Škandál s rizikovým hovädzím mäsom z údajne chorého dobytka zabíjaného ilegálne na poľskom bitúnku otriasa Poľskom a zasiahol aj ďalšie krajiny, vrátane Slovenska. Kauza má dopad na poľské firmy na hovädzie mäso a vyvoláva otázky o kvalite a bezpečnosti potravín dovážaných z Poľska.
Zoznam poľských firiem na hovädzie mäso
Nasleduje zoznam firiem, ktoré sa zaoberajú produkciou a predajom mäsa, vrátane hovädzieho, z Poľska, a ktoré môžu byť relevantné v kontexte tejto kauzy:
- OLIMPOS - IRENEUSZ WALCZAK, Poznań, Poľsko: Výrobca kebabov.
- Makovec a.s., Prostějov, ČR
- ČESKÁ MASNA s.r.o., Líbeznice, ČR
- MP Krásno, a.s., Valašské Meziříčí, ČR
- SKALIČAN a.s., Česká Skalice, ČR
- Sklenář Josef, Jihlava, ČR
Kauza s kontaminovaným hovädzím mäsom z Poľska
Na škandál s bitúnkami upozornili médiá. Investigatívni novinári z relácie Superwizjera televízie TVN24 natočili šokujúce video, kde choré zvieratá ďalej spracovávajú na mäso. Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky dostala oznámenie cez systém rýchleho varovania od poľských kontrolných orgánov. V oznámení je uvedené, že bitúnok zodpovedný za nedodržanie predpisov ohľadne veterinárnych kontrol - č. WNI 14160202, 07-304 Jasienica Mazowiecka, bol uzavretý.
Podľa aktuálnych informácií nevyhovujúce hovädzie mäso z Poľska bolo rozvezené do 14 európskych krajín. Na Slovensko sa dostalo 580 kg a až 90% z neho skončili vo verejných stravovacích zariadeniach - aj v školských jedálňach. Podľa Matečnej sa mäso z inkriminovaného bitúnka dostalo do deviatich krajín Európskej únie. Okrem Slovenska aj do Maďarska, Estónska, Fínska, Francúzska, Litvy, Portugalska, Rumunska, Španielska a Švédska.
Reakcia Slovenska a kontroly
Slovenský agrorezort hneď po zverejnení škandalóznych informácií o poľskej hovädzine spustil cielené kontroly spracovateľských prevádzok a vyslal na cesty potravinových a veterinárnych inšpektorov. Tí kontrolujú vozidlá prepravujúce mäso. Štátna veterinárna a potravinová správa uviedla, že svojimi kontrolami nepreukazovala, či boli konkrétne dodávky mäsa bezpečné alebo nie. Kontroly dodávok sa vykonávali za účelom zistenia vysledovateľnosti a v prípade nájdenia časti zásielky jej odstránenie z trhu. Kontroly sa vykonávali na základe zoznamov, ktoré poskytla poľská strana, ktorá konkrétne zásielky sťahuje z trhu. Veterinári tiež pozastavili dovoz ďalšieho hovädzieho mäsa z troch bitúnkov z Poľska.
Prečítajte si tiež: Realita a humor v poľskom mäse
Firmy dotknuté kauzou
Dodávky mäsa z inkriminovaného poľského bitúnku mali traja spracovatelia na východe Slovenska - v Bardejove, Gaboltove a Bidovciach. Na základe distribučného listu je deklarácia, že všetko mäso išlo do zariadení verejného stravovania. Navyše hneď po zverejnení zoznamu 9 prevádzok, ktoré mali obchodovať s rizikovým poľským mäsom sa voči obvineniu ohradili dve. Tak Mäsovýroba Cimbaľák ako aj Mäsiarstvo u Urbánka. Obe firmy sa cítia poškodené.
Jednou z poškodených firiem je aj bardejovská spoločnosť Cimbaľák s.r.o. Spoločnosť Cimbaľák poslala do médií vyhlásenie, že sa cíti hrubo poškodená kauzou škodlivosti dovážaného poľského mäsa. Zdôrazňuje, že z bitúnku Jasienica Mazowiecka mäso priamo nedovážala. Firma upozorňuje, že mäso nespracúvala, necelých 114 kilogramov distribuovala ďalej a u nikoho z odberateľov neboli zistené žiadne zdravotné dôsledky. Kauza má pre bardejovskú spoločnosť extrémne dôsledky - obchodní partneri jej pozastavujú objednávky. Spoločnosť Cimbaľák žiada, aby Štátna veterinárna a potravinová správa očistila jej meno. Tvrdí, že má k dispozícii všetky potrebné doklady, ktoré dokazujú, že dodané mäso bolo v poriadku. S očistou dobrého mena spoločnosti to však nebude vôbec jednoduché a podľa ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozefa Bíreša to nemôže urobiť Slovensko, ale Poľsko. Práve poľskí veterinári totiž poslali do Bruselu zoznam odberateľov, na ktorom sa ocitla aj spoločnosť Cimbaľák.
