Medveď grizly, impozantný poddruh medveďa hnedého, si svoje meno vyslúžil vďaka charakteristickým strieborným končekom dlhých chlpov na pleciach a chrbte, ktoré jeho srsti dodávajú šedý nádych. Anglické slovo "grizzle" totiž znamená sivý alebo šedivý. Tento medveď, opradený mnohými povesťami, obýva Aljašku, Kanadu a niekoľko národných parkov v Spojených štátoch.
Kráľ svojho prostredia
Vo svojom prirodzenom prostredí je medveď grizly dominantným tvorom, ktorý nemá prirodzených nepriateľov. Na rozdiel od iných zvierat si grizly neurčuje žiadne pevne stanovené územie. Ostatným príslušníkom svojho druhu sa skôr vyhýba a do konfliktov s inými zvieratami sa púšťa len zriedka. Ak však dôjde k boju, napríklad počas obdobia rozmnožovania alebo pri obrane mláďat, medveď grizly zvyčajne vychádza ako víťaz.
Životný štýl medveďa grizly
Počas jari a leta sa medveď grizly venuje najmä hľadaniu potravy, odpočinku a spánku. Jeseň je pre neho obdobím intenzívneho príjmu potravy, kedy zožerie obrovské množstvo jedla, aby si vytvoril dostatočné zásoby tuku pred nadchádzajúcim zimným spánkom.
Zimný spánok
Na rozdiel od všeobecného presvedčenia, medveď grizly neprespí celú zimu bez prebudenia. Počas chladného počasia upadá do akéhosi polospánku, pri ktorom sa jeho telesná teplota mierne zníži. Počas slnečných dní sa však prebúdza a hľadá potravu.
Niektoré medvede využívajú prirodzené úkryty, ale väčšina si vyhrabáva brloh v zemi. Grizly do neho zvyčajne zalieza, keď je zem pokrytá súvislou vrstvou snehu, a opúšťa ho až na jar. Samce a samice bez mláďat vyliezajú ako prvé, pričom čas vychádzania sa líši v závislosti od počasia a zvyklostí každého jedinca.
Prečítajte si tiež: Tajomstvo chutného kváskového chleba
Všežravá strava
Napriek povesti krvilačného mäsožravca si medveď grizly rovnako pochutnáva na lesných plodoch a ovocí ako na mäse. Hoci patrí medzi mäsožravce, podobne ako väčšina ostatných medveďov je všežravcom, ktorý nepohrdne žiadnou potravou. Jeho strava zahŕňa lesné plody, orechy, riasy, korienky a živočíšnu potravu, ako hmyz, hlodavce, ryby a zdochliny. Zdochlinu dokáže medveď grizly zacítiť na vzdialenosť až 28 kilometrov.
Lov veľkých zvierat a rybolov
Medveď grizly loví veľké zvieratá, ako soby karibu, iba ak narazí na mladé, zoslabnuté alebo zranené jedince. Jeden karibu vystačí medvedici s mláďatami na štyri až päť dní. Matka však musí starostlivo zdochlinu zakopať, aby ju nenašli ostatné zvieratá.
Pre všetky kanadské medvede nastáva obdobie hojnosti, keď proti prúdu riek začínajú tiahnuť lososy na svoje tradičné miesta trenia.
Erik Baláž a filmy o divokej prírode
Ekológ a filmár Erik Baláž sa venuje nakrúcaniu filmov o divokej prírode. Jeho filmy sa dostali do National Geographic a odtiaľ do celého sveta. Baláž rozpráva o tom, aké ťažké je nafilmovať plachého rysa a vlka alebo striehnuť na dobrý záber na končiaroch Tatier, a ako sa nebáť v divočine.
Baláž a jeho tím strávili tri roky s ťažkou technikou v Tatrách, kde nakrútili tisíce hodín záberov divokej prírody. Z týchto záberov skladajú tri filmy. Prvý film s názvom "Život v oblakoch" je o prírode nad pásmom kosodreviny. Ďalšie filmy budú o živote okolo divokej riečky Belá a v limbovom lese so stromami starými aj tisíc rokov.
Prečítajte si tiež: Rôzne druhy steakov a ich príprava
Baláž hovorí, že Tatry poznajú lepšie ako Vlčie hory na východe, pretože v nich strávili ešte viac času. Za posledné dva milióny rokov sa tu vystriedalo mnoho ľadových dôb, dlhých aj stotisíc rokov, a krátkych medziľadových, ktoré majú tak 20-tisíc rokov. Počas ľadovej doby sa zvieratá z Álp, Tatier a Balkánu rozbehnú po celej krajine a žijú všade. Po oteplení ich konkurenčne vytlačia nové druhy.
