Francúzsko, krajina s bohatou históriou a kultúrou, si pripomína množstvo republikánskych sviatkov, ktoré sú prepletené s oslavou národnej identity, ale aj so spomienkou na bolestivé udalosti. Tieto sviatky odrážajú hodnoty slobody, rovnosti a bratstva, ktoré sú základom francúzskej republiky. Avšak, ako ukazuje história, tieto ideály boli neraz spochybnené a krvavo potlačené.
Republikánske hodnoty v konfrontácii s realitou
Francúzsky prezident Francois Hollande bol jedným z rečníkov na podujatí v Nice, kde si Francúzsko pripomenulo obete teroristického útoku zo 14. júla. Útok, pri ktorom zradikalizovaný islamista usmrtil 86 ľudí, bol pripomienkou toho, že aj v súčasnosti sú republikánske hodnoty ohrozované.
Hollande vo svojom prejave zdôraznil, že obete pochádzali z rôznych prostredí a náboženstiev, ale spojilo ich nešťastie. Cindy Pellegriniová, ktorej rodina prišla v Nice o šesť členov, zdôraznila, že ľudia sa v onen večer cítili slobodní a prišli spoločne oslavovať sviatok svojej krajiny. Rovnosť vnímala v tom, že si boli všetci rovní: kresťania, moslimovia, židia, všetky národnosti. Bratstvo sa podľa nej naplnilo po útoku, keď zraneným pomáhali záchranári i úplne neznámi ľudia.
Tieto slová odrážajú ideály, na ktorých bola postavená francúzska republika. Avšak, história ukazuje, že cesta k naplneniu týchto ideálov bola a stále je plná prekážok.
Francúzska revolúcia: Od ideálov k teroru
Francúzska revolúcia z roku 1789, ktorá zvrhla monarchiu a nastolila republiku, bola jedným z najvýznamnejších momentov v dejinách Francúzska. Revolucionári hlásali ideály slobody, rovnosti a bratstva, ktoré mali byť základom novej spoločnosti. Avšak, revolúcia sa čoskoro zvrhla do násilia a teroru.
Prečítajte si tiež: Klasický recept: Francúzske zemiaky
Mnohí vodcovia revolúcie, ako Danton, Marat a Robespierre, boli zvrátenci, ktorí sa netajili nenávisťou voči Bohu a katolíckej Cirkvi. Boli to často zlodeji, sadisti a zbabelci. Republikánske mocenské centrum v Paríži sa stalo novodobou Sodomou a Gomorou.
Po roku 1789 sa francúzskymi dôstojníkmi stávali banditi a primitívi, pre ktorých sa teror voči inak zmýšľajúcim stal spôsobom, ako získať moc a bohatstvo. Jedným z takýchto indivíduí bol generál Étienne Jean-François Cordellier-Delanoüe, jeden z veliteľov francúzskych „Pekelných kolón“.
Pekelné kolóny a masaker v Lucs sur Boulogne
„Pekelné kolóny“ boli zložené z morálne otrlých indivíduí, vrahov a sadistov, ktorých úlohou bolo utopiť v krvi nepriateľov Francúzskej revolúcie, najmä katolíkov vo Vendée, ktorí sa odmietli vzdať svojej viery. Zakladateľom týchto kolón bol generál Louis Marie Turreau, amorálny jedinec, ktorý napísal udanie na svojho priateľa a nadriadeného dôstojníka generála Eustacha Charlesa d´Aousta priamo Robespierrovi. Generál d´Aoust bol popravený a Turreau sa dostal na jeho miesto.
Generál Turreau nabádal, aby sa od národného spoločenstva odrezali všetci, ktorí tvrdia, že Božie právo má prednosť pred zákonmi štátu. Povstalci vo Vendée boli podľa neho podľudia, ktorých samičky a mláďatá musia byť vyhubené ako škodcovia.
Jednotka generála Cordellier-Delanoüea, ktorá mala potrestať odbojný región Lucs sur Boulogne, opustila pevnosť v Brissacu dňa 20. januára 1794. Počas presunu vojaci vraždili, znásilňovali a mučili. Po tom, čo katolícki povstalci uštedrili revolučným bandám krutý výprask, sa generál Cordellier-Delanoüe rozhodol kruto pomstiť obyvateľom celého okolia.
