Úvod
Slovenská kuchyňa je bohatá na rôzne recepty, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Jedným z tradičných spôsobov prípravy cesta je použitie valka, ktorý umožňuje rovnomerné rozvaľkanie a dosiahnutie požadovanej hrúbky. V tomto článku sa pozrieme na rôzne recepty, kde sa valok na cesto používa, a zároveň preskúmame aspekty tradičnej slovenskej gastronómie.
Sladké Recepty s Valkom na Cesto
Pirohy
Pirohy sú obľúbeným jedlom, ktoré sa pripravuje z cesta rozvaľkaného valkom. Cesto sa zvyčajne pripravuje z múky, vajec, vody a soli. Po rozvaľkaní sa cesto nakrája na štvorce, naplní sa rôznymi plnkami (napríklad zemiaková, tvarohová, kapustová) a preloží sa do tvaru trojuholníka alebo polkruhu. Pirohy sa potom varia vo vriacej vode, kým nevyplávajú na povrch. Môžu sa podávať s opraženou cibuľkou, kyslou smotanou alebo slaninou.
Rejtéše
Rejtéše sú tradičné slovenské koláče, ktoré sa pripravujú z kysnutého alebo ťahaného cesta. Kysnuté cesto sa pripravuje z múky, mlieka, kvásku, soli a cukru. Po vykysnutí sa cesto rozvaľká a rozdelí na tri časti. Každá časť sa posype inou plnkou, napríklad jablkami s cukrom, višňami s makom, orechmi alebo tvarohom. Ťahané cesto sa pripravuje iba z múky, vody, trochu soli a octu. Z cesta sa pripravia veľmi tenké pláty, posypú sa rôznymi plnkami, zakrútia a dajú piecť.
Buchty s Makom
Buchty s makom sú ďalším obľúbeným sladkým jedlom, kde sa používa valok na cesto. Cesto sa zamiesi a rozvaľká na stole, potom sa vyrežú okrúhle kúsky. Cesto sa parí na šerpeni na sporáku, spodok je pripečený a posýpa sa makom a cukrom.
Vojlovické Lopty
Špecifickým miestnym receptom sú vojlovické lopty. Dobre vymiesené cesto zo žĺtkov, kyslej smotany, múky a rumu sa rozvaľká na tenko a nechá oddýchnuť. Pokrája sa na obdĺžniky, pričom sa ich vnútro pozdĺžne nakrojí. Následne sa vymodeluje z cesta tvar „lopty“, praží sa v horúcej masti a vyberá sa pomocou špeciálnej uzatvárateľnej dierkovanej naberačky.
Prečítajte si tiež: Osviežujúci koláč na leto
Slané Recepty s Valkom na Cesto
Syrové Slimáky
Syrové slimáky sú obľúbené slané pečivo, ktoré sa hodí na oslavy, posedenia s priateľmi alebo len tak, keď máte chuť na niečo dobré. Existuje mnoho variácií tohto receptu, od jednoduchých až po zložitejšie, s použitím rôznych druhov cesta a plniek.
Slimáky z kysnutého cesta: Kysnuté cesto je základom mnohých slaných i sladkých pečených dobrôt. Vďaka nemu sú slimáky nadýchané a chutné, a navyše aj zdravšie ako z lístkového cesta.
Cesnakovo-syrové slimáky: Táto variácia syrových slimákov je obohatená o výraznú chuť cesnaku, ktorá sa skvele dopĺňa so syrom.
Syrové slimáky s Cheddarom a Gruyérom: Pre milovníkov výrazných syrových chutí je tento recept ideálnou voľbou. Kombinácia vyzretého Cheddaru a Gruyéru dodáva slimákom nezameniteľnú arómu a chuť.
Mini Pizza Slimáky
Cesto na mini pizza slimáky sa rozvaľká na veľkosť malého dezertného tanierika. Každý kus dvojplacky sa ešte trošku zväčší valkom. Potom sa rozdelí kolieskom na pizzu na 16 častí, poukladá na plech, potrie vajíčkom, posype syrom a pečie sa do zlata.
Prečítajte si tiež: Rýchla pizza bez droždia
Tradičná Slovenská Gastronómia
Vplyv Geografickej Polohy a Historických Faktorov
Tradičná vojlovická gastronómia má viacero spoločných čŕt s dolnozemskými kulinárskymi tradíciami. Geografická poloha a intenzívny kontakt s mestským prostredím (Pančevo, Belehrad) podmienili vznik charakteristických prvkov, vďaka ktorým je dnes jedinečná. Okrem týchto aspektov tradičnú stravu ovplyvnili aj ďalšie faktory - prírodné prostredie, konfesionálna štruktúra, pracovné príležitosti, výrazná industrializácia rurálneho prostredia aj bezprostredný kontakt so srbským, maďarským a v minulosti s nemeckým obyvateľstvom.
Vývoj Stravy v Čase
Z časového hľadiska je možné sledovať vývoj stravy v dvoch nadväzujúcich líniách. Do 50. - 60. rokov 20. storočia bol charakter stravy a stravovania prispôsobený dopestovaným plodinám a živočíšnej produkcii. V rámci tradícií pretrvávalo spoločné stravovanie a zaužívaná etika stolovania. Druhou líniou je obdobie po založení priemyselných podnikov (Azotara, Rafinéria a Petrochémia), kedy došlo k pomerne výraznému narušeniu zaužívaného systému. V súvislosti s viaczmennou prevádzkou fabrík sa začal pretvárať charakter stravy aj režim stravovania. Domáce produkty boli čoraz častejšie nahrádzané kupovanými. Menilo sa aj pokrmové zloženie, vytrácali sa tradičné jedlá náročné na prípravu. Postupne zanikali spoločné rodinné raňajky a obedy.
Základné Potraviny a Jedlá
Zásadnú časť jedálneho lístka poľnohospodárskej rodiny tvorili jedlá z múky, ktorá sa používala pri príprave veľkého množstva rôznych pokrmov. Miestna gastronómia bola charakteristická pomerne veľkou druhovou pestrosťou. Obľubu si získali najmä rôzne kaše (krupicová, kukuričná), omáčky (zmáčanky - cibuľová, kôprová, zemiaková, paradajková, cesnaková, sladká višňová), cestovinové jedlá, jedlá z cesta, husté i redšie polievky, ale aj ryby, šaláty, slané a sladké koláče (rejtéše, karťáše, kapustníky). Mäsové jedlá sa varili zriedkavejšie, najmä v nedeľu alebo vo sviatočný deň. Dopyt po mäsových výrobkoch však čiastočne vyvažovali mnohé zabíjačkové špeciality, ktoré mali pomerne dlhú dobu trvácnosti.
Polievky
Dôležitú pozíciu vo vojlovickej kuchyni majú polievky. Najčastejšie sa pripravuje cesnaková, zeleninová, hrachová, paradajková, zemiaková, mliečna a obarová. Jednou z klasických polievok je tzv. supa, teda vývar z kohúta, sliepky, hovädzieho mäsa, kačacích drobov, škrečkov - perličiek alebo holúbät. Do vývaru sa pridá koreňová zelenina (mrkva, petržlen, paštrnák, zeler), zemiaky a pre vôňu cibuľa a celá zelená paprika. Dochucuje sa iba korením, soľou a nasekanými lístkami petržlenovej vňate. Podáva sa s tenkými rezancami, ktoré sa zavárali v precedenom vývare.
Ovocie a Zelenina
Jedálny lístok spestrujú jedlá z ovocia a zeleniny. Ovocie sa jedlo surové alebo sa varilo, sušilo, zaváralo alebo pálilo. Pripravovali sa z neho rôzne pokrmy skôr doplnkového charakteru. Zavárali sa broskyne, marhule, višne, čerešne, hrušky, duly a hrozno. Typickým ovocím pre Vojlovicu sú dodnes marhule, hrušky, slivky, jablká, broskyne, duly, višne, čerešne, vlašské orechy, hrozno, moruše, jahody, maliny, neskôr figy a kiwi. O niečo častejšie ako ovocie sa v každodennom stravovaní objavovala zelenina, ktorú si Vojlovičania dopestovali pre svoju spotrebu. Pestovala sa predovšetkým koreňová zelenina (chren, mrkva, petržlen, paštrnák, zeler), ako základ polievok. Z listovej zeleniny bola najrozšírenejšia kapusta, zelený šalát a špenát.
Prečítajte si tiež: Dokonalé dezerty z odpaľovaného cesta
Rezance a Rezančiarky
Najrozsiahlejší fond vojlovickej gastronómie tvoria rôzne druhy cestovín. Vojlovické ženy tzv. rezančiarky vyrábajú rezance, rezančeky, zamrvenku/tarhoňu, trhance, šúľance, buchty, buchtičky, knedle, fliačky, guľky, geledine, šiflíky/kocičke, štvorčeky, pirohe, opekance či šufnúdle (šúľance). Od miestnych názvov možno odvodiť rôzne druhy technologickej prípravy - trhanie, rezanie, mrvenie, guľkanie či šúľanie. Obľubu si získali najmä vďaka svojej variabilite, keďže sa dajú pripravovať v slanej verzii (so syrom, zemiakmi, kapustou, vajcom alebo so šunkou) i na sladko (s makom, orechmi, lekvárom, grízom). Rezančiarky vyrábajú cestoviny pre vlastnú potrebu aj na predaj.