Vyvýšené záhony sa stávajú čoraz obľúbenejším spôsobom pestovania zeleniny a ovocia. Ponúkajú nielen jednoduchší prístup a obmedzenie bolesti chrbta pri práci, ale aj celý rad ďalších výhod, ktoré prispievajú k lepšiemu rastu rastlín, dlhšej vegetačnej dobe a úspore nákladov. Tento článok vám poskytne podrobný návod, ako si založiť a úspešne pestovať hokaido tekvicu vo vyvýšenom záhone.
Výhody vyvýšeného záhona
Čaro vyvýšeného záhona nespočíva len v jeho výške nad terénom a tým možnosti jeho ľahkého obrábania aj zberu zeleniny. Veľký význam má to, čo na prvý pohľad nevidieť. Jeho obsah, ktorý má na svedomí lepší rast zeleniny, dlhšiu vegetačnú dobu aj úsporu nákladov počas životnosti vyvýšeného záhona.
- Lepšia pôda: Vyvýšené záhony umožňujú vytvoriť ideálnu pôdnu zmes pre konkrétne rastliny.
- Drenáž: Zvýšená poloha zabezpečuje dobrú drenáž, čo je dôležité pre rastliny, ktoré neznášajú premokrenie.
- Ochrana pred škodcami: Vyvýšené záhony sťažujú prístup niektorým škodcom, ako sú slimáky a hraboše.
- Rýchlejšie prehrievanie pôdy: Pôda vo vyvýšenom záhone sa na jar rýchlejšie prehrieva, čo umožňuje skorší začiatok pestovateľskej sezóny.
- Ergonomické výhody: Práca vo vyvýšenom záhone je menej náročná na chrbát a kĺby.
- Pestovanie na nevhodných povrchoch: Vyvýšený záhon je výborným doplnkom, ktorý lahodí oku počas celého roka. Ak doň vyberiete ovocie a zeleninu, ktorá spolu hrá, vytvoríte tak jednotný celok, ktorý v záhrade bude pôsobiť harmonicky. Ide najmä o jeden zo spôsobov pestovania na malej ploche. Jeho najväčšou výhodou je možnosť postaviť záhon nie len na trávnik a do pôdy, ale aj na betón či zámockú dlažbu. To znamená, že odteraz môžu pestovať aj ľudia, ktorí k tomu doteraz prístup nemali.
Založenie vyvýšeného záhona
Aby vás pri práci na vyvýšenom záhone pri pestovaní a zbere zeleniny nebolel chrbát, musíte najskôr nejakú námahu vynaložiť.
Konštrukcia záhona
V prvej časti popisu zriadenia vyvýšených záhonov v našej novej záhrade som písal o tom, ako som si nechal minibágrom vykopať jamy pre vyvýšené záhony. Ručne by som to robil týždeň a nie som blázon, radšej som zaplatil za tri hodiny pobytu bagríka u nás v záhrade. Potom som nad vykopanou jamou postavil drevenú konštrukciu vyvýšeného záhona. Na trhu nájdete množstvo záhonov rôznych tvarov - okrúhle, štvorcové, obdĺžnikové. Najčastejšie môžete vidieť obdĺžnikový tvar, ktorý je praktický aj z hľadiska prístupu a samotného pestovania. Najdlhšia strana by nemala byť dlhšia ako 140 cm a to z hľadiska jednoduchšej prístupnosti.
- Výber miesta: Správne umiestnenie záhona sa postará o kvalitnú úrodnosť rastlín. Jednou zo základných podmienok je umiestnenie na stranu sever - juh. Vyvýšený záhon je vhodné umiestniť na nespevnenú pôdu, ktorá sa postará o voľný prístup pre užitočné pôdne živočíchy, a takisto aj na prepúšťanie nadbytočnej dažďovej vody. Počas sucha zas môže záhon čerpať vodu zo zeme.
- Materiál: Na stavbu vyvýšeného záhona môžete použiť rôzne materiály, ako sú drevo, kameň, tehly alebo plastové obrubníky. Dôležité je, aby bol materiál odolný voči poveternostným vplyvom a netoxický.
