Pizza, špagety a hamburgery patria medzi jedlá, ktoré si mnohí z nás doprajú častejšie ako tradičnú kuchyňu. A len málo jedál je tak celosvetovo obľúbených ako pizza. Jej história siaha hlboko do minulosti a len v Spojených štátoch sa skonzumuje približne 350 kúskov pizze za sekundu. Ľudia si na ňu dávajú rôzne prísady, od artičokov a morských plodov až po ananás. Málokto na svete by ju aspoň raz neochutnal. Pizza navždy zmenila dejiny Talianska, bola zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO a stala sa jedným z najobľúbenejších jedál na svete. Tento článok sa zameriava na históriu a kontroverzie okolo havajskej pizze, jedného z najdiskutovanejších variantov tohto obľúbeného jedla.
Korene pizze siahajú do staroveku
Toto celosvetovo obľúbené jedlo má svoje korene už v praveku. Recept sa šíril Stredomorím až nakoniec dorazil do Grécka a odtiaľ do Talianska, kde ho pomenovali „picea“. Dôkazom, že išlo o frekventované staroveké jedlo, je možné nájsť v epose Aeneas, ktorý spísal rímsky básnik Vergílius niekoľko desaťročí pred naším letopočtom.
Historici uvádzajú, že už Egypťania v staroveku poznali plochý chlieb, na ktorý si dávali rôzne omáčky. Podobne na tom boli aj Rimania alebo Gréci, ktorí si obľúbili verziu s bylinkami a olejom. Moderným rodiskom pizze je bezpochyby Neapol, hlavné mesto talianskeho regiónu Kampánia. Začiatkom 19. storočia bol prosperujúcim pobrežným mestom, v ktorom boli zásadné majetkové rozdiely. Neapol bol preslávený takzvanými lazzaroni, ktorí predstavovali najchudobnejšiu vrstvu spoločnosti. Títo ľudia potrebovali lacné jedlo, ktoré sa dalo rýchlo skonzumovať. Chlebové placky s rôznymi omáčkami sa preto stali ideálnou voľbou. Ranné verzie pizze pre nemajetných obsahovali paradajky, syr, olej, ančovičky či cesnak. Postupne sa však prísady začali obmieňať.
Prelomový rok 1889 a kráľovná Margherita
Najzásadnejším pre rozmach pizze je rok 1889. Taliansko už bolo zjednotené a kráľ Umberto I. a kráľovná Margherita sa rozhodli navštívili Neapol. Pizzaiolo (taliansky výraz pre pekára pizze) Raffaele Esposito vytvoril tri rôzne verzie pizze, ktorej farby mali reprezentovať Taliansko. Kráľovnej Margherite najviac chutila pizza zdobená paradajkami, mozzarellou a bazalkou.
Pizza dobýva svet
Ani kráľovská sláva však nepomohla tomu, aby sa pizza rozšírila do celého sveta. Boli to až neapolskí migranti, ktorí koncom 19. a začiatkom 20. storočia prichádzali do Spojených štátov za prácou. Našli ju hlavne v New Yorku, Trentone, New Havene, Bostone, Chicagu a St. Louis. Keď však začali vznikať prvé pizzerie, vôňa z nich veľmi rýchlo zaujala okoloidúcich. Jednou z prvých zdokumentovaných amerických pizzerií bola Lombardi's na Spring Street v Little Italy na Manhattane. Aj keď už Lombardi's nesídli na rovnakom mieste ako v minulosti, stále „má rovnakú pôvodnú pec“, poznamenáva potravinový kritik John Mariani, autor knihy How Italian Food Conquered the World (Ako talianske jedlo dobylo svet).
Prečítajte si tiež: Ľadové kráľovstvo Slovenského raja
Po druhej svetovej vojne nastala doslova pizza-explózia. Migrácia spôsobila, že jedlo sa stalo populárne po celých Spojených štátoch. Postupne sa z pizze stalo jedlo, ktoré sa dalo rýchlo pripraviť takmer kdekoľvek. Vznikli reťazce fast foodov, ako Domino's Pizza či Pizza Hut, pričom obe dnes nájdeme aj na Slovensku, konkrétne v Bratislave.
