzi minulými a súčasnými generáciami. Jeho história ukazuje, ako sa tradície vyvíjajú, prispôsobujú a stále zostávajú pevným bodom nášho života. Či už sa rozhodnete pre tradičné jablká, sklenené gule, alebo moderné dekorácie, dôležité je, aby vianočný stromček priniesol do vášho domova radosť, pokoj a vianočnú atmosféru.
Zvyky a tradície spojené s Vianocami
S Vianocami sa spája množstvo ďalších zvykov a tradícií, ktoré sa v rôznych regiónoch Slovenska líšia. Medzi najznámejšie patria:
- Štedrá večera: Slávnostná večera, ktorá sa koná 24. decembra a je spojená s rôznymi rituálmi a poverami. Na štedrovečernom stole by nemali chýbať oblátky s medom a cesnakom, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance a koláče.
- Betlehem: Výjav narodenia Ježiša Krista, ktorý sa stavia v kostoloch a domácnostiach.
- Polnočná omša: Slávnostná omša, ktorá sa koná v noci z 24. na 25. decembra a oslavuje narodenie Ježiša Krista.
- Koledy: Vianočné piesne, ktoré sa spievajú počas sviatkov.
- Obdarúvanie: Darčeky, ktoré si ľudia dávajú pod vianočný stromček.
Prečítajte si tiež: Granátové jablko: zdravé koktailové recepty