Na zozname sa ocitla aj trenčianska spoločnosť U Urbánka. Podľa riaditeľky Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trenčíne Ľudmily Bučkovej bral Urbánek mäso od poľského dodávateľa a distribuoval ho ďalej. Nešlo však o mäso z rizikovej poľskej prevádzky, ale od iného poľského dodávateľa. Dovedna dodal 113 kilogramov mäsa do Dopravnej akadémie a jedenástich reštaurácií. Podľa hygienikov bolo v poriadku.
Prijaté opatrenia v Poľsku
Poľsko pod tlakom krajín Európskej únie do konca marca upraví zákony, ktoré stanovujú pravidlá porážok. Prevádzku na bitúnkoch budú nepretržite sledovať kamery. Opatrenia Poľsko prijíma v dôsledku aféry, ktorá prepukla pred týždňom, a ktorú vyvolala reportáž televíznej stanice TVN24. Minister pôdohospodárstva Jan Ardanowski uviedol, že navrhol priamo úradu hlavného veterinára, aby boli skontrolované všetky bitúnky na ich území.
Ľudí, z poľského bitúnku, ktorí boli zapletení do ilegálneho a podľa dostupný informácií predovšetkým do nočného zabíjania hovädzieho dobytka, vyšetruje tamojšia polícia.
Prečítajte si tiež: Recept na poľské rezne
Štatistiky dovozu mäsa na Slovensko
Na Slovensku sa ročne vyprodukuje takmer 27 000 ton hovädzieho mäsa. V roku 2018 sa ku nám doviezlo viac ako 12 000 ton hovädzieho mäsa, najmä z Poľska, Česka, Nemecka, Holandska a Írska. Poľsko do krajín EÚ vyviezlo 2 700 ton podozrivého hovädzieho.
Ambulantný predaj a spotreba mäsa na Slovensku
Poľské mäso sa na Slovensku predáva vo veľkom. Podľa štatistík sa na Slovensko dováža desiatky tisíc ton hovädzieho mäsa ročne. Ďalšie tony sa dovážajú formou ambulantného predaja, kde si ľudia mohli nakúpiť mäso pri dovoze priamo z pojazdných predajní. Vyskytuje sa často práve v pohraničných obciach severoslovenských okresov Kysuce nevynímajúc. Kúpite tu mäso bez možnosti zistenia pôvodu a ani neviete, či prešlo kontrolou a veľakrát aj bez dokladu o kúpe. Najväčšia spotreba je bravčového mäsa (cca 30 kg ročne) a hydinového mäsa (cca 20 kg ročne). Hovädzieho mäsa sa na Slovensku zje ročne priemerne len 4,5 kilogramu na obyvateľa. Je to aj kvôli jeho cene. Je totiž dvoj až trojnásobne drahšie a je dovozové zo zahraničia.
Politické reakcie
Premiér Peter Pellegrini (Smer) vyzval zriaďovateľov materských škôl, základných a stredných škôl, aby nakupovali pre stravovanie detí len mäso, ktoré má pôvod v kontrolovaných slovenských chovoch.
Poľský minister poľnohospodárstva Krzysztof Ardanowski považuje najnovší prípad zabitia chorých kráv a obchodovanie s ich mäsom za „náhodný incident“, ktorý však kazí povesť poľských potravín.
Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave vyjadruje poľutovanie nad tým, že na jednom z poľských bitúnkov dochádzalo k nelegálnej porážke chorých zvierat. Vzhľadom na to, že sa mäso z tohto podniku dostalo na Slovensko, poľský minister poľnohospodárstva Jan Krzysztof Ardanowski odoslal slovenskej ministerke pôdohospodárstva Gabriele Matečnej list, v ktorom vysvetlil celú situáciu.
Prečítajte si tiež: Porovnanie kvality mäsa
Ministerka Gabriela Matečná vyzvala obchodné reťazce, aby mäso pochádzajúce z Poľska nepredávali. Rovnako varovala aj pred ambulantným predajom.
Zistenia inšpekcie ŠVPS a zoznam predajní
Inšpekcia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) objavila pokazené mäso z Poľska aj na Slovensku. Konkrétne na východe krajiny, a to v Bardejove, Gaboltove a v Bidovciach a podľa najnovších informácií aj v ďalších prevádzkach.
