Bratislava sa pýši bohatým zastúpením fontán, ktoré obohacujú verejné priestranstvá mesta. Nájdeme tu historické fontány s prepracovanými podstavcami, sochami a súsošiami, ako aj moderné diela, ktoré dotvárajú jedinečnú atmosféru mesta. Celkovo sa na území Bratislavy nachádza približne 150 fontán. Niektoré z nich sú dobre známe, ako napríklad Maximiliánova (Rolandova) fontána, Ganymedova fontána, Kačacia fontána, fontána Družba na Námestí Slobody alebo Fontána pre Zuzanu na Kupeckého ulici v Ružinove. Niektoré bratislavské fontány sú spojené s významnými historickými udalosťami a mnohé sa stali súčasťou mestských legiend.
Historické skvosty Bratislavy
Maximiliánova (Rolandova) fontána: Symbol korunovácie a ochrany mesta
Najstaršia bratislavská fontána, nachádzajúca sa na Hlavnom námestí, bola vytvorená v roku 1572 v kamenárskej dielni Ondreja Luttringera v rakúskom mestečku Bad Deutsch-Altenburg. V strede masívnej kruhovej nádrže s priemerom deväť metrov stojí 10,5 metrov vysoký stĺp so sochou kráľa Maximiliána II. ako rytiera v brnení, ktorý drží uhorský znak. Jej vznik sa spája s prvou korunováciou uhorského kráľa v Bratislave a rozsiahlym požiarom, ktorý v tom čase vypukol. Fontána je známa aj ako Rolandova fontána, podľa legendy o rytierovi Rolandovi, legendárnom ochrancovi mestských práv.
Kameň, ktorý tvorí podstavec a sochu fontány, je litavský vápenec (tiež litotamniový, riasový vápenec), ktorý bol v stredovekej Bratislave veľmi často používaný. Z tohto kameňa sú aj maskaróny - mužské a ženské tváre na obvodovom múre fontány.
Fontána na Františkánskom námestí: Od studne po umelecké dielo
Táto nádherná fontána zdobí hornú časť Františkánskeho námestia. Pôvodne bola vybudovaná ako studňa po požiari mesta v roku 1592. Najskôr ju zdobila plastika leva držiaceho erb mesta, ktorý je dnes súčasťou fontány pred Starou tržnicou. Žena v antickom odeve s helmou na hlave drží v rukách krčah, akoby chcela uhasiť požiar. Socha - nymfa Františka bola na námestí od roku 1804 a pochádza z kamenárskej dielne významnej bratislavskej staviteľskej rodiny 19. storočia. Autorom rekonštrukcie starej studne, ktorej návrh z roku 1803 uchováva Archív mesta Bratislavy, bol Jozef Feigler. Neskôr sochu premiestnili na nádvorie Starej radnice. Na pôvodné miesto sa vrátila už ako kópia v roku 1998.
Na bokoch podstavca fontány si môžete všimnúť dva erby. Na ľavej strane je erb mesta vo forme srdcového štítu na prsiach cisárskeho orla ovenčeného reťazou Rádu zlatého rúna, na pravej erb cisára Rudolfa II. Kameň kruhovej nádrže fontány je druhohorný (jurský) ružovkastý hľuznatý vápenec. Pochádza z lokality Tardoš v Maďarsku a možno v ňom nájsť špirálovité prierezy amonitov. Vápencové platne oddeľujú menšie stĺpy z jemnozrnného žlto-béžového králického pieskovca paleogénneho veku.
Prečítajte si tiež: Vzťahy medzi valcom a guľou
Ganymedova fontána: Mýtus a povesť v travertíne
Jednu z najkrajších fontán Bratislavy, ktorá sa nachádza pred historickou budovou Slovenského národného divadla, darovala mestu v roku 1888 Prvá bratislavská sporiteľňa. Na vrchole súsošia je orol s veľkými rozprestretými krídlami, na ktorom sedí usmievajúci sa chlapček. Po obvode rozsiahlej kamennej misy umiestnil sochár tri dvojice vodných zvierat: korytnačky, žaby a raky. Sochár Viktor Tilgner pozoruhodným spôsobom prepojil antický mýtus o Ganymedovi so starou bratislavskou povesťou. Ganymedus bol syn kráľa Tróa, ktorého uniesol na Olymp vládca bohov Zeus, premenený na dravého vtáka. Povesť je o orlovi, ktorý počas vpádu mongolských vojsk zachránil obyvateľov mesta.
