Tento článok sa zameriava na rozdiely medzi husou a gunárom, ako aj na aspekty chovu husí, vrátane znášky vajec, kŕmenia, starostlivosti o húsatá a plemien husí.
Znáška husí
Znáška husí sa väčšinou začína v polovici februára, keď sa začína predlžovať deň. Načasovanie znášky však závisí aj od klimatických podmienok, v ktorých sa husi chovajú. V chladnejších oblastiach začínajú husi znášať neskôr ako v teplejších oblastiach. Kvalita kŕmenia je tiež dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje produkciu a kvalitu násadových vajec.
Hmotnosť vajec závisí od plemena a veku husi. Vo všeobecnosti platí, že husi v prvom roku znášajú menšie vajcia, ktoré sa s vekom zväčšujú, avšak len do 2. až 3. roku veku husi. Ľahké plemená ako česká, talianska či labutia hus znášajú vajcia s hmotnosťou 120 - 160 g, stredne ťažké husi napr. pomoranská, landeská, slovenská či štajnbašská okolo 140 - 180 g a veľké plemená ako tuluská, emdenská hus znáša vajcia ťažké 160 - 200 g. Tvar vajca býva rozdielny, od podlhovastého až po zaguľatené a väčšinou nám napomáha určiť, ktorej husi patrí, ale je to nutné vysledovať.
Občas sa stáva, že husi pri veľmi dobrom kŕmení alebo vplyvom nejakej poruchy znesú vajcia abnormálne veľké. Také vajcia by sa mali vyradiť z chovu, lebo hrozí, že sú dvojžĺtkové a buď sa nevyliahne nič, alebo deformované húsa. Husi znášajú vo väčšine prípadov v ranných hodinách, a tak je nutné vajcia včas zbierať, aby pri mrazoch nezmrzli.
Označovanie a skladovanie vajec
Zachádzanie s vajcami je jednou z najdôležitejších fáz, ktorá ovplyvňuje úspech či neúspech pri liahnutí, preto by sa mu mala venovať dostatočná pozornosť. Husiam do husína by sa mali umiestniť znáškové hniezda, aby si na ne zvykli a nezanášali. Hniezda môžu byť z rôznych debničiek takých rozmerov, aby husiam umožňovali ľahký prístup a pritom zabránili vygúľaniu vajec.
Prečítajte si tiež: Chov husí - praktické rady
Znesené vajce označíme dňom, prípadne číslom husi a uložíme na preložku. Uloženie vajca závisí od toho, ako budeme liahnuť, či umelo alebo prirodzene pod husou. Pri umelom liahnutí, kedy nasadzujeme každý týždeň, uložíme vajcia špičkou dole. Pri prirodzenom liahnutí, kedy nasadzujeme len celú znášku, musíme vajcia uložiť do preložky naležato a vrchnú stranu označiť čiarkou a to z dôvodu, že vajce musíme každý deň otáčať o 180 stupňov tak, aby bola zachovaná stredová poloha žĺtka a nedošlo k jeho prilepeniu na stenu škrupiny.
Husacie vajcia bývajú občas silne znečistené trusom. V žiadnom prípade také vajcia neumývame, aby sme do vajca nezaniesli choroboplodné zárodky. Vajce umyjeme vlažnou vodou s dezinfekciou tesne pred vložením do liahne alebo pod hus. Vajcia skladujeme v chladnej miestnosti, pri teplote 8 - 15 ºC, bez slnečného svitu a pokiaľ je to možné, pri 70 % vlhkosti. Tieto podmienky zaručia neskoršie dobré výsledky pri liahnutí.
Husi znášajú každý druhý deň, a tak v prípade prirodzeného liahnutia husí so zachovaným pudom kvokavosti pri znáške 12 - 18 vajec, najstaršie vajcia môžu byť i vyše mesiac staré a strácajú na kvalite. Ak máme možnosť, vkladáme najstaršie vajcia do liahne alebo pod kvočku tak, aby husi zostalo 10 - 12 vajec, pretože väčšie množstvo vajec by nebola schopná obsedieť. Husi, ktoré sedia sami, podkladáme až vtedy, keď pustia prach, tzn. že znáškové hniezdo vystelú prachovým perím a z hniezda sa nevzďaľujú.