Podľa veterinárov ide o prevádzky:
- Marta Ivanová, Čečejovce, ul. Košická 2 - sklad potravín
- Zahorecz Jozef, Levice, ul. Ľudovíta Štúra 10 - predajňa
- Robert Csatari Mäso-Údeniny, Jelšava, ul. Štefánikova 359 - predajňa
- Eva Odreašova Kysucké Nové Mesto ul. Hviezdoslavova 60 - predajňa
- Mäsiarstvo u Urbánka, Trenčín Nám. Sv. Anny 15
- Bistiak Vladimír, Varín ul. Martinčeka 62 - predajňa
Podozrivé mäso z pochybného poľského bitúnku sa objavilo aj v ZŠ v obci Bidovce neďaleko Košíc.
Reportáž poľskej televízie a reakcie
Reportáž na poľskej televíznej stanici TVN24 poukázala na praktiky využívajúce sa v bitúnku, ktorý mal nelegálne obchodovať s pokazeným mäsom a chorým dobytkom, ktorý nevedel stáť na nohách. Bitúnok bol následne uzavretý.
Aktuálne zistenia a kontroly ÚVZ SR
Úrad verejného zdravotníctva SR eviduje ku dňu 1. 2. 2019 do 12.00 h 15 zariadení spoločného stravovania, do ktorých bolo distribuované hovädzie mäso z inkriminovaného poľského bitúnka. Regionálne úrady verejného zdravotníctva na základe hlásených dodávok skontrolovali 14 zariadení spoločného stravovania, pri ktorých sa zistilo, že inkriminované hovädzie mäso bolo dodané do skontrolovaných zariadení v celkovom množstve cca. 520 kg a následne bolo použité na prípravu rôznych hotových pokrmov.
Reakcie obchodných reťazcov
Obchodné reťazce na Slovensku reagovali na situáciu rôzne. Niektoré, ako napríklad Billa, uviedli, že mäso a mäsové výrobky z Poľskej republiky v sieti nepredávajú. Iné reťazce zdôrazňovali prísne hygienické a kvalitatívne kritériá, ktoré musia spĺňať všetci ich dodávatelia, bez rozdielu z akej krajiny pochádzajú.
Núdzové opatrenia a kontroly
Slovensko zaviedlo mimoriadne núdzové opatrenie na poľské hovädzie mäso, ktoré je reakciou na ďalší prípad dovozu závadného mäsa. Každá zásielka odteraz musí prejsť laboratórnymi testami a až po kontrole môže smerovať na slovenský trh. Potravinoví inšpektori podrobia poľské mäso laboratórnym vyšetreniam na prítomnosť baktérií, zvyškov veterinárnych liekov, zneužívaniu rozmrazeného mäsa a aj kontrolám označenia prevádzok, z ktorých mäso pochádza. Každý príjemca poľského hovädzieho mäsa je povinný nahlásiť dodávku do elektronického systému Štátnej veterinárnej a potravinovej správy najneskôr 24 hodín pred dodaním.
Opakované nálezy salmonely v poľskom mäse
Na Slovensku sa opakovane objavujú prípady kontaminovaného mäsa z Poľska, často s prítomnosťou baktérie salmonely. Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR vykonáva pravidelné kontroly potravín na slovenskom trhu a v niektorých prípadoch odhalili prítomnosť salmonely v hydinovom mäse pochádzajúcom z Poľska. Tieto zistenia viedli k stiahnutiu niekoľkých produktov z predaja.
Salmonela a jej riziká
Salmonelóza sa najčastejšie prenáša nedostatočne tepelne upraveným kontaminovaným mäsom, tepelne neupraveným mliekom a slepačími vajcami či výrobkami z nich. Salmonely sa v potravinách dokážu množiť a prežívajú aj pri chladničkovej teplote, dokonca i v mrazených potravinách. ÚVZ apeluje na varenie jedál pri teplote minimálne 70 stupňov Celzia, pretože ich ničí teplota 70 stupňov Celzia.
Spotrebiteľské preferencie a dôvera
Ako vyplynulo z prieskumu Zväzu obchodu SR, ktorý koncom minulého roka zrealizovala agentúra 2muse, v súčasnosti sú tromi hlavnými faktormi pri nákupe potravín čerstvosť, kvalita a cena. Okrem potravín slovenského pôvodu, ktoré preferuje 76 % respondentov, sú akceptovanými aj potraviny českého a nemeckého pôvodu. Naopak, vyššia miera nedôvery a negatívne skúseností sa spájajú s potravinami z Poľska.