Zámocký park v Hlohovci predstavuje jednu z najvýznamnejších historicko-umeleckých pamiatok na Slovensku. Rozprestiera sa na návrší pod Hlohovským zámkom a končí sa rozsiahlym platanovým hájom. Tento prírodno-krajinársky park je nielen miestom oddychu a relaxu, ale aj svedkom bohatej histórie a kultúrneho dedičstva.
Charakteristika a ochrana parku
Zámocký park v Hlohovci je obecné chránené územie, vyhlásené Všeobecne záväzným nariadením mesta Hlohovec č. 184/2017 a zapísané v štátnom zozname pod číslom O/1238. Súčasne je evidovaný v ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky pod evidenčným číslom 838/3 ako pamiatkový objekt park. Jeho rozloha je 16 ha a nadmorská výška 156 m n. m. Park je klasifikovaný ako historický park/záhrada.
Rastlinstvo a dendrologické zvláštnosti
V parku sa nachádza lipová alej, ktorej časť je pôvodná a časť bola doplnená o nové druhy. Vek pôvodných stromov v stromoradí sa odhaduje na približne 150 rokov. Pravidelné výsadby tvoria záhony ruží lemované živým plotom z krušpánu vždyzeleného. Skupina platanov je zaujímavá najmä veľkým počtom jedincov sústredených v jednom priestore. Ide o jedny z prvých stromov tohto rodu vysadených na území Slovenska, ktorých vek sa odhaduje na 170 - 200 rokov. Medzi dendrologické zvláštnosti patrí aj zakrpatená moruša biela.
História parku
Hlohovský zámok sa stal majetkom Erdődyovcov, a práve v tomto období sa začalo hovoriť o úpravách zámockého areálu. S týmito úpravami je najviac spájané meno kancelára, grófa Jozefa Erdődyho, štátneho ministra a kancelára cisára Františka II. Jeho rozsiahla prestavba z rokov 1790 - 1800 zmenila vzhľad kaštieľa a charakter celého zámockého areálu.
Jozef Erdődy však nebol prvým členom rodiny, ktorý sa pustil do stavebných úprav hradu a priľahlého okolia. Prvé stavebné zmeny sa uskutočnili už za Juraja Erdődyho, no výrazné zveľadenie panstva nastalo až v rokoch 1769 - 1789, kedy ho spravoval Jurajov syn Ján Nepomuk Erdődy. K jeho pôsobeniu v Hlohovci sa viaže aj prvá hodnoverná informácia o vzhľade zámockého parku.
Prečítajte si tiež: Klasický recept: Francúzske zemiaky
Podľa historika Jozefa Urminského, prvá parková úprava, ktorú nachádzame na mape z 18. storočia, bola dotvorená barokovými plastikami a inými kamennými architektonickými prvkami. Z nich sa dodnes v parku zachovalo pomerne málo, no môžeme sem v každom prípade zaradiť kamennú dosku s latinským nápisom HIC / SPIRO SEPULTUS / QVI NUNQVAM VIXI / DIC HOC LECTURE VIATOR / QVIS SIM EGO (preklad: ,,Tu dýcham, ktorý som nikdy nežil. Povedz pútnik, keď toto prečítaš, kto som ja.“). Tabuľa je v súčasnosti osadená na budove menažérie za hlohovským kúpaliskom, no jej súčasná pozícia je sekundárna. Pôvodne sa nápis nachádzal pravdepodobne nad prameňom vody za zámkom v časti Šomoď, odkiaľ Erdődyovci čerpali pitnú vodu pre potreby zámku.
Budova menažérie postavená zo zmiešaného kamenno-tehlového muriva pochádza z 1. polovice 18. storočia. Najrozsiahlejšia úprava zámockého parku sa uskutočnila medzi rokmi 1790 - 1800. V duchu klasicizmu a empíru vznikol celý rad menších architektúr, mnohé chodníky boli vsadené do prostredia existujúceho zalesneného svahu a mali skôr charakter lesoparku. Samotný kaštieľ obklopovali hospodárske budovy, stajne, budova správcu s pivničnými priestormi a od roku 1802 na východnej strane pribudlo empírové divadlo s jazdiarňou (postavenou okolo r. 1720).
Vývoj parku v 19. a 20. storočí
Rodina Erdődy zveľaďovala a prebudovávala park aj po nasledujúce desaťročia. Veľká rekonštrukcia sa uskutočnila na prelome 19. a 20. storočia, kedy pribudli v parku medzi filagóriou a skleníkom terasy. Ďalších opráv sa park dočkal v rokoch 1955, 1957, 1968 a 1982. Niektoré zásahy však boli natoľko nešetrné, že úplne pozmenili vzhľad i funkciu častí parku. Po roku 1989 mesto investovalo finančné prostriedky na jeho čiastočnú revitalizáciu.
