Slovenská kuchyňa, bohatá a rozmanitá, je zrkadlom histórie a kultúry nášho územia. Prebrala vplyvy z okolitých krajín, ako Česko, Poľsko, Maďarsko či Ukrajina, no zároveň si zachovala jedinečné pokrmy, ktoré sa dedili po stáročia. Tradičný slovenský obed je viac než len jedlo; je to cesta časom, návrat ku koreňom a oslava lokálnych surovín.
Korene slovenskej gastronómie: Od Slovanov po súčasnosť
Už starí Slovania, ktorí obývali naše územie, sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom. Ich stravovanie bolo ovplyvnené rozmanitými druhmi strukovín a zeleniny, ktoré si sami dopestovali. Okrem toho poznali a využívali metódy konzervovania potravín, ako údenie, solenie, sušenie a kvasenie.
Zaujímavé je, že v minulosti sa na hygienu v kuchyni dbalo podstatne viac, ako by sa mohlo zdať. Svedčí o tom aj nápis kuchárskeho radcu zo 16. storočia. Pokrmy na jedálenskom stole odzrkadľovali nielen majetnosť rodiny, ale aj dodržiavanie kresťanských zásad a pôstov.
V chudobnejších rodinách sa zvyklo jesť dva- až trikrát denne. Raňajky pozostávali z polievky a chleba, zatiaľ čo obed a večera boli bohatšie, s teplými jedlami z mäsa a strukovín. Na pečenie mäsa sa využívalo ohnisko alebo ražeň a jedlá sa dochucovali rascou, rozmarínom, cibuľou, cesnakom alebo kôprom. Ostatné koreniny, ako klinčeky, boli vzácnym tovarom dovážaným zo zahraničia.
Kuchárske knihy ako zrkadlo minulosti
Obraz o stravovaní našich predkov nám prinášajú kuchárske knihy. Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon. Obsahovala vyše 1 500 receptov rozdelených na kapitoly o omáčkach, mäsových pokrmoch, paštétach, o kvasení a pod. Na knihe s názvom Prvá slovenská kuchárska kniha v slovenskej reči pracoval 20 rokov a publikoval ju v roku 1870. Jedným z receptov je biela hovädzia polievka.
Prečítajte si tiež: Ošatky a ich využitie v gastronómii
Základné potraviny a ich vývoj
Na žiadnom stole nesmel chýbať chutný domáci chlieb. Na Slovensku sa začal piecť už v 14. storočí a bol pečený z druhu múky, ktorý bol dostupný, a neskôr zo zemiakov. Ak bolo múky málo, primiešavali sa do cesta korienky rastlín. V kresťanskej viere je chlieb darom od Boha.
Pre obdobia poznačené vojnou a pre chudobnejšie vrstvy boli príznačné hlavne strukoviny, kaše z pohánky, prosa či krúp. V horských oblastiach sa pestovali zemiaky, jedávala sa kapusta, ale v nížinách bol jedálniček pestrejší. Súčasťou stravy bolo aj mnoho mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, tiež veľa ovocia a zeleniny. Obzvlášť obľúbená bola kapusta, ktorá sa dodnes na jeseň tlačí do sudov a takto kvasená vydrží aj celé mesiace. Z ovocia sa pestovali jablká, hrušky či slivky, zvykli sa zbierať lesné maliny, jahody a borievky. Okrem spracovávania na lekvár alebo zavárania sa zo všetkých druhov ovocia pálil alkohol. Tak ako sa sušilo ovocie na zimu, tak sa sušili aj hríby, ktorých naše lesy poskytujú každoročne dostatok. Huby sa časom zapísali medzi sviatočné pokrmy.
Naši predkovia si z času na čas dopriali aj kúsok mäsa, ktorého v tých časoch nebolo veľa. Samozrejme, panské stoly sa pod ťarchou diviny, husaciny, hovädziny či bravčoviny priam prehýbali. Ku každému druhu mäsa museli mať špeciálnu omáčku na víne či pive. Chudobnejší chovali zvieratá predovšetkým na mlieko, vajíčka či kožušinu. Raz do roka sa zvykla konať dlhoočakávaná udalosť - zabíjačka. Stretla sa na nej rodina, priatelia, do sýtosti sa najedli a upravili mäso tak, aby mohli zo zásob čerpať dlhý čas.
