Hlad nie je iba nepríjemný pocit, ktorý občas zažívame pred jedlom. Je to predovšetkým závažný globálny problém, ktorý si každoročne vyžiada obete, predovšetkým medzi deťmi. Hoci v 21. storočí, v dobe pokroku vedy a techniky, by sa mohlo zdať, že blahobyt je zabezpečený pre všetkých, realita je taká, že dosýta sa naje len približne dvaja z troch ľudí na svete.
Definície hladu
Hlad je možné definovať rôznymi spôsobmi. V politickom a humanitárnom kontexte sa často hovorí o chronickom hlade, teda o dlhodobom nedostatku uspokojivého množstva potravy. Tento typ hladu je zvyčajne spôsobený obmedzenou dostupnosťou jedla, nedostatkom potravín alebo chudobou a vyskytuje sa najmä v rozvojových oblastiach a vojnových zónach. V bohatších krajinách sa s ním môžeme stretnúť napríklad u ľudí bez domova.
Na druhej strane, existuje aj fyzický hlad, ktorý je dočasným nepohodlím spojeným s nutkaním dať si niečo na jedenie. Medzi jeho fyziologické príznaky patria škvŕkanie v žalúdku, malátnosť, únava, náladovosť, závraty a nevoľnosť, sprevádzané túžbou po jedle.
Fyziologické procesy pri hlade
Keď telo pociťuje hlad, dochádza k sérii fyziologických reakcií:
- Žalúdok: Prázdny žalúdok vysiela signál do mozgu.
- Krv: Hladina glukózy v krvi klesá po spotrebovaní energie z posledného jedla.
- Mozog: Spracováva informácie z tela a vydáva pokyny.
- Tráviaca sústava: Žalúdok začína produkovať hormón ghrelín, ktorý vyvoláva pocit hladu.
- Podžalúdková žľaza (pankreas): Reaguje na pokles hladiny glukózy a znižuje produkciu inzulínu.
Ako hlad ovplyvňuje telo?
- Blúdivý nerv: Vysiela signály do mozgu o stave naplnenia žalúdka.
- Bunky tráviacej sústavy: Produkujú ghrelín, hormón hladu. Vyššie hladiny ghrelínu sú spojené s nárastom obezity.
- Žalúdok: Začína sa sťahovať, ak je prázdny aspoň dve hodiny, čo môže spôsobovať kŕče.
- Mozog: Hlad zvyšuje impulzívnosť a znižuje schopnosť robiť dlhodobé rozhodnutia.
- Krv: Hladiny živín v krvi (glukóza, aminokyseliny, mastné kyseliny) dosahujú najnižšie koncentrácie.
- Podžalúdková žľaza: Znižuje produkciu inzulínu, ktorý je potrebný na roznášanie živín po tele.
Príčiny hladu a biedy
Hlad a bieda sú komplexné problémy s mnohostrannými príčinami. Jednou z hlavných príčin je nerovnomerné rozdelenie zdrojov a potravín vo svete. Napriek tomu, že svet produkuje dostatok potravín pre všetkých, nerovnosti v prístupe k nim vedú k tomu, že milióny ľudí trpia hladom.
Prečítajte si tiež: Prečítajte si o hlade a podvýžive
- Nárast populácie: Rastúci počet obyvateľov v krajinách s obmedzenými potravinovými zdrojmi a nízkou úrovňou poľnohospodárskej techniky.
- Nerovnosť a ozbrojené konflikty: Hrajú významnejšiu úlohu ako nedostatok potravín.
- Globálny potravinový systém: Kontrolovaný hŕstkou nadnárodných korporácií, ktoré vyrábajú spracované potraviny.
- Ozbrojené konflikty: Zhoršujú hlad, narúšajú produkciu a distribúciu potravín. Vojna na Ukrajine ohrozuje africké a najmenej rozvinuté krajiny, ktoré sú závislé od dovozu pšenice.
- Klimatické zmeny a zlý environmentálny manažment: Ohrozujú produkciu potravín, pôdu, vodu a opeľovačov.
- Chudoba a systémové nerovnosti: Hlavné príčiny potravinovej neistoty a ozbrojených konfliktov.
Wallersteinova teória sveto-systému
Teória Immanuela Wallersteina vysvetľuje nerovnosti medzi krajinami sveta na základe predpokladu, že bohaté krajiny sú bohaté preto, lebo chudobné krajiny sú chudobné, a naopak. Rozdeľuje krajiny do troch kategórií:
- Jadro: Bohaté krajiny so silnými štátmi a ekonomikami.
- Periféria: Chudobné krajiny so slabými štátmi a ekonomikami.