Vstupy do parku
Do parku sa pôvodne vstupovalo dvoma bránami: hornou a dolnou. Dolná brána sa nachádzala pri hlavnej ceste a mýtnom domčeku. Svoj význam nadobudla po roku 1727, keď Erdődyovci získali hlohovské panstvo a presunuli hlavnú cestu do Hlohovca aj s vyberaním mýta zo starého mosta pri mestskej štvrti Lúka bližšie k zámockému areálu. Dnešná brána pochádza z 19. storočia, naposledy bola opravovaná v roku 1981. Je zložená z hlavnej brány a malej vstupnej bránky. Po stranách sa nachádzajú murované hranolové vežičky s cimburím a naznačenými imitáciami kľúčových strieľní. Horná brána bola podstatne jednoduchšia, mala železnú konštrukciu a v roku 1867 pri nej postavili budovu strážneho domčeka. Pri jeho výstavbe bol objavený honosne vybavený staromaďarský hrob z 10. storočia.
Skleníky a terasy
V 2. polovici 18. storočia v hornej časti zámockého parku vybudovali panský dom pre záhradníka a správcu skleníkov. Nad ním sa nachádzala veľká obdĺžniková stavba skleníka z konca 18. storočia, postavená grófom Jozefom Erdődym. Veľký skleník podľahol v druhej polovici 20. storočia budovateľskému nadšeniu. Druhý menší skleník, zachovaný dodnes na druhej strane cesty, bol pôvodne určený na pestovanie ananásov, neskôr sa tu pestovali sadenice kvetov a okrasných stromčekov. Prestavali ho v 2. polovici 19. storočia a rekonštruovali v 2. polovici 20. storočia.
Prečítajte si tiež: Slovenská klasika: Francúzske zemiaky
Terasová úprava nachádzajúca sa v hornej časti zámockého parku, ktorá býva s obľubou označovaná (nesprávne) ako francúzske terasy, je mladšieho dáta. Dve katastrálne mapy Hlohovca z rokov 1856 a 1894 ukazujú, že tento priestor bol úplne inak členený, ako dnes. Východiskovým bodom bol altánok (filagória), pôvodne zrejme jedna z veží starého hradu. Od neho pokračoval chodník šikmo smerom nadol k skleníku cez nízky parkový porast povedľa malej zalesnenej remízky. V lesíku sa chodník rozvetvoval a nižšie pri skleníku zase spájal. Túto koncepciu na prelome 19. a 20. storočia zmenili vybudovaním terás s úplne novým rozložením chodníkov a s fontánou. Čiastočnou rekonštrukciou prešli terasy v 90. rokoch 20. storočia.
Altánok (Filagória)
Altánok je vo svojom jadre stredovekou stavbou. Podľa výsledkov umeleckohistorického výskumu jeho podzemná časť má neskorogotické jadro. Budova sa nachádza na hrane výrazného terénneho zlomu, z čoho možno usudzovať, že tvorila plášť vonkajšieho hradu. Zrejme to bola jedna z hranolových veží, nachádzajúca sa nad vstupom do hradného areálu. V renesancii ju nadstavili a doplnili arkádou s toskánskymi stĺpmi. Na južnej vonkajšej stene sa nachádza čiastočne zachovaný renesančný maľovaný erb rodiny zo Salmu. V 19. storočí na budove vznikla nová neogotická úprava a stavbička sa stala filagóriou. Pohnuté obdobie prežila v 20. storočí. Najskôr roku 1945, keď sa na zámku po prechode frontu nachádzala sovietska poľná nemocnica, ruskí vojaci v jej suteréne postrieľali nevyliečiteľne chorých pacientov nemocnice nakazených syfilisom. Roku 1953 zavŕšili jej smutný osud, keď stavbu prebudovali a premenili na služobný byt.
Grotta (Kruta)
Drobná kamenná stavba v dolnej časti parku nad zámockým jazierkom. Grottu vybudovali pod prameňom vody, vyvierajúcim z pieskovcovo-ílového masívu. Z objektu je historicky najzaujímavejší kamenný reliéf starorímskeho boha mora a riek - Neptúna (alebo tiež starogréckeho Poseidóna) s trojzubcom. V spodnej jeho časti sa nachádza hlava medúzy s otvorom pre odtok vody. Reliéf je dnes súčasťou umelej jaskyne - grotty (v miestnom nárečovom slangu Hlohovčanmi často označovaná ako Kruta) a podľa najnovších výsledkov výskumu je datovaný do 2. pol. 18. storočia. Samotná grotta prešla viacerými prestavbami, pričom dátum jej vzniku možno klásť do druhej polovice 18. storočia. Reliéf Neptúna bol pôvodne osadný bližšie k prameňu a jaskynka mala iný vzhľad, než aký poznáme dnes. Počas prestavby na prelome 19. a 20. storočia urobili nové odvedenie vody z prameňa, jaskyňu nanovo premurovali a kamenný reliéf osadili ku vchodu. Posledné väčšie prestavby a úpravy sa realizovali roku 1982 a 2008. Dôvodom častých rekonštrukcií objektu je skutočnosť, že prameň vody sa vyznačuje mimoriadne vysokou sedimentáciou. Fontána vybudovaná z kameňa pod jaskyňou pochádza z 2. pol. 20. storočia.