Pizza Hawai: Kontroverzná klasika s kanadským pôvodom
Pizza Hawai nepochádza z Havaja. Vymyslel ju v roku 1962 Kanaďan gréckeho pôvodu Sam Panopoulos z Ontária, ktorý rád experimentoval a zo zaujímavosti chcel skúsiť spojenie sladkého ananásu so slaninou. Napriek svojmu tropickému názvu je havajská pizza skutočne kanadská. Už v polovici šesťdesiatych rokov reštaurácia podávala pizzu niekoľko rokov. „Ľudia si dajú len huby, slaninu a papriku, to je všetko," hovorí Panopoulos. „V reštaurácii som mal ananás, a tak som ho tam pridal. Ľuďom sa to zapáčilo."
Havajská pizza je klasická americká syrová pizza, na ktorej je šunka a ananás. Variácie môžu zahŕňať slaninu, ale Panopoulos hovorí, že hlavnú úlohu zohralo jednoduché pridanie ananásu. Panopoulos sa nezastavil s pizzou. „Dnes môžete ísť na čínske miesto a dať si kurací šalát. Ale v tých dňoch neexistoval žiadny spôsob, ako by ste mohli miešať chute," hovorí Panopoulos. Pizza Havaj zrejme priťahuje toľko fanúšikov, koľko kritikov.
Ananás na pizzi: Rozdeľujúca téma
Jednoznačnou témou, ktorá medzi labužníkmi a aj bežnými konzumentmi spôsobuje vášne, je určite ananás na pizzi. Táto "pochúťka" s medzinárodným pomenovaním hawai je vždy vďačnou témou rozhovorov, no najnovšie aj kontroverzií. K tomu prispel aj čerstvý incident v jednom z britských reštauračných zariadení. Majitelia podniku totiž nestrpia tento gastronomický počin, ktorý nie je každému po chuti. Na dianie v norwichskej reštaurácii upozornil portál CNN.
Väčšina spoločnosti už tuší, že ide o veľmi "kontroverzný typ pokrmu". A to až do tej miery, že sa kompetentní v reštaurácii rozhodli pre radikálny krok. Nájdu sa ľudia, ktorí pizzu hawai milujú, iní ju nenávidia. To však neznamená, že by podnik Lupa Pizza, ako sa spomínaná reštaurácia v Norwichi nazýva, zo svojho menu pizzu hawai vyradil. Má na ňu však prísne pravidlo. "Hovorím ananásu nie," povedal rovno v úvode pre CNN šéfkuchár Quin Jianoran. Bežný poplatok za pizzu v tomto podniku je okolo 14 libier (asi 16,6 eura). Tu sa ale rozprávame o klasickej a "najchudobnejšej" príchuti Margherita. Podnik si napriek tomu ide svoje a za objednanie pizze hawai si účtuje bezmála 100 britských libier, čo je asi 118,5 eur. V Lipa Pizza okrem iného prebieha aj anketa ohľadom obľúbenosti pizze hawai. Zatiaľ v nej hlasovalo celkovo 62 percent respondentov. Tí príchuť vymysleli v 60. rokoch minulého storočia a spôsobila obrovskú vlnu znepokojenia, ale aj nadšenia. Téma však spôsobuje ozajstným pôvodcom pizze (Talianom, pozn. red.) vrásky na čele.
Prečítajte si tiež: Gastronomická scéna
Ako si pripraviť dokonalú domácu pizzu
Aby bola domáca pizza viac než dobrá, potrebujete kvalitné ingrediencie, trpezlivosť a správnu techniku prípravy. Ak sa vyhnete typickým chybám, obľúbený pokrm z Talianska sa vám podarí pripraviť vždy na jednotku. Celosvetovo obľúbená pizza je súčasťou národnej identity Talianska. Neapolskí výrobcovia pizze boli v roku 2017 zapísaní na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO. Aby sa domáca pizza čo najviac priblížila pôvodnému neapolskému receptu, je potrebné pamätať na niekoľko vecí.
