Geneticky modifikovaná kukurica je na Slovensku témou, ktorá vyvoláva diskusie a rozličné názory. Tento článok sa zameriava na aktuálnu situáciu v pestovaní geneticky modifikovanej kukurice (GM kukurice) na Slovensku, ako aj na širší kontext jej využitia v Európskej únii a vo svete. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, zohľadňujúc ekonomické, environmentálne a zdravotné aspekty.
Súčasný stav pestovania GM kukurice na Slovensku
Podľa údajov z roku 2008, na Slovensku sa pestovala geneticky modifikovaná kukurica na ploche približne 1 931 hektárov, rozdelených na 39 parciel. Pestovaním tejto kukurice sa zaoberalo 13 pestovateľov. Išlo o typ modifikovanej kukurice MON 810, ktorý bol v tom čase jediný povolený na pestovanie v Európskej únii (EÚ). V roku 2017 sa však pestovanie GM kukurice na Slovensku zastavilo.
V členských štátoch EÚ sa geneticky modifikovaná kukurica MON 810 pestovala na ploche približne 100 000 hektárov. Hlavnými pestovateľmi boli Španielsko (70 000 ha), Rumunsko (9 000 ha) a Portugalsko (8 000 ha).
Legislatíva a kontrola
Pestovanie geneticky modifikovaných plodín na Slovensku sa riadilo zákonom č. 184/2006 Z. z. o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe, ktorý bol neskôr novelizovaný zákonom č. 78/2008 Z. z. a vykonávacou vyhláškou č. 69/2007 Z. z. Kontrolou dodržiavania stanovených pravidiel pri pestovaní geneticky modifikovaných plodín bol poverený Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave.
Pri pestovaní geneticky modifikovaných plodín je potrebné dodržiavať stanovené pravidlá, ktoré zaisťujú koexistenciu s konvenčnými a ekologickými pestovateľmi. Systém kontrol vychádza z odporúčaní EÚ a zahŕňa skúmanie všetkých kukuríc, ktoré sa nachádzajú v predpísanej izolačnej vzdialenosti, a kontrolu, či nedošlo k úniku geneticky modifikovanej rastliny.
Prečítajte si tiež: Výhody geneticky modifikovanej ryže
Dôvody pre a proti pestovaniu GM kukurice
Na pestovanie geneticky modifikovaných plodín neexistuje jednoznačný názor. Napríklad, Rakúsko je proti pestovaniu GM plodín, zatiaľ čo Francúzsko vydalo zákaz pestovania, ktorý však v súčasnosti prehodnocuje na základe vedeckých štúdií.
Farmári vo svetovom meradle často chápu problematiku pestovania GM plodín z ekonomického hľadiska. Pestovanie geneticky modifikovaných plodín môže byť jednou z možností, ako účinne odolávať tlaku nárastu patogénov, ktoré ohrozujú hospodárenie pestovateľov kukurice. Dôkazom toho bol pokles dosiahnutých priemerných úrod kukurice na Slovensku v rokoch 2005 až 2007.
Ekonomické aspekty
Farmár Imrich Boroš, ktorý pestoval kukuricu MON 810 na západnom Slovensku, uviedol, že v minulosti dosahoval podstatne lepšiu úrodu než pestovatelia v okolí a predpokladal, že úroda sa vydarí aj v budúcnosti, pretože výnosy z tejto kukurice sú vyššie. Problémom však bola neochota potravinárov odkupovať túto kukuricu, preto ju predával výlučne chovateľom na krmivo pre hospodárske zvieratá a na bioetanol. Ako uviedol, negatívom je veľmi veľa papierovačiek, kontrol a vypĺňanie rôznych tlačív, ale ekonomické výnosy sú pre neho zrejmé, a preto sa to oplatí.
Verejná mienka a obavy
Európska verejnosť má vo všeobecnosti prísny prístup k novým biotechnológiám v poľnohospodárstve. Podľa prieskumu Pew Research Center z roku 2003 bolo proti GM potravinám 81 percent Nemcov a 89 percent Francúzov. Na Slovensku agentúra Markant v roku 2003 zistila, že iba 35 percent ľudí vie, čo sú GM potraviny, a ich využitie v potravinárstve označilo ako škodlivé 40 percent respondentov. Z prieskumu agentúry TNS v roku 2004 vyplynulo, že iba štvrtina respondentov by konzumovala bez obmedzenia výrobok, ktorý obsahuje geneticky modifikované suroviny. Najväčšie obavy z konzumácie týchto potravín majú ľudia s vyšším vzdelaním, ženy a obyvatelia najväčších miest.
