Keď v roku 1990 postupne ako domček z karát popadali totalitné režimy vo východnej Európe, zdalo sa, že sloboda s definitívnou platnosťou zvíťazila nad diktatúrou, pravda nad lžou, život nad smrťou, a láska nad nenávisťou. Dnes je však sloboda opäť v ohrození, zvlášť na Slovensku, ktoré sa vstupom do Európskej únie stáva súčasťou "Sowjetunion s príponou euro-". Friedrich August von Hayek bol ekonóm a filozof, ktorý sa preslávil svojou obhajobou klasického liberalizmu a kritikou socializmu. Spolu s Ludwigom von Misesom bol najvýznamnejší predstaviteľ rakúskej školy. V 30. a 40. rokoch 20. storočia patril k popredným svetovým ekonómom. Po druhej svetovej vojne sa venoval najmä politickej filozofii. Považuje sa za jedného z najvýznamnejších politických mysliteľov 20. storočia.
Detstvo a vplyvy
Friedrich August von Hayek sa narodil 8. mája 1899 vo Viedni. Od detstva sa pohyboval v prostredí, ktoré bolo intelektuálne veľmi stimulujúce. Väčšina jeho príbuzných sa zaoberala prírodnými vedami, najmä biológiou, chémiou a medicínou. Jeho otec bol profesorom botaniky na viedenskej univerzite. Hayekov agnosticizmus a ambivalentný vzťah ku kresťanskému náboženstvu bol podmienený práve týmto pozadím. Jeho otec mal ešte v živej pamäti Kulturkampf s katolíckou cirkvou v polovici 19. storočia vo veci Darwinovej evolučnej teórie. Myšlienka evolúcie sa v rozvitej forme nachádza aj u Hayeka, najmä v diele Ústava slobody z roku 1960. Zaujímavé je, že Hayekovým bratrancom bol filozof Ludwig Wittgenstein, ktorý vtedy v batohu niesol rukopis jeho Traktátu, čo sa však Hayek dozvedel až neskôr. K rodine Hayekovcov už v detstve chodil na návštevy priateľ jeho rodičov, Eugen von Bohm-Bawerk (1851-1914). Tento ekonóm po Carlovi Mengerovi rozpracovával dielo Adama Smitha. Bohm-Bawerk zistil, že veľký škótsky národohospodár zanedbal rolu podnikateľov pri vytváraní bohatstva národov. Hovoril len o všeobecne blahodarnom vplyve deľby práce. Rovnako podstatný je však aj investičný kapitál a jeho vlastníci, kapitalisti.
Hayek bol dlho považovaný za príslušníka a nasledovníka kantovského hnutia, toto však nie je celkom presné, Hayek totiž Kanta nikdy podrobnejšie neštudoval. Veľký vplyv naňho mala takisto atmosféra viedenskej univerzity po prvej svetovej vojne. Tu sa treba pristaviť pri vari najdôležitejšom vplyve Hayekovho života, pri Ludwigovi von Misesovi.
Ten už v roku 1919 v knihe Národ, štát a hospodárstvo tvrdil, že socializmus, hoci sa opiera o pýchu racionalizmu, nikdy nijaké racionálny poriadok vybudovať nedokáže, len chaos a chudobu. Už Mises tvrdil, že rovnosť príjmov ako základný atribút socialistického chápania spravodlivosti je nedosiahnuteľná: „Príroda nikdy neopakuje svoje tvorstvo“. Človek nesie pečať individuality a jedinečnosti. Každé úsilie ľudstva, aby sme si všetci boli rovní, je odsúdené na zlyhanie. Uznáva len rovnosť pred zákonom: „Nie je možné urobiť z černocha belocha. Najdôležitejším zásahom Misesa do vývinu Hayekovej osobnosti bola zrejme jeho kniha Die Gemeinwirtschaft (Socializmus) z roku 1922. Mises v nej teoreticky ozrejmuje nemožnosť fungovania centrálne plánovanej ekonomiky, pre absenciu objektívnej tvorby cien. Ceny sú niečo ako nosiče informácií, či indikátory nedostatku. V centrálne plánovanej ekonomike objektívna tvorba cien neexistuje, ich výšku určuje štátna byrokracia, čo nevyhnutne vedie k nehospodárnemu využívaniu výrobných zdrojov, teda k mrhaniu a hromadeniu chýb vo výrobnom procese. Komunistické štáty ovládali obrovské zdroje euroázijského kontinentu, no napriek tomu tieto štáty zbankrotovali. Nijaký ústredný orgán totiž nemôže poznať všetky informácie, ktoré sú známe jednotlivcovi.
