Geneticky modifikované organizmy (GMO) a geneticky modifikované potraviny (GMP) sú témou, ktorá vyvoláva vášnivé diskusie po celom svete. Na jednej strane stoja kritici s obavami z potenciálnych zdravotných rizík, environmentálnych dopadov a nepredvídateľných dôsledkov na ekosystémy. Na druhej strane zástancovia zdôrazňujú výhody v podobe zvýšenej úrody, zlepšenej kvality potravín a odolnosti voči klimatickým zmenám. Čo sú teda geneticky modifikované organizmy a aký je ich vplyv na naše životy?
Čo je GMO?
Skratka GMO znamená geneticky modifikovaný organizmus. Ide o akýkoľvek organizmus, ktorého genetická informácia bola upravená s konkrétnym cieľom. Táto úprava sa dosahuje vložením zmeny do jeho prirodzenej DNA. Hoci sa genetické modifikácie najčastejšie vykonávajú na baktériách, teoreticky je možné upraviť čokoľvek, čo obsahuje DNA. Vo výskume sa bežne používajú geneticky modifikované myši, no najväčším záujmom verejnosti sa tešia GMO rastliny.
Ako vznikajú GMO?
GMO vzniká v momente, keď sa nám podarí do jeho prirodzenej DNA vložiť zmenu. Moderná veda sa bez GMO nedá robiť a práve vďaka nim máme možnosť študovať a liečiť ochorenia, o ktorých sme si možno niekedy mysleli, že sú neliečiteľné (napr. diabetes a inzulín, ktorý máme vďaka GM baktériám).
Prečo sa vytvárajú GMO?
Hlavným dôvodom pre vytváranie GMO je výskum. Moderná veda sa bez GMO nezaobíde a vďaka nim môžeme študovať a liečiť ochorenia, ktoré boli kedysi považované za neliečiteľné. Okrem toho sa GMO využívajú na pestovanie odolnejších plodín s vyššou výťažnosťou, čo prináša ekonomické výhody.
Najbežnejšie geneticky modifikované plodiny
Celosvetovo najviac pestovanou GM rastlinou je kukurica. Bola upravená tak, aby bola odolná voči širokospektrálnemu herbicídu Round Up a produkovala pesticíd pochádzajúci z baktérie Bacillus thuringiensis. Táto baktéria sa bežne používa na postrekovanie rastlín, no GM kukurica si ju vyrába sama. Pre ľudí, zvieratá a užitočný hmyz nie je tento pesticíd škodlivý.
Prečítajte si tiež: Rašelina v záhrade: Áno alebo nie?
Kukurica je jednou z najpestovanejších plodín na svete a používa sa nielen na výrobu potravín pre ľudí, ale aj na kŕmenie zvierat. Dopyt po nej je obrovský. Podľa dostupných štúdií GM kukurica nepredstavuje žiadne zdravotné riziko a na Slovensku sa nepestuje ani nepredáva, dováža sa na kŕmenie zvierat.
História GMO
Prvou geneticky upravenou potravinou, ktorá bola komerčne dostupná, bola paradajka „flavr savr“ z roku 1994. Neskôr bola vyvinutá „zlatá ryža“, ktorá obsahuje viac betakaroténu (prekurzora vitamínu A) a bola určená na boj proti nedostatku vitamínu A v rozvojových krajinách.
Úplne prvé GMO vznikli v 70. rokoch minulého storočia, keď boli modifikované baktérie E. coli. Prvá biotechnologická firma začala produkovať ľudský inzulín v E. coli, čím sa nahradilo izolovanie inzulínu zo zvieracích pankreasov.
Sú GMO bezpečné?
V posledných 25 rokoch bolo vykonaných viac ako 3 000 štúdií, ktoré ukázali, že GMO plodiny nepredstavujú vyššie riziko ako tie klasicky šľachtené. Proces výroby GMO je postavený na metódach, ktoré umožňujú prísnu kontrolu toho, aký gén a kde bol vložený.