Kvalitné kŕmenie
Produkcia vajec a ich hmotnosť kladú veľkú záťaž na organizmus, preto je nutné v tomto období zaistiť husiam dostatočne kvalitnú kŕmnu dávku, ktorá svojim zložením musí pokryť nielen tvorbu vajec, ale tiež zaistiť kvalitu násadového vajca. Husi sa samozrejme kŕmia podľa možnosti chovateľa, ale vždy tak, aby kŕmna dávka obsahovala zmes obilnín (ovos, pšenica, jačmeň, kukurica), prípadne špeciálnu zmes pre husi, ďalej kŕmnu repu, mrkvu, dostatok vitamínov, stopových prvkov, ale tiež napr. senné drolky alebo šrotované seno. Na noc podávame celé zrno, najlepšie ovos.
V kŕmnej dávke sa vyvarujeme kuchynských zvyškov a rôznych živočíšnych odpadov, ktoré by negatívne ovplyvnili kvalitu násadových vajec, pretože vajcia by obsahovali veľa živočíšnych bielkovín a zárodok by ich nedokázal stráviť, čo by viedlo k jeho zaliatiu.
Prečítajte si tiež: Plemená husí Diva a Gunár: Porovnanie a charakteristiky
Párenie husí
Ďalším dôležitým bodom znáškového obdobia je párenie, ktoré prebieha väčšinou ráno, keď husi opustia husín. Gunár sa pári najradšej na vode, keď sa husi kúpu, čo je pre neho určitý stimul a pri ťažkých plemenách nutnosťou, pretože na suchu by gunár nedokázal hus oplodniť. Dbáme na to, aby voda nebola nadmerne zašpinená a nemohlo dôjsť k tomu, aby gunár pri menšom poranení dostal zápal penisu a prestal pojímať. Pri párení sa gunár drží zobákom temena husi, nohami sa opiera o rozložené krídla husi a tak pri častom pojímaní majú husi ošklbané temeno (príznak, že vajcia budú oplodnené).
Landeské husi
Landeské husi sa chovali oddávna v kraji Landais v južnom Francúzsku. Je to statná, stredne ťažká, rýchlo rastúca hus pokojného temperamentu, tvrdej konštitúcie, s kompaktným, pevne stavaným telom neseným mierne šikmo nahor, vhodná na výkrm na tučnú pečeň. Chová sa v sivohnedom (divom) a bielom sfarbení.Trup má mohutný s výrazným dvojitým podbruškom.
Hus znesie v prvom roku asi 25 vajec, v nasledujúcom roku sa znáška zvyšuje na 30 až 35 vajec. Najmenšia hmotnosť násadových vajec je 140 g. Pod sedenia na vajciach majú tieto husi potlačený, takže vajcia sa musia inkubovať v umelých liahniach. Za štandardnú sa považuje hmotnosť gunára 6,5 až 7,3 kg, husi 5,5 až 6,3 kg. Obe pohlavia sa obrúčkujú obrúčkami o vnútornom priemere 27 mm.
Na Slovensko bola po prvý raz dovezená na Výskumný ústav chovu a šľachtenia hydiny (VÚCHŠH) v Ivanke pri Dunaji z Maďarska v roku 1967, následne v roku 1969 z Maďarska a Francúzska. Hus pohlavne dospieva vo veku 9 mesiacov a so znáškou začína vo veku 310 až 320 dní Gunára dosahujú normálnu pohlavnú aktivitu vo veku dva roky.
Rozlíšenie pohlavia
Určiť pohlavie mladých husí nie je vždy jednoduché podľa vonkajších znakov. Spoľahlivá metóda je vyhmatanie panvových kostí. U gunára tvoria len malú štrbinu, hus ich má od seba viac vzdialené. U gunára sa môžeme pokúsiť tiež o vytlačenie penisu. Pomocník nám domnelého gunára položí na chrbát (napríklad na stole), prstami nahmatáme vzdialenosť jeho panvových kostí, ak ide o gunára podarí sa nám vytlačiť z kloaky aj zakrpatený penis.