- Rozmery: Rozmery záhona závisia od vašich preferencií a priestorových možností. Odporúča sa šírka maximálne 120 cm, aby ste dosiahli na všetky rastliny bez toho, aby ste museli vstupovať do záhona. Dĺžka môže byť ľubovoľná. Výška záhona by mala byť minimálne 30 cm, ideálne 50-80 cm, aby ste sa vyhli ohýbaniu.
- Ochrana dreva: Ale aj drevená konštrukcia ohradenia vyvýšeného záhona potrebuje ochranu, aby vydržala viac rokov. Aby nebola vlhká zemina v priamom kontakte s drevom, natiahol som nopovú fóliu. Nopy sú také výstupky, teda fólia nie je hladká. Výstupkami je fólia orientovaná k dreveným doskám, to vytvára súvislú vzduchovú vrstvu, pomáhajúcu odvetrať povrch dreva. Kúpil som celý dvadsaťmetrový balík jeden meter širokej fólie s vedomím, že asi budem dokupovať, skutočne som potreboval ešte jeden kus 1,7 m dlhý. Meter široká fólia znamenala, že v najnižšej časti záhona bude na spodku fólia zahnutá, vytvára akési korýtko. No v najhlbšej časti je fólia kolmo dole. Pre ľahšiu manipuláciu som si fóliu narezal podľa jednotlivých polí ohradenia vrátane prekrytia stĺpikov. Spony som dával na foršne vo vzdialenosti pol metra na hornej aj dolnej časti, na stĺpikoch samozrejme hustejšie.
- Ochrana pred hlodavcami: Samotný záhon som ochránil pred nájazdom krtov a hrabošov položením plastovej siete proti krtom po celej spodnej aj bočných plochách záhona. Krtko si rád pochutná na dážďovkách, ktoré rozkladajú rastlinné zvyšky, sú pre záhradkára nenahraditeľným pomocníkom. Nemám nič proti krtkom, ale nech si ryjú inde. Na bokoch záhona a zčasti na dne sa sieť proti krtom aj nopová fólia prekrývajú.
Výplň záhona
Pri kúpe záhona to nekončí, dôležité je najme plnenie. Na spod záhonu položte sieť alebo inú priepustnú tkaninu, ktorá zabráni preniknutiu hrabošov a iných hlodavcov.
Prečítajte si tiež: Recept na Jablkovo-Hokkaido koláč
Keď bola nopová fólia na svojom mieste v hotových častiach záhonov, prišiel čas naložiť materiál. Na slamu, chrániacu sieť proti krtom pred pretrhnutím, prišli kmene a hrubé konáre zo spílených starých ovocných stromov. Spílenie a narezanie na krátke kusy obstaral švagor, kým sme my stavali plot. Teraz sme drevo navozili Motúčkom k záhonu. Na predný adaptér som namontoval vidly. Jeden veľký kus dreva som nagúľal na vidly, ukotvil gurtňou, menšie a ľahšie kusy sme naložil s Olinkou na korbu a previezli k záhonu. Gurtne sme použili aj ako jednoduchý žeriav. Textilnú pásku som podložil pod oba konce hrubých kmeňov a vo dvojici sme ich postupne preniesli od Motúčka na druhý koniec záhona pri sude s vodou a položili do záhona. Na dno záhona sme položili drevené kmene len do troch štvrtín plochy. Spodná strana ohradenia záhonov nebola dokončená, práve pre to, aby sa nám dobre manipulovalo s ťažkými drevami. Keď bola sekcia naplnená, pripevnil som dva vrchné rady foršní, natiahol nopovú fóliu a dokončili sme kladenie brvien na dno záhona. Na vrstvu hrubého dreva prišla ovčia vlna. V chalupe nám po bývalých majiteľoch ostali štyri vrecia tohto materiálu. Tak prišla ku kladám, na vrch sme položili haluzinu. Tú sme tiež navozili Motúčkom, ktorému som vyrobil drevené prídavné bočnice, aby sa do neho zmestilo viac ľahkého materiálu. Využil som „odpad“ z provizórneho ohradenia priestoru brány v hornom plote. Pretože