- Semiperiféria: Krajiny, ktoré stoja medzi jadrom a perifériou a tlmia politický odpor.
Wallerstein tvrdí, že krajiny jadra sa snažia udržiavať periférne krajiny v nerovnej výmene využívaním svojej štátnej moci.
Afrika a hlad
Afrika je najchudobnejší kontinent s najväčším počtom najmenej rozvinutých krajín, kde vládne chudoba, hlad a podvýživa. Klimatické zmeny a nedostatok zrážok majú rozsiahle dôsledky pre poľnohospodárstvo. Suchá spôsobujú neúrodu a vysychanie pastvín, čo vedie k hladomoru a smrti.
Možnosti riešenia
- Zvýšenie produkcie potravín: Zabezpečiť rovnomernejšie rozdeľovanie a ochranu potravín pred škodcami.
- Zníženie populačného rastu: Programy plánovaného rodičovstva.
- Rozumnejšie hospodárenie s prírodnými zdrojmi: Odstránenie nedostatku potravín a biedy.
- Politiky podporujúce zdravú a udržateľnú stravu: Riešenie chronických chorôb a environmentálnych problémov.
- Cielenie krokov v prospech tehotných žien a detí do dvoch rokov.
- Riešenie základných príčin podvýživy, ako sú chudoba, nerovnosť medzi pohlaviami a konflikty.
- Zapojenie a podporovanie tých, ktorí pôsobia na miestnej úrovni na zlepšovaní výživy obyvateľstva.
- Výživa, najmä výživa malých detí, by mala byť prioritou vlád jednotlivých štátov.
Štatistiky a najnovšie zistenia
Podľa najnovších údajov trpí na svete hladom 735 miliónov ľudí. Počet hladujúcich sa zvýšil o 122 miliónov v dôsledku pandémie, prírodných katastrof a konfliktov, vrátane vojny na Ukrajine.
- V roku 2022 čelilo hladu 691 až 783 miliónov ľudí.
- 2,4 miliardy ľudí (29,6 % svetovej populácie) nemalo stály prístup k jedlu.
- 3,1 miliardy ľudí (42 % svetovej populácie) si v roku 2021 nemohlo dovoliť zdravú výživu.
- 148 miliónov detí mladších ako päť rokov (22,3 %) bolo zakrpatených a 45 miliónov (6,8 %) bolo strádajúcich.
Problém hladu a podvýživy sa týka najmä vidieckych oblastí. Stredná alebo závažná potravinová neistota postihla 33 % dospelých žijúcich na vidieku a 26 % dospelých v mestských oblastiach. Zakrpatenosť detí je vyššia vo vidieckych oblastiach (35,8 %) ako v mestských oblastiach (22,4 %).
Prečítajte si tiež: Sprievodca pestovaním tekvice
Globálny index hladu (GIH)
Globálny index hladu je štatistický nástroj, ktorý sa používa na meranie stavu hladu v danej krajine. Zohľadňuje podiel ľudí trpiacich podvýživou, podiel detí mladších ako päť rokov trpiacich podvýživou a detskú úmrtnosť. Krajiny sú radené na 100-bodovej stupnici, kde 0 je najlepšie skóre (žiadny hlad) a 100 je najhoršie.
TOP 10 krajín s najvyšším výskytom hladu (z hľadiska nárastu) podľa Globálneho indexu hladu:
- Demokratická republika Kongo
- Komory
- Burundi
- Severná Kórea
- Svazijsko
- Zimbabwe
- Guinea-Bissau
- Libéria
- Gambia
- Kuvajt
TOP 10 krajín s najvyšším poklesom hladu od roku 1990 podľa Globálneho indexu hladu:
- Peru
- Saudská Arábia
- Irán
- Ghana
- Tunisko
- Mexiko
- Turecko
- Malajzia
- Kuvajt
- Gambia
Hlad nie je len o prázdnom bruchu
Hlad je komplexný problém, ktorý presahuje rámec nedostatku jedla. Je to mnohostranný problém s rozsiahlymi príčinami a dôsledkami. Organizácia Spojených národov definuje hlad ako obdobie, keď ľudia pociťujú vážnu potravinovú neistotu, čo znamená, že celé dni nejedia kvôli nedostatku peňazí, prístupu k potravinám alebo iným zdrojom. Dlhodobý nedostatok potravy môže viesť k podvýžive, ktorá sa prejavuje rôznymi formami, ako sú chudnutie, zakrpatenie, nedostatok mikroživín a nadváha.
Prečítajte si tiež: Ako bojovať s nafukovaním a vlčím hladom