Firma Amylum Slovakia, ktorá je producentom práškových pudingov či kukuričného alebo zemiakového škrobu, uviedla, že nevykupuje GM kukuricu, pretože ich zákazníci si to neželajú.
Prečítajte si tiež: Budúcnosť GMO
Zdravotné riziká a vedecké štúdie
Geneticky modifikovaná rastlina vzniká tak, že jej dizajnéri v biotechnologických firmách vnesú do rastliny nejaký konkrétny gén. Napríklad gén, ktorý robí rastlinu odolnou proti herbicídom, alebo gén, ktorý dokáže cielene zničiť hmyz ničiaci poľnohospodársku plodinu. Práve na Slovensku pestovaná GM kukurica zabraňovala napadnutiu plodiny larvou víjačky kukuričnej, ktorá dokáže urobiť na kukurici značné škody.
Riaditeľ Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch, Ján Kraic, uviedol, že vďaka genetickým manipuláciám sa významne znižuje potreba chemických postrekov a aj napriek drahšiemu osivu, ktoré farmári musia kupovať od megafiriem, sú zisky z pestovania GM plodín očividné.
Zatiaľ žiadna štúdia nepotvrdila, že by potraviny z komerčne pestovaných GM plodín mali mať negatívny efekt. Pred desiatimi rokmi však vyvolal veľké vášne vo vedeckej obci výskum maďarského vedca pôsobiaceho vo Veľkej Británii, Árpáda Pusztaia. Vedec zistil, že geneticky modifikované zemiaky, do ktorých vložil bielkovinu lektín zo snežienky, mali negatívny vplyv na skúšobnú vzorku potkanov - spomalili ich rast a zhoršili ich imunitu. Pusztaiovi však iní vedci oponovali, že výsledok jeho výskumu ani nemohol dopadnúť inak, keďže lektín je jed, ktorý môže zabiť človeka.
Vedci tiež upozornili na problém, keď jedna firma vyvinula vložením génu para orechov do sójových bôbov novú genetickú modifikáciu, ktorá mohla smrteľne ohroziť alergikov. Našťastie sa nič nestalo, pretože vedci a kontrolný systém zasiahol včas.
Samotné zdravotné riziko totiž nevyplýva z procesu genetickej modifikácie, ale z vloženia nevhodného génu organizmu, ktorý môže ohroziť alergikov. Genetické modifikácie prinášajú istú mieru rizika preto, že sú nové. No doterajšie vedecké štúdie nepreukazujú, že by GM potraviny mali spotrebiteľov znepokojovať viac než konvenčné produkty.
Prečítajte si tiež: Využitie kukurice v kuchyni
Environmentálne aspekty
Ekológovia na čele s hnutiami Greenpeace a Priatelia zeme vznášajú námietky ohľadom nebezpečenstva pre ekosystém. Pole s vysadenými GM plodiny by mohlo vyhubiť okrem škodcov aj ďalší hmyz, respektíve GM plodiny by sa mohla cez peľ šíriť aj ďalej. Ján Kraic tvrdí, že v prípade kukurice to nie je problém, pretože peľ z kukurice MON 810 sa dokáže preniesť ďalej o 50 metrov, čo je rovnako ako v prípade konvenčnej kukurice. Zákon pritom stanovuje izolačnú vzdialenosť maximálne na 200 metrov, kukurica MON 810 to teda bez problémov spĺňa.
Kraic súčasne upozorňuje, že problémy by mohli nastať v prípade repky olejnej, ak by sa u nás povolilo pestovanie jej geneticky modifikovanej odrody. Repka olejná je na rozdiel od kukurice voľne opelivý druh, ktorý sa vie krížiť s inými druhmi. Nikto však nevie, či by prenos jej geneticky modifikovanej odrody predstavoval pre prírodu nejaké riziko, alebo či by to dokonca neprinieslo niečo pozitívne. To treba ešte vyskúmať.