Platanová záhrada a jazierko
Dátum vzniku veľkej platanovej záhrady, nachádzajúcej sa v dolnej časti zámockého areálu, spadá do záveru 18. storočia, kedy zrejme zanikla i staršia baroková úprava parku. Počas tejto prestavby vybudovali umelé jazierko s ostrovčekom, ktorý bol s pevninou spojený dreveným mostíkom. Severným smerom z neho vybieha rameno, pokračujúce bližšie k poliklinike. Pôvodne bolo toto rameno podstatne dlhšie a smerovalo bližšie k Váhu. Tu sa nachádzalo drevené kolo osadené obdobne ako vážske vodné mlyny na člnoch (tzv. hajovoch) a pomocou lopatiek poháňaných prúdom rieky prečerpávalo vodu z Váhu do ramena. Dômyselne stavitelia v parku vyriešili aj odvedenie dažďovej vody z vyššie položených svahov nad vinohradníckou usadlosťou na Balatone.
Amfiteáter a revitalizácia parku
V roku 1956 dobudovali v blízkosti jazierok nový amfiteáter a o rok neskôr aj výčap s bufetom a novým tanečným parketom. Roku 1965 sa tu začalo s výstavbou nového kúpaliska. Po roku 1989 znovu ožil záujem vrátiť parku aspoň tú podobu, akú mal pred rokom 1945.
Prečítajte si tiež: Zdravé francúzske zemiaky
Empírové divadlo
V areáli zámku sa nachádza jediné zachované šľachtické divadlo v strednej Európe - empírové divadlo postavené v roku 1802 grófom Jozefom Erdődym. Práve tu odohral Ludwig van Beethoven koncert na počesť cisára Františka II. Dodnes je divadlo funkčné a využíva sa na divadelné predstavenia i koncerty. Pre empírové umenie je typická monumentálnosť a vychádza z klasicistického umenia Francúzska. Hlohovecké empírové divadlo je síce jednoduchého pôdorysu, avšak s bohato dekorovaným exteriérom i interiérom. Zvonku môžeme obdivovať erb Erdödyovcov, ktorí sa zaslúžili o výstavbu divadla. Toto je dnes najstaršou zachovanou budovou divadla na Slovensku. Fasádu pokrývajú figurálne reliéfy a interiér je zdobený empírovými maľbami. Divadlo bolo spojené s jazdiarňou, ktorá dnes slúži na účely šatne a foyer. Z informácií na stránke mesta Hlohovec sa môžeme dozvedieť i o účinkovaní talianskej opery počas slávnostného otváracieho ceremoniálu či o hercoch z Viedne a Budapešti. Vznešenosť tomuto divadlu nepochybne dodal Ludwig van Beethoven, ktorý tu koncertoval. Prítomnosť významného hudobného skladateľa pripomína zápis v pamätnej knihe a je mu venovaná i busta v parku.
Súčasnosť a budúcnosť parku
Park je verejnosti prístupný a stáva sa centrom oddychu a relaxu obyvateľov mesta Hlohovec. Park sa postupne, po častiach revitalizuje a realizujú sa dosadby nových drevín. Územie parku je pravidelne udržiavané. Mesto Hlohovec v spolupráci s Vlastivedným múzeom v Hlohovci pripravilo pre verejnosť na nedeľu 8. júna 2025 trasu okruhu Víkendu otvorených parkov a záhrad v Hlohovci, nazývanú Zámocký poznávací okruh. Je približne 2,6 km dlhá, má prevýšenie 62 m a obsahuje 5 zastávok, ale výnimočne na záver nahliadneme aj do časti Zámku Hlohovec. Cesta VOPZ 2025 začína pri prvom bode - vstup do polikliniky, pokračuje k Empírovému divadlu a celý okruh zakončíme v Hlohovskom zámku, kde si účastníci môžu bezplatne prezrieť malú expozíciu Hrad Hlohovec - magnátske sídlo na Dolnom Považí a prehľad hornín z hlohovského regiónu, ktoré sa používali v záhradnej architektúre v stredoveku a novoveku.