Baláž hovorí, že je fascinujúce, že kamzíky sú na 20-tisíc rokov izolované na niekoľkých pohoriach. Geneticky sa zmenia a v každých horách vznikne jedinečný poddruh. Potom príde ľadová doba a zasa sa to zmieša. Je to však pre druh obohacujúce, pretože v medziľadových dobách sa vytvoria nové gény.
Jeden z filmárov, Jozef Fiala, pri nakrúcaní filmu "Život v oblakoch" zdôrazňuje, že na filmovanie v divokej prírode sa treba zamaskovať a teplo obliecť.
Baláž rozmýšľa nad animáciami a fascinuje ho, ako mohla kedysi vyzerať európska divočina. Mnohé veci si naštudoval a má bujnú fantáziu. Jedným z jeho nápadov je film, možno seriál o minulosti divočiny.
Baláž hovorí, že kedysi v Dunaji žili najväčšie sladkovodné ryby na svete, vyzy, možno až s dĺžkou 10 metrov. V Dunaji boli ešte pred sto rokmi, keď tam neboli hrádze. Tiahli vo veľkých počtoch z Čierneho mora a Bratislavčania na ne strieľali delami, aby ich nahnali do pascí. Pred tritisíc rokmi sme mali v Panónskej nížine levy, ktoré pri Dunaji lovili vodné byvoly, ktoré dnes poznáme z Afriky. Medvede žrali oveľa viac mäsa, dnes sú takmer výlučne vegetariáni. Dnes občas zožerú mŕtveho jeleňa alebo kamzíka. Vtedy jedli na 80, možno 90 percent mäso. Bolo tu veľa bylinožravcov, vlky a levy ich zabíjali a medvede mali zdochliny. Takto to na Slovensku vyzeralo ešte aj v časoch Krista.
Prečítajte si tiež: Ako upiecť chlieb, ktorý vydrží
Baláž zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, že krajina a ekosystémy sa vyvíjajú. Žijeme tu stáročia v nejakom svete, a ak si ho chceme prispôsobiť, musíme pochopiť procesy, ktoré to prostredie vytvorili. Kyslík a voda tu nie sú len tak, sú udržiavané prírodnými systémami, ktoré nejako fungovali. A to fungovanie sme úplne zabili, zlikvidovali - v Európe takmer totálne.
Baláž sa pýta, ako to napraviť. Odpovedá, že sa to nedá bez toho, aby sme nepoznali minulosť a to, ako sa tie ekosystémy vyvinuli. Nedá sa chrániť biodiverzita bez ochrany tých procesov. To je ako vešať búdky po stromoch pre vtáčikov.
Baláž bol aj za hnutím, ktoré po víchrici v Tatrách v roku 2004 zastavilo lesníkov pred výrubom a odvozom dreva z Tichej a Kôprovej doliny. Nakrútil už dva filmy - "Strážca divočiny" o medveďoch v tatranskej prírode a "Vlčie hory" o pásme vlkov na severovýchode Slovenska a v Poľsku a na Ukrajine. V decembri 2016 mal premiéru jeho nový film "Život v oblakoch" o zvieratách na končiaroch Tatier.
Vo filme "Život v oblakoch" Baláž ukazuje zakonzervovanú arktickú prírodu na končiaroch Tatier. Traja filmári v tom ťažkom prostredí strávili mesiace, chodili do hôr. Baláž ako režisér s nimi väčšinou nechodil. Aj oni málokedy chodili spolu. Každý šiel na svoje miesto, nechcel byť nikým rušený. Keď chodil do terénu Baláž, čerpal z toho, že dvadsať rokov tie miesta pozná. Vymýšľal im príbehy. Pri rysoch bolo treba najskôr veľmi veľa stopovania. To sa nedá robiť s technikou na chrbte. V kosodrevine sa človek zaborí aj po krk do snehu a už sa z nej nevyhrabe. Balážov brat sto dní stopoval rysy a potom vlky. V ďalšom filme o rieke Belá budú vĺčatká, ktoré našiel stopovaním. Keď niečo našiel, napríklad rys ulovil kamzíka, volal Balážovi. Rysiu rodinku našiel na obed vysoko v horách a v zime je o štvrtej tma. Rýchlo tam šiel Karol Kaliský, vybehol tam spotený a zamaskoval sa.
Baláž hovorí, že vo filme majú aj exkluzívne miesto - lavína strhla čriedu kamzíkov a niekoľko dní tam ich telá chodia zo snehu vyhrabávať vlky, medvede aj rysy. Upozornil ich na to strážca z národného parku, ich kamarát. Tam čakali pätnásť dní. Je tam niekoľko mŕtvych kamzíkov. Lenže vlky sa nažerú a štyri dni sa nevrátia, potom prídu v noci, to sa nedá predvídať. Prísť k rysovi sa nedá, má také dobré zmysly, že to nejde. Rysy majú nafilmované aj na sto metrov. Musíte stlačiť gombík na kamere a už taký zvuk by ho vyplašil. Pomohol im fúkajúci vietor. Rysa majú nafilmovaného aj v rieke Belá. Adam Baštek šiel popri rieke, kde hučí voda, a preliezal kopu naplavených stromov.