Pre dokonalé cesto na pizzu, ktoré sa počas pečenia príliš nevysuší, je rozhodujúci dostatok vody. Je lepšie zmiešať približne 40 % vody so 60 % múky. Ak si na cesto vyberiete len klasickú hladkú múku, nečudujte sa, že jedlo nebude chutiť ako v Taliansku. Aj malé množstvo droždia stačí na to, aby cesto pekne vykyslo. Stačí 1,5 gramu droždia na 250 gramov múky.
Faktorom, ktorý by sa pri tomto klasickom pokrme z Talianska nemal podceňovať, je trpezlivosť. Ak napríklad cesto miesite len krátko, nebude dostatočne vzdušné. Prísady sa musia miešať celých 20 minút. Netrpezliví by ste nemali byť ani pri odpočinku cesta, ktoré by ste mali na tento účel dobre prikryť. Kvasnicové cesto sa často necháva odpočívať v teple, aby sa urýchlil proces kysnutia. To však cesto poškodzuje, preto je lepšie nechať ho odpočívať dlhšie a to pri izbovej teplote.
Ak ste všetko zohľadnili pri príprave cesta, nemali by ste urobiť chybu a natrieť pizzu hotovou paradajkovou omáčkou alebo paradajkovým pretlakom. Mnoho ľudí sa čuduje, prečo je mozzarella na ich pizzi doma taká vodnatá. Mozzarellu najskôr nakrájajte na plátky a potom ju nechajte odkvapkať v sitku. Keďže bežná rúra produkuje menej tepla a pečenie trvá dlhšie, časy pečenia jednotlivých zložiek sa značne líšia. Ďalšou chybou, ktorej sa často dopúšťame, je, že na cesto dávame príliš veľké množstvo paradajkového základu a nešetríme ani oblohami. Pravidlom je použiť na pizzu len tri prísady. Aby ste si vychutnali perfektnú pizzu nemusíte chodiť ďaleko. Stačí pár základných surovín a vykúzlite tú najlepšiu domácu pizzu!
Recept na pizzu Hawai od šéfkuchára Juraja Bajáka
Juraj Baják, šéfkuchár siete Pizza Mizza, odporúča tento postup:
Prečítajte si tiež: Príjemné posedenie s pizzou: Furčianska Záhrada
- Do nádoby pripravíme vodu, olivový olej, soľ, varené zemiaky (očistené) a droždie. Všetko spolu dôkladne vymixujeme dohladka.
- Zmes vylejeme do miešacieho stroja, pridáme hladkú múku a miešame 25-30 minút do hladkého cesta.
- Potom každú guľôčku rozvaľkáme do kruhu s priemerom približne 30 cm.
- Na vyvaľkanú plochu dáme rajčinový základ rozotrený rovnomerne po celej ploche.
- Po celej ploche potom rozložíme šunku.
- Nakoniec pridáme ananás nakrájaný na malé 1 x 1 cm kocky a tiež rozložíme po celej ploche a dáme zapiecť dozlatista.
- Okraje natierame olivovým olejom alebo cesnakovým olejom.
- Pečieme v rozohriatej rúre na 250 °C.
Alternatívne recepty a diskusie
Existuje mnoho variácií receptov na pizzu Hawai. Niektoré diskusie sa zameriavajú na cesto, iné na omáčku a oblohu. Niektoré recepty odporúčajú rýchle cesto bez kysnutia, iné zase vyžadujú dlhšie kysnutie pre lepšiu chuť a textúru.
Niektoré diskusie sa zaoberajú aj netradičnými prísadami, ako napríklad kuracie mäso, ryby alebo dokonca tatárska omáčka.
Svet prísad: Od paradajok po bazalku
Poznať suroviny je základ toho, aby ste si mohli pizzu vychutnať skutočne naplno.
