Hus domáca, domestikovaná forma husi divej, má v slovenskej kuchyni a kultúre svoje pevné miesto už po stáročia. Fráza "ja som s tebou husi nepásol" sa používa, keď chce niekto niekomu vysvetliť, kde je jeho miesto. Husacie hody s pomaly pečenou husou, dusenou červenou kapustou, husacou pečienkou s jabĺčkami, lokšami s paštétou z husacej pečienky a čerstvým chlebíkom s husacou masťou a cibuľkou sú neodmysliteľnou súčasťou slovenskej gastronómie. Tento článok sa zameriava na chov husi domácej, jej úžitok, plemená a špecifiká.
Charakteristika husi domácej
Hus domáca (lat. Anser anser domesticus) je domestikovaná forma Husi divej (lat. Anser anser). Na rozdiel od divých husí, ktoré dorastajú najviac do hmotnosti 5 kg, môže domáca hus vážiť až 13 kg. Domestikované husi majú obmedzenú schopnosť lietania v dôsledku svojej hmotnosti. Niektoré menšie plemená dokážu preletieť nízko nad zemou, ale väčšinou nelietajú.
Domáce husi boli selektívne chované na veľkosť, čo ovplyvňuje ich telesnú štruktúru. Zatiaľ čo divé husi majú horizontálny postoj a štíhly zadný koniec tela, domestikované husi ukladajú veľké tukové zásoby smerom ku koncu chvosta, čím vytvárajú “tučný chrbát” a nútia vtáka do vzpriamenejšej polohy. Keďže väčšina domácich husí vykazuje malý sexuálny dimorfizmus, určenie pohlavia je založené predovšetkým na fyzických vlastnostiach a správaní. Samce sú zvyčajne vyššie a väčšie ako samice a majú dlhšie a hrubšie krky. Husi boli selektované, aby stratili tmavohnedé tóny divého vtáka. Výsledkom je zviera úplne pokryté bielym perím.
Rozdiely medzi husou divou a domácou
Hus divá je divoký druh husi, ktorý prirodzene obýva veľkú časť Európy a Ázie. Patrí medzi najväčšie a najťažšie divoké husi a je priamym predkom väčšiny európskych domácich plemien husí. Tento druh sa vyskytuje v širokej oblasti od západnej Európy po Mongolsko. Hus divá má výborné letové schopnosti. Husi divé sú spoločenské a tvoria veľké kŕdle, najmä mimo obdobia hniezdenia. Počas hniezdnej sezóny vytvárajú trvalé monogamné páry, ktoré zostávajú spolu aj po niekoľko rokov. Samica znesie zvyčajne 4 až 6 vajec, výnimočne až 10. Inkubácia trvá 27 až 28 dní. Na vajciach sedí samica, kým samec obhajuje teritórium. Po vyliahnutí vedú obaja rodičia mláďatá k vode a učia ich hľadať potravu.
Hus divá je mimoriadne odolná voči chladu, keďže hniezdi v severnej Európe a Ázii. Zvláda aj vysoké letné teploty, ale najviac jej vyhovuje mierne podnebie s prístupom k vode. Vo voľnej prírode sa husi divé dožívajú 10 až 15 rokov. Hus divá sa v súčasnosti nechová komerčne, keďže je to chránený divoký druh. Hus divá je vo voľnej prírode prirodzene plachá a vyhýba sa ľuďom. Pri kontakte s človekom často uteká alebo odlieta. V zajatí si môže zvyknúť na prítomnosť ľudí, ale spravidla zostáva opatrná.
Prečítajte si tiež: Osviežujúca tvarohová pochúťka
Úžitok z chovu husí
Domáca hus poskytuje mnohostranný úžitok:
- Mäso: Husacie mäso má v slovenskej kuchyni svoje pevné miesto. Husacina je o niečo tvrdšia ako kuracina, vyznačuje sa príjemnou vôňou a špecifickou neporovnateľnou chuťou. Pečená husacina je slovenská špecialita, ktorá sa podáva hlavne v jesennom období.
- Masť: Husacia masť je cenným produktom s využitím v kuchyni aj v ľudovom liečiteľstve.
- Perie: Kvalitné husacie perie sa využíva na výrobu prikrývok, vankúšov a odevov. Perie je kvalitné, vhodné na spracovanie.
- Trus: Husací trus sa môže využívať ako hnojivo.
- Vajcia: Menej sa využívajú husie vajcia.