Svoje miesto na stole mali aj ryby, ktoré kresťania nevnímajú ako mäso. Keď sa do Európy a na naše územie dostali z Ameriky zemiaky, nastal v stravovaní našich predkov veľký prevrat. Ich zaradenie do jedálničkov bolo veľmi pomalé a až v 19. storočí sa stali plnohodnotnou súčasťou slovenskej kuchyne. Zemiaky predstavovali pre Slovákov druhý chlieb. Navyše ich pestovaniu sa darilo aj v severných a chladnejších oblastiach. Ich použitie bolo skutočne všestranné.
Lokše: Zemiaková pochúťka s mnohými podobami
Lokša, nárečovo lokeš, je pre Slovákov mimoriadny druh jedla. Jedáva sa k polievke, býva skvelou prílohou k husacine a výborne chutí aj natretá džemom, posypaná makom či cukrom a zavinutá do podoby palacinky. Husacími lokšami je preslávená hlavne obec Chorvátsky Grob, no tento chutný pokrm je obľúbený na celom Slovensku, a to v rôznych podobách. Na východe ich majú radšej hrubšie, neraz plnené fazuľou, pri Trenčíne sú obľúbenejšie skôr sladké varianty s rozpusteným maslom. Popularite sa tešia i na južnej Morave, no v Poľsku či Rakúsku sú celkom nepoznané.
Prečítajte si tiež: Nové trendy v polievkach
Základnou surovinou sú zemiaky, ktoré treba uvariť tak, aby neboli ani tvrdé, ani príliš mäkké. Nechajte ich vychladnúť a nastrúhajte ich. Skúsené gazdinky radia, aby ste lokše pripravovali zo starších zemiakov, ktoré už v sebe nemajú toľko vody, a uvarili ich deň vopred. Popučené zemiaky len jednoducho zmiešajte s múkou, so soľou, cesto rozdeľte na rovnaké kúsky a rozvaľkajte na lokše.
Zemiakové placky: Regionálna rozmanitosť
Jednou z dodnes najobľúbenejších zemiakových pochúťok sú zemiakové placky. Každý región má svoj recept, ktorý považuje za ten najlepší. Niektorí pridávajú viac majoránky, iní si potrpia na cesnak, no aj tak sú placky vo výsledku skvelé. Odlišnosť sa netýka len samotných ingrediencií. Súvisí aj so zaužívaným pomenovaním, ktoré v rámci Slovenska nie je jednotné.
Neuvarené zemiaky nastrúhajte najemno. Pridajte do nich vajcia, soľ, cesnak, všetko korenie a premiešajte. Do zmesi prisypte múku, aby sa cesto zahustilo, a znovu poriadne premiešajte. Na panvicu s rozohriatym olejom vkladajte kúsky cesta a roztľapkajte ich na tenšie kolieska.
Mliečne výrobky: Od kozieho mlieka po bryndzu
Jednou zo základných potravín je dodnes mlieko. V súčasnosti je výrazne obľúbené kravské, no v minulosti sa mu kozie či ovčie dokázali vyrovnať. Kravské mlieko sa začalo využívať až neskôr, a aby vydržalo čo najdlhšie, začali ho spracovávať do podoby mäkkých či tvrdých syrov, pareníc, oštiepkov, tvarohu, masla či smotany. Spomedzi mliečnych výrobkov špeciálne miesto zastáva i bryndza. Je to mäkký, solený a miesený ovčí syr, ktorý sa vyrába z kravského mlieka a podľa Potravinového kódexu SR z minimálne 50 % ovčieho mlieka. Tým najlepším ochucovadlom v prípade bryndze nie je soľ či nejaké korenie, ale zdravá paša plná aromatických byliniek.
Sladké potešenie: Koláče a štrúdle
Aj keď bola chudoba na Slovensku veľká, predsa sa nezriedka našiel kúsok múky nazvyš, aby mama napiekla deťom chutné koláče. Neboli bežným pokrmom, skôr sviatočným - na Vianoce a Veľkú noc. Keď najhoršie časy pominuli, sladké pečivo vo forme závinov a štrúdlí sa stalo súčasťou každodenného jedálnička. Postupne k nim pribúdali kysnuté koláče, pečené a parené buchty, bábovky či žemľovka. Slávnostnejšími druhmi boli mačacie oči, medvedie labky, medovníky, štedrák, šúľance, laskonky, na Troch kráľov k nim pribudli na Záhorí a Myjave fánky a tiež opekance, nazývané aj bobaľky alebo pupáky.