Zvuky museli nahrať v štúdiu. Tak napríklad pri súboji jeleňov Baláž o seba búchal parohmi. Keď rysy žrali kamzíka, zvukár vytiahol z chladničky mäso a trhal ho.
Baláž hovorí, že v Tatrách je najťažšie nakrútiť rysa. Je to veľmi plaché zviera. V lete ho ani nezbadáte, tak dobre je zamaskovaný a takmer sa nehýbe. Loví v noci, jeho teritórium má aj desaťtisíce hektárov. Keď samec zabije kamzíka, nikto nevie, kedy sa vráti, a on sa aj tak vráti v noci. Samica s mláďatami nechce ísť nad les loviť kamzíky, necíti sa tam bezpečne. Šesť zo siedmich kamzíkov strhnutých rysmi, ktoré našli, strhol samec. A zábery majú z kamzíka strhnutého samicou.
Za tri roky nakrútili tisíc hodín materiálu na tri filmy. Keď sa naozaj niečo podarí, je z toho celý príbeh na niekoľko minút. Nafilmujú pekné krajinky, ale za rok veľmi zaujímavé správanie nakrútia iba párkrát. Každý z kameramanov má svoj fotoaparát a techniku navyše, majú dva malé drony a niečo nakrútili aj z veľkého vrtuľníka. To je však stále oproti veľkým filmárom technicky výrazne na nižšej úrovni. Dnes sa všetko už točí 4K, na vysokorýchlostné kamery. Na to už prechádzajú aj oni. Niektoré zábery nakrútili takou kamerou, aby sa dali spomaliť. Majú jednu profesionálnu kameru, ale ťažko sa s ňou v teréne robí, pretože je ťažšia. V štúdiu neprekáža, že sa štartuje desať sekúnd. Im za tých desať sekúnd zviera zmizne a kameru môžu rozkopať. Hore za korisťou vyšla aj líška.
Ďalšie dva filmy budú o divokej rieke Belá a o lese z borovíc limba. Nazvali to Nesmrteľný les. Pointa je, že keby sme sa kdekoľvek v Európe presunuli v čase o päťtisíc rokov dozadu, takmer neexistuje miesto, ktoré by sa nezmenilo na nepoznanie. Kopce sú tie isté, ale príroda je úplne odlišná. Limbový les je taký nedostupný, taký starý, tak málo sa tam človek dostal. Je tam od poslednej doby ľadovej. Na Slovensku máme napríklad kúsok bukového pralesa, no na jeho mieste bolo pred päťtisíc rokmi niečo iné, napríklad dubový prales. Človek ovplyvnil lesy rôzne, napríklad zničil zvieratá, ktoré tam žili. Limbový les sa však takmer nezmenil. Sú tam neuveriteľne staré stromy, ktoré žijú na skalách. Jedna limba má hrúbku kmeňa 1,5 metra, má aj tri letokruhy na milimeter. Tieto stromy majú určite aj viac ako tisíc rokov. Kedysi ľudia verili, že tie staré stromy sú nesmrteľné, v pohanských časoch ich uctievali. Samozrejme, že sú smrteľné, ale dôležitý je proces obnovy. Napríklad vtáčik orešnica žerie oriešky z limbovej šišky, robí si z nich zásoby na zimu a vlastne vysádza nové limby. Rastú nové stromy a aj medvede majú čo žrať. Aj do koruny pätnásťmetrového stromu vylezie medveď a oberá tam šišky plné orieškov, teda semien. Takto sa to deje tisíce rokov. Aj počas doby ľadovej to bolo podobné, len bol ten limbový les o pár kilometrov nižšie. Nesmrteľnosť tomu lesu zabezpečujú procesy, ktorého ho stále obnovujú.
