Máte pocit hladu aj krátko po jedle? Túžba po jedle je prirodzeným signálom nášho tela, že potrebuje prísun živín. Väčšina ľudí vydrží medzi jednotlivými jedlami niekoľko hodín, kým opäť pocíti hlad. Môže sa však stať, že máte pretrvávajúci pocit hladu, a to aj bezprostredne po jedle. Neustály pocit nenasýtenia môže viesť k podráždenosti, bolestiam hlavy a zvýšenej chuti do jedla. To môže spôsobiť prejedanie, kolísanie hladiny cukru v krvi a narušenie hormonálnej rovnováhy. Tieto faktory môžu negatívne ovplyvniť ďalšie aspekty zdravia. Pochopenie príčin a zavedenie správnych návykov vám môže pomôcť získať kontrolu nad hladom a podporiť celkové zdravie.
Hlad je fyziologická potreba kalórií, vody a soli, je poháňaný zmesou faktorov vrátane jedálnička, hormonálnou chuťou k jedlu a emocionálnymi faktormi, ako je stres. Zistiť dôvody nadmernej, zjavne bezdôvodnej príčiny hladu, je dôležité, pretože nadmerný hlad vedie k nadmernému príjmu jedla a to zase vedie k rôznym fyzickým a duševným problémom.
1. Nedostatočný príjem bielkovín
Ak vaše jedlo obsahuje málo bielkovín, pravdepodobne vás nezasýti na dostatočne dlhú dobu. Bielkoviny sú kľúčové pre reguláciu hormónov hladu, ako sú leptín a grelín, ktoré ovplyvňujú pocit sýtosti. Bielkoviny spomaľujú trávenie a zabezpečujú, že jedlo zostane v žalúdku dlhšie. Ak jete stravu s nedostatkom bielkovín, chuť na jedlo prichádza rýchlejšie. Z vlastnej skúsenosti z poradne je toto bezkonkurenčne dôvod číslo jedna. Novo prichádzajúci klienti jedia tragicky málo bielkovín. Konzumácia dostatočného množstva bielkovín je pritom kľúčová pre kontrolu vášho apetítu.
Prečo je dostatočné množstvo bielkovín v strave dôležité? Bielkoviny zo všetkých makroživín zasýtia najviac. Pomáhajú zvyšovať hladinu hormónu, ktorý má na svedomí pocit sýtosti (leptín), a naopak redukujú produkciu hormónu, ktorý môže za váš neutíchajúci hlad (ghrelin). Okrem vyššie spomínaného sa podieľajú aj na optimálnej hladine ďalších gastrointestinálnych hormónov, ako je cholecystokinín (CCK), gastrický inhibičný polypeptid (GIP) alebo glukagón‑like polypeptid (GLP‑1). Ak sa budete cítiť spokojní a sýti, určite počas dňa zjete menej kalórií a nebudete stále myslieť na tú bonboniéru, ktorú má kolegyňa Majka v treťom šuplíku.
Ako si s tým poradiť: Do svojho jedálnička zaraďte potraviny bohaté na bielkoviny, ako sú strukoviny, tofu, slnečnicové a tekvicové semienka, quinoa, ovsené vločky. Bielkoviny vám pomôžu udržať stabilnú hladinu cukru v krvi a podporia dlhodobé zasýtenie. Rastlinné bielkoviny sú skvelou alternatívou živočíšnych zdrojov a majú mnoho zdravotných výhod. Vo všeobecnosti sa odporúča príjem 0,8 g bielkovín na kg telesnej hmotnosti. Vyšší príjem je vhodný pre športovcov (1,2-1,4 g/kg), tehotné a dojčiace ženy (0,9-1,2 g/kg) a starších ľudí (1 g/kg).
Prečítajte si tiež: Sprievodca pestovaním tekvice
Keď nie ste schopní pokryť svoju dennú potrebu bielkovín zo stravy, proteínový prášok je skvelým pomocníkom. Sú skvelou a chutnou alternatívou k tradičným srvátkovým alebo kazeínovým proteínom. Bielkoviny totiž vďaka svojim vlastnostiam potláčajú hlad, a tým pádom nám aj môžu pomôcť prijímať menej kalórií. Po konzumácii bielkovín sa v ľudskom tele zvyšuje produkcia hormónov signalizujúcich pocit plnosti. Svedčia o tom napríklad výsledky jednej dvanásťtýždňovej štúdie, ktorej sa zúčastnilo 14 mužov s nadváhou. Vedci ich rozdelili do dvoch skupín. Prvá mala konzumovať bežnú stravu a druhá - stravu, ktorá obsahovala 25 % bielkovín z celkového prijímu.