Je dôležité si uvedomiť, že gény tisícok plodín boli počas evolúcie zmutované röntgenovými lúčmi aj gama žiarením. Obavy z GMO pramenia zo strachu z neznámeho a z nedostatku informácií. Ľudí, ktorí reálne rozumejú genetickým manipuláciám a vedia interpretovať výsledky štúdií, je málo.
Prečítajte si tiež: Zdravá dusená zelenina
Výhody a nevýhody GMO
Hlavným benefitom GMO plodín je ich odolnosť proti herbicídom alebo hubám. Zvýšený dopyt po plodinách, ktorý súvisí s nárastom populácie a so zmenou klímy, si vyžaduje odolné plodiny.
Hlavnou nevýhodou nie je samotná úprava DNA, ale možnosť využívať toxické látky na kontrolu škodcov. Ak máme „nesmrteľnú“ kukuricu, môžeme ju postrekovať látkami, ktoré môžu byť pre ľudí nebezpečné. Riziko teda nespôsobuje ani tak GMO rastlina, ako vedľajšie vplyvy.
Napríklad, najpoužívanejší herbicíd Round Up obsahuje glyfosát, ktorý je údajne pre ľudí bezpečný, ale obsahuje aj iné zložky, ktoré majú potenciál zvyšovať riziko vzniku rakoviny.
GMO a regulácie
V Európskej únii je povolených 58 GM plodín, z toho sa pestuje iba GM kukurica, aj to vo veľmi malom množstve. Dovážame však modifikované krmivá pre hospodárske zvieratá. V USA sa pestujú GMO vo veľkom, pretože je to lacnejšie a výnosy sú väčšie.
Takmer všetko, čo jeme, bolo vytvárané náhodnými mutáciami. Umelá selekcia, o ktorej písal už Darwin, je aj domestikácia dobytka, psov a rastlín, ktoré pestujeme. Vo všetkých prípadoch bol zásah človeka do prirodzenej evolúcie.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Označovanie GMO potravín
Genetickú modifikáciu organizmov a výrobu potravín zo surovín geneticky modifikovaných upravujú právne normy, ktoré majú zabezpečiť lepšie označovanie geneticky modifikovaných potravín a potravín a surovín obsahujúcich geneticky modifikované prídavné látky.
V právnych predpisoch EÚ sa stanovuje, že označiť sa musia všetky potraviny a krmivá, ktoré obsahujú GMO, pozostávajú z nich alebo sú z nich vyrobené, s výnimkou prípadov, ak je ich obsah v potravine, krmive alebo zložke pod úrovňou 0,9 % a je náhodný alebo technologicky nevyhnutný, napr. vyrobené z geneticky modifikovanej sóje MON-04032-6.
Právne predpisy EÚ nezakazujú používanie označenia „bez genetickej modifikácie“, ktorým sa naznačuje, že potraviny neobsahujú geneticky modifikované plodiny ani neboli vyrobené z geneticky modifikovaných organizmov, a to za predpokladu, že sú dodržané všeobecné pravidlá označovania potravín, najmä to, že informácie poskytované spotrebiteľom nesmú byť zavádzajúce. Niektoré členské štáty sa rozhodli vlastné potravinové a krmivové výrobky označovať tak, aby bolo zjavné, že nie sú geneticky modifikované.
Modifikované potravinové prídavné látky ako napr. sladidlá, stabilizátory, dochucovadlá, zahusťovadlá sa podľa súčasnej legislatívy nemusia označovať v zložení výrobku.
GMO na Slovensku a v EÚ
V EÚ sa na obchodné účely pestuje jeden druh geneticky modifikovanej kukurice - MON 810. Dnes sa tento druh kukurice pestuje u nás na Slovensku, a tiež v Česku, Rumunsku, Španielsku a Portugalsku. Genetická modifikácia výrobku slúži na ochranu plodiny pred nebezpečným škodcom - európskej forme vijačky kukuričnej.
Kukurica MON810 sa pestuje na Slovensku v Trnavskom a Košickom kraji. V Rakúsku a Maďarsku je zakázané pestovať geneticky modifikovanú kukuricu. Aj v ďalších európskych krajinách platí zákaz pestovania modifikovanej kukurice v Nemecku, Francúzsku, Bulharsku, Grécku a Luxembursku.