- Pomodori (paradajky): Paradajka jedlá pochádza zo Strednej a Južnej Ameriky. Je to zelenina s vysokým podielom betakaroténov a vitamínu C. Slúži takisto ako zdroj chrómu a draslíka. Z viac ako 90 % ju tvorí voda, cca 5 % sacharidov a 2,5 % bielkovín. Má vysoký podiel vláknin, naopak tuk neobsahuje takmer žiaden. Paradajky sú veľmi vhodné ako základ zdravej stravy. Vhodné sú na rôzne redukčné a očistné diéty, pretože majú antioxidačné účinky.
- Mozzarella: Mozzarella je jedným z najznámejších talianskych syrov, tzv. pasta filata. Ide teda o syr vyrábaný z točeného tvarohu. Názov je odvodený od slova mozzare - odrezať, pretože je formovaný nožom. Za najlahodnejšiu mozzarellu je pokladaná tá, ktorá sa vyrába ručne z tepelne neupraveného byvolieho mlieka. Mozzarella sa najčastejšie pridáva na pravú taliansku pizzu, cestoviny, mäso a do šalátov.
- Formaggio edam (Eidam): Eidam (Edammer kaas) je polotuhý plnotučný syr vyrábaný z kravského mlieka. Pôvodom je z Holandska. Eidam nepatrí k príliš slaným syrom. Tento jemne žltý syr dozrieva od dvoch týždňov do jedného roka. U nás známe tučnosti 20 % alebo 30 % sú v rámci Európy špecifikom. Istou zaujímavosťou je, že tento typ syra bol od renesancie obľúbenou stravou námorníkov. Dôvodom je jeho dlhá trvanlivosť. Pri príprave pízz ide o jednu z najpoužívanejších prísad.
- Salame (Saláma): Saláma (z talianskeho salame: „solená údenina, solené mäso“, pôv. latinsky salare „soliť“) je typ údeniny z hrubo nasekaného mäsa a ďalších prísad. Existuje veľké množstvo druhov salám. Salámy sa rozdeľujú na tri veľké skupiny v závislosti od tepelnej úpravy, ktorou počas výroby prechádzajú. Salámy sú vo veľkej miere rozšírené v krajinách strednej Európy a južnej Európy, odkiaľ pochádzajú rôzne druhy. V ostatných častiach sveta sú salámy takisto známe, ale nie sú rozšírené v takej miere.
- Prosciutto (Šunka): Šunka je výrobok z bravčového alebo hovädzieho mäsa, upraveného sušením, dusením alebo údením. Šunka je v Európe najobľúbenejším mäsovým výrobkom. Použitie šunky je veľmi široké a vďaka svojej príprave môže byť neobmedzene konzumovaná.
- Pollo (Kuracie mäso): Kuracie mäso je celosvetovo najviac rozšírený druh mäsa. Dôvodom je jeho vynikajúca chuť a jednoduché možnosti prípravy. Existuje množstvo návodov na správnu prípravu. Kuracie mäso sa dá použiť pri varení, smažení, grilovaní, a pritom nás to nebude stáť veľa času. Pretože ide o mäso hydinové a biele, jeho príprava je naozaj krátka. Na pizzi sa s ním stretávame veľmi často.
- Ananas (Ananás): Ananás je veľmi chutné a svieže tropické ovocie. Pestuje sa vo viacerých tropických a teplejších subtropických krajinách. Asi najobľúbenejšou odrodou je ananás „Extra Sweet“ vyšľachtený na Havajských ostrovoch a predávaný pod obchodným menom Del Monte. Ananás je vhodný ako zaujímavá ingrediencia do jedál a takisto sa používa pri výrobe štiav, džúsov a nektárov.
- Peperoncini (Feferónky): Ide o exotický druh krovitých paprík, rastúcich v trópoch a subtrópoch Indie, Číny, Japonska, Vietnamu, Afriky, Južnej a Strednej Ameriky. Ide o malé svetlejšie papričky so silnou vôňou. Sú veľmi vhodné ako koreniaca prísada do ostrejších jedál. Feferónky obsahujú vitamíny C a karotén B. Veľmi podporujú chuť do jedla. A sú opäť ďalšou vhodnou prísadou na pizzu.