Hayek o dojme, ktorý naňho kniha urobila, neskôr povedal: „Keď Die Gemeinwirtschaft v roku 1922 vyšla, dosah, ktorý zanechala, bol hlboký. Systematicky a zásadne zmenila náhľad mnohých mladých idealistov, ktorí sa po prvej svetovej vojne vrátili na svoje univerzity. Viem to, sám som bol jedným z nich. Boli sme povolaní vybudovať lepší svet a bola to práve túžba zrekonštruovať spoločnosť, ktorá viedla mnohých z nás ku štúdiu ekonómie. Socializmus sľuboval splniť naše nádeje pre racionálnejší, spravodlivejší svet. A potom prišla táto kniha. Naše nádeje vyprchali. Keď sa v roku 1927 Hayek vrátil z USA, presvedčil Misesa, aby spolu vo Viedni založili inštitút pre výskum hospodárskych cyklov. Hayek s Misesom zistili, že príčinou sú nadinvestície do ekonomiky. Politici zvyknú umelo znižovať úrokové miery pod úroveň, ktorú by zabezpečila neviditeľná ruka trhu. Keď už je raz kríza tu, treba zoškrtať výdavky a nezasahovať do hospodárskeho života. Výslovne však varuje pred zásahmi do ekonomiky zo strany vlády počas krízy. Štátne programy, ktoré majú oživiť ekonomiku, zvádzajú k investíciám, ktoré vytvárajú nadkapacitu, a tá zase vedie ku kríze dopytu. Hayek takto modelovo predpovedal priebeh veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch, čo mu prinieslo veľkú slávu.
Prečítajte si tiež: Tipy pre gurmánov na cestách
Súboj s Keynesom
John Meynard Keynes skúmal hospodárske cykly paralelne s Hayekom, dospel však k opačným výsledkom. Obhajoval vládne zásahy s odôvodnením podinvestovanosti ekonomiky. Po roku 1936 Keynesa pozdvihli na piedestál Boha a jeho interpretáciu prebrala väčšina ekonómov. Keynes však na Nový rok 1946 Hayekovi priznal, že sa mýlil a že bude musieť úplne obrátiť verejnú mienku. To sa mu už nepodarilo, o šesť týždňov nato zomrel. Zaujímavé je tiež sledovať Hayekov myšlienkový proces, ktorý umožnil kombinovať a usporiadať také veľké množstvo informácii. Hayek bol skutočným Einsteinom spoločenských vied. V jeho mentálnych procesoch hrala dôležitú úlohu akási virtuálna imaginácia, či symbolické abstraktné štruktúry. Takisto každý problém, ktorý skúmal, najprv napojil na to, čo už poznal. Toto môže byť aj zdrojom opatrnosti voči Hayekovmu učeniu. Zdá sa však, že Hayekove názory sú priamo postavené na skepse voči abstraktným ideám.
Kritika sociálnej spravodlivosti
Problematike sociálnej spravodlivosti sa Hayek venuje v druhom diele trilógie Právo, zákonodarstvo a sloboda. Ako napísal: „Pochopiť význam toho, čo sa nazýva sociálnou spravodlivosťou, bolo jedným z mojich zámerov po dobu desiatich rokov. V tomto úsilí som neuspel, respektíve som dospel k záveru, že v spoločnosti slobodných ľudí nemá toto slovné spojenie žiadny význam.“ Pojem „sociálna spravodlivosť“ pritom patrí k najťažším zbraniam z arzenálu ľavicových ideológov, od tých našich, starokomunistických až po tých „uhľadených“, západoeurópskych. Pojem „spravodlivosť“ sa chápe ako morálna koncepcia. Normálne ide o tzv. aritmetickú spravodlivosť, ktorá je istým všeobecne záväzným pravidlom, ktoré platí medzi ľuďmi. Socialisti tvrdia, že trhová ekonomika je nespravodlivá, lebo jedným dopraje viac, iným menej. Trhová ekonomika však nemôže byť (ne)spravodlivá, lebo nie je živou bytosťou, ale len súborom pravidiel, podľa ktorých hrajú ľudia svoju hru na uspokojenie materiálnych potrieb. Aj slovo „sociálna“ zavádza. Kto rozhodne, čo je spoločensky dobré a čo nie? Jedna skupina ľudí môže inej len nanútiť svoju predstavu o tom, čo je sociálne. „Sociálna spravodlivosť “ je teda protikladom samým o sebe, predpokladá totiž existenciu spoločných a všeobecne akceptovaných cieľov jednej komunity. Jednoducho predpokladá celospoločenský konsenzus nad istými cieľmi, o ktoré sa má povinne usilovať každý. Pojem „sociálny“ je teda vyložene prázdnym slovom, ktoré zbavuje významu každé slovné spojenie, ku ktorému je pripojené ako prívlastok a mení ho na prázdnu frázu.