Prečítajte si tiež: Oslava operencov v umení
Landeské gunáre sú plodné aj vo veku päť rokov, preto, ak chovateľ nedopĺňa do kŕdľa husi z jeho potomstva, nie je potrebné ho meniť. V drobnochovateľských podmienkach sú vhodné husi na plemenitbu 10 rokov aj viac. Všetko závisí od starostlivosti chovateľa, ošetrovania, kŕmenia a ustajnenia. Dôležitá je príprava husí a gunárov do toku. Kŕdeľ musí byť zostavený už v jeseni. Inak sa môže stať, že neskoro v zime husiam pridelený gunár bude nimi odmietnutý a znášky budú neoplodnené, Niektoré pramene uvádzajú, že gunár je v sezóne plodný len asi 28 dní, takže ak husi nie sú v tom čase ochotné na párenie a pripravené na znášku, pri skoršej či neskoršej plemenitbe bude veľa vajec neoplodnených. Kŕdeľ zostavujeme tak, že jednému gunárovi pridelíme najviac 4 až 5 husí. Chovný kŕdeľ má nocovať v husíne, cez deň by mal mať k dispozícii trávnatý výbeh, ktorý poskytne husiam pastvu. Na 1 m2 podlahovej plochy chovného husína môžeme ustajniť 1 až 1,5 husi. V husíne sú aj znáškové hniezda, takže tento malý 6-členný kmeň by mal mať k dispozícii husín o pôdoryse 3 x 2 m, Občas sa stáva, že gunáre majú sklon k monogamii, a môže byť preto veľa vajec neoplodnených.
Kŕmenie husí
Hus je bylinožravá, schopná zužitkovať rastlinné krmivá bez potreby krmív živočíšneho pôvodu. Pred znáškou a počas znášky násadových vajec kŕmime plnohodnotnými kŕmnymi zmesami. Pri odchove húsat i chove dospelých husí je paša najprirodzenejší a pritom najekonomickejší spôsob kŕmenia. Húsatá navykáme na pastvu v ohrádke, ku ktorej nadväzuje prístrešok, aby sa mohli ukryť v tieni v prípade letného slnečného úpeku,. Dôležitý je prístup k vode na pitie. Husi sú vodná hydina, preto by mali mať k dispozícii aj vodu na kúpanie. Ideálne sú prirodzené vodné plochy, ale tie už má dnes k dispozícii en málo chovateľov.
Odchov húsat
Landeské húsatá sa neliahnu prirodzene, pretože v husiach bol dlhoročným výberom potlačený pud sedenia na vajciach. Musia sa preto vajcia inkubovať v elektrickej liahni. S tým je spojená skutočnosť, že húsatá musí chovateľ naučiť počas prvých dní prijímať potravu. Húsatám predkladáme potravu v prvých dňoch po vyliahnutí na rovnú plochu, napríklad na širšiu doštičku niekoľkokrát za deň. V prvých 14 dňoch kŕmnu zmes pre húsatá. Nezožraté zvyšky, húsatami pošliapané, po nakŕmení odstránime a doštičku umyjeme. Toto opakujeme po každom kŕmení, v prvých dňoch aj každé dve hodiny. Vodu musia mať neustále k dispozícii, ale nedávame ju do blízkosti kŕmnej doštičky, ale na opačnú stranu ohrádky. Až keď húsatá spoľahlivo prijímajú potravu z doštičky, začneme dávať krmivo do normálnych kŕmidiel pre hydinu. Musia byť také dlhá, aby si každé húsatko našlo svoj priestor z ktorého sa nakŕmi.
Podšklbávanie husí
V minulosti sa husi na konci chovnej sezóny podšklbávali. Išlo o získanie peria a jeho využitie na plnenie prikrývok a podhlavníkov. Podšklbávanie, získavanie peria zo živých husí, sa robí v čase ich prirodzenej výmeny peria. Husiam pred šklbaním poskytneme možnosť kúpeľa, aby perie bolo čisté. Hus si položíme hore bruchom na stehná, pričom hlava a krk smerujú dole medzi naše lýtka, ktorými si krk pridŕžame. Do ľavej ruky (ak sme praváci) chytíme hus za nohy a pravou rukou šklbeme perie v smere rastu z pŕs a brucha. Aby sme mohli vytrhávať perie z chrbta, a časti bokov otočíme si hus v rovnakej polohe na brucho. Podšklbaným husiam treba na asi 7 dní poskytnúť plnohodnotnú výživu, aby dosiahli rýchlu obnovu peria.
Husi ako strážcovia
Hoci hus nemá zuby, celkom dobre nahradí strážneho psa. Vždy totiž ohlási každého neznámeho návštevníka, nezávisle od toho, či je deň alebo noc. Niektorí ju využijú ako prírodnú kosačku, stihne spásať dvojárový pozemok. Známe je husacie perie.
