Červená repa, s jej výraznou chuťou, farbou a zdravotnými benefitmi, je drahokamom v našom jedálničku. Pestovanie červenej repy je priaznivé pre domáce podmienky aj pre začínajúcich domácich pestovateľov. Tento článok sa zameriava na históriu, pestovanie a rôznorodé využitie tejto pozoruhodnej zeleniny.
História červenej repy
Prvé zmienky o červenej repe ako lieku sa objavujú pred zhruba 3000 rokmi v Babylonii. Starí Rimania ju využívali na zabezpečenie pestrosti v strave a ako liek. Na konzumáciu slúžili hlavne listy, ktoré sa spracovávali podobne ako špenát. Bohyňa Afrodita si údajne obľúbila repové listy a verila v ich skrášľujúce účinky. Odvar z repových listov sa odovzdával ako obeť bohu Apollonovi.
Pestovanie červenej repy
Podmienky pre pestovanie
Červená repa je poľnohospodárska zelenina, ktorá je nenáročná na podmienky, s vysokými výnosmi a nutričnou hodnotou. Rastlinky sú nenáročné ako na pôdu, tak aj na okolité podmienky. Na pestovanie cvikly je potrebné vybrať ľahkú a úrodnú pôdu s neutrálnou alebo nízkou kyslosťou (pH 6-7). Rastlina má rada slnečné, otvorené plochy a miernu, ale pravidelnú vlhkosť.
Výsev a zber
Repa žiada výsev v období od apríla do konca mája. Na žatvu menších bulev (tzv. baby repa) je odporúčané repu vysiať až počas júna. Vegetačná doba je závislá na odrode, v priemere sa však pohybuje medzi 60 - 120 dňami. Včasnejším zberom sa znižuje nežiaduci efekt drevnatenia bulev. Keď listy cvikly zožltnú a odumrú a plody dosiahnu priemer 5-7 cm, zelenina sa považuje za zrelú a pripravenú na zber.
Starostlivosť o rastlinu
Pri sadení cvikle a objavení prvých výhonkov je potrebné riedenie. V závislosti od typu pôdy sa semená vysievajú do hĺbky 2 až 4 cm. Vzhľadom na potrebu veľkého množstva živín tekvicu pravidelne hnojte.
Prečítajte si tiež: Polievky na Slovensku: vývoj a tradície
Skladovanie
Aby úroda zostala čo najdlhšie čerstvá, mala by sa skladovať v chladnej a dobre vetranej tmavej miestnosti pri teplote približne + 2 až 4 °C. Cvikla je ideálna zelenina na skladovanie a možno ju skladovať tri až štyri mesiace zabalenú v piesku alebo pilinách na chladnom a suchom mieste (najlepšie v studenej pivnici).
Využitie červenej repy
Nutričná hodnota
Červená repa je bohatá na vitamíny (skupiny B, C) a minerálne látky (železo, horčík, draslík). Svojím vysokým množstvom vlákniny podporuje peristaltiku čreva, čo vedie k lepšiemu tráveniu a využívaniu repy pri zápche. Repa je tiež veľmi močopudná a upravuje metabolizmus. Regeneruje organizmus prísunom vysokého množstva minerálov a pôsobí tak proti jeho demineralizácii. Nájdeme v nej minerály ako je vápnik, draslík a horčík. Medzi vitamínmi v červenej repe sú najviac zastúpené vitamíny skupiny B a vitamín E. Ďalej potom repa obsahuje červené farbivo betakarotén, ktorý sa v tele mení na vitamín A.
Kulinárske využitie
Červená repa recepty jedál spestrí, dochutí a dodá im pomyselnú korunu chuti. Môžete ju pridať do rôznych jedál podľa vašej chuti alebo ju postaviť do hlavnej role. Medzi obľúbené recepty patria:
- Nátierka z červenej repy
- Hummus z červenej repy
- Polievka z červenej repy (boršč)
- Carpaccio z červenej repy
- Pečená červená repa
- Šaláty s červenou repou
Šťava z červenej repy je blahodarná a má lahodnú a sladkú chuť. Odporúča sa ju namiešať s inou zeleninovou či ovocnou šťavou, napríklad z jabĺk, zeleru alebo z mrkvy, alebo len s čistou vodou. Z drviny, ktorá zostane po odšťavení, je možné pripraviť karbonátky alebo ľanové krekry. Veľkým hitom sú repové chipsy, ktoré môžu byť zdravou alternatívou k zemiačikom.
Fermentácia červenej repy
Na pravý boršč budete potrebovať kvasenú červenú repu, ktorej kyslosť dodá tejto polievke správny šmrnc. Repa sa dá skvasiť oboma klasickými spôsobmi fermentácie - vo vlastnej šťave aj v soľnom roztoku.
Prečítajte si tiež: O kapustnici
Tip na záver
Aby došlo k zachovaniu živín červenej repy, odporúča sa pri varení ponechať vrchnú šupku a neodrezávať vrchnú ani spodnú časť buľvy.
Pestovanie mrkvy na balkóne
Ak žijete v byte a nevlastníte ani hriadku v komunitných záhradách, môže sa vám zdať, že ste odkázaný na ovocie a zeleninu len zo supermarketov. Máme pre vás dobrú správu - vypestovať si vlastnú úrodu môžete aj na svojom balkóne! Sladké jahody či paradajky, pažítka či chilli papričky - vyrastú aj u vás doma. Vypestovať si vlastné čerstvé ovocie a zeleninu môže byť náročné, ak žijete v byte alebo bytovom dome, ale nie je to nemožné. V článku nájdete 7 najľahšie pestovateľných rastlín na balkóne: bylinky, reďkovky, chilli papričky, pažítka, hrášok, paradajky a jahody.
