Poprad, mesto, ktoré je vstupnou bránou do Vysokých Tatier, ukrýva v sebe mnoho zaujímavostí a príbehov. Jedným z nich je aj história hodinárstva Gula, ktoré zanechalo v meste svoju stopu.
Zlaté časy remesiel pod Tatrami
Hoci priame informácie o hodinárstve Gula sú obmedzené, môžeme si predstaviť jeho fungovanie v kontexte doby a regiónu. V minulosti boli remeslá, vrátane hodinárstva, dôležitou súčasťou života v podtatranských mestách a dedinách. Remeselníci boli často váženými členmi komunity a ich zručnosti sa odovzdávali z generácie na generáciu.
Život v podtatranských dedinách
Život v podtatranských dedinách bol úzko spätý s prírodou a roľníctvom. Ľudia žili v malebných údoliach, kde sa venovali pestovaniu plodín a chovu dobytka. Oblasť severne od Starej Ľubovne, smerom ku Kremnému a za ním, sa rozprestiera malebné údolie, ktoré prechádza chotármi Hraničného, Piľhova až k Mníšku. Je to tiché a pokojné miesto, kde sa zdá, akoby sa život v jeho obrovskom prepadlisku stratil.
Dedinky v tejto oblasti spája so svetom autobus, ktorý ich spája s niekdajším okresným mestečkom Stará Ľubovňa. Tunajšie samoty nie sú lazy ani kopanice, ale dve - tri chyže hlboko skryté v horách. Zväčša v nich prebývajú len ženy a deti, chlapi a mládenci iba niekoľko mesiacov - do zemiakov. Po poslednom zemiaku nasadnú na autobus, v Podolinci prestúpia na vlak a cestujú deň a noc, každý na svoje staré a isté miesto do práce. Potom je v Mníšku pustá a mŕtva aj krčma, živá iba škola. I tá niekedy stíchne pre nečas alebo pre cesty.
Vzdelávanie a budúcnosť mladých
Vzdelávanie bolo pre budúcnosť mladých ľudí kľúčové, no nie vždy dostupné. Odkedy na hraničných samotách zaškolili všetky deti, jednako škola nestačí. Poldruha miliónu na školu sprvu neverili ani Sulínčania. S materiálom neprešli ťažké tatrovky, ani kone. Potom kohosi napadlo požiadať poľské úrady o povolenie voziť materiál ich územím. Už druhého dňa Mníšek závistlivo hľadel na autá s doskami, tehlami, cementom, ako prechodili hranicou hneď za dedinou, na druhej strane za riekou Poprad sa otočili k Zubrzyku a za Zegiestowom oproti Malému Sulínu prerážali brodom späť na slovenskú stranu. Kto mal kone, napísal: Zaväzujem sa dva dni povozom. Po štyroch rokoch, v januári 1959, dokončili výstavbu školy, ktorá má štyri triedy, dva kabinety, elektrifikovanú kuchyňu a v jedálni najmodernejší bruselský príbor. Aj do Sulína možno stadeto prejsť iba pešo. Po okrúhlych zvariakoch preskackať potôčikom na druhý breh, kde sa odvíja vychodený chodník. Beží popri hraničnej rieke, popod lesom, čo sa strmo dvíha dohora.
Prečítajte si tiež: Vzťahy medzi valcom a guľou
Školník v Sulíne sa staral o školu, o čistotu a parkety. Parkety a človek. Otravná, nezáživná práca. A radosť z nej. V tej chvíli sa mi zazdalo, že každý z nás - dokonca aj tu, v tomto kúte - môže si nájsť, pravdaže ak len trochu chce, ak ho práca trošilinku baví, štipku každodenného šťastia a radosti. Malé šťastie? Malá radosť? Prízemný zmysel života?
Životné príbehy a odchody za prácou
Príbehy ľudí z podtatranských dedín boli často spojené s odchodom za prácou do vzdialených miest. Jeden z takýchto príbehov je aj príbeh Štefana, syna školníka Krendžeľaka.
Štefanovi sa posledné roky vodilo ako nikdy predtým. Staral sa o najkrajšiu školu v širokom okolí. Mal istú korunu. Istá koruna pri neistých úrodách vždy pomôže človeku vytiahnuť nohy z biedy. Deti povylietali, udržal len Štefana. Helenka môže popásť kravy len cez prázdniny. Nemôže neprísť do školy ako poniektoré deti. Riaditeľ by mu vyčítal nedbajstvo. Musí držať Štefana. Aké role?!, hovorieva Štefan. Na desiatich sulínskych hektárikoch sa neurodí toľko ako na jednom v Kamenci, Raškovciach, bárskde na Zemplíne. Päť-šesť metrákov z hektára, smiešne. A len jariny, len grule, jačmeň, ovos, grule. Ak si chceš doma napiecť chleba, bež do obchodu. Človek sa tu nadrie za desiatich.
Jedného dňa Štefan zmizol. Voľakto mu nalial falošný rozum. Najskôr ten niktoš z Matysovej. Ani lístok nenechal. Týždeň pred Iliášom priviezli do sulínskej školy uhlie. Školník Krendžeľak sa mu potešil. Nebude musieť rozoberať staré, ale mocno zrubené chalupy. Nahádžeme ho ráno do pivnice, povedal večer Štefanovi.
Štefan odišiel robiť do Ostravy pri električkách. Lístky štiká. Taká robota. Hanbil sa o nej aj napísať. Babská, podceňujúca. Keby drevo alebo uhlie sekal. Ale lístky. S klieštikmi. Ruky bozkávam, milosťpanička, môžem vám štiknúť? Na hanbu! Krendžeľakov syn s klieštikmi! Stretnú ho naši, vysmejú aj mňa.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca zápisom ťažného zariadenia
Nádej na lepšiu budúcnosť
Napriek ťažkostiam a odchodom za prácou, ľudia v podtatranských dedinách verili v lepšiu budúcnosť. Počul som, Krendžeľak, že zo Sulínskeho údolia spravíme rekreačnú oblasť. Ako Poliaci naproti. Počul som aj ja. Riaditeľ spomínal. Je nový, povedal Krendžeľak. Skúšajú ho … Včera som bol za tajomníkom: Keď ste pustili Štefana, ja púšťam role.
O pár mesiacov neskôr prišiel list, v ktorom stálo: Dovoľujem si Vám oznámiť, že môj syn Štefan Krendžeľak vystúpil zo služby od električiek. Našiel si súcejšiu prácu niekde v bani.
Krása prírody a aktivity v okolí Popradu
Okolie Popradu ponúka mnoho možností na trávenie voľného času v prírode. Medzi obľúbené miesta patrí Štrbské pleso, Popradské pleso a Aqua Spa Gánovce.
Štrbské pleso
Štrbské pleso je jedným z najmalebnejších kútov Vysokých Tatier. Situované je približne 30 km severne od okresného mesta Poprad. Jeho výborná dostupnosť a očarujúce prostredie sem láka turistov v každom ročnom období. V zimnej sezóne si môžete čas strávený v tejto lákavej lokalite spríjemniť návštevou Fun Parku Štrbské pleso. Sídlo zábavných atrakcií sa nachádza len pár metrov od samotného jazera, priamo pod skokanským mostíkom.
Popradské pleso
V Mengusovskej doline sa nachádza štvrté najväčšie jazero na Slovensku - Popradské pleso. Popradské pleso sa rozprestiera na ploche skoro 7 hektárov, je vo výške 1494 m n. m. a je hlboké 17 metrov. Vyhľadávané je rovnako ako aj ostatné plesá vo Vysokých Tatrách.
Prečítajte si tiež: Budúcnosť slovenského futbalu
Aqua Spa Gánovce
Kúpele a kúpaliská sú bezpochyby tým pravým miestom pre relax a odpočinok. Takýmto prívlastkom sa môžu pochváliť aj obľúbené termálne kúpele Aqua Spa Gánovce. Pôvodne jedny z najstarších slovenských kúpeľov sa nachádzajú pod Vysokými Tatrami, v obci Gánovce ležiacej približne 3 km od okresného mesta Poprad.