Prečítajte si tiež: Molekulárna gastronómia: Zemiakové inšpirácie
Štrúdľa je milovaná azda v celej Európe, no tá ťahaná je slovenskou špecialitou. Vďaka svojej jednoduchosti bola jedlom chudobných. Dostala sa k nám pravdepodobne vo forme tureckého pečiva baklava ešte v roku 1453. Krátko nato ho s malou obmenou receptu nazvali v Rakúsku závinom a plnku v ňom obmieňali. Prvá písomná zmienka o závine už ako štrúdli pochádza z roku 1796 vďaka Márii Terézii. Dnes si môžete štrúdľu upiecť, aj keď ste úplní začiatočníci. Stačí kúpiť lístkové cesto, naplniť ho cukrom a postrúhanými jablkami. Skúsené gazdinky však vedia pripraviť pravú ťahanú štrúdľu z domáceho cesta.
Skalický trdelník: Sladká pýcha Záhoria
Skalický trdelník je jeden z najobľúbenejších sladkých kysnutých koláčov na Slovensku. Zrodil sa a dodnes sa pečie na Záhorí, konkrétne v oblasti Skalice. Jeho výroba sa datuje do 19. storočia, keď podľa ľudových povedačiek žil v Skalici maďarský básnik a spisovateľ gróf Jozef Gvandániy. Recept na trdelník vlastnil práve jeho osobný kuchár. Na konci storočia sa zo súkromnej kuchyne grófa rozšíril do domácností na Záhorí a začal sa objavovať na miestnych jarmokoch. Výroba sa začala naplno až v polovici 20. storočia. Do Skalice dodnes chodia ľudia za gastronomickým zážitkom - ochutnať mäkký a na povrchu chrumkavý skalický trdelník s orieškami, čokoládou, so škoricou či s makom.
Skalický trdelník bol prvý z prihlásených slovenských tradičných výrobkov, ktorý získal ochranné zemepisné označenie v rámci celej Európskej únie registrované Európskou komisiou.
Dve lyžičky preosiatej múky a jednu lyžičku cukru si odložte na kvások. Zvyšný cukor, múku, soľ a na kocky pokrájané maslo zmiešajte. Hmotu rozdrobte, aby pripomínala posýpku. Pridajte 3 žĺtky. Do odloženej múky a cukru prihoďte droždie a asi deci vlažného mlieka. Pripravte si kvások. Keď vykysne, pridajte ho do misky k rozdrobenej múke a po častiach prilievajte mlieko. Nechajte ho 15 minút stáť, potom cesto vypracujte a opäť nechajte kysnúť aspoň 45 minút. Cesto opäť vypracujte, rozdeľte na 5 bochníkov a po 15 minútach naviňte hada z cesta na vymastené trdlo alebo plechovku. Po ďalšom odstátí potrite trdelníky vyšľahanými bielkami a ozdobte makom, orechmi alebo škoricou.
Rýchle slovenské špeciality: Keď na varenie nie je čas
Slovenská kuchyňa nie je len o bryndzových haluškách. Slovenská gastronómia je bohatá na množstvo jednoduchých receptov pripravených z tradičných surovín. Ak máte chuť na rýchly tradičný obed alebo potrebujete pripraviť rýchle občerstvenie pre návštevu z toho, čo sa ukrýva vo vašej komore, tak práve pre vás sme pripravili pár rýchlych slovenských špecialít.
Bryndzová nátierka
Pre nás Slovákov asi najtypickejšia potravina - bryndza. Stačí ak k zmäknutému maslu postupne prišľahávate čerstvú bryndzu.
Cesnakové hrianky na masti
Tieto cesnakové hrianky opekané na masti síce nespadajú do „zdravého“ jedálnička, no o to sú chutnejším pokušením. Chlieb (pokojne aj straší) nakrájajte na kúsky. Na panvici s rozpálenou bravčovou masťou hrianky do chrumkava opečte. Pre zvýraznenie chuti k masti pokojne prihoďte plátok slaniny. Hrianky vyberte a nechajte odkvapkať alebo masť vytiahnite kuchynskými utierkami. Ešte teplé hrianky potrite cesnakom. Pre ozvláštnenie môžete pokojne chlebík nakrájať na pásiky alebo pomocou formičiek povykrajovať rôzne tvary.