Plemená husí
- Tuluská hus: Patrí medzi najstaršie ťažké plemená vôbec. Má biele perie. Gunár má hmotnosť 11 - 12 kg, hus 10 - 11 kg, znáška je 40 vajec s bielou škrupinou. Toto ťažké francúzske sivohnedé plemeno s bielym bruchom bolo vyšľachtené na výkrm a pre veľkú lahôdkovú pečeň. Je vhodné pre vyspelých chovateľov.
- Landeská hus: Stredne ťažké sivohnedé a biele francúzske plemeno dáva veľkú lahôdkovú pečeň (nútený dokrm). Je schopné i v zime spávať na snehu. Hmotnosť gunára je 7 - 7,5 kg, husi 6 kg, znáška v druhom roku je 30 - 35 vajec. Jedince sa dožívajú aj 15 rokov, gunára treba po 5 rokoch vymeniť. Môžeme ich chovať i v pároch.
- Pomoranská hus: Stredne veľká až veľká sivostrakatá hus patrí k najstarším európskym plemenám. Hmotnosť gunára je 6,5 - 8 kg, husi 5,5 - 7 kg, znáška 20 - 30 vajec. Pri odchove húsat je starostlivá. Dáva tučnú lahôdkovú pečeň. Je obľúbená u drobnochovateľov, sivohnedé a modrosivé zafarbenie. Hmotnosť gunára je 6 - 7,5 kg, husi 5 - 6 kg, znáška 15 - 20 vajec. Pud sedenia na vajciach je zachovaný.
- Slovenská hus: Patrí medzi stredne ťažké husi v bielej, sivohnedej a strakatej farbe. Hmotnosť gunára je 6 kg, husi 5 kg, znáška je 30 - 40 vajec. Vyznačuje sa bohatým operením a dobrou dispozíciou na výkrm. Pud tzv.
- Biela hus: Biely veľkochovný typ vhodný aj pre drobnochovateľov na produkciu mäsa, pečienky i peria. Dosahuje hmotnosť 4,5 - 5 kg, po nútenom dokrme dosahuje hmotnosť 7 - 7,5 kg.
- Česká hus: Menšie tradičné plemeno bielej farby. Hmotnosť gunára je 5,5 - 6,5 kg, hus 3,5 - 5 kg, znáša len 10 - 18 vajec. Je prispôsobená na mráz, chlad, vlhko, nenáročná na krmivo, stačí jej pastvisko. Veľmi dobrá pastevná hus so živým temperamentom, rýchlo dospieva, plavohnedá a biela.
Ustajnenie husí
Podlaha pre odrastenejšie a dospelé husi má byť roštová, pod ňou je tzv. trúsnik s jednoduchou možnosťou čistenia a vrstva slamy, ktorú udržiavame sústavne suchú. Ak budeme odchovávať aj húsatká, tak v stajni urobíme hniezda. Ich šírka by mala byť 60 cm, hĺbka 80 cm a výška asi 1 m. Veľmi dôležité je, aby sediace husi na seba nevideli. Inak sa môže stať, že keď hus, ktorá ešte len sedí na vajciach, uvidí hus s vyliahnutými húsatami, pokojne opustí svoje vajcia a ide za jej húsatkami, lebo ich považuje za svoje. V stajni by mali byť i napájadlá a kŕmidlá, zásadne bezprievanové vetranie, elektrické osvetlenie a okno najlepšie orientované na juh, v lete s možnosťou jeho výmeny za sieťovinu. Najvhodnejším materiálom stajne je drevo.
- počet husí na 1 m2 plochy tzv.