Kameňom súsošia aj obruby fontány je žltkastý travertín, sladkovodný vápenec, ktorý vznikol vyzrážaním z minerálnych vôd, pozdĺž okrajovej zlomovej línie pohoria Gerecse v severnom Maďarsku v starších štvrtohorách. Početné travertínové telesá sa nachádzajú v blízkosti obce Süttő, kde sú odkryté v niekoľkých aktívnych kameňolomoch (napr. Gazda). Maďarský travertín sa využíval už od čias Rimanov.
Kačacia fontána: Povesť o premenených chlapcoch v bronze a kameni
Národná kultúrna pamiatka sa nachádza v strede parčíka Gábora Barossa na Šafárikovom námestí. Vytvoril ju známy bratislavský sochár Robert Kühmayer v roku 1914. Súsošie tvoria bronzové sochy troch malých chlapcov a štyroch kačíc. Predstavuje výjav z bratislavských povestí o chlapcoch, ktorých vodník premenil na kameň, keď chceli nazrieť do dunajského kráľovstva. Každý chlapec je v inej polohe. Najvyššie umiestnený drží v rukách trepotajúcu a vzpierajúcu sa kačicu, ďalší sa za nimi naťahuje a tretí chlapec sa plazí. Podstavec fontány tvoria rôzne druhy neopracovaných kusov kameňa. Sú medzi nimi žula, vápenec, pieskovec aj travertín.
Moderné fontány a ich symbolika
Fontána pred Národnou radou SR: Lipové kvety zo spišského travertínu
Pred budovou Národnej rady SR na Hradnom vrchu je od roku 1992 bronzová plastika tvorená rôzne veľkými lipovými kvetmi na podstavcoch. Obrubu kruhovej nádrže tvorí biely až sivý spišský travertín. V čase funkčnosti fontánu napĺňa voda z kaskádovitého vodopádu stekajúceho cez travertínové platne sfarbené od železa na žlto. Spišský travertín sa mnoho rokov ťaží v kameňolome na Dreveníku v Hornádskej kotline.
Fontána na Záhradníckej ulici: Bronzová dievčina a spišský travertín
V malom parčíku neďaleko obytného bloku pri križovatke Záhradníckej a Karadžičovej ulice je zaujímavo koncipovaná fontána. Vytvoril ju slovenský sochár František Draškovič v roku 1973. Upozorňuje na to mosadzná tabuľka na podstavci. Bazén fontány má tvar hranatej šípky s výrazne vystupujúcou obrubou. Na osi bazéna je na obrube umiestnený hranolový podstavec a na ňom socha pololežiaceho dievčaťa v nadživotnej veľkosti odliata z bronzu. Kameň obruby a podstavec sochy je vytvorený z bieleho spišského travertínu.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca zápisom ťažného zariadenia
Fontána pred Prezidentským palácom: Planéta mieru zo žuly
Pred Prezidentským palácom na Hodžovom námestí je pôsobivá fontána, známa aj ako Zem - planéta mieru a Fontána mieru. Do prevádzky bola uvedená v roku 1982 na vtedajšom Mierovom námestí. Autormi fontány sú jeden z najznámejších slovenských sochárov Tibor Bártfay a architektka Valéria Triznová. Systém vodných efektov je dielom výtvarníka a architekta Pavla Mikšíka. V strede kruhovej nádrže s priemerom 21,5 m je plastika gule ako symbol planéty Zem, s negatívnymi reliéfmi letiacich holubíc, ktoré symbolizujú poslov mieru. Guľa z pokovovanej žuly má priemer tri metre a hmotnosť dve tony.
Fontána v parčíku medzi Gajovou a Šafárikovým námestím
V parčíku medzi Gajovou ulicou a Šafárikovým námestím sa nachádza tiež zaujímavá fontána. Vytvoril ju akademický sochár Tibor Bártfay v spolupráci s architektkou Líviou Móryovou v roku 1961.
Ďalšie fontány v Bratislave
Okrem spomínaných fontán sa v Bratislave nachádza množstvo ďalších, ktoré stoja za pozornosť. Napríklad fontána s plastikami na Rybnom námestí, známa svojimi plastikami predstavujúcimi rôzne postavy a tváre. V Rači si môžete pozrieť fontánu Rozprávka - Dráčik na Plickovej. V Karlovej Vsi sa nachádza Fontána a potok na Námestí sv.Františka a v Dúbravke Plastika kvetu.
Prečítajte si tiež: Budúcnosť slovenského futbalu