Plnené vajíčka
Vajíčka má doma v chladničke hádam každý. Pripravte si z nich tieto rýchle jednohubky. Vajíčka (najlepšie domáce) uvarte natvrdo, nechajte ich vychladnúť a ošúpte ich. Do vody k vajíčkam pridajte aj lyžicu oleja - budú sa vám ľahšie šúpať. Ošúpané vajcia prekrojte na polovicu a do misky opatrne vyberte žĺtka. Bielka poukladajte na podnos. K žĺtkam primiešajte pár lyžíc kyslej smotany, tavený syr a na panvici opraženú slaninku a dochuťte korením. Ak máte radi pikantné, môžete do hmoty primiešať najemno nasekané čili. Suroviny vymiešajte do jemnej hmoty a naplňte ňou vrecko na zdobenie alebo mikroténové vrecúško, do ktorého spravíte otvor. Za pomoci vrecka naplníte vajíčka.
Chlieb vo vajíčku
Pri vajíčkach ešte chvíľu ostaneme. Sloveskou raňajkovou stálicou je i chlebík vo vajíčku. Ak vám doma ostal straší chlebík alebo napr. knedľa, pokojne rozbite do misky pár vajec, ktoré vymiešate vidličkou spolu s lyžicou mlieka a štipkou soli. Chlebíky postupne namáčajte vo vajíčkach a vyprážajte na oleji. Hotové chlebíky poukladajte na papierové kuchynské utierky, ktoré z nich vytiahnu prebytočný olej. Teplé chleby môžete posypať trochou strúhaného syra. Chlebíky si môžete pripraviť aj na sladko. Stačí ak do vajíčkovej zmesi pridáte namiesto soli cukor alebo vanilkový cukor.
Syrové špeciality
I keď sa vám to možno tak na prvý pohľad nezdá, Slovenská kuchyňa je plná syrov a mliečnych výrobkov. Stačí ak sa vyberiete na trh alebo do obchodu, kde vám lokálny predajcovia ponúkajú širokú paletu rôznych syrových špecialít. Korbáčiky, parenice, uzlíčky, oštiepky, ovčie syry, kozie syry…to všetko vám slovenská kuchyňa ponúka. Ak ich pekne nakrájate a naukladáte na tanier vytvoria krásnu symfóniu chuti a navyše potešia i vaše oči.
Utopence
Chystáte posedenie pri pive? Doplňte chuť slovenského piva chutnými, tradičnými utopencami. Skvelé utopence kúpite i v obchode alebo u mäsiara, no ešte lepšie chutia tie domáce. V prvom rade kúpte kvalitné špekáčiky s vysokým obsahom mäsa. Pripravte si cibuľu, samozrejme ňou nešetrite. Pripravte si nálev - do siedmych dielov vody pridáte tri diely octu, celé čierne korenie (asi 8-10 zrniek), nové korenie (3-4 zrnká), bobkový list, dve čajové lyžičky soli a jednu čajovú lyžičku kryštálového cukru. Špekáčiky pozdĺžne prerežte a vložíte zopár plátkov cesnaku. Naplnené špekáčiky ukladáme do pripravenej nádoby a striedame vrstvu špekáčikov s vrstvou cibule. Občasne primiešame narezaný cesnak, nakrájanú sterilizovanú uhorku, čierne korenie. Poslednou vrstva je cibuľa. Nakoniec zalejeme vychladeným nálevom, pridáme zopár polievkových lyžíc slnečnicového oleja a fľašu zavrime celofánom s gumičkou.
Nátierky
Máte radi nátierky? Slovenská kuchyňa ponúka široké spektrum rôznych skvelých nátierok.
Krupicová kaša
Ak ste aj vy milovníkom sladkých dobrôt, určite by ste si mali navariť klasiku nášho detstva - krupicovú kašu. Toto jednoduché sladké jedlo nemusí byť len ľahkou večerou, no i skvelým dezertom pre vašich hostí. Uvarte si krupicovú kašu tradičným spôsobom. Následne ju ale nenalejte na tanier a neposypte kakaom. Krupicovú kašu podávajte v dezertných pohároch alebo miskách, ozdobenú čerstvým ovocím. Namiesto čerstvého ovocia môžete kašu ozdobiť ovocným chutney napríklad z malín alebo jahôd. Prípadne použite sezóne ovocie.