práce na vyvýšenom záhone sa nám o pár dní omeškali, medzitým výrazne vyrástla tráva v sade, kde boli kmene aj haluze ponechané po spílení starých stromov. Haluze sme nahádzali do záhona a neskôr som niektoré z vetiev postrihal nožnicami, aby si materiál trochu ľahol do nižšej vrstvy. Medzitým som doviezol chýbajúce dve foršne a tiež posledný kus nopovej fólie, takže som záhon mohol definitívne uzavrieť a doplniť posledné kusy hrubého dreva aj vysypať posledné vrece vlny, ktorá nám v chalupe dosť zavadzala, rovnako ako haluzina v sade. Bočnice Motúčka som využil aj pri ďalšej vrstve vyvýšených záhonov. To je seno, ktoré sa nachádza v bohatom množstve v prvých dvoch miestnostiach starého domu. Pre jednoduchosť práce som seno v dome plnil do veľkých kartónových škatúľ, tie naložil do motúčka a odviezol k záhonu. Vrstva dreva, vlny a haluziny má asi 40 cm, po okraj záhona som navozil seno. Aby nám seno vietor nerozfúkal, ihneď som ho prikryl vrstvou trávnatých drnov, samozrejme zeleným dolu. Na záver dňa som celú prvú sekciu dôkladne prelial vodou zo studne za pomoci čerpadla, podľa doby prevádzky čerpadla to odhadujem na asi päť sto litrov vody na plochu 4,5 m2. Tým mi úroveň materiálu klesla o asi 20 centimetrov pod okraj záhona, no stále je to dosť pružné.
- Spodná vrstva: Prvá vrstva sa skladá z konárov, hrubších kusov dreva, chvojiny. Táto vrstva zabezpečuje drenáž a postupne sa rozkladá, čím obohacuje pôdu o živiny.
- Stredná vrstva: Ďalšia vrstva je z mäkkého odpadu, ktorý sprístupňuje živiny a zároveň sa rýchlo rozkladá. Môžete použiť lístie, pokosenú trávu, slamu, seno, ovčiu vlnu, haluzinu alebo kuchynský bioodpad (bez mäsa a tukov).
- Vrchná vrstva: Na túto vrstvu nasypeme hrubý kompost nad ktorým bude už iba záhradná zemina alebo vyzretý kompost. Je dôležité použiť kvalitnú záhradnú zeminu alebo kompost, ktorý je bohatý na živiny.
- Zemina: Poslednou vrstvou vyvýšeného záhona je zemina. Tej máme okolo neho naozaj dosť 😉 Treba si uvedomiť, že nakopaná zemina o tretinu zväčší svoj objem. A z každého záhona sme vykopali najmenej 4 m3. Časť tejto zeme Olinka použila na Ú-čka, aby doplnila a zvýšila záhony, zvyšok musím ručne lopatou nahádzať do vnútra záhona. Voziť seno, hľadať v kope hliny drny, nakopať a navoziť hnoj a na záver všetko zahádzať lopatou hlinou je celkom výživná lopota. Nehrozí, že by som to vydržal robiť celý deň ani že by som to dokázal na jeden raz. Takže som si robotu rozdelil na menšie bloky. Pracoval som postupne po asi polovici sekcií. Po zakrytí sena drnmi som navozil trochu hnoja, potom som hádzal hlinu a súčasne som odkrýval drny, aby som ich mohol použiť na ďalšiu vrstvu. Postupne som vrstvil hlinu, na spodok veľké hrudy, na vrch jemnejšiu hlinu a trochu som ju nahádzal do kopca. Práve pre očakávané klesanie úrovne zeminy v záhone. Najskôr som bol hotový so severnou sekciou záhona pri sude s vodou, aby si trochu „ľahla“, kým do nej pôjdu prvé sadenice. A hoci som onedlho bol hotový aj so strednou časťou záhona, stále som mal pocit, že hliny vedľa vyvýšeného záhona neubúda 😀 Našťastie čas zeminy budem potrebovať aj na vonkajšiu stranu ohradenia. Jednak na zasypanie dier po bokoch, vykopaná jama nie vždy bola presne na vyznačených hraniciach, jednak na výškové vyrovnania okolo záhonov.