- Basilico (Bazalka): Bazalka je rozšírená najmä v Afrike a Južnej Amerike, niekoľko druhov sa však pestuje po celom svete. Ľudia využívajú na rôzne účely najmenej 7 druhov. Zvlášť obľúbená je v Stredomorskej kuchyni. Charakterizuje ju veľmi aromatická, sladkastá vôňa. Čerstvé listy sa pridávajú k paradajkám, šalátom, rybám, syrom, ale takisto do cestovín a rôznych omáčok.
- Origano (Oregano): Oregano je vytrvalá bylina využívaná ako prísada do jedál. V Európe rastie v krovinách, v svetlých lesoch, na čistinách. Často sa pestuje v záhradách. Oregano je pôvodom zo Stredomoria. Prvé záznamy o jeho riadenom pestovaní pochádzajú z obdobia antiky. Najčastejšie je oregano používané ako hlavné korenie na pizzu a je aj súčasťou provensalského korenia. Jeho chuť je veľmi výrazná. Má ale aj antiseptické a protizápalové účinky.
Ananás: Viac než len tropické ovocie
Ananás je jedným z najznámejších a najobľúbenejších tropických ovocí na svete. Jeho sladká chuť, exotický vzhľad a svieža aróma ho robia vyhľadávaným nielen v kuchyni, ale aj v kozmetike a zdravotníctve. No okrem toho, že je skvelým doplnkom do ovocných šalátov či smoothies, ukrýva v sebe množstvo zaujímavých faktov a tajomstiev, ktoré sú menej známe.
Pôvod a história ananásu
Ananás (lat. Ananas comosus) pochádza z tropických oblastí Južnej Ameriky, konkrétne z oblasti dnešnej Brazílie a Paraguaja. Predpokladá sa, že bol prvýkrát domestikovaný domorodými obyvateľmi týchto oblastí, ktorí ho pestovali a rozširovali po celom kontinente. Názov "ananas" pochádza z domorodého slova "nana", ktoré znamená „vynikajúci plod“.
Do Európy bol ananás prvýkrát dovezený v 15. storočí, po výpravách Krištofa Kolumba. Keď Kolumbus prvýkrát ochutnal toto exotické ovocie na karibských ostrovoch, bol ohromený jeho sladkosťou a šťavnatosťou. Postupne sa ananás stal luxusným tovarom, ktorý sa dovážal do Európy a pestoval v špeciálnych skleníkoch - tzv. "ananasárniach". V 17. a 18. storočí bol ananás symbolom bohatstva a prestíže a jeho pestovanie v Európe bolo náročné a drahé.
Rast a pestovanie ananásu
Ananás je zaujímavý nielen ako ovocie, ale aj ako rastlina. Patrí do rodiny rastlín, ktoré sa často pestujú ako dekoratívne rastliny. Pestovanie ananásu je pomerne zdĺhavý proces. Od chvíle, keď je zasadený, môže trvať 18 až 24 mesiacov, kým dosiahne svoju plnú veľkosť a je pripravený na zber. Po zbere z jednej rastliny však vyrastie ešte jeden alebo dva ďalšie plody, kým rastlina úplne zahynie.
Zaujímavosťou je, že plod ananásu nie je jedným plodom, ale zhlukom malých bobúľ, ktoré sa spájajú a vytvárajú charakteristický šupinatý vonkajší povrch. Každá z týchto malých bobúľ vznikla z jedného kvetu.
Ananás v kultúre a symbolike
V histórii sa ananás stal symbolom pohostinnosti a priateľstva. V 17. a 18. storočí bol v Európe tak vzácny a drahý, že ho často používali ako dekoráciu na prestížnych spoločenských udalostiach. Domácnosti, ktoré si mohli dovoliť servírovať ananás svojim hosťom, tým preukazovali svoju pohostinnosť a luxusný životný štýl.
V Karibiku a Strednej Amerike bol ananás tradične považovaný za symbol tepla, priateľstva a pohostinnosti.