Po obsahovej stránke je to rovnaké. Hayek prirovnáva trhovú ekonomiku k istému druhu hry. Je nezmysel pýtať sa, či je spravodlivá alebo nie, podstatné je, či je výkonná a plní svoj účel, alebo nie. O tom, či bude v rámci fungovania trhu niekto úspešný alebo nie, nerozhoduje kritérium spravodlivosti, ale len to, do akej miery vyhovieme pravidlám hry. Ak nevyhráme pol miliardy v maďarskom lotte, nemôžeme povedať, že ide o nespravodlivosť. Rovnako ako keď človeku zomrie ktosi blízky. V oboch prípadoch ide o smolu, nešťastie, no nie o nespravodlivosť, lebo nikto nespravodlivo nekonal. V rámci pravidiel fungovania trhovej ekonomiky nie je problém príjmová nerovnosť, tú totiž spôsobuje len naša prirodzená nerovnosť v záujmoch, v schopnostiach, a v cieľoch ľudí. Spravodlivé je, keď majú ľudia rovnakú pozíciu pred zákonom. Spravodlivý je taký spôsob usporiadania spoločnosti, v ktorom môžu ľudia sledovať svoje ciele. V americkej ústave je to vyjadrené ako „právo na šťastie“. „Sociálna spravodlivosť“ v duchu sociálnych inžinierov však nepôsobí svojou kradmou rukou na začiatku procesu tvorby bohatstva, ale na jeho konci. Ľudia tvoria majetok podľa spoločných pravidiel, ale ten sa už prerozdeľuje tak, že jednej skupine berie a dáva inej. Ak ale neodoláme a zarovnáme príjmy na približne rovnakú úroveň, aby sme dali viac chudobným, poškodíme najviac práve ich. Ak totiž prerozdelíme kapitál od majetných k nemajetných, spôsobíme nedostatok zdrojov na investície do ekonomiky. Príkladom je Švédsko, krajne rovnostárska krajina, ktorá patrí k najbohatším na svete. Je zaujímavé, že táto krajina obetovala svojmu sociálnemu systému skoro 300 percent HDP. Švédsko tak mohlo byť ešte trikrát bohatšie než je dnes. V Bielorusku sú príjmy takmer vyrovnané. O tomto je aj situácia na Slovensku, ktorú všetci tak kritizujú. V dôsledku vládnych opatrení narastá majetková nerovnosť. Ľuďom sa zdá, že chudobnejú, lebo vláda púšťa trh pomaly do oblastí, kde doteraz fungoval len štát a korupcia, a zároveň deregulácia spôsobuje, že ľudia platia za veci toľko, koľko aj naozaj stoja. Dôkazom tohoto tvrdenia je aj jedna z najvyšších penetrácií mobilnými telefónmi v Európe. A práve mobil je príkladom toho, ako kapitalizmus mení postupne veci luxusu na veci každodennej potreby. Pred desiatimi rokmi si mobilný telefón mohol dovoliť len málokto. Dnes si môžu mobilné telefóny dovoliť aj relatívne chudobní ľudia. Na tieto myšlienky nadviazal celý rad súčasných (neo)konzervatívnych mysliteľov od Patricka Buchanana, cez Paula Johnsona až po Samuela Huntingtona.
Ohrozenie civilizačných hodnôt
Prečo socialistické idey ohrozujú tie civilizačné? Sociálne myšlienky vznikali ako nápad doslova niekoľkých ľudí, ktorí trpeli pyšným sebaklamom o tom, že dokážu pochopiť celé spektrum medziľudských interakcií. Jednoducho povedané: išlo o myšlienky vyšinutých mozgov. Príkladom je tvrdenie Francúza Fouriera, jedného zo zakladateľov socializmu v 19. Tradíciu, na ktorej stojí západná civilizácia, však nevymyslel žiadny mozog, ale organicky sa vyvinula evolučnou cestou. Je zaujímavé, že politika jedných socialistov vytvára problémy, ktoré na svoju propagandu voči kapitalizmu využívajú iní socialisti. Milton Friedman, Hayekov bývalý kolega z chicagskej univerzity, dokázal svojím výskumom, že za zlý stav predmestských štvrtí v USA môže práve štátna kontrola cien nájomného, ktorá mala chudobným naopak pomôcť. Takisto neutešená situácia, keď americké stredné a základné verejné školy produkujú pologramotných psychopatov, je dôsledkom mocných učiteľských odborov. Socialistické nadšenie pre sociálnu spravodlivosť vytvára začarovaný kruh, na konci ktorého je totalitný režim.
