Výber kandidátov na post ústavného sudcu je kľúčový proces, ktorý ovplyvňuje fungovanie právneho štátu. Vypočúvanie (grilovanie) kandidátov ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR je dôležitou súčasťou tohto procesu. Cieľom je preveriť odbornosť, morálny profil a postoje kandidátov k rôznym právnym a spoločenským otázkam.
Priebeh a štruktúra grilovania
Grilovanie kandidátov na ústavných sudcov je proces, ktorý trvá niekoľko hodín. Každý kandidát má na úvod pridelený čas, zvyčajne okolo desať minút, počas ktorých predstaví svoje pracovné skúsenosti a publikačnú činnosť. Nasledujú otázky od poslancov parlamentu a zástupcu prezidentky SR.
Kandidáti a ich postoje
Počas vypočúvania sa kandidáti vyjadrujú k širokému spektru tém, od pandemickej legislatívy až po ochranu ľudských práv. Ich odpovede poskytujú cenný pohľad na ich právne názory a hodnotové orientácie.
Anton Dulak
Anton Dulak, odborník na občianske právo, kandiduje na ústavného sudcu už niekoľkýkrát. Počas vypočúvania sa vyjadril k pandemickým opatreniam a pandemickému zákonu. Je toho názoru, že legislatívou sa nedá vyriešiť všetko a je nereálne očakávať, že by prišiel zákon, ktorý vyrieši všetky životné situácie. Dulak si nemyslí, že povinné očkovanie by sa malo ustanoviť právnym predpisom. Za hlavný princíp v otázke ľudských práv považuje ochranu ľudského života, ľudskej dôstojnosti a slobody v spoločnosti.
Martina Jánošíková
Martina Jánošíková, riaditeľka Ústavu medzinárodného práva a európskeho práva, sa zameriava na oblasť práva Európskej únie a jeho interakciu s vnútroštátnym právom. K pandemickej legislatíve sa vyjadrila, že na situáciu takéhoto rozmeru sme neboli pripravení a zasahovanie do základných ľudských práv prostredníctvom vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva nebolo šťastné. Čo sa týka kompetencie predsedu parlamentu kedykoľvek ukončiť diskusiu v pléne, podľa Jánošíkovej by nebolo na škodu mať v ustanovení rokovacieho poriadku uvedené minimálne dôvody, pre ktoré môže predseda právomoc uplatniť. Dotkla sa aj výhrad Európskej komisie k veľkej novele Trestného zákona, najmä v súvislosti s európskou prokuratúrou.
Prečítajte si tiež: Umenie, gastronómia a technológie
Michaela Králová
Michaela Králová, sudkyňa Krajského súdu v Bratislave, sa vyjadrila kriticky k rozsiahlym a nejasným rozhodnutiam Ústavného súdu. Podporila by zvýšenie počtu ústavných sudcov vzhľadom na veľký počet vecí, ktoré tento súd prejednáva. Nechať sa zaočkovať je podľa kandidátky každého osobná vec a malo by to tak zostať. Povedala, že povinné očkovanie môže byť na hrane súladu s ústavou.
Ďalší kandidáti
Okrem spomínaných kandidátov sa na vypočúvaní zúčastnili aj ďalší uchádzači, ako napríklad Lívia Trellová, Zuzana Pitoňáková, Edita Pfundtner a Peter Molnár. Každý z nich predstavil svoje odborné skúsenosti a postoje k rôznym právnym otázkam.
Peter Kresák
Peter Kresák, poslanec a člen ústavnoprávneho výboru, otvorene priznal, že do roku 1989 bol členom komunistickej strany. Bol počas vlády Mikuláša Dzurindu pri prvom pokuse zrušiť Mečiarove amnestie.
Lucia Kurilovská
Lucia Kurilovská, rektorka Akadémie policajného zboru, priznala, že veľmi zvažovala, či túto kandidatúru prijať.
Kajetán Kičura
Kajetána Kičuru sa pýtali na jeho vzťah s docentom Ficom. Ozrejmil, že Fica pozná ako právnika od roku 1993, váži si ho a považuje ho za svojho priateľa.
Prečítajte si tiež: Tipy na grilovanie mrazenej zeleniny
Monika Jankovská
Monika Jankovská argumentovala, že na súde funguje náhodné elektronické prideľovanie spisov a o obchádzaní tohto systému nemá žiadne informácie. Pri otázke o jej rigoróznej práci odpovedala, že jej témou boli obchodné spoločnosti a v roku 2001 ju obhajovala na Univerzite Komenského v Bratislave. Predsedom komisie bol bývalý poslanec Smeru Mojmír Mamojka, dnes ústavný sudca. Konzultantkou jej práce bola zasa exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.
Otázky poslancov a ich zameranie
Poslanci sa počas vypočúvania zameriavajú na rôzne aspekty odbornosti a osobnosti kandidátov. Pýtajú sa na ich názory na aktuálne právne otázky, etické dilemy a ich skúsenosti z právnej praxe. Otázky sa týkajú napríklad registrovaného partnerstva osôb rovnakého pohlavia, interrupcií, Istanbulského dohovoru, ale aj rodinkárstva v justícii.
Verejný záujem a transparentnosť
Verejné vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov je dôležitým krokom k zvýšeniu transparentnosti a verejnej kontroly nad výberom sudcov. Priamy prenos z rokovania výboru dostáva poslancov a kandidátov pod tlak a motivuje ich k lepšej príprave.
Kritika a kontroverzie
Proces výberu kandidátov na ústavných sudcov nie je bez kritiky. Niektorí poukazujú na politizáciu výberu a uprednostňovanie kandidátov s väzbami na politické strany. Verejnosť a médiá pozorne sledujú vypočúvanie kandidátov a analyzujú ich odpovede.
Prečítajte si tiež: Dokonalý zážitok z grilovaných kuracích stehien