Pri pestovaní zo semien si dajte pozor, aby ste ich nedali veľa do jedného sadbovača. Polievajte ich len orosovačom. Hneď ako vaša priesada začne príliš hustnúť, je potrebné rastlinky rozsadiť. Opatrne ich vyberte aj s korienkami a vložte do kvetináča. Do kompletného presádzania zo sadbovača sa neponáhľajte. Ak ste semienka zasadili napríklad teraz - v marci, ideálny čas na presadenie bude v máji.
Začiatkom jari sa začnú záhradkárstvá plniť prvými priesadami na sadenie. Zaobchádzajte s nimi rovnako, ako keby ste si ich vypestovali u seba doma. Priesady len presadíte do väčších kvetináčov, ktoré obsahujú vhodný substrát. Pri kúpe priesad šetríte časom, no na druhej strane neviete, v akom substráte a v podmienkach daná sadenička rástla. Navštívte preto len overené záhradkárstvá a pestovateľov.
Užitočným pomocníkom pri pestovaní sú aj balkónové skleníky a mini skleníky, ktoré ich chránia pred výkyvmi jarného počasia. Výhodou je aj fakt, že takto sadaničky nezaberajú priestor vo vašom interiéri.
Prečítajte si tiež: Ako sa cookies stali populárnymi v Amerike
Čerstvé bylinky z obchodov sú skutočne drahé v pomere ku gramáži, ktorú dostanete. Omnoho viac sa vám oplatí si ich vypestovať u seba na balkóne. V záhradkárstve si kúpte substrát, ktorý je vhodný na pestovanie byliniek. Pri zalievaní to nepreháňajte. Na nadmernej vlhkosti v kvetináčoch pohorí väčšina začínajúcich pestovateľov. Myslite na to, že bylinky rastú v uzavretom kvetináči, voda nemá kam odtekať.
Sú rýchlo rastúce rastliny, ktoré sa dajú pestovať v nádobách a nevyžadujú veľa priestoru. Na pestovanie reďkoviek je ideálna nádoba s hĺbkou aspoň 15 cm. Veľmi dobre rastú v priepustnej, humóznej a mierne vlhkej pôde. Reďkovky potrebujú pravidelné zalievanie, pretože vysychajú rýchlejšie ako iné rastliny. Tieto červené guličky uprednostňujú slnečné lúče pred tieňom. Ideálne miesto pre pestovanie reďkoviek je na južnej alebo juhozápadnej strane balkóna. Reďkovky sú hotové na zber asi po 4 až 6 týždňoch od výsevu.
Pestovanie chilli papričiek výrazne narástlo na popularite za posledné roky. Pokiaľ chcete aj vy patriť do komunity pestovateľov chilli papričiek, tak máme pre vás skvelú správu - vôbec to nie je náročné! Chilli papričky potrebujú veľa priestoru pre rast, preto vyberte dostatočne veľký kvetináč s priemerom aspoň 20 cm. Pre chilli papričky vyberte pôdu s vysokým obsahom živín a dobre priepustnú. Rastliny sú náročné na živiny, budete ich musieť prihnojovať každé 2 týždne. Chilli papričky pochádzajú z Južnej Ameriky, sú to teplomilné rastliny.
Pažítka je skvelou rastlinou pre začiatočníkov. Táto aromatická bylina sa dá ľahko pestovať a dodáva jedinečnú chuť do všetkých pokrmov. Zasadiť ju môžete do okrúhleho kvetináča s priemerom aspoň 20 cm. Ako substrát použite piesčitú pôdu, do ktorej pridáte kompost. Pažítka má rada vlahu, no s polievaním to nepreháňajte - je citlivá na kyslú a mokrú pôdu. Opatrný buďte aj s umiestnením kvetináča a vyhnite sa priamemu slnku. Pažítku môžete zbierať kedykoľvek počas vegetačného obdobia.
Hrášok je výborná voľba na pestovanie na balkóne. Bude sa mu dariť, ak ho zasadíte do hlbokej nádoby (aspoň 30 cm) s drenážnymi otvormi. Hrášok zasaďte do zásaditej dobre priepustnej vlhkejšie pôdy. Umiestnite ho na slnečné miesto, avšak nie na priame svetlo. Rastlinu zalievajte primerane. Nepotrebuje príliš veľa vody, ale zároveň však pôda nesmie vyschnúť. Len čo bude mať rastlina dva až tri pravé listy, pripevnite ich k pevnej opore, napríklad k oblúkom GILDO alebo tyči HOMS. Hrášok je vhodný na konzumáciu po 50 až 70 dňoch od výsadby.
Paradajky sú obľúbenou zeleninou a skvelou voľbou pre balkónové záhradkovanie. Ak chcete pestovať paradajky na balkóne, musíte si vybrať druh paradajky, ktorý sa hodí na pestovanie v kvetináči. Dobre sa osvedčili druhy ako Cherry Tomatoes alebo Patio Tomatoes. V záhradkárstve kúpite substrát vhodný na pestovanie paradajok. Takáto zemina má optimálne zloženie, dobre zadržiava vodu a obsahuje dostatočnú dávku potrebných živín. Balkónové paradajky hnojte približne každé 2 až 3 týždne. Keď paradajky začnú rásť, p…