Budúcnosť geneticky modifikovaných plodín
Ján Kraic vidí v genetických manipuláciách veľké možnosti pre ľudstvo. Kým dnešná prvá generácia je prospešná najmä pre pestovateľov, ktorým zväčšuje zisky, druhá už vyvíjaná generácia bude prospešná najmä pre konzumentov, keďže vďaka týmto technológiám budeme vedieť robiť niektoré potraviny zdravšie. Príkladom môže byť zlatá ryža s vysokým podielom vitamínu A. Tretia generácia by mala človeku človeku pestovať plodiny napriek veľkým suchám, čo môže pomôcť napríklad v Afrike.
Rozhovor s odborníkom: Jakub Víglaský
S cieľom získať hlbší pohľad na problematiku GMO sme sa rozprávali s Jakubom Víglaským, vyštudovaným genetikom a molekulárnym cytológom.
Čo znamená skratka GMO?
GMO znamená geneticky modifikovaný organizmus. Teda ide o akýkoľvek organizmus, v ktorom bola upravená genetická informácia s nejakým konkrétnym cieľom.
Ako vzniká geneticky modifikovaný organizmus a čo všetko sa dá geneticky upraviť?
GMO vzniká v momente, keď sa nám podarí do jeho prirodzenej DNA vložiť zmenu. Najčastejšie sa takto upravujú baktérie. Teoreticky je možné upraviť čokoľvek, čo obsahuje DNA - vo výskume sa používajú napríklad geneticky modifikované myši. Pravdepodobne najväčším strašiakom širokej verejnosti sú GMO rastliny. Vo výskume je to opäť bežná záležitosť, ktorá je však prísne kontrolovaná.
Prečo ľudia vôbec robia a vytvárajú GMO?
Najviac GMO sa vytvára vo výskume. Moderná veda sa bez GMO nedá robiť a práve vďaka nim máme možnosť študovať a liečiť ochorenia, o ktorých sme si možno niekedy mysleli, že sú neliečiteľné. Keď už máme možnosť upravovať DNA živých organizmov, je prirodzené, že tieto metódy chceme využiť aj mimo vedy, napr. na pestovanie odolnejších plodín, ktoré prinášajú výhody z ekonomického hľadiska - majú menej škodcov a vyššiu výťažnosť.
Aká je najbežnejšia geneticky modifikovaná plodina a ako bola pozmenená?
Celosvetovo najviac pestovaná GM rastlina je kukurica. Upravila sa tak, aby bola odolná proti širokospektrálnemu herbicídu Round Up a aby produkovala pesticíd pochádzajúci z baktérie Bacillus thuringiensis. Ten sa bežne na rastliny aplikuje postrekom. GM kukurica si ho vyrába sama. Pre ľudí, zvieratá a užitočné druhy hmyzu škodlivý nie je.
Sú GMO zdraviu prospešné alebo by sme sa ich mali báť?
V posledných 25 rokoch bolo spravených vyše 3 000 štúdií, ktoré ukázali, že GMO plodiny nepredstavujú vyššie riziko ako tie klasicky šľachtené. Dáva to zmysel, pretože proces výroby GMO je postavený na metódach, ktoré umožňujú prísnu kontrolu toho, aký gén a kde bol vložený.
Aké sú hlavné za a proti GMO?
Hlavným benefitom, kvôli ktorému vznikajú GMO plodiny, je odolnosť proti herbicídom alebo hubám. Zvýšený dopyt po plodinách, ktorý súvisí s nárastom populácie a so zmenou klímy, spôsobuje, že je nevyhnutné mať odolné plodiny. Hlavnou nevýhodou podľa mňa nie je samotná úprava DNA, ale možnosť využívať toxické látky na kontrolu škodcov.
Ako je na tom GMO a regulácie zo strany štátov?
V Európskej únii je povolených 58 GM plodín, z toho sa pestuje iba GM kukurica, aj to vo veľmi malom množstve. Dovážame však modifikované krmivá pre hospodárske zvieratá. V USA sa pestujú GMO vo veľkom. Je to lacnejšie a výnosy sú väčšie, čo opäť poukazuje na potrebu maximalizovať produkciu v časoch, keď sa mení klíma, prichádzajú nové patogény napádajúce plodiny atď.