Na bielkoviny sú bohaté mnohé potraviny, ktoré veľmi ľahko zaradíte do svojho jedálnička. Spoznajte nové zdroje bielkovín, skúsiť môžete aj tie rastlinné. O problematike príjmu bielkovín sa dočítate v článku s názvom Fakty namiesto dohadov! Koľko bielkovín máme jesť a koľko ich skutočne využijeme?
2. Spracované sacharidy
Potraviny s vysokým glykemickým indexom, ako sú sladkosti, biele pečivo, sladené nápoje a spracované potraviny, spôsobujú rýchly nárast hladiny cukru v krvi, po ktorom nasleduje prudký pokles. Tento proces vedie k pocitu hladu a únavy, aj keď ste práve jedli. Kolísanie hladiny cukru v krvi môže tiež spôsobiť chuť na sladké a nezdravé potraviny. Medzi spracované sacharidy patria potraviny z „bielej“ múky, ako je pečivo, cestoviny, sladké šišky či croissanty, ďalej sladké limonády a sladkosti. Chýba tu tak veľmi prospešná vláknina, preto ich telo spracuje veľmi rýchlo a nezasýtia. To je hlavný dôvod, prečo sa cítite často hladní, ak váš jedálniček obsahuje veľa takých potravín.
Jedným z najznámejších zdrojov týchto sacharidov je biela múka, ktorú nájdeme v mnohých potravinách vyrábaných z obilnín (napríklad v chlebe či v cestovinách). Vaše telo tieto sacharidy strávi veľmi rýchlo, pretože obsahujú len malé množstvo vlákniny. Ďalším nepríjemným faktom je, že sa nám po príjme rafinovaných sacharidov prudko zvyšuje hladina cukru v krvi. Organizmus vám v dôsledku nízkej hladiny cukru v krvi začne vydávať signál, že potrebuje viac jedla.
Ako si s tým poradiť: Vyhýbajte sa potravinám s vysokým glykemickým indexom a namiesto nich si vyberajte potraviny bohaté na komplexné sacharidy, ako je celozrnný chlieb, quinoa, ovsené vločky, sladké zemiaky alebo zelenina. Tieto potraviny sa trávia pomaly, čo pomáha udržiavať stabilnú hladinu cukru v krvi, a teda udržiavať pocit sýtosti. Nahraďte ich preto zdravšími celozrnnými variantmi, zaraďte dosť zeleniny a ovocia či strukovín. Sú to tiež zdroje sacharidov, ale navyše obsahujú aj vlákninu, preto vám pomôžu udržať hlad pod kontrolou. Ako vybrať tie správne sacharidy, sa dočítate v článku s názvom 10 komplexných zdrojov sacharidov v potravinách. Používaš ich všetky? Ak ste sa teda rozhodli rafinované sacharidy vynechať zo svojho jedálnička, odporúčame vám ich nahradiť zdravšími nespracovanými potravinami (napríklad zeleninou, ovocím, strukovinami alebo celozrnnými obilninami).
Prečítajte si tiež: Ako bojovať s nafukovaním a vlčím hladom
3. Nízky príjem tukov
Tuky sú kľúčovou súčasťou vyváženej stravy, pretože spomaľujú trávenie a pomáhajú nám cítiť sa dlhšie sýti. Ak sa vyhýbate tukom alebo konzumujete potraviny s nízkym obsahom zdravých tukov, môže to viesť k väčším chutiam a pocitom hladu. Aj tuk hrá dôležitú úlohu v pocite sýtosti. Tuk sa totiž dlho trávi a dlho zostáva v žalúdku. Tiež spomaľuje trávenie a vstrebávanie ďalších živín.
Tieto živiny totiž pomaly prechádzajú naším tráviacim traktom, a tým pádom sa aj dlhšiu dobu nachádzajú v žalúdku. Svedčí o tom napríklad jedna štúdia, ktorej sa zúčastnilo 270 obéznych ľudí. Vedci si ich rozdelili do dvoch skupín: prvej podávali stravu s nízkym obsahom tukov a tej druhej - s nízkym obsahom sacharidov.