Takýto postup je dôležitý najmä pre plodovú zeminu ako uhorky, paradajky, tekvice, cukety atď. Založenie záhonu takouto formou zabezpečí, že sa oň najbližší rok nemusíte príliš starať. Jedinou potrebnou úlohou bude dosypávať zeminu.
Pestovanie hokaido tekvice
Vyvýšený záhon je prakticky hotový, po uľahnutí zeme môže Olinka sadiť priesady.
Výsev a výsadba
Hokaido tekvicu môžete pestovať zo semien alebo z priesad. Semená sa vysievajú priamo do záhona v máji, keď už nehrozia mrazy. Priesady si môžete predpestovať v interiéri 4-6 týždňov pred výsadbou.
- Príprava pôdy: Pred výsevom alebo výsadbou pôdu dobre prekyprite a zapracujte do nej kompost alebo hnoj.
- Výsev: Semená vysievajte do hĺbky 2-3 cm, s rozostupom 60-90 cm.
- Výsadba priesad: Priesady vysádzajte s rozostupom 60-90 cm.
- Zálievka: Po výseve alebo výsadbe rastliny dôkladne zalejte.
Starostlivosť o rastliny
- Zálievka: Vyvýšené záhony majú jednu nevýhodu - treba ich polievať omnoho častejšie ako bežne zasadené rastliny. Vyššia spotreba vody si vyžaduje včasnú a vyššiu závlahu, najlepšie odstátou vodou. Voda sa v každom prípade vždy dostane až ku koreňom ovocia, zeleniny a byliniek a to z dôvodu že bočné vyvýšené steny zabránia vyliatu vody mimo záhon. Veľmi podstatným krokom je aj kvalitné prezvdušnenie. Počas sucha zalievajte rastliny pravidelne, ideálne ráno alebo večer.
- Hnojenie: Pôda v záhone je najbohatšia na živiny a dusík v prvom roku od jeho založenia. Je preto dôležité pestovať v takejto pôde približne dva roky rastliny, ktoré sú na tieto živiny náročné (paradajky, cukety, tekvice, uhorky). Hokaido tekvica potrebuje pre svoj rast dostatok živín. Počas vegetácie ju môžete prihnojovať kompostovým výluhom alebo organickým hnojivom.
- Mulčovanie: Okolo rastlín rozložte vrstvu mulču (slama, seno, kôra), ktorá pomôže udržať vlhkosť v pôde a zabráni rastu buriny.
- Odstraňovanie buriny: Pravidelne odstraňujte burinu, ktorá konkuruje tekvici o živiny a vodu.
- Ochrana pred škodcami a chorobami: Hokaido tekvicu môžu napádať rôzni škodcovia a choroby. Preventívne používajte biologické prípravky na ochranu rastlín.
Zber
Hokaido tekvica je zrelá, keď má pevnú šupku a dutý zvuk pri poklepaní. Zberajte ju na jeseň, pred prvými mrazmi.
Prečítajte si tiež: Hokkaido polievka pre začiatočníkov
Striedanie plodín
Rastliny saďte v záhone hlavne podľa slnka. Pre úspešné sadenie je vhodné, aby všetky rastliny mali rovnakú citlivosť na svetlo, živiny, pôdu ako aj rovnaké nároky na vodu. Takýmto druhom sa darí lepšie spolunažívať, ako tým ktoré majú odlišné nároky. Bylinky sú medzi zeleninou veľmi vítané, a to najmä z dôvodu odpudzovania škodcov, ktoré ich napádajú. Pre úspešné pestovanie je dôležité striedať plodiny v záhone. Na rovnakom mieste by ste nemali pestovať hokaido tekvicu častejšie ako raz za 3-4 roky.
- 2. rok - Červená repa, uhorka, kaleráb / biela reďkovka.
- 3. 5. Približne po 6-tich rokoch však záhon začne strácať svoju životnosť. Za tú dobu zvykne vyčerpať dostupné živiny z pôdy a preto je potrebné ho vytvoriť nanovo. Každý rok alebo dva dosypávajte kompost a substrát podľa potreby.
Kombinovanie zeleniny a byliniek
Vyvýšená záhon je ako stvorený na kombinovanie zeleniny a byliniek.
Prečítajte si tiež: Zdravé varenie hokaido polievky