Dôvod spočíva v rozdielnosti kréda klasických liberálov a socialistov. Keď stojí pred politickým problémom klasický liberál, jeho riešením je viac trhu a keď to nefunguje, ešte viac trhu a deregulácie. Je to cesta do otroctva. Tu je zaujímavý Hayekov názor na rozdiely medzi komunistickým totalitarizmom a západnými sociálnymi demokratmi. Nemecký nacizmus a ruský komunizmus vznikli v dvoch krajinách so silnou etatistickou tradíciou. Socialisti si tu o demokracii nerobili ilúzie, čelili tu totiž viacerým problémom, ktoré vyvolali iní etetisti, a tak chceli spoločnosť zošnurovať ešte viac. Názor, že národný socializmus je akousi pravicovo-extrémistickou reakciou na komunizmus, je scestným výmyslom ľavicovej propagandy. Nacizmus je ľavicovou ideológiou! Tieto sklony pochádzajú ešte z čias spoločností pred neolitickou revolúciou, keď sa ľudia pohybovali v malých kočovných skupinkách lovcov a zberačov. Každý mal v takejto spoločnosti svoje vopred určené miesto a rozdelovanie fungovalo na báze zásluh. Usadením sa a vznikom spoločenskej deľby práce sa však ľudské skupiny začínajú rozrastať a spoločnosť sa stáva príliš komplexnou, než aby mohol niekto vidieť do o pohnútok všetkých jej členov. Spontánne sa vyvinulo to, čo Hayek nazýva „rozšíreným poriadkom“ a čo modernej komplexnej spoločnosti umožňuje prežiť. Práve z prehistórie pramení dôvod, prečo sme takí náchylní podľahnúť vábivým heslám o sociálnej spravodlivosti. V civilizácii žijeme pár tisícročí, v týchto tlupách sme však prežili nepomerne dlhšiu dobu. Socialisti nám navrávajú, že ich koncepcia je o budúcnosti ľudstva. V skutočnosti je to snaha o návrat k neandertálcom, snaha poprieť pomalú evolúcii ľudských pravidiel.
Prečítajte si tiež: Mrkva a jej vplyv na zdravie
„Národný socializmus nevyrástol z tried, ktoré sú podľa pruskej tradície prísne odstupňované, ale z más.“ Je zaujímavé, že nacistický a komunistický režim popreli niekoľko tisíc rokov civilizačnej tradície. A skutočne. Režimy, ktoré vybudoval Hitler v Nemecku a Stalin v ZSSR mali všetky znaky staroorientálnej despocie, len s tým rozdielom, že Egypt a Babylon boli začiatkami ľudskej civilizácie, kým totalitarizmy 20. storočia boli umelým pokusom zvrátiť vývoj naspäť. Zápas o humanizáciu človeka proti zvieracím inštinktom pokračuje aj dnes. Pre toto sú socialistické myšlienky medzi ľuďmi také populárne.
Hayekove myšlienky v politickej praxi
Samozrejme, natíska sa otázka ako Hayekove myšlienky čo najlepšie pretaviť do politickej praxe. Príklad anglosaskej konzervatívnej revolúcie 80. Keď v USA vyšla po vojne Cesta do nevoľníctva, Ronald Reagan si ju prečítal v skrátenom vydaní, ktoré vyšlo v časopise Readers Digest. Margaret Thatcherová si Hayekove diela zase vychutnala celé. Konečným cieľom by malo byť zmenenie Európskej únie. Hoci ak mal Hayek pravdu, Únia sa rozpadne aj sama: popiera totiž hlavný zdroj európskej vyspelosti a tou je, že na geograficky malom území, súťažia o prvenstvo tie najlepšie myšlienky. Pre tento evolučný model, a pre nič iné, si Európa po stáročia zachovávala všestrannú prevahu nad svetom. Konfrontovaní s realitou dneška však musíme priznať, že glajchšaltujúca európska federácia je s týmto evolučným modelom nezlučiteľná a rovnako nezľučiteľná je aj s prosperitou a slobodou kontinentu.
Dielo F. A. Hayeka
Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria:
- Cesta do nevoľníctva (The Road to Serfdom)
- Ústava slobody (The Constitution of Liberty)
- Právo, zákonodarstvo a sloboda (Law, Legislation and Liberty)
- Studies in Philosophy, Politics and Economics
- The Sensory Order
- The Pure Theory of Capital
- The Use of Knowledge in Society
Prečítajte si tiež: Sladké jedlá pre deti