- Stráženie: V minulosti sa husi často používali aj na stráženie. Sú totiž veľmi podozrievavé a hlásia výskyt neznámych osôb či zvierat v ich teritóriu pomocou hlasného kriku. Navyše, husi sú v prípade ohrozenia schopné značnej agresie. A práve vďaka týmto vlastnostiam boli často využívané ako strážcovia na vidieckych dvoroch a farmách. Husi sú známe svojou ostražitosťou a často fungujú ako “prírodný alarm” na dvore.
- Okrasné účely a údržba krajiny: Niektoré plemená sa chovajú ako okrasné a môžu tiež slúžiť na údržbu krajiny vypásaním.
História chovu husí na Slovensku
Existujú rozličné názory na to, kedy boli husi dovezené na územie Slovenska a kedy boli prvýkrát domestikované. Podľa niektorých zdrojov boli husi na Slovensko dovezené už v 11. storočí nášho letopočtu, keď sem prišli prvé uhorské kmene. Avšak konkrétne dôkazy o existencii domácej hydiny, teda aj husí, sú dostupné až z obdobia stredoveku. V tomto období sa husi chovávali najmä v kláštoroch a na panských dvoroch.
Plemená husí
Dnes sa môže Slovensko pochváliť plemenom Slovenská biela hus a susedné Čechy plemenom Suchovská hus. Medzi najznámejšie druhy chovaných husí patrí hus domáca (Anser anser domesticus), ktorá pochádza z divo žijúcej husi veľkej (Anser anser). Hus bola domestikovaná už pred viac ako 3 000 rokmi v starovekom Egypte a Mezopotámii. Okrem nej existujú aj iné druhy, ako napr. Africká hus (lat. Anser cygnoides domesticus) je domestikovaný druh, ktorý vznikol z husy labutej (Anser cygnoides), pôvodne pochádzajúcej z Ázie.
Slovenská biela hus
Slovenská biela hus je tradičné slovenské plemeno husí, ktoré vzniklo prirodzenou domestikáciou divej husi (Anser anser). Je to stredne ťažké úžitkové plemeno, typické bielym operením, oranžovým zobákom a nohami. Plemeno má pôvod na území dnešného Slovenska, kde sa chovalo už v minulých storočiach. Je výsledkom dlhoročného šľachtenia miestnych populácií husí na účel domáceho chovu. Známa je predovšetkým z južných a západných častí Slovenska.
Slovenská biela hus je plemeno s hmotnosťou samcov okolo 5 kg a samíc okolo 4 kg. Charakteristickým znakom je biela farba peria na celej ploche tela a veľká hlava s dlhým krkom, ktorý je zdobený hrdzavými pruhmi. Oči sú tmavé a nohy sú oranžovo-žlté.
Prečítajte si tiež: Syrová pizza: jednoduchý recept
Slovenská biela hus patrí medzi mäsové plemená husí a jej mäso sa vyznačuje vysokou kvalitou, chutnosťou a výdatnosťou. Okrem toho sa využíva aj na produkciu veľkých vajec.
Toto plemeno je nelietavé. Pre svoju hmotnosť a telesnú stavbu nie je schopné vzlietnuť ani na krátke vzdialenosti. Slovenské husi sú kľudné, spoločenské a znášanlivé zvieratá. Počas párenia tvoria monogamné páry, ktoré bývajú stabilné aj niekoľko rokov. Samica znesie za sezónu 30 až 50 vajec, v závislosti od výživy a podmienok chovu. Doba inkubácie je 28 až 30 dní. Slovenské husi sú spoľahlivé liahnice, často sa využívajú aj na vysádzanie vajec iných husí.
Slovenská biela hus je vysoko odolná voči klimatickým podmienkam. Dobre znáša chladné zimy aj letné horúčavy, pokiaľ má prístrešok, tienisté miesto a prístup k vode. Pri kvalitnej starostlivosti sa dožíva 12 až 15 rokov, niekedy aj viac.
Slovenská biela hus má pokojnú, miernu povahu. Pri častom kontakte si ľahko zvykne na človeka a dokáže byť priateľská a učenlivá.
Toto plemeno husí sa v minulosti vyskytovalo po celom Slovensku, no v súčasnosti je na pokraji vyhynutia. Je zahrnuté do Národného programu ochrany genofondu hospodárskych zvierat a jeho chov sa snažia zachovať niektorí chovatelia a organizácie.
Prečítajte si tiež: Rýchla pizza na panvici
Suchovská hus
Suchovská hus získala svoje pomenovanie od mena českého chovateľa Josefa Suchovského, ktorý ju vyšľachtil v 50. rokoch 20. storočia krížením niekoľkých starších plemien.