Ako si s tým poradiť: Do svojho jedálnička zaraďte zdravé tuky, napríklad avokádo, orechy, semienka, olivový olej. Tieto tuky nielenže podporujú pocit sýtosti, ale majú aj pozitívny vplyv na zdravie srdca a ciev. Zabudnite ale na babičkinu kačicu s knedľou. Zaraďte kvalitné zdroje tuku, ako sú vajcia, tučné ryby (losos, makrela …), avokádo, semienka, oriešky a maslá z nich. Tuk by mal tvoriť 25 - 35 % denného príjmu energie. Viac sa o tukoch dočítate v článku s názvom Zdravé tuky, zlé tuky a ešte horšie tuky v strave? Ako sa v tom vyznať?
Odporúčaný denný príjem tukov závisí od veku, pohlavia, úrovne fyzickej aktivity a celkového energetického príjmu. U dospelých by tuky mali tvoriť 20 - 35 % denného energetického príjmu, čo pri 2 000 kcal/deň zodpovedá 44 - 78 g tuku. U detí a dospievajúcich, pre ktorých sú tuky kľúčové pre správny vývoj, sa odporúča vyšší podiel 30 - 35 % celkovej energie.
V súčasnosti sa na trhu nachádza množstvo zdravých potravín s vysokým obsahom tukov. Jedným z najlepších zdrojov zdravých tukov, konkrétne triglyceridov so stredne dlhým reťazcom, je kokosový olej. Na omega-3 mastné kyseliny sú zas bohaté mastné ryby, akými sú napríklad losos, tuniak a makrela.
Prečítajte si tiež: Spievankovo 3 pre deti
4. Deficit mikroživín
Nedostatok niektorých vitamínov a minerálov, ako sú horčík, zinok, vitamín D alebo železo, môže spôsobiť pocit hladu aj po jedle. Tieto mikroživiny zohrávajú dôležitú úlohu pri metabolizme, trávení a regulácii hladiny cukru v krvi. Pri ich nedostatku môže telo reagovať zvýšenou chuťou do jedla.
Ako si s tým poradiť: Uistite sa, že vaša strava obsahuje dostatok mikroživín.
4.1. Horčík
Horčík hrá kľúčovú úlohu v regulácii hladiny cukru v krvi, výrobe energie a kontrole chuti do jedla. Nedostatok horčíka môže viesť k zvýšenej chuti na potraviny bohaté na sacharidy, pretože sa telo snaží kompenzovať nedostatok energie.
Najlepšími rastlinnými zdrojmi horčíka sú orechy a semienka (mandle, kešu, slnečnicové a tekvicové semienka), listová zelenina (špenát, mangold, kel), strukoviny, celozrnné obilniny a horká čokoláda (s obsahom kakaa nad 70%).
4.2. Zinok
Nedostatok zinku môže viesť k nižšej produkcii leptínu, čo narúša reguláciu hladu a sýtosti. Leptín je hormón, ktorý signalizuje mozgu, že máme dostatok energie, a pomáha kontrolovať túžbu po jedle. Pri nízkych hladinách leptínu môže telo vysielať signály o hlade, aj keď sme práve jedli, čo môže viesť k pocitu neustej chuti do jedla.
Zinok nájdeme tiež v mnohých potravinách, napríklad v hrachu, tekvicových, sezamových a chia semienkach, strukovinách, celozrnných produktoch, špenáte a miso paste.
4.3. Vitamín D
Štúdia naznačuje, že dostatočná hladina vitamínu D pomáha udržať normálnu úroveň hormónu leptínu.
V zimných mesiacoch, keď je menej slnečného svetla a trávime viac času v uzavretých priestoroch, je pre telo ťažšie produkovať dostatok vitamínu D. Je teda vhodné ho dopĺňať, bez ohľadu na spôsob stravovania. Toto je obzvlášť dôležité pre starších ľudí, malé deti a tehotné a dojčiace ženy. Denná odporúčaná dávka vitamínu D pre dospelého človeka sa pohybuje od 600 IU (15 mcg) do 4000 IU (100 mcg) podľa referenčných hodnôt príjmu stanovených pre EÚ Európskym úradom pre bezpečnosť potravín.
4.4. Železo
Hoci neexistujú priame dôkazy, že nedostatok železa spôsobuje prejedanie, môže viesť k únave, výkyvom nálad a neobvyklým chutiam. Tieto príznaky môžu následne nepriamo ovplyvniť naše stravovacie návyky.
Dostatočný príjem železa je možné zaistiť pestrou a vyváženou stravou.