Baláž hovorí, že na Slovensku už nemáme takmer žiadne normálne rieky, také, ktoré by sa správali prirodzene. To znamená, že tam je čistá voda a rieka nie je zregulovaná, môže migrovať. Keď rieka migruje, vytvára - a poviem to zložito, ale je to dôležité - rôzne nové štruktúry. Napríklad po povodni tam, kde bola rieka, zostali len kamene a piesok a rieka sa presunula do lesa. Na piesku sa vytvorilo prostredie napríklad pre vysokohorské druhy rastlín, ktoré sa tam splavili z kamenných sutí hore v kopcoch. Sú rastliny, ktoré sa našli iba pri Belej, hoci majú rásť dvetisíc metrov nad morom. Tam ich už nikto nenašiel. Chrobák svižník potrebuje piesok. Je to najrýchlejší hmyz na svete, chytí letiacu muchu. Keď rieka premigruje a vytvorí pieskovú pláž, táto pláž za päť rokov zarastie vrbovým lesom. Svižník by nemal kde žiť, keby sa tá rieka opäť nepresťahovala. Keď raz rieku zregulujú, nikdy tam už nebude žiť svižník. Povodeň napríklad naplaví popadané stromy a zrazu vytvorí hlbočinu, kde sa môžu ukrývať ryby pred vydrou, ktorá tam má brloh. Keď tam vydra vpláva, ryby uniknú medzi konáre stromov a ukryjú sa. Keď sa to vybetónuje, vbehne tam vydra, pochytá všetky pstruhy a ide preč. Prídu rybári, nalejú tam tri sudy pstruhov, vydra im odhryzne všetkým hlavy, potom prídu kormorány, vyďobú to tam a ekosystém nefunguje. Ryba sa nemá kde vytrieť, pretože tam nie je pieskové, štrkové dno, nemá sa kde ukryť, nemá potravu, lebo aj hmyz je viazaný na dynamiku rieky. Keď sa dynamika rieky zlikviduje, je úplný nezmysel chrániť hocičo. To je mŕtvy ekosystém.
Nakrúcali trochu aj pod vodou, najmä nad vodou. Majú tam aj vlky, ktoré na týchto miestach lovia. Zachytili, ako idú cez rieku. RTVS to pomohla financovať a bude film vysielať. Nemeckí koproducenti chcú vysielať filmy na stanici NDR a zrejme aj na nemeckej jednotke, verejnej televízii ARD Das Erste. Nemci financovali väčšinu filmu a majú väčšinu práv do celého sveta. Platia im akoby výrobu jedného filmu. Povedal im, že za tie peniaze nakrútia tri filmy a ak chcú, môžu si ich napokon zostrihať do jedného. Veľmi tomu neverili. Zatiaľ videli dva filmy a s obomi sú spokojní, že do nich nebudú ani veľmi zasahovať. To je firma, ktorá vyrába 20-30 filmov ročne a majú distribútora, ktorý ich predáva do zvyšku sveta. Pri tom sme mali kontrakt priamo s National Geographic, ten zobral 118 štátov a tam to mohol šíriť. Ukazuje sa, že ten National Geographic niečo zarobí, ale nie je to až tak o peniazoch. Keby bol filmár schopný predať film osobitne krajinám, bolo by to niekoľkonásobne viac. Akurát by im to pomohlo splatiť dlhy, ktoré si vyrobili. Tie si napokon splatili predajom DVD-čiek. Teraz budú mať prvýkrát mierne peniaze navyše. Všetky však investujú do ďalšieho nakrúcania. Napríklad môžu kúpiť aj teleobjektív za 50-tisíc eur. Funguje to dobre. Najlepšie by bolo, keby si dokázali zafinancovať takýto seriál, ktorý by dokázali predať do celého sveta. Je to však veľká investícia. Je v tom celom ešte jeden háčik tohto biznisu. Takmer všetky filmy sú dotované. Británia zaplatí na film BBC aj dva milióny libier a takému filmu budete ťažko konkurovať bez takej dotácie.
Baláž má pocit, že áno, je veľmi dôležité sa správne rozhodnúť, bude to projekt na niekoľko rokov. Môžu sa rozhodnúť pre 1,5-hodinový film do kín na premietanie aj v Amerike, ale majú taký dobrý nápad a techniku? Mohol by to byť pre nich posun. To ešte nemôže presne hovoriť. Je to však o tom, ako sme sa stali z lovcov poľnohospodári, 7600 rokov dozadu.
Medveďa som viackrát videl v limbovom lese, naposledy v septembri aj na strome. Na obálku DVD som chcel záber s limbou, skalou a medveďom stojacim na tej skale. Nemali taký záber. Išli na miesto, kde povedal, že sa to stane. Ešte tam len prichádzali, prišiel medveď, postavil sa na tú skalu, Adam ho nafilmoval, Baláž si sadol, otvoril si pivo a pozeral sa na hory. To ani nie je strach, ale človek sa zľakne. Keď napríklad spadne, alebo keď naňho vybehne medveď. Keď neviete, ako sa to skončí. On potom odíde. Mali s bratom takú situáciu v limbovom lese, kde chceli spať. Bola tam medvedica s mláďatami. Keď si ľahli spať, medvedica sa vrátila a okolo nich fučala v tme. Nemal ani baterku. Pýtam sa brata, či sa nebojí. Mám ju, vždy na to však zabudnem. Do lesa si nenosím ani nožík, chlieb trhám rukami, nenapadne mi to. Nemám výstroj na prežitie v divočine.