Oškvarkové pagáče
Aj vám sa v ústach vybavila úžasnú chuť čerstvých pagáčov od babky. Kupované pagáče nikdy nechutia tak dobre ako tie, ktoré si pripravíte vlastnoručne. Pokojne do prípravy zapojte i svoje deti a strávte spoločný čas pečením. Hlavnou ingredienciou sú čerstvé mleté oškvarky, tie zoženiete u mäsiara alebo si ich môžete pripraviť doma. Pripravte si kvások z mlieka, cukru a droždia. Do preosiatej hladkej múky pridajte korenie, soľ, kvások, mlieko a vajce. Suroviny premiešajte vareškou - potom vymiesime cesto do hladka tak, aby v ňom neostali hrudky. Hotové cesto nechajte v teple pod utierkou odpočívať až kým nenakysne. Vykysnuté cesto na doske vyvaľkajte a posypte 1/3 oškvarkov zmiešaných s masťou. Cesto preložte ako obálku a rozvaľkajte. Nechajte podkysnúť. A postup opakujte ešte 2 krát. Vytvoríte tak lupienkovú štruktúru, ktorú pagáče majú. Pri poslednom vaľkaní cesto rozvaľkajte na cca. 2 cm hrúbku a nožom vytvorte jemné zárezy na jeho povrchu. Pomocou formičky vyrežte kruhy, ktoré potrieme vajíčkom a posypeme sezamovými semienkami alebo hrubozrnnou soľou. Pečte do zlatista na 200°C asi 20 minút.
Chlieb s masťou a cibuľou
Klasické jedlo našich predkov. I keď chlieb s masťou a cibuľou nie je luxusným jedlom o to dôležitejšou súčasťou našej histórie je. Niekedy nebola veľmi z čoho variť a preto si naši predkovia vedeli pochutnať i na tomto extra jednoduchom jedle. Len si predstavte ako musel chutiť čerstvo upečený chlieb priamo z pece potretý poctivou zabíjačkovou masťou a posypaný cibuľou, ktorú si vlastnoručne vypestovali na poli.
Regionálne špeciality: Putovanie po Slovensku za tradičnou chuťou
Slovensko je krajina s bohatou regionálnou diverzitou, čo sa odráža aj v jej gastronómii. Každý región má svoje špecifické jedlá a recepty, ktoré súvisia s miestnymi surovinami a tradíciami. Vyberme sa spolu od západu na východ, aby sme si priblížili niektoré z nich:
- Záhorie: Šaščínska poléfka (hustá strukovinová polievka s domácimi rezancami), džgance (jedlo z varených zemiakov), muácené erteple (hustá zemiaková kaša so slaninkou), fazula na husto (fazuľová omáčka), oharková omáčka (omáčka z čerstvých uhoriek), trdelník, láté trdlo (trdelník pečený na plechu).
- Podunajsko: Langoše (v tvare praclíkov), halászlé (maďarská rybacia polievka).
- Horná Nitra: Slepačia polievka, ovocná zemiaková polievka, fazuľová polievka, višňová polievka, kukuričná alebo krúpová kaša, makové a orechové slíže, šiflíky (fliačky s kapustou alebo tvarohom), šmýkance (nočky s tvarohom, orechami alebo makom), šišky, prívarky (zo štiavu, zelenej fazuľky, tekvicový prívarok, šošovicový prívarok), kalkýš (sladké kašovité jedlo zo šťavy naklíčených obilovín).
- Kysuce: Pohánková polievka, fazuľová polievka s údeným mäsom a sušenými slivkami, hubová polievka, mlieková polievka, kvačková (polievka z kvaky), polievka z kozieho mäsa, baraní alebo kozí guláš, čír (rýchla slovenská polievka s cestovinou), polešniky na kapustnom liste (kapustné listy plnené mletým mäsom), pučky (zo zemiakov a maku, orechov alebo tvarohu), lekvárové trhance, lekvárové kachličky (kysnutý mrežovník plnený lekvárom).
- Tekov: Mliečna polievka, hrachová polievka, kyslá fazuľová polievka so sušenými slivkami, cibuľová omáčka, kôprová omáčka, krumpľová fučka (z popučených zemiakov s múkou a slaninkou), plnená sliepka, husacia pečienka, perkelt z domáceho zajaca, údené mäso s varenou kapustou.