Podobne ako pestovanie, aj umiestňovanie geneticky modifikovaných organizmov na trh EÚ a používanie ich odvodených produktov v potravinovom a krmivovom reťazci podlieha povoleniu EÚ, ktoré je podmienené preukázaním absencie rizika pre zdravie ľudí a zvierat i životné prostredie a podrobným posúdením v kompetencii Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín v spolupráci s vedeckými subjektmi členských štátov.
Podľa dostupných údajov EÚ potrebuje na výkrm hospodárskych zvierat viac než 36 miliónov ton ekvivalentu sóje ročne. Ročne však vypestuje len 1,4 milióna ton sóje, ktorá nie je modifikovaná, keďže v EÚ je pestovanie geneticky modifikovanej sóje zakázané.
Chov hospodárskych zvierat v EÚ je preto veľmi závislý od produkcie rastlinných proteínov v tretích krajinách. EÚ preto dováža sójovú múčku a sóju z iných krajín. Tieto produkty pochádzajú najmä z tretích krajín, kde je pestovanie GMO rozšírené - 90 % má pôvod v štyroch tretích krajinách, kde geneticky modifikované druhy pokrývajú približne 90 % obrábanej pôdy s výsadbou sóje, najmä z Brazílie, kde geneticky modifikovaná sója predstavuje až 89% z celkovej produkcie, z Argentíny, kde sa pestuje 100% geneticky pestovanej sóje, ďalej z USA, kde sa pestuje až 93% geneticky modifikovanej sóje a z Paraguaja, kde sa až 95% pestuje geneticky modifikovaná sója.
Čo sa týka potravín, počet geneticky modifikovaných výrobkov predávaných na trhu EÚ je nízky. Mnohí prevádzkovatelia potravinárskych podnikov sa rozhodli nepredávať geneticky modifikované potraviny. To môže súvisieť s požiadavkami na povinné označovanie zakotvenými v právnom rámci upravujúcom geneticky modifikované organizmy, ako aj s dostupnosťou alternatív bez genetickej modifikácie.
Medzi ďalšie geneticky modifikované kultúry, ktoré sa môžu pestovať na území Európskej únie, je niekoľko druhov modifikovanej bavlny, cukrovej repy H7-1, repky olejky a sóje. Všetky tieto rastliny sa môžu pestovať v "skúšobnom" režime, a nie na predaj alebo jedenie. Iné geneticky modifikované kultúry sa nemôžu pestovať v Európskej únii ani na obchodné ani na testovacie účely.
V súčasnosti sa na našom trhu môžeme stretnúť s geneticky modifikovanými produktmi z radu rastlinných olejov ako CERESOL, ktorý je zložením rastlinných olejov, obsahuje geneticky modifikovanú sóju MON-04032-6, RASTLINNÝ OLEJ JEDLÝ je zmes rastlinných olejov a obsahuje geneticky modifikovanú sóju MON-04032-6, BROLIO je zložením sójový olej a obsahuje geneticky modifikovanú sóju MON-04032-6, ZMES RASTLINNÝCH OLEJOV Euroshopper, GAZDA stolový olej, obsahuje geneticky modifikovanú sóju.
Riziká a obavy spojené s GMO
Organizácia európskych spotrebiteľov vidí v geneticky modifikovaných potravinách niektoré riziká:
- Geneticky modifikované plodiny môžu ohroziť vtáky a hmyz.
- Kríženie plodín a zvierat s divými príbuznými druhmi môže mať nepredvídané následky.
- Môže vzniknúť rezistencia na antibiotiká.
- Po zmiešaní genetického materiálu rôznych organizmov môže dôjsť ku vzniku alergií.
Mnohé vedecké štúdie preukázali, že konzumácia geneticky modifikovaných potravín (GMP) má na človeka nespochybniteľne škodlivé účinky a to z pohľadu toxicity, kedy vzniká poruchovosť pôvodných génov a ich možné abnormálne fungovanie, ktoré môže ovplyvniť biochemické procesy rastlinného organizmu a viesť k produkcii neočakávaných toxínov a protilátok, ktoré potom človek ich konzumáciou do seba prijíma.