Zámok Hlohovec
Hlohovský zámok, nachádzajúci sa na juhozápadnom okraji mesta Hlohovec, patrí k významným historickým pamiatkam Slovenska. Tento majestátny objekt, ktorý svojou históriou siaha až do 13. storočia, bol kedysi mohutným stredovekým hradom. Pôvodné základy Hlohovského zámku položil stredoveký hrad, ktorý sa prvýkrát spomína v zoborskej listine z roku 1113. Jeho strategická poloha a mohutné opevnenie robili z hradu dôležitý bod obrany. V priebehu storočí patril viacerým šľachtickým rodom, medzi ktorými nechýbali Abovci, Thurzovci alebo Forgáchovci. Najvýraznejšiu premenu však priniesli Erdődyovci, ktorí v 18. storočí prestavali hrad na barokový kaštieľ. Vznikla tak dnešná podoba zámku.
Osudy objektu sa však neustále menili. Počas tureckých nájazdov slúžil hrad ako pohraničná pevnosť, neskôr bol vypálený počas povstania Františka Rákocziho. V období po druhej svetovej vojne využívali zámok sovietske vojská a následne výchovný ústav. Z majetku štátu sa Hlohovský zámok dostal do majetku mesta okolo v roku 2000. V roku 2014 sa mesto a aj Občianske združenie Zámok Hlohovec pustili do jeho postupnej rekonštrukcie. Zrekonštruované je prvé a tretie nadzemné podlažie. Druhé je sprístupnené na virtuálnu prehliadku cez naprogramovanú aplikáciu, vďaka ktorej si vytvoríte predstavu zariadenia v čase, keď ho obývali členovia rodu Erdődyovcov. V zámockej pivnici, ktorá je sprístupnená pre verejnosť, sa konajú podujatia spojené s prezentáciou miestnych vinárstiev. Pri večerných prehliadkach zámku uvidíte jeho krásne osvetlenie v siedmich farebných tónoch.
Hlohovský zámok dnes ponúka návštevníkom unikátne spojenie histórie a modernej technológie. Prehliadky dopĺňa virtuálna realita prostredníctvom 3D okuliarov a tabletov, ktorá umožňuje nahliadnuť do podoby zámku z čias jeho najväčšej slávy. Jedným z vrcholov návštevy je knižnica, ktorá v minulosti slúžila ako tanečná sála. Nádvorie zámku zase zdobí kaplnka zasvätená Panne Márii, ktorej atmosféra očarí každého.
Okolie zámku a jeho atrakcie
Okolie Hlohovského zámku je rovnako pôsobivé ako samotná stavba. Rozsiahly zámocký park s jazierkami, francúzskymi terasami a platanovým hájom - najväčším svojho druhu v strednej Európe - je ideálnym miestom na prechádzky. Francúzske terasové záhrady, ktoré napodobňujú štýl kráľovských záhrad, sú obľúbeným miestom na oddych. Obľúbeným miestom sú terasové záhrady v hornej časti zámockého parku, ktoré imitujú francúzsku záhradnú architektúru.
Na Hlohovskom zámku sa koná mnoho kultúrnych a spoločenských podujatí pre deti aj dospelých ako sú divadlá, koncerty či tanečné vystúpenia. Okrem toho tu je možnosť organizovania pracovných stretnutí a seminárov. Vstupné na zámok Hlohovec je 2 - 3 €. Zámok Hlohovec je otvorený denne podľa aktuálnych otváracích hodín.
Dostupnosť
Mesto Hlohovec leží 20 km východne od Trnavy, 20 km severne od Serede a 25 km západne od Nitry. Nachádza sa tu autobusová aj vlaková stanica. MHD premáva na zastávku „Hlohovec, SNP“ odkiaľ trvá cesta k zámku asi 15 min pešo. Zámok Hlohovec sa nachádza juhozápadne od mesta na okraji rozsiahleho parku. Z hlavnej ulice SNP prejdite popri rieke Váh a odbočte na Nábrežie Andreja Hlinku. Pozdĺž pravej strany bude parkovisko. Oproti za plotom je stará nemocnica. Zámok v Hlohovci je od kúpeľného mesta Piešťany vzdialený asi polhodinu cesty autom - 25 km. Dostanete sa sem cez Krajinský most a potom cestou II/507 do Hlohovca, kde sa napojíte na II/513 odbočkou vpravo smerom k zámku Hlohovec. Hlohovský zámok sa nachádza len 25 km od Piešťan, čo z neho robí ideálny cieľ na jednodenný výlet. Autom sa sem dostanete pohodlne po ceste II/507 alebo diaľnici D1. Parkovať môžete na Podzámskej ulici alebo v okolí zámku.