Prečítajte si tiež: Slovenská klasika: Francúzske zemiaky
Francúzski revoluční hrdlorezi chytili miestneho starého abbého Voyneaua a začali ho brutálne mučiť. Odrezali mu prsty, ktorými držal Eucharistiu, vytrhli mu jazyk a nakoniec mu rozpárali brucho a zaživa vytrhli srdce a črevá. Zavraždili aj tehotnú ženu a jej ešte nenarodené dieťa nabodli na bajonet. Počas besnenia zabili 565 žien, starcov a 110 detí v útlom veku. Na záver vypálili celý kostol, zničili všetky domy a vybili aj domáce zvieratá.
Spomienka na obete a proces blahorečenia
Masaker v Lucs sur Boulogne je dodnes bolestivou spomienkou na obdobie Francúzskej revolúcie. V roku 1946 sa rozbehla iniciatíva za blahorečenie 110 detí, ktoré z nenávisti ku viere zavraždili francúzski republikánski vojaci. Proces blahorečenia však ide relatívne pomaly.
Francúzsky arcibiskup Msgr. Antoine-Marie Cazaux napísal modlitbu venovanú malým mučeníkom z Lucs sur Boulogne, v ktorej prosí, aby sa korunovali rovnako ako deti z Betlehema, obete revolučnej bezbožnosti.
Zoznam francúzskych republikánskych sviatkov
Francúzsko má niekoľko republikánskych sviatkov, ktoré si pripomínajú dôležité udalosti v histórii krajiny a oslavujú republikánske hodnoty. Medzi najvýznamnejšie patria:
- 1. január - Nový rok (Jour de l'an): Oslava príchodu nového roka.
- Veľkonočný pondelok (Lundi de Pâques): Kresťanský sviatok oslavujúci zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.
- 1. máj - Sviatok práce (Fête du Travail): Medzinárodný sviatok oslavujúci pracujúcich.
- 8. máj - Deň víťazstva (Fête de la Victoire 1945): Pripomienka konca druhej svetovej vojny v Európe.
- Nanebovstúpenie Pána (Ascension): Kresťanský sviatok oslavujúci nanebovstúpenie Ježiša Krista.
- Turíčný pondelok (Lundi de Pentecôte): Kresťanský sviatok oslavujúci zoslanie Ducha Svätého.
- 14. júl - Deň Bastily (Fête Nationale): Národný sviatok Francúzska, pripomienka dobytia Bastily v roku 1789, čo bol jeden z kľúčových momentov Francúzskej revolúcie.
- 15. august - Nanebovzatie Panny Márie (Assomption): Kresťanský sviatok oslavujúci nanebovzatie Panny Márie.
- 1. november - Sviatok všetkých svätých (Toussaint): Kresťanský sviatok spomienky na všetkých svätých.
- 11. november - Deň prímeria (Armistice 1918): Pripomienka konca prvej svetovej vojny.
- 25. december - Vianoce (Noël): Kresťanský sviatok oslavujúci narodenie Ježiša Krista.
Poučenie z histórie
Francúzske republikánske sviatky sú nielen príležitosťou na oslavu, ale aj na zamyslenie sa nad históriou a hodnotami, na ktorých je postavená francúzska republika. Príklad masakru v Lucs sur Boulogne nám pripomína, že ideály slobody, rovnosti a bratstva môžu byť ľahko zneužité a že je dôležité neustále ich obhajovať a chrániť.
Prečítajte si tiež: Zdravé francúzske zemiaky
Je dôležité si uvedomiť, že cesta do pekla býva vydláždená tými najlepšími úmyslami a že najväčších zverstiev sa dopúšťajú tí, ktorí majú plné ústa rečí o ľudských právach, slobode či rovnosti. Preto je dôležité kriticky hodnotiť všetky ideológie a hnutia a nenechať sa zmanipulovať prázdnymi frázami.