Niektoré štúdie hovoria tiež, že geneticky modifikované organizmy ničia život na Zemi a to tým, že vedú k nadmernému výskytu hmyzu a buriny, zabíjajú včely a opeľovací hmyz, umožňujú chemickým spoločnostiam ovládať životy farmárov, kontaminujú prirodzené plodiny, náhodne rastúce geneticky modifikované organizmy sú zločinom a ničia životnú silu našej planéty.
Príklady GMO v potravinách
- Lecitín: Pridáva sa do produktov z kakaa pre vláčnosť, často pochádza z geneticky upravovanej sóje.
- Glutaman sodný: Posilňovač chuti, vyrába sa z geneticky modifikovaných mikroorganizmov.
- Cystein (E920): Stará sa o vzdušné cesto a chrumkavý efekt pečiva, dnes vyrábaný z GMO baktérií.
- Glukózový sirup: Nositeľ sladkej chuti v nápojoch, získavaný z geneticky upravenej kukurice.
- Aspartam (E 951): Umelé sladidlo, vyrobené s geneticky upravenými mikroorganizmami.
- Margarín: Potravinársky výrobok získaný z rastlinných tukov (napríklad geneticky modifikovanej repky olejnej).
Bezpečnosť GMO a testovanie
Postup genetických modifikácií je nepresný a náhodný, čo môže mať nepredvídateľné a nezámerné dopady. Vložené gény môžu narušiť funkciu pôvodných génov, môžu byť v novom prostredí nestabilné alebo môžu fungovať inak, ako sa očakáva.
Odborníci sa zhodujú na tom, že tieto riziká môžu existovať, a preto v mnohých krajinách platia pre skúmanie GM potravín špeciálne predpisy.
Alternatívy ku GMO
Spotrebitelia, ktorí sa chcú vyhnúť GMO, majú k dispozícii niekoľko možností:
- Bio potraviny: Pri ekologickom poľnohospodárstve sú genetické modifikácie vylúčené. Platí to pre rastliny s možným prenosom génov a živočíšne krmivá.
- Potraviny označené ako "bez GMO": Niektoré členské štáty sa rozhodli vlastné potravinové a krmivové výrobky označovať tak, aby bolo zjavné, že nie sú geneticky modifikované.
- Lokálne potraviny: Nákupom lokálnych potravín od farmárov, ktorí nepoužívajú GMO, môžete podporiť udržateľné poľnohospodárstvo a získať kontrolu nad tým, čo jete.
Zlatá ryža: Kontroverzný príklad GMO s potenciálom zachraňovať životy
Zlatá ryža je geneticky modifikovaná odroda ryže, ktorá obsahuje betakarotén, prekurzor vitamínu A. Bola vyvinutá s cieľom bojovať proti nedostatku vitamínu A v rozvojových krajinách, kde je ryža základnou potravinou.
Nedostatok vitamínu A je závažný problém, ktorý spôsobuje oslepnutie a zvyšuje úmrtnosť detí. Zlatá ryža by mohla potenciálne zachrániť milióny životov, no jej zavedenie je sprevádzané kontroverziami.
Odporcovia GMO argumentujú, že zlatá ryža nebola dostatočne testovaná a môže mať negatívne dopady na zdravie a životné prostredie. Kritizujú tiež, že ide o riešenie, ktoré nerieši základné príčiny nedostatku vitamínu A, ako je chudoba a nedostatočná výživa.
Monsanto a kontroverzie spojené s geneticky modifikovanými organizmami
Spoločnosť Monsanto (dnes súčasť spoločnosti Bayer) je jednou z najväčších spoločností v oblasti geneticky modifikovaných organizmov. Je známa výrobou geneticky modifikovaných osív a herbicídu Roundup, ktorý obsahuje glyfosát.
Monsanto je často kritizovaná za agresívny marketing, patentovanie osív a vplyv na politické rozhodovanie. Niektorí tvrdia, že spoločnosť sa zameriava na zisk na úkor zdravia ľudí a životného prostredia.