Zdravotné benefity ananásu
Ananás nie je len chutné ovocie, ale aj skutočný elixír zdravia. Obsahuje množstvo vitamínov, minerálov a enzýmov, ktoré majú pozitívny vplyv na naše zdravie:
- Bohatý zdroj vitamínu C: Jedna šálka ananásu poskytuje viac ako 100 % dennej odporúčanej dávky vitamínu C, ktorý je nevyhnutný pre posilnenie imunitného systému, tvorbu kolagénu a ochranu pred voľnými radikálmi.
- Enzým bromelaín: Jedným z najdôležitejších enzýmov v ananáse je bromelaín, ktorý má silné protizápalové a tráviace účinky. Pomáha pri trávení bielkovín, zmierňuje opuchy a urýchľuje hojenie rán. Bromelaín sa často používa aj na zmiernenie bolesti kĺbov a artritídy.
- Podpora trávenia: Vďaka obsahu vlákniny a bromelaínu je ananás skvelý pre tráviaci systém. Môže pomôcť zmierniť zápchu, nadúvanie a podporiť správnu črevnú funkciu.
- Hydratácia a nízky obsah kalórií: Ananás je z veľkej časti tvorený vodou, čo z neho robí vynikajúce osvieženie a hydratáciu počas horúcich dní. Má zároveň nízky obsah kalórií, čo ho robí ideálnym pre ľudí, ktorí sa snažia schudnúť alebo si udržať zdravú váhu.
Použitie ananásu v kuchyni
Ananás je neuveriteľne všestranné ovocie, ktoré sa dá využiť v rôznych receptoch - od slaných jedál až po dezerty. Môžete ho jesť čerstvý, grilovaný, pečený alebo sušený. Jeho sladko-kyslá chuť ho robí ideálnym doplnkom do ovocných šalátov, smoothie alebo ako príloha k mäsu.
Napríklad ananás sa často používa pri príprave ázijských a karibských jedál, kde sa kombinuje s koreninami a mäsom. Grilovaný ananás sa často podáva ako príloha k bravčovému mäsu alebo ku kuracine. Jeho šťava sa môže použiť aj ako základ pre marinády a omáčky.
Okrem kuchyne sa ananás využíva aj v nápojoch, ako sú džúsy, koktejly alebo smoothie.
Ananás v kozmetike
Vďaka vysokému obsahu vitamínu C a enzýmu bromelaín sa ananás čoraz častejšie využíva aj v kozmetickom priemysle. Tieto látky pomáhajú pri exfoliácii pleti, zjemňujú ju a podporujú tvorbu kolagénu, čím zlepšujú elasticitu pokožky a zabraňujú vzniku vrások.
Ananásové extrakty sa často pridávajú do pleťových masiek, peelingov a hydratačných krémov, ktoré pomáhajú odstrániť odumreté bunky, zjemniť pleť a dodať jej jas.
Ďalšie zaujímavé fakty o ananáse
- Zrelosť ananásu nespoznáte podľa farby: Ananás neprezrieva podľa farby, ako to býva u iného ovocia. Najlepším spôsobom, ako zistiť, či je ananás zrelý, je vôňa. Zrelý ananás by mal mať silnú, sladkú vôňu pri stopke.
- Ananás nie je tropické ovocie po celý rok: Aj keď sa môže zdať, že ananás je dostupný po celý rok, jeho vrchol sezóny je počas letných mesiacov, kedy má najlepšiu chuť.
- Ananás a pizza: Kontroverzia okolo kombinácie ananásu a pizze rozdeľuje milovníkov tohto ovocia na dva tábory. Napriek tomu je havajská pizza, ktorá kombinuje ananás so šunkou, jedným z najobľúbenejších druhov pizze.
Ananás je oveľa viac než len chutné tropické ovocie. Má bohatú históriu, mnoho zdravých účinkov a široké použitie v kuchyni, aj kozmetike. Jeho osviežujúca chuť, kombinovaná s množstvom zdravotných benefitov, robí z ananásu skutočný dar prírody.