5. Nízky pitný režim
Niekedy si telo zamieňa smäd za hlad. Ak nepijete dostatok vody, váš mozog môže signál smädu interpretovať ako nesýtosť, čo vedie k falošnému pocitu chuti do jedla, aj keď telo v skutočnosti potrebuje iba hydratáciu. Pijete málo vody. Všetci poznáme príslovie, že hlad je prezlečený smäd. Preto sa uistite, že pijete dosť vody. To často dosť pokrivkáva.
Ak pijete dostatočné množstvo tekutín, zlepšuje sa vám zdravie srdca, mozgu a optimalizuje sa vám aj fyzický výkon. Svedčí o tom jedna štúdia, ktorej sa zúčastnilo 14 ľudí. Zúčastnení sa rozdelili do dvoch skupín: prvá skupina mala pred príjmom potravy piť dve šálky vody, zatiaľ čo tá druhá vodu nepila. Voda nám teda pomáha udržiavať si pocit sýtosti. Zaujímavosťou však je, že mnohí ľudia si hlad mýlia so smädom.
Ako si s tým poradiť: Pite dostatok vody počas dňa - odporúča sa 6 až 8 pohárov vody denne. V prípade, že pocítite hlad aj po najedení, skúste najskôr vypiť pohár vody a počkajte niekoľko minút, či pocit túžby po jedle nepominie. Voda pomáha aj pri trávení a podpore metabolizmu. Na každé kilo svojej hmotnosti si počítajte 30 - 40 ml. Vodu obsahujú aj potraviny, ako je napr. zelenina, vývarové polievky alebo mliečne výrobky. Ak teda jete veľa takých potravín, vypiť môžete menej. O pitnom režime sa dočítate v článku Koľko vody denne musíme vypiť a čo všetko sa počíta do pitného režimu? Ak teda chcete zistiť, či vás trápi hlad alebo len smäd, vypite pred konzumáciou jedla jeden alebo dva poháre vody (23). Pre správnu hydratáciu vám vodu odporúčame piť zakaždým, keď pocítite smäd.
6. Málo spánku
Keď spíte málo, vaše telo produkuje viac ghrelínu - hormónu, ktorý zvyšuje pocit nesýtosti, a súčasne sa znižuje hladina leptínu - hormónu, ktorý vás udržuje sýte. Nedostatok spánku tak môže spôsobiť zvýšený apetít a túžbu po nezdravých jedlách. Dostatočne dlhý a kvalitný spánok je kľúčovou záležitosťou pre vaše zdravie. Vrátime sa k hormónom sýtosti a hladu z predchádzajúceho odseku. Ak dosť spíte, pomáhate tým udržiavať primeranú hladinu ghrelinu. Ak spíte málo, vedie to k jeho vyššej hladine, a to sa prejaví väčším pocitom hladu. V prípade, že vás trápia také pocity hladu, že by ste najradšej zjedli Čiapočku aj s babičkou, zamerajte sa na kvalitný, ničím nerušený spánok v dĺžke trvania 7 - 8 hodín.
Spánok je potrebný pre správnu funkciu mozgu a imunitného systému. Spánok je tiež dôležitý pre kontrolu apetítu. Pomáha nám totiž regulovať hladinu ghrelínu, čo je hormón, ktorý zvyšuje chuť do jedla. Ukázalo sa to napríklad počas jednodňovej štúdie, ktorej sa zúčastnilo 15 ľudí. Vedci ich rozdelili do dvoch skupín: prvá skupina mala v noci dovolené spať len pár hodín, zatiaľ čo tá druhá si mohla dopriať osemhodinový spánok.
Ako si s tým poradiť: Dbajte na kvalitný spánok a snažte sa spať aspoň 7-9 hodín denne. Dobrý spánok podporí správnu hormonálnu rovnováhu a pomôže regulovať chuť do jedla. Čo všetko sa deje s vaším telom, keď málo spíte, zistíte v článku Nedostatok spánku: Aké sú prejavy, keď telu nedodávame odpočinok?
7. Nedostatok vlákniny
Vláknina je kľúčová pre správne trávenie a dlhotrvajúci pocit sýtosti. Jej nedostatok v strave môže viesť k rýchlejšiemu tráveniu potravy a kratšiemu trvaniu sýtosti. Vláknina totiž spomaľuje trávenie a pomáha stabilizovať hladinu cukru v krvi, čo znamená, že po jedle bohatom na vlákninu sa budete cítiť sýti dlhšiu dobu a hlad sa dostaví neskôr. Dostatok vlákniny v jedálničku je ďalšou vychytávkou, ktorá skrotí váš hlad. Vláknina predĺži dobu trávenia, spomalí vyprázdňovanie žalúdka a priaznivo pôsobí na hormóny regulujúce sýtosť/hlad.
Vo vašom jedálničku by sa teda malo nachádzať dostatočné množstvo potravín s vysokým obsahom tejto živiny. Po konzumácii potravín s vysokým obsahom vlákniny sa tiež v ľudskom tele uvoľňujú hormóny, ktoré nám znižujú chuť do jedla, a mastné kyseliny s krátkym reťazcom. Nezabúdajte však na to, že existujú viaceré druhy vláknin. Niektoré z nich vám pomôžu udržať si pocit plnosti, zatiaľ čo iné takýto účinok nemajú. Výsledky viacerých experimentov totiž svedčia o tom, že rozpustná vláknina (t. j.
Pri nedostatočnom príjme vlákniny môže dôjsť k rýchlemu poklesu hladiny cukru v krvi, čo spôsobí hlad už krátko po jedle. Dlhodobý nízky príjem vlákniny môže viesť k tráviacim problémom, zápche a dokonca aj k narušeniu hormonálnej rovnováhy, pretože vláknina ovplyvňuje hladiny niektorých hormónov súvisiacich s apetítom.
Ako si s tým poradiť: Zamerajte sa na potraviny bohaté na vlákninu. Medzi najlepšie zdroje vlákniny patria celozrnné produkty (ovsené vločky, quinoa, hnedá ryža), strukoviny (fazuľa, šošovica), ovocie (jablká, hrušky, bobuľoviny) a zelenina (brokolica, špenát, mrkva). Začlenenie týchto potravín do vašej každodennej stravy vám pomôže nielen udržať stabilnú úroveň cukru v krvi, ale aj zlepší vašu celkovú trávenie a pocit sýtosti po jedle. Siahnuť môžete aj po doplnkoch. Medzi najznámejšie patrí psyllium a jablčná vláknina (do kaše alebo jogurtu), ale aj beta glukány v ovsených vločkách alebo glukomanán v rôznych „bezkalorických“ variantoch cestovín alebo ryže. Prečo jesť viac vlákniny, a ako nám vlastne prospieva, sa dočítate v článku s názvom 10 jednoduchých tipov, ako jesť viac vlákniny, byť zdravší a ľahšie chudnúť Ako zistiť, že vlákniny nejete dostatok, si môžete prečítať v článku 5 znakov, že jete málo vlákniny, a ako ich riešiť
Odporúčaný denný príjem vlákniny závisí od veku, pohlavia a ďalších faktorov. Všeobecne sa odporúča, aby dospelí muži konzumovali 28 až 34 gramov vlákniny denne, zatiaľ čo dospelé ženy by mali prijímať 22 až 28 gramov.
Potraviny s vysokým obsahom vlákniny však nedokážu len potlačiť hlad. V priebehu ďalších experimentov sa navyše zistilo, že tieto potraviny majú aj pozitívne účinky na zdravie.
8. Stres a emočné prejedanie
Stres a úzkosť môžu viesť k vyplaveniu hormónu kortizol, ktorý zvyšuje chuť do jedla, najmä po nezdravých, vysoko kalorických potravinách, ako sú sladkosti alebo vyprážané jedlá. Emočné stravovanie je bežným problémom, keď ľudia siahajú po jedle, aby si uľavili od stresu alebo negatívnych emócií. Nadmerné množstvo stresu môže zvyšovať apetít, čo má za následok viac jedla. Stres totiž zvyšuje hladiny kortizolu, hormónu, ktorý má na svedomí väčší hlad a potrebu jedla. Inak ale stres sám o sebe žiadne kalórie nemá. Skúste ale sami odpozorovať, ako na vás stres pôsobí, možno to môže byť aj naopak. Je však nezmysel nechcieť mať vo svojom živote žiadny stres. Skôr by sme sa mali zamerať na to, ako ho lepšie zvládať. Jednou z možností môže byť viac pohybu, ktorý sa naopak postará o vyplavenie hormónu šťastia - endorfínu. A čo napríklad taká meditácia, skúsili ste?
Príčinou toho je, že nám zvyšuje hladinu kortizolu, čo je hormón, ktorý podporuje hlad a apetít. Dôkazom toho je jedna štúdia, ktorej sa zúčastnilo 59 žien. Vedci si ich rozdelili do dvoch skupín: prvá skupina mala byť vystavená stresu a tá druhá - nie. Podobnej štúdie sa zúčastnilo 350 mladých dievčat.
Ako si s tým poradiť: Vyskúšajte relaxačné techniky, ako je meditácia, jóga alebo pravidelný pohyb, ktorý pomáha znižovať hladinu kortizolu. Dôležité je tiež nájsť iné spôsoby, ako sa vysporiadať so stresom, než siahnuť po jedle. To môže zahŕňať napríklad kreatívne činnosti, čítanie, rozhovory s priateľmi alebo prechádzky v prírode. Tento prístup podporuje celkové zlepšenie duševnej pohody a zdravého vzťahu k jedlu. Viac v článku s názvom Buďte zdravší, sústredenejší a odolnejší voči stresu vďaka očisteniu mysle. Spoznajte mindfulness.
9. Rýchle a bezmyšlienkové jedenie
Ak jete príliš rýchlo, váš mozog nemá dosť času na zaregistrovanie signálov o sýtosti. V dôsledku toho môžete zjesť viac, než vaše telo skutočne potrebuje, a po jedle sa cítiť stále hladní. Rýchle jedenie môže viesť k prejedaniu a následnému pocitu nesýtosti. Ak jete príliš rýchlo a hltáte, nedávate svojmu telu dostatok priestoru na to, aby si vôbec uvedomilo sýtosť. Vo výsledku tak môžete zjesť viac, než by bolo treba.
Svedčia o tom výsledky niekoľkých štúdií, v priebehu ktorých sa zistilo, že „rýchli jedáci“ majú väčší apetít a veľmi často sa aj prejedajú. Ďalšej štúdie sa zúčastnilo tridsať žien, ktoré sa rozdelili do dvoch skupín: prvá skupina mala jesť rýchlo a tá druhá - pomaly. Pri pomalom jedení a žuvaní má tiež ľudské telo viac času na to aby, uvoľnilo hormóny sýtosti. Ak teda patríte medzi „rýchlych jedákov“, odporúčame vám začať jesť pomalšie.
Ako si s tým poradiť: Snažte sa jesť pomaly a vedome. Pri každom jedle sa sústreďte na to, čo jete, a vychutnávajte si každé sústo. Dôkladne žujte a vnímajte signály svojho tela, ktoré vám hovoria, kedy je čas prestať jesť. Nesledujte televíziu ani nepoužívajte telefón, pretože rozptýlenie vám bráni v sústredení na jedlo a môže viesť k tomu, že budete jesť automaticky bez toho, aby ste si uvedomovali, koľko ste zjedli. Uvedomenie si týchto signálov vám pomôže zistiť, kedy už ste naozaj sýti, a tým predídete prejedaniu. Jedzte pokiaľ možno v pokoji pri stole, ktorý slúži na jedenie. Ak vám to pomôže, pred jedlom sa párkrát zhlboka nadýchnite, medzi sústami odkladajte príbor a jedlo poriadne žujte. Zabudnite na chvíľu na telefón alebo televíziu a pri jedle nepracujte. Ako sa viac zamerať na plnohodnotné vnímanie jedla, poradí článok Mindful eating: 5 krokov, ako začať jesť vedome, ľahšie chudnúť a zbaviť sa emočného jedenia. Jesť by sme mali len vtedy, keď nás nič nevyrušuje. V opačnom prípade nám totiž hrozí, že budeme mať väčší apetít. Počas rozptýlenia si totiž neuvedomuje, koľko jedla skonzumujeme, pretože nevnímame signály sýtosti, ktoré nám vysiela naše telo. Ďalšej štúdie sa zúčastnilo 88 žien, ktorých si vedci rozdelili do dvoch skupín: prvá skupina mala jesť v pokoji, zatiaľ čo tú druhú počas konzumácie jedla niečo rozptyľovalo. V priebehu ďalšej podobnej štúdie mala jedna skupina ľudí jesť popri hraní počítačových hier. Výsledky tohto experimentu svedčia o tom, že títo ľudia boli menej sýti, ako tá skupina zúčastnených, ktorá počítačové hry nehrala. Ak teda chcete, aby vás počas jedenia nič nerozptyľovalo, odporúčame vám vyskúšať meditačnú techniku mindfulness, stlmiť mobilný telefón a obmedziť čas strávený pred obrazovkou.