Suchovská hus má stredne veľké telo s dlhým a mohutným krkom. Hlava je pomerne malá, s vysokým čelom a hnedými očami. Charakteristickým znakom plemena je hlavne vysoké postavenie krídel, ktoré sa ťahajú cez chrbát a tvoria tzv. "paket". Farba peria Suchovskej husi sa môže líšiť, no najčastejšie sa vyskytuje strieborno-šedá farba s belším bruchom. Samce a samice sú si veľmi podobné, avšak samice bývajú o niečo menšie a menej mohutné ako samci.
Suchovská hus je považovaná za vynikajúce plemeno hlavne na chov pre mäso a pečeň.
Africká hus
Africká hus (lat. Anser cygnoides domesticus) je domestikovaný druh, ktorý vznikol z husy labutej (Anser cygnoides), pôvodne pochádzajúcej z Ázie. Od iných husí sa líši najmä výrazným výrastkom (hrbolom) na koreni zobáka, ktorý je typický najmä pre samcov. Africká hus bola vyšľachtená v Číne alebo Juhovýchodnej Ázii a do Európy sa rozšírila cez obchodné trasy.
Africké husi majú vďaka svojej robustnej stavbe obmedzenú schopnosť lietania. Ide o monogamné vtáky, ktoré si vytvárajú pevné väzby. Jeden gunár môže žiť v páre so samicou, alebo v menšom hareme s 2-4 samicami. V kŕdli si vytvárajú hierarchiu a sú veľmi spoločenské. Samice znesú 20 - 40 vajec ročne, pričom do jedného znáškového cyklu patrí zvyčajne 5 - 15 vajec. Inkubácia trvá 28 - 32 dní. Samice sú dobré matky, no niekedy sa využíva umelá inkubácia, najmä v intenzívnych chovoch.
Africké husi majú dobrú odolnosť voči chladu, no v silných mrazoch potrebujú suchý a závetrný prístrešok. Pri dobrom zaobchádzaní sa africké husi dožívajú 10 - 15 rokov, niekedy aj viac.
Africké husi sú ostražité a zvedavé. Dokážu si vytvoriť puto k svojmu chovateľovi, ale voči cudzím osobám bývajú ostražité až agresívne - najmä samce.
Chov husí v praxi
Husi sú silne sociálne a často tvoria monogamné páry na celý život. V domácich podmienkach má jeden gunár zvyčajne 2 - 4 husi. Samica stavia hniezdo na zemi, vystlané perím. Znesie 8 - 12 vajec, ktoré zahrieva asi 28 - 32 dní. Husi sú dobré matky a mláčatá (húsatá) odchovávajú pod svojim dozorom. Husi sú prevažne bylinožravce.
Husi sú veľmi odolné voči chladu, vďaka hustej vrstve peria a tuku. Dokážu prezimovať aj pri mrazoch, pokiaľ majú suchý prístřešok. V prirodzených podmienkach sa husi dožívajú 10 - 15 rokov, niektoré aj viac.
Svojich chovateľov si dokážu obľúbiť, sú zvedavé a v niektorých prípadoch aj priateľské. Dokážu si pamätať tváre a reagovať na známych ľudí.
Výživa husí
Zelenina (napr. minerálne doplnky (napr.
Zdravie husí
vírusové infekcie (napr.
Husacie mäso a jeho využitie v kuchyni
Husacina je o niečo tvrdšia ako kuracina, vyznačuje sa príjemnou vôňou a špecifickou neporovnateľnou chuťou. Pečená husacina je slovenská špecialita, ktorá sa podáva hlavne v jesennom období.
Recepty z husacieho mäsa
- Pečená hus s pomarančovou glazúrou: Pripravte si pomarančovú glazúru z marmelády, džúsu, bieleho vína a potierajte ňou hus počas pečenia.
- Jednoduchá príprava husacej pečene: Pripravte husaciu pečeň jednoducho a z minima surovín, aby vynikla jej delikátna chuť.
- Domáci vývar z husi: Domáci vývar jednoznačne chutí najlepšie, obzvlášť keď je pripravený z chutného mäsa a zeleniny.
Husi ako symbol
Po bitke pri Allii, v ktorej Rimania utrpeli porážku, ustúpili zvyšky obyvateľstva a vojenských síl do Kapitolského vrchu, ktorý bol poslednou baštou mesta. Napriek tomu, že strážne psy neštekali, husi posvätené bohyni Júno, chované v Kapitolskom chráme, spustili veľký rozruch a gáganie. Táto udalosť sa stala symbolom ostražitosti a oddanosti. Na počesť husí boli v Ríme organizované slávnosti Júnonie a husi sa stali súčasťou rímskej mytológie ako ochrankyne mesta.