Pizza Hawai: Milovaná aj nenávidená
V súčasnom svete je pizza hawai témou mnohých diskusií medzi milovníkmi pizze. Pre niektorých je kombinácia sladkého ananásu a slanej šunky nebeská, pre iných je to jednoducho zločin voči pizze. Pizza Hawai má zaujímavú históriu. Názov by vás mohol zvádzať hľadať jej korene na Havaji, no v skutočnosti bola vytvorená v Kanade. V roku 1962 ju vytvoril Sam Panopoulos v jeho reštaurácii v Ontariu. Sam kombinoval rôzne ingrediencie na pizze a vtedy sa rozhodol pridať konzervovaný ananás. Podľa jednej z teórií je názov odvodený od havajskej šunky, no ide len o teóriu. Čo Sama inšpirovalo nazvať pizzu po ostrovoch nikto nevie.
Od jej vzniku sa Pizza Hawai stala obľúbenou a rozšírila sa po celom svete. Zatiaľ čo v niektorých krajinách je pizza hawai jednou z najobľúbenejších, v iných je považovaná za “zrúdnenie” tradičnej pizze. V Taliansku, domovine pizze, nie je tento variant obľúbený. Naopak v Japonsku je obľúbená verzia s morskými plodmi a ananásom. Na Novom Zélande k nej niekedy pridávajú aj kiwi! V Brazílii sa zasa pridávajú plátky banánov. Niektorí ľudia experimentujú s pridávaním ďalších ingrediencií, ako sú slanina, paprika alebo olivy. Každý má svoju vlastnú verziu tohto klasického receptu.
Zástancovia pizzy Hawai tvrdia, že kontrast medzi sladkým ananásom a slanou šunkou je dokonalý. Ananás pridáva šťavnatú textúru a sladkosť, ktorá sa skvele dopĺňa so slanou a mastnou šunkou. Na druhej strane, odporcovia sa nemôžu zmieriť s myšlienkou ovocia na pizze.
Pôvod pizze Hawaii
Pôvod pizze hawai sa spája s kanadským kuchárom s gréckym pôvodom - Samom Panopoulosom a jeho bratom. Tí príchuť vymysleli v 60. rokoch minulého storočia a spôsobila obrovskú vlnu znepokojenia, ale aj nadšenia. Téma však spôsobuje ozajstným pôvodcom pizze (Talianom, pozn. red.) vrásky na čele.
Sladkokyslá pochúťka ani náhodou nepochádza z Havaja. Vymyslel ju podľa všetkého grécky prisťahovalec v Kanade Sam Panopoulos, ktorého inšpiroval čínsky šéfkuchár.
V reštaurácii Sattelite v pohraničnom kanadskom meste Chatham neďaleko amerického Detroitu nemali ničím výnimočné menu ani mimoriadnych kuchárov. No práve tu v roku 1962 vznikla verzia pizze, ktorá prenikla do celého sveta.
Kontroverzia
Ananás na pizzi je niečo, cez čo britský podnik neprejde mlčaním. A to až do tej miery, že sa kompetentní v reštaurácii rozhodli pre radikálny krok. Majitelia podniku totiž nestrpia tento gastronomický počin, ktorý nie je každému po chuti. Na dianie v norwichskej reštaurácii upozornil portál CNN.
Bežný poplatok za pizzu v tomto podniku je okolo 14 libier (asi 16,6 eura). Tu sa ale rozprávame o klasickej a "najchudobnejšej" príchuti Margherita. Podnik si napriek tomu ide svoje a za objednanie pizze hawai si účtuje bezmála 100 britských libier, čo je asi 118,5 eur.
Havajská pizza, ktorá spojila šunku s ananásom, je jedným z mála jedál, ktoré dramaticky rozdeľuje stravníkov po celom svete - buď ju milujú, alebo nenávidia.
O tom, či patrí ananás na pizzu, existujú dokonca početné výskumy, vyjadrenia etablovaných šéfkuchárov a nekonečné diskusie skalných fanúšikov aj hejterov.
Spor o to, či na pizzu patrí ananás, bude zúriť aj v nasledujúcich rokoch. Prísada patrí v USA medzi najobľúbenejšie aj najmenej obľúbené. V tradičnej talianskej pizzerii šéfkuchárom pri tej kombinácii vstávajú vlasy dupkom a islandský prezident povedal, že by ju rád zakázal.