- Hont: Rascová polievka rosťovka, polievka z nakvasenej múky (kyseľ), mliečna polievka s kôprom zvara, kapustnica, tekvicová polievka, štiav zo šťavelu (omáčka), kôprová omáčka, šalátová omáčka k mäsu, párance (cestovinové jedlo posypané makom), sľúkové gombovce (ovocné zemiakové guľky), škorce (z kukuričnej krupice a maku), makovník, orechovník, tvarožník, lekvárnik, kapustník.
- Turiec: Hrachová polievka, bryndzová polievka s kôprom, boršč, zakáľačková kapustnica, turčianske mrvance (z múky, vody a bielka), rezance so slivkovým lekvárom a škvarkami, hruškové pirohy, žgance (zemiaky s makom a maslom), mrežovník, bryndzový kysnutý koláč bjaľoš.
- Horehronie: Bryndzová polievka demikát, hríbový paprikáš, pohorelské guľky (zo zemiakov, slaninky a kyslej kapusty), baraní guláš v kotlíku, baranie drobky (pečené, varené alebo zaprávané), biely koláč (biely kysnutý koláč z chlebovej múky), bryndzovníky (kysnuté koláčiky plnené bryndzou), škvarkovníky (pagáčiky s oškvarkami).
- Orava: Údené oštiepky a figúrky z ovčieho syra, chlebová polievka (hustá polievka z opraženého chleba), kapustnica s krúpami, údeným mäsom a hubami alebo kapustnica s údenou rybacinou, polievka zo sušených sliviek alebo z hrušiek, goralský prívarok (z kvasenej kapusty), kapustové halušky alebo strapačky s kapustou, moskoľ (chlebová placka s rascou a so slaninkou), posúch (chlebová kysnutá placka).
- Novohrad: Čičerová polievka (cícerová hustá polievka), kyseľ (kyslastá chlebová polievka), demikát (polievka z bryndze), loházka (polievka z jačmenných krúpov), strapkáč (hustá fazuľovo-zemiaková polievka), dupčiaky (dlávené zemiaky s kyslou kapustou), jablková omáčka, šípková omáčka, bryndzovník, jablčník, čerešňový koláč s orechmi, chrapne (v masti vyprážané cukrovinky).
- Gemer: Polievka z kyslého mlieka, ovocná polievka z dulí, kyslá polievka zo zemiakov a s octom, barania polievka, vianočný kyseľ (vianočná kapustnica s údenou baraninou a so šťavou z kyslej kapusty, zahustená zemiakmi), gemerské guľky (zo zemiakov a prerasteného údeného mäsa), škorce (z kukuričnej krupice s makom), kysnuté posúchy, hubovník (slaný koláč plnený hubami), gója rožňavských Rómov (do bravčových čriev sa naplní ryža, zemiaky a dá sa to zapiecť).
- Spiš: Kminovapolifka (polievka s kmínom), bryndzovapolifka, džatky (halušky alebo malé guľky z popučených zemiakov s múkou a slaninkou opraženou na oškvarky), pirogi (pirohy), nalešniky (jedlo podobné plackám), gruľovnik (zemiakový koláč).
- Šariš: Čir (rýchla slovenská polievka), kuľaša (zemiaková kaša omastená opraženou slaninkou), kyšeľ (hustá a výdatná polievka), žufka (hustá omáčka), fizoli s hubami (fazuľa varená s hubami), sciranka s fizolami (strúhané alebo sekané cesto s uvarenou fazuľou), kapušnica (z kyslej kapusty), mačanka (polievka z vody z kyslej kapusty), trepanky (halušky s kyslou alebo sladkou kapustou), kapustnik (kysnutý koláč plnený kyslou kapustou), kolač s kapustu (kysnutý slaný koláč s kyslou kapustou a so slaninkou).
- Zemplín: Ciberej (mliečna zemiaková polievka), boršč (polievka z červenej repy), juška (polievka z kyslej kapusty a kapustovej vody), rosoľ alebo rosoľanka (zo zemiakov, z fazule a vody z kyslej kapusty), vianočná jucha (vianočná kapustnica), vianočná mačanka (omáčka alebo polievka z kyslej kapusty a zemiakov), koločanka (prívarok zo zemiakov, kapusty, fazule a mlieka), tatarčene pirohy (pirohy z pohánky), veľkonočná paska (obradný koláč).