Výber a starostlivosť o chovné husi
Najlepšiu znášku majú husi medzi 2. a 5. rokom života, i keď na chov sú vhodné i do 10. roku. Gunárov však meníme skôr (v 8. roku). Pred pridaním gunára do kŕdľa je vhodné vyšetriť anatomickú dokonalosť jeho penisu. Štyri týždne pred znáškou zvýšime príjem dusíkatých látok, čo im zvýši aj pohlavnú aktivitu. Pridávame im sušenú lucernu alebo ďatelinové seno, strúhanú kŕmnu či červenú repu, mrkvu, ovos (aj naklíčený). Husi sa pária vo vode väčšinou hneď ráno. Že hus sa chystá na znášku, spoznáme podľa vystielania hniezda perím. Vajcia začínajú znášať vo februári každý druhý deň do hniezda, kde ich zahrabávajú do podstielky. Keď hus odchádza z hniezda, aby sa vyšpinila, vykúpala a nakŕmila, gunár zatiaľ stráži hniezdo a je pri tom dosť agresívny (podobne ako hus) a nebezpečný najmä pre deti. Ak chceme získať viac vajec z jednej znášky, tak pri kladení ich postupne ráno (znášajú ich nad ránom) odoberáme - až na jedno. Uskladníme ich pri teplote 8 - 15 °C a vlhkosti vzduchu 70 % naležato. Každé označíme dátumom a čiarkou, podľa ktorej sa orientujeme pri ich každodennom otáčaní o 180°. Podkladáme ich pod hus, keď začne púšťať perie. Pri niektorých plemenách je potlačená tzv. kvovkavosť - u emdenských, labutích, landeských, nemeckých nosných a u tulúzskych a pomoranských husí, ktoré nesedia na vajíčkach. Vajcia netokavých plemien liahneme v umelých liahňach alebo pod slepačou či morčacou kvočkou.
Starostlivosť o húsatá po vyliahnutí
Znesené vajcia bývajú dosť znečistené, a preto ich očistíme veľmi slabým roztokom hypermangánu za pomoci drevitej vlny. Po vyliahnutí sa húsatá pohybujú asi 2 dni len v okolí hniezda a až na 3. deň ich hus vyvedie na pašu, prípadne ich nakrátko pustí i do vody. Húsatá majú spočiatku perie premastené od matky. Mali by sa najmä pásť na pasienku. Trávnatý porast výbehu by mal byť zložený najmä z nízkych mäkkých travín (lipnica, psinček) s podsevom ďatelín, obľúbený je najmä nátržník husí. Pri dobrej pastve stačí húsatám od 8. týždňa len zrno na noc. Prvé dni malé húsatá udržiavame pod zdrojom tepla 28 - 32 °C a každý týždeň znižujeme teplotu o 2 °C, pričom teplota odchovne by mala byť 20 °C. Po 3 týždňoch je dostatočná teplota 18 °C. Dôležité je, aby húsatá mali vždy suchú podstielku, ktorá je buď z piesku, alebo rezanej slamy. Seno je nevhodné, lebo sa rýchlo znečistí a zvlhne. V 1. týždni je najvhodnejšia zmes pre húsatá. Potom pridávame obilné a kukuričné šroty, ovsené vločky, varené zemiaky, namočený chlieb, mrkvu, nadrobno nasekanú žihľavu, lucernu, ďatelinu. Vhodným doplnkom je i tvaroh, kyslé mlieko alebo srvátka.
Výkrm husí
Dôležitý je predchádzajúci výkrm na pastvine (aspoň 200 m2 na hus) s dobrou výživovou kvalitou a večerným dodatkom zrnín či okopanín. Štyri - päť týždňov pred porážkou začneme husi kŕmiť zmesou obilnín s prevahou ovsa a výkrm zavŕšime proteínovým koncentrátom. Pri kupovanom krmive uprednostníme zmes na výkrm moriek s obsahom proteínov 14 - 15 %. Husi v tomto období potrebujú asi 300 - 400 g krmiva denne. Keďže prijímajú potravu i v noci, mali by mať stále plné kŕmidlá i napájadlá a osvetlenie okolo 1 W na m2 (stará 30 - 40 W žiarovka). V období konečného výkrmu sa počíta s prírastkom okolo 1,5 kg, na čo sa spotrebuje asi 5 - 10 kg krmiva.
Spracovanie husí
Pri pitvaní nesmieme na jej orgánoch nájsť žiadne nežiaduce znaky a prejavy, opuchy, nádory ani zavodnenie telesných dutín. Zabitú a ošklbanú hus necháme najprv dobre schladiť a potom, ak ju budeme spracovávať až na druhý deň, ju uložíme pri teplote okolo 12 °C. Niekoľko dní môže byť uložená aj v chladničke v polyetylénovom obale pod mraziacim zariadením. Na dlhšie hus ukladáme do mrazničky a 3 - 4 dni pred plánovaným použitím ju preložíme do chladničky, aby sa postupne rozmrazila.