S príchodom jesene a klesajúcimi teplotami sa stávame svedkami fascinujúceho prírodného úkazu - migrácie vtáctva. Mnohé druhy vtákov opúšťajú svoje hniezdiská a vydávajú sa na dlhú cestu do teplejších krajín, kde nachádzajú priaznivejšie podmienky na prežitie. Jedným z typických príkladov sú husi, ktorých charakteristické gagotanie oznamuje ich prelety ponad našimi hlavami. Prečo však husi a iné vtáky podstupujú túto náročnú púť? A ktoré druhy môžeme pozorovať na Slovensku počas zimy?
Dôvody sťahovania vtákov
Hlavným dôvodom sťahovania vtákov nie je samotný chlad, ale skôr nedostupnosť potravy. Sťahujú sa najmä hmyzožravé druhy, ale aj ďalšie, ktoré sa živia potravou, ktorá je v zime nedostatková. Napríklad dážďovník obyčajný, ktorý sa živí výlučne lietajúcim hmyzom, odlieta z našich hniezdisk už začiatkom augusta, keď hmyz začína ubúdať.
Zmena klímy má vplyv na ťah vtáctva. U viacerých druhov zaznamenávame na jar skorší prílet, alebo ešte presnejšie - dochádza k predĺženiu obdobia, keď populácia druhu prilieta na hniezdiská. Príliš skorý nástup jarných teplôt môže mať negatívne vplyvy, keď náhle ochladenie na ťahu môže vtáky zastaviť, ako napríklad ochladenie minulý rok zastavilo jarný ťah bocianov v Rumunsku.
Sťahovavé, stále a prelietavé druhy
V ornitológii rozlišujeme tri základné skupiny vtákov:
- Sťahovavé druhy: Tieto druhy pravidelne migrujú medzi hniezdiskami a zimoviskami. Typickým príkladom sú lastovičky, bociany, kukučky a dážďovníky.
- Stále druhy: Tieto druhy zostávajú na svojom území po celý rok. Patria sem napríklad sýkorky, ďatle, brhlíky a niektoré dravce.
- Prelietavé druhy: Tieto druhy sa presúvajú v rámci regiónu v závislosti od dostupnosti potravy a poveternostných podmienok. Na zimu zletia z horských a podhorských oblastí do nížin alebo aj ďalej na juh, napríklad do Maďarska. Patria sem napríklad niektoré druhy husí, havranov a kormoránov.
Migračné trasy a orientácia vtákov
Sťahovavé vtáky sa na svojej dlhej ceste dokážu orientovať podľa dráhy Slnka a rozloženia hviezd. Najnovšie výskumy naznačujú, že vtáky sú schopné vnímať aj magnetické pole Zeme pomocou špeciálneho kompasu v pravom oku. Migračné cesty vtákov nie sú úplne náhodné. Vtáky sa vyhýbajú vyšším pohoriam, alebo aspoň najvyšším horským polohám. Preto sa dá ťah pozorovať napríklad v horských sedlách pohorí tiahnúcich sa východozápadným smerom alebo v údoliach tiahnucich sa severojužným smerom.
Prečítajte si tiež: Odkiaľ pochádza ovocie a zelenina?
V našej zemepisnej šírke existujú tri základné smery ťahu vtákov:
- Juhozápadný smer: Do západného Stredomoria sa sťahujú napríklad drozdy, škorce a škovránky.
- Južný smer: Až do tropickej a južnej Afriky odlietajú najmä žlny, bociany, lastovičky a dážďovníky.
- Juhovýchodný smer: Cez Balkánsky poloostrov, Malú Áziu do Egypta sa sťahujú dudky, kukučky, strakoše a iné druhy, pokračujúce cez údolie Nílu na zimoviská v strednej a južnej Afrike.
Formácie počas migrácie
Vtáky sa presúvajú medzi zimoviskom a hniezdiskom v najrozmanitejších útvaroch. Niektoré sa sťahujú v nepravidelných kŕdľoch - škorce, havrany, škovránky, lastovičky, belorítky. V pravidelnom geometrickom tvare klina lietajú husi, žeriavy, bociany. Do šikmého radu sa na migrácii sformujú kormorány, kačice a labute. Samostatne sa sťahujú napríklad trsteniariky, sláviky, strakoše, dudky, kukučky, lelky. Husi sa nezoraďujú do geometricky presne usporiadaného obrazca len tak z roztopaše. Podobne ako niektoré iné operence, ktoré každoročne dvakrát podstupujú migráciu na veľké vzdialenosti medzi kontinentmi, letiac vo formácii v tvare písmena V či číslice 1, významne šetria energiu.
Jedinec letiaci vpredu uľahčuje let vtákom letiacim v tesnom závese za ním. Pri mávaní krídlami vznikajú na ich koncoch malé víry. Tento fyzikálny jav je pre vtáka nepríjemný, lebo brzdí let, avšak operencovi letiacemu za ním pomáha, lebo ho nadnáša. Vzdušný vír produkovaný krídlami vtáka ťahá nasledovníka nahor, takže nemusí vynakladať toľko námahy, aby sa udržal vo vzduchu, ako keby letel osamote. Vzdušné víry vytvárané mávaním krídlami dosahujú najlepší efekt vtedy, keď sa konce krídel vtákov letiacich v rade za sebou tak trochu bokom prekrývajú. Husi najčastejšie letia tesne jedna za druhou, v miernom odsadení jedna od druhej do boku a zároveň nasledovníčka mierne nad svojou vodkyňou. V takejto zostave každá hus najlepšie vidí, čo sa deje v povetrí.
Vtáky zimujúce na Slovensku
Hoci mnohé druhy vtákov odlietajú na zimu do teplejších krajín, niektoré zostávajú na Slovensku alebo k nám prilietajú zo severu. Medzi typické zimujúce druhy patria:
- Divé husi: Na Slovensku zimujú husi siatinnej a bieločelej, ktoré prilietajú zo severnej Európy a Sibíri. Zdržiavajú sa najmä v Podunajskej a Východoslovenskej nížine, kde hľadajú potravu na poliach a odpočívajú na vodných plochách.
- Havrany čierne: Početné kŕdle havranov prilietajú na jeseň zo severských hniezdisk, najmä z Ruska a Ukrajiny, aby sa vyhli tuhej zime.
- Kormorány veľké: Kŕdle kormoránov prilietajú zo severských krajín, kde ich loviská v zime zamŕzajú.
- Chochláče severské a pinky severské: Tieto severské druhy prilietajú na Slovensko v zimnom období a často ich môžeme vidieť v mestách, kde sa živia plodmi jarabiny a iných stromov.
- Drozdy čvíkotavé: Na jeseň prilietajú na Slovensko severské populácie drozdov čvíkotavých, ktoré sa zdržujú vo veľkých kŕdľoch a živia sa bobuľami a plodmi stromov.
Niektorým divým husiam, havranom a kormoránom totiž slovenská zima vyhovuje. Na jeseň k nám prilietajú početné kŕdle havranov zo severských hniezdisk. Sme aj zimoviskom divých husí - siatinnej či bieločelej. Zimu trávia najmä v Podunajskej a vo Východoslovenskej nížine. Často ich možno pozorovať na poliach, kam prilietajú za potravou a odpočívajú na vodných plochách. Zimu na Slovensku si užívajú aj kŕdle kormoránov veľkých, ktoré k nám prilietajú zo severských krajín.
Prečítajte si tiež: Cesta ovocia a zeleniny na váš stôl
Vplyv človeka a ochrana vtáctva
Migrujúce vtáctvo čelí mnohým hrozbám, ako sú strata prirodzeného prostredia, nedostatok potravy, klimatické zmeny a kolízie s elektrickými vedeniami. Rieku Dunaj vtáctvo využíva ako dôležitý migračný koridor v jarnom a jesennom období, okolitá nížina s početnými vodnými biotopmi taktiež predstavuje významné územie z hľadiska druhovej skladby a početnosti avifauny. Jesenné sťahovanie vtákov práve vrcholí, vtáky sa presúvajú často v početných kŕdľoch a riziko stretov s elektrickými vedeniami je vyššie. Počas zimných mesiacov mnohé druhy využívajú Dunaj ako zdroj potravy, okolité polia sú plné volaviek, labutí, teda druhov patriacich do skupiny najviac rizikových na nárazy.
Preto je dôležité minimalizovať tieto negatívne vplyvy a chrániť migrujúce vtáctvo. Jedným z opatrení je inštalácia špeciálnych prvkov na elektrické vedenia, ktoré zvyšujú ich viditeľnosť pre vtáky a znižujú riziko kolízií. V rámci medzinárodného projektu LIFE Danube Free Sky sa inštalujú na zemné lano prenosových vedení špeciálne prvky, ktoré zvyšujú jeho viditeľnosť pre vtáctvo. V tejto prvej etape prebieha inštalácia pohyblivých lamelových odkloňovačov na vybraných rizikových úsekoch v Chránenom vtáčom území Lehnice. Ich kontrastné čierno-biele prevedenie upozorňuje vtáky na prekážku počas dňa i noci, kedy mnohé nočné druhy prelietajú v blízkosti našich vedení. V najbližších dvoch rokoch plánujeme v rámci projektu na úsekoch zadefinovaných Ochranou dravcov na Slovensku inštaláciu prvkov v celkovom rozsahu 70 kilometrov, ktoré predstavujú pre vtáctvo najvyššie riziko nárazov v okolí rieky Dunaj na našom území.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre slané koláče