Hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata) je obľúbená zelenina, ktorá sa v našich podmienkach pestuje už oddávna. Vďaka rôznym odrodám a možnostiam pestovania si ju môžeme dopriať takmer počas celého roka. Tento článok sa zameriava na pestovanie skorej hlávkovej kapusty, od výberu odrody až po zber úrody.
Výber odrody a jej charakteristika
Pre najskoršie poľné pestovanie je ideálna skorá odroda KAPUSTA HLÁVKOVÁ Zora, ktorá je vhodná na priamy konzum. Táto odroda sa vyznačuje dobre uzatvorenou hlávkou a odolnosťou voči vybiehaniu do kvetu.
Existujú aj veľmi skoré hybridné kapusty, ktoré sú odolné voči praskaniu. Pre skorý zber začiatkom leta je vhodná skorá hybridná odroda jemnej letnej špicatej kapusty s vegetačnou dobou od výsadby 51 až 57 dní.
Stanovisko a pôda
Kapusta hlávková vyžaduje slnečné a teplé miesto. Pre skoré odrody sú najvhodnejšie záhrevnejšie a ľahšie pôdy, zatiaľ čo pre neskoré odrody sa uprednostňujú ťažšie pôdy s dobrou vododržnosťou. Ideálne pH pôdy by sa malo pohybovať v rozmedzí 6 až 7.
Kapusta vyžaduje úrodné pôdy s dobrou zásobou živín a vysokou vododržnosťou. Pôdu je vhodné pripraviť už na jeseň zrýľovaním a hnojením maštaľným hnojom alebo kompostom. Kapusta sa odporúča pestovať v I. trati po strukovinách, koreňovej zelenine alebo šaláte.
Prečítajte si tiež: Význam bielej hlúbovej zeleniny
Výsev a predpestovanie sadby
Skoré odrody kapusty sa pestujú z predpestovanej sadby. Výsev semien sa vykonáva do pareniska alebo skleníka od polovice februára. Na klíčenie kapusta nepotrebuje vysoké teploty, optimálna teplota na predpestovanie sadeníc je okolo 18 °C cez deň a 15 °C v noci. Predpestovanie sadeníc trvá približne 30 dní, pri skorých výsevoch aj dlhšie.
Dôležité je zabezpečiť dostatok priestoru pre priesady kapusty už v tejto fáze. Hriadky pre priesady je potrebné skypritiť a vytvoriť na nich malé jamky.
Výsadba
Sadenice sa presádzajú, keď majú 4 - 5 pravých lístkov, a vkladajú sa do pôdy až po srdiečko. Pre skoré odrody to býva koncom marca, pre poloskoré koncom apríla a pre neskoré až v máji a začiatkom júna. Odporúčaná vzdialenosť medzi rastlinami je 0,5 m pre skoršie odrody a 0,6 m pre neskoré.
Poloskoré a poloneskoré odrody kapusty je možné vysievať aj priamo na stanovisko koncom apríla a začiatkom mája.
Starostlivosť počas vegetácie
Kapusta spotrebuje pomerne dosť vody, preto je potrebné záhon pravidelne a výdatne zalievať počas celého vegetačného obdobia. S obmedzovaním zálievky sa začína približne 3 týždne pred zberom, aby hlávky nepraskali alebo nezačali hniť.
Prečítajte si tiež: Recept na pečený bravčový bôčik
Kapusta je nitrofilná plodina, ktorá vyžaduje výdatné zásobenie dusíkom, fosforom a draslíkom. Odporúča sa hnojenie maštaľným hnojom pred výsevom alebo liadkovými hnojivami v dvoch dávkach - 14 dní po výsadbe a pred tvorbou hlávok.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Medzi najčastejších škodcov kapusty patria mlynárik kapustový, skočky a molice. Proti nim je možné použiť zakrývacie netkané textílie ako mechanickú zábranu alebo žlté a modré lepové doštičky na zachytenie škodcov. V prípade silného napadnutia je možné použiť aj insekticídne prípravky.
Z chorôb sa najčastejšie vyskytuje alternáriová škvrnitosť, fómová hniloba a bakteriálne hniloby. Dôležitá je prevencia, ako je striedanie plodín a zabezpečenie dostatočného prúdenia vzduchu.
Zber a skladovanie
Doba zberu závisí od zvolenej odrody. Skoré odrody sa môžu zbierať už koncom apríla, väčšinou však v priebehu mája. Poloneskoré odrody zostávajú v záhonoch o niečo dlhšie.
Zber prebieha odrezaním hlávky na poli, ale je možné aj vytiahnutie s koreňovým balom na uskladnenie v debničkách v pivnici. Hlávky je vhodné nechať pár dní na vzdušnom mieste a pod strechou, odstrániť rozložené spodné listy a opatrne ich uložiť do debničiek.
Prečítajte si tiež: Tradičná slovenská kuchyňa
Skorá a letná kapusta majú vysoký podiel vody a málo sušiny, preto sa hodia na priamy konzum a len na krátkodobé uskladnenie.
Využitie v kuchyni
Kapusta je všestranná zelenina, ktorá sa dá využiť v mnohých receptoch. Skoré odrody sú ideálne do čerstvých šalátov. Poloneskoré odrody sú vhodné na strúhanie, nakladanie a zaváranie. Neskoré odrody sa okrem iného hodia aj na uskladnenie a kvasenie.
Šťava zo surovej a kvasenej kapusty má priaznivé účinky na črevnú mikroflóru.
Hlávková kapusta a jej miesto v slovenskej kuchyni
V slovenských domácnostiach má kapusta svoje pevné miesto. Najčastejšie sa konzumuje vo forme čerstvých letných šalátov alebo ako "pickles" s mrkvou a cibuľou. Kyslá kapusta je neodmysliteľnou súčasťou tradičných receptov, ako je kapustnica alebo strapačky.
Pestovanie kapusty v nádobách
Kapustu je možné pestovať aj v rôznych typoch nádob, ako sú kvetináče alebo prepravky. Nádoby sa naplnia kvalitným záhradným substrátom zmiešaným s hnojom alebo kompostom, doprostred sa umiestni sadenica a na plnom slnku sa nechá hlávka dozrieť.
Zmiešané záhony s kapustou
Kapustu je možné pestovať aj v zmiešaných záhonoch s inou zeleninou. Dobré spoločenstvo pre kapustu sú zeler, kôpor, rumanček, repa či cibuľa. Naopak, nesaďte kapustu k rajčinám, jahodám a fazuli.