Francúzsko si opäť po piatich rokoch volí prezidenta. Udrží si Emmanuel Macron svoju pozíciu, alebo sa do histórie zapíše nové meno? Tento článok poskytuje komplexný prehľad o systéme francúzskych prezidentských volieb, kandidátoch, preferenciách a výsledkoch.
Francúzsko - prezidentské voľby 2022: Dátum, termín, ako sa volí
Prvé kolo aktuálnych prezidentských volieb sa konalo v nedeľu 10. apríla. O hlasy občanov sa uchádzalo 12 kandidátov. Keďže nikto z nich nedosiahol viac ako 50% podporu, konalo sa druhé kolo 24. apríla. Do druhého kola postúpili iba dvaja najúspešnejší uchádzači z prvého kola.
Kandidatúra na prezidenta Francúzska
Kandidatúra na prezidenta Francúzska je podmienená zozbieraním súhlasných podpisov od minimálne 500 volených politických zástupcov. Signatári musia byť z minimálne 30 z celkovo 101 francúzskych departmentov, pričom z jedného departmentu nesmie pochádzať viac ako 50 podpisov. V terajších voľbách splnilo túto podmienku 12 uchádzačov.
Kandidáti na prezidenta Francúzska (voľby 2022)
Nasledujúca tabuľka uvádza kandidátov, ich strany a počet získaných podpisov:
| Meno | Strana | Podpisy |
|---|---|---|
| Nathalie Arthaud | Lutte Ouvrière | 576 |
| Nicolas Dupont-Aignan | Debout la France | 600 |
| Anