Umenie je neustále sa vyvíjajúci dialóg medzi realitou a jej interpretáciou. Jednou z fascinujúcich oblastí tohto dialógu je imitácia rezu na obraze, ktorá využíva rôzne techniky na dosiahnutie špecifického vizuálneho efektu. Tento článok preskúma rôzne techniky imitácie rezu v umení, od tradičných metód až po moderné prístupy, a tiež sa zameriava na kontext a perspektívy tvorby takýchto diel.
Úvod
Otázka, prečo maliar maľuje inak, ako skutočnosť vyzerá, je v kontexte moderného umenia takmer zastaraná. Skôr by sme sa mali pýtať, prečo sa skutočnosť tak málo podobá umeleckým dielam. Umenie ide vlastným tempom, vytvára si svoj vlastný svet, a ľudia (väčšinová spoločnosť) zaostávajú. Všade vládnu populárne módne trendy, ktoré sú nevyhnutne povrchné už iba tým, že chcú byť široko populárne. Obraz má od skutočnosti veľmi ďaleko, preto sa tiež volá obrazom. Obraz predovšetkým redukuje trojrozmerný priestor na dvojrozmerný.
Tradičné maliarske techniky
Akvarel
Akvarel je maliarska technika, ktorá využíva vodorozpustné pigmenty. Tieto pigmenty sú priehľadné alebo matné a spolu s arabskou gumou a glycerínom sú viazané k papieru.
Akryl
Akryl je technika maľby disperznými farbami na báze polyakrylových živíc a zmesi pigmentov, založená na vodnej báze, čo je jej hlavná výhoda. Akrylová farba je v čerstvom stave riediteľná vodou, v zaschnutom stave je vodeodolná. Trvanlivosť akrylových farieb je približne 30 - 70 rokov, v závislosti od prostredia. Technické vlastnosti akrylových farieb sú podobné olejovým farbám, ale na riedenie akrylových farieb a vymývanie štetcov je potrebná len voda.
Olejomaľba
Olejomaľba je technika rozšírená od doby neskorej gotiky (14. storočie, objaviteľ Jan van Eyck). Farbivo je v nich zmiešané s olejom (najviac sa používa ľanový alebo orechový) a riedi sa terpentínom, v súčasnosti aj špec. upravenými médiami. Charakter oleja obsiahnutého vo farbách ovplyvňuje kryciu schopnosť farieb. Pretože olejové farby schnú dlhšiu dobu, môžeme s nimi pracovať dlhú dobu po nanesení na podklad (lepenku, drevo, plátno,…).
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť tortu imitujúcu drevo?
Pastel
Pastel je výtvarná technika na rozhraní maľby a kresby, resp. umožňuje oboje. Farby sa nemiešajú na palete, ale prekrývaním, miešaním a roztieraním priamo na papieri. Pastely majú nádherné, žiarivé farby a technika umožňuje maliarovi priamy kontakt s médiom. Pastelové farby sú tvorené kvalitným farebným pigmentom, ale na rozdiel od oleja sa do nich nepridáva olej.
Gvaš
Gvaš je technika na rozhraní akvarelu a tempery. Konzistenciou a vlastnosťami sú gvašové farby blízke temperám. Sú krycie (obsahujú prísadu krycej beloby) a vodou riediteľné. Ich spojivo tvorí podobne ako u akvarelových farieb arabská guma, vďaka ktorej vydrží farba dlhšie vláčna.
Airbrush
Airbrush, alebo tzv. americká retuš, je technika, pri ktorej obraz vzniká nanášaním farebného pigmentu na podklad rozprašovaním, striekaním. Airbrush má širokú škálu uplatnenia nielen v oblasti reklamy.
Grafické techniky
Grafika
Grafika je druh výtvarného umenia, ktorý prenáša kresbový prejav do hmoty a technologickým postupom umožňuje vytvoriť viac kópií. Bežne sa používa k ilustrovaniu kníh, na plagáty, exlibris.
Tlač z výšky
Tlač z výšky je najstaršia tlačiarenská technika. Obraz nakreslený na formu (drevo, lino, kov…) sa v miestach, ktoré sa nemajú otlačiť vyreže, natrie tlačovou farbou a otlačí na papier. Podľa formy a techniky tlače rozoznávame: drevorez, drevoryt (xylografia), linorez, linoryt, kovoryt, olovoryt, razená technika (šrotová tlač), originálna zinkografia.
Prečítajte si tiež: Imitácia šikmej veže v Pizzi
Tlač z hĺbky
Pri tlači z hĺbky sú línie kresby vyhĺbené pod úroveň povrchu formy (meď, zinok, mosadz, železo, hliník, plast…), do ktorých prenikné tlačiarenská farba, ktorá sa z ostatného povrchu formy stiera.
Lept
Lept patrí medzi grafické techniky, do skupiny tlače z hĺbky. Základným materiálom pre lept je kovová doska (meď, zinok). Kresba sa tvorí pomocou kyseliny, ktorá leptá nechránené miesta kovovej dosky. Plochy, ktoré nemajú byť vystavené účinku leptadla sa pokryjú tenkou vrstvou špeciálneho krytu (látka podobná vosku). Zadná strana dosky a okraje sa pokryjú lakom. Do krytu sa grafickou ihlou vytvorí kresba tak, aby ihla prenikla na kov. Kovová doska sa neskôr uloží do roztoku kyseliny a odhalený kov sa leptá. Po vyleptaní sa kryt odstráni a doštička sa pokryje tlačiarenskou farbou.
Litografia
Litografia alebo kameňotlač patrí medzi grafické techniky, založené na princípe vzájomného odpudzovania mastnoty a vody. Základným materiálom je litografický kameň alebo kamenná doska s úplne rovným povrchom. Na litografický kameň sa kreslí litografickou ceruzkou, litografickým tušom a inými materiálmi. Pokreslené miesta určené na odtláčanie priťahujú mastnotu - prijímajú farbu. Miesta, ktoré sa neodtlačia, priťahujú vodu a odpudzujú tlačiarenskú farbu.
Mezzotinta
Mezzotinta patrí medzi grafické techniky, do skupiny tlače z hĺbky. Základným materiálom pre lept je kovová doska (meď, zinok). Kresba sa tvorí pomocou kyseliny, ktorá leptá nechránené miesta kovovej dosky. Plochy, ktoré nemajú byť vystavené účinku leptadla sa pokryjú tenkou vrstvou špeciálneho krytu (látka podobná vosku). Zadná strana dosky a okraje sa pokryjú lakom. Do krytu sa grafickou ihlou vytvorí kresba tak, aby ihla prenikla na kov. Kovová doska sa neskôr uloží do roztoku kyseliny a odhalený kov sa leptá. Po vyleptaní sa kryt odstráni a doštička sa pokryje tlačiarenskou farbou.
Suchá ihla
Technika suchej ihly je typ lineárnej rytiny (grafická technika), ktorá však namiesto rydiel používa oceľovú ihlu na vyrývanie do hladkého povrchu medenej, prípadne zinkovej dosky.
Prečítajte si tiež: DIY hrdzavý plech
Ďalšie techniky
Kresba
Kresba je plošný lineárny záznam kresliacim nástrojom (nástroj zanecháva farebnú stopu na podklade) napr. ceruzkou na papieri, textile a iných materiáloch s možnosťou kolorovania a lavírovania. Kresba je taktiež vizuálne umenie, ktoré je vytvárané množstvom kresliacich pomôcok na dvojrozmerné médium. Bežne sa používajú ceruzky, pastelky, voskové ceruzky, pastely, voskové pastely, kriedy, rudky, uhoľ, olovko, pero a tuš.
Koláž
Koláž je výtvarná technika, zrodená v období Kubizmu, založená na lepení kúskov papiera, alebo textilu. Tento materiál sa vystrihuje, prípadne trhá. Vytvárať môžeme zjednodušené figuratívne alebo dekoratívne formy.
Decoupage/servítková technika
Decoupage alebo servítková technika je spôsob dekorácie rôznych predmetov z dreva, plastu, hliny, skla, atď.
Frotáž
Frotáž je prenášanie textúry, reliéfu, štruktúry.
Graffiti
Graffiti je osobitý spôsob písania sprejom na múry, betónové plochy a vagóny v mestách. Označuje buď graffitistu (teda tvorcu graffiti - writer) alebo tvorbu graffiti ako anonymný výtvarný prejav rozšírený najmä od začiatku 70. rokov 20. storočia (USA).
Anamorfóza
Anamorfóza (Anamorfia) je výtvarná technika tvorby priestorových ilúzii, dnes využívaná nielen umelcami streetartu. Spočíva v tvorbe (kreslení a maľovaní) dvojrozmerných (2D) obrazov, javiacich sa z istého uhla trojdimenzionálne (3D). Špeciálnym druhom je tzv. Cylindrická Anamorfóza, ktorá je rovnako o tvorbe optického klamu, pri ktorom požadovaný vzhľad obrazu dosahujeme odrazom zdanlivo zdeformovanej predlohy (kresby, malby, sochy, fotografie) a to na povrchu cylindrického zrkadla.
Sgrafito
Sgrafito je grafická umelecká technika, pri ktorej dielo vzniká vyškrabávaním do viacvrstvovej hladenej omietky. Odškrabaním vrchnej omietky sa odkrýva spodná vrstva čím sa vytvára motív.
Rudolf Rabatin a jeho Časorez
Príkladom umelca, ktorý vo svojej tvorbe experimentuje s imitáciou rezu, je Rudolf Rabatin. Jeho výstava Časorez je metaforou na človekom vysnívanú manipuláciu s časom, vyjadrujúca utopickú teóriu o cestovaní časom, resp. vrátenie času do minulosti, či jeho posun do budúcnosti. Témou výstavy je genéza a časové dimenzie vo výtvarnej tvorbe Rudolfa Rabatina.
Rabatinova výtvarná dráha sa začala pokusmi o zachytenie tatranskej krajiny a architektúry podtatranských dedín a spišských miest. Krajinárske kompozície sprevádzajú jeho maľbu počas celých desaťročí až dodnes. Študentovi výtvarnej výchovy sa potom škála výtvarných žánrov rozšírila o portrét, zátišie i figurálne kompozície, pričom si vyskúšal rozličné výtvarné techniky kresbové, grafické i maliarske.
Výstavy minulého desaťročia už svojimi názvami ako Výtvarné momenty, Svetlo a tma, Časorez, Maliarska appassionata alebo Rezonancie naznačujú istý posun, ku ktorému v Rabatinovej tvorbe došlo. Krajinárskej tvorby sa nevzdáva, najmä na sympóziách a workshopoch sa pracuje predovšetkým v prírode. Stále častejšie však objavuje nové motívy a inšpirácie. Obraz sa zaobíde aj bez opisu prírodných tvarov, maliar vyjadrí esenciu svojich duševných pocitov a tajomstiev len razantným ťahom štetca, farebnou plochou, organickým či geometrickým tvarom. Vznikajú tak nefiguratívne kompozície, ktoré sú raz oslavou lásky, priateľstva, inokedy vyjadrením napätia, obáv a životnej úzkosti.
Zásadným elementom Rabatinovej maľby je farba. Netradične výrazná farebná škála je podľa jeho vlastných slov odkazom na vplyv jeho prvého učiteľa Jozefa Olexu, pre ktorého bola odvaha k plnokrvnej, žiarivej farebnosti príznačná. Tak ako v orfizme, filozofickom i umeleckom smere, farby sa usilujú vyvolať hudobné dojmy i blaženosť nadpozemského sveta.
Práca štetcom je raz premyslená, kopírujúca kontúry a objemy zobrazenej reality, inokedy energická a vášnivá, zodpovedajúca momentálnej nálade a stavu mysle, s podporou priam reliéfneho vrstvenia maliarskej hmoty či už štetcom alebo pomocou monotýpie.
Inšpirácia hudbou
Rabatin sa inšpiruje aj hudbou. Započúva sa do jej melódie, harmónie i rytmu a tieto vnemy i emócie transponuje melódiou, harmóniou i rytmom farieb, ťahov a úderov štetca.
Napríklad, jeho dielo Klavírny koncert (2021) je maliarskym stvárnením emočnej situácie pri pozorovaní hudobného interpréta a jeho vášne počas koncertu. Obraz nie je maliarskym stvárnením konkrétnej skladby, ale podaním vizualizovanej emočnej situácie pri pozorovaní hudobného interpréta a jeho vášne počas koncertu. Okrem štetcovej techniky maľby je vidieť náhodné stopy rozlievania farby.
Ďalšie diela inšpirované hudbou:
- Sogetto Cavato (Kryptogram) (2021)
- Andante (2021)
- Forte (2021)
- Legato (2021)
- Smaragdový valčík (2021)
- Piano (2021)
- Misterioso (2021)
- Accentato (2022)
- Arabeska (2021)
- Hudba pre oči (2022)
Technika Časorezu
Myšlienka s týmto názvom vznikla pri rezaní papiera - dvoch rozmerovo rovnakých akvarelov, ktoré vznikli v rôzom časovom období. Prehodením výrezov z jedného obrazu do druhého a ich zlepením vznikli dve nové diela - intarzie z papiera. Obraz Prebúdzanie (2007-2023) je taktiež "časorezom". Technicky akrylová maľba dopĺňa staré vrstvy olejomaľby.
Inšpirácia prírodou
Rabatin sa inšpiruje aj prírodou. Diela Geodetická krajina (2023), Inšpirácia (2023), V breze ako v džeze (2023), Trochu džezu pre brezu (2023) a Kameňopád (2023) sú toho príkladom.
Perspektívy vnímania umenia
Obraz, ktorý napodobňuje nejaký výsek reality, je predovšetkým ilúziou, teda má poskladané farebné škvrny a čiary tak, aby ich zhluk vyvolal na sietnici ľudského oka ilúziu napodobňovaného výseku reality. Podčiarkujem výrazy ilúzia a ľudské oko, pretože už väčšina iných tvorov vníma taký obraz inak. Stačí byť farboslepý a vidíme veci inak ako ostatní ľudia. Človek má päť zmyslov, ale iluzívny obraz, teda takzvaný realistický obraz (aj keď nie je realistický, iba odráža určitý odraz reality), ponúka zážitok iba jednému zmyslu, a to je zrak. Vôňa chýba. Hmatový zážitok chýba. Zvuky tiež. Chuť už vôbec neskúmame.
Umelci sa v 20. storočí snažili urobiť obraz realistickejším. V kubizme sa snažili hľadieť na zobrazovaný objekt z viacerých strán, v kinetickom umení vnášali do diela pohyb, niekedy aj zvuk. V abstraktných obrazoch predstavovali mikro- či makrorealitu a dokonca používali vône či jedlé materiály.
Existujú kultúry, ktoré nikdy nepoužívali iluzívny spôsob zobrazovania. Napríklad umenie tzv. prírodných národov. Práve prírodné národy vnímali svoje umelecké diela (aj keď nehovorili o umení) ako samozrejmú súčasť každodenných životných rituálov. V európskej civilizácii modernej doby skončili umelecké diela v galériách alebo sa stali výzdobou interiérov. Je to trochu degradácia umenia.
Umenie je možno nejakým typom neexaktného posolstva. Vyjadruje nejakú, inak zle definovateľnú, naliehavosť. Na otázku, na čo je umenie, rád odpoviem, že umenie je nanič. Nemôžeme ho jesť, piť, nemôžeme v ňom alebo na ňom jazdiť, nemôžeme sa s ním milovať. Vlastne ho nepotrebujeme. Lenže veci, ktoré nepotrebujeme, to znamená, že nie sú zásadnou podmienkou našej fyzickej existencie, majú zvláštnu mágiu.
Hodnota umenia
Niektoré umelecké diela predávajú veľmi draho. Napríklad van Goghove Slnečnice sa povedzme predávajú za 100 miliónov dolárov. O čo pritom ide? Čo sú tie slávne Slnečnice? Starý drevený napínací rám, asi pol metra plátna a farby, ktoré už stratili svoj pôvodný tón. Za to dávajú ľudia obrovské sumy. Prečo? Čo si to vlastne kupujú?
Predáva a hodnotí sa tu niečo, čo môže človek dosiahnuť (akýsi ideál) a čoho odlesk je skrytý v tom konkrétnom diele. Toto dielo nám vlastne dáva tušiť, že ani my nie sme bez šance, že ľudstvo ako také má určitú šancu. Vlastne si tým kupujeme optimizmus. Kupujeme si tým vieru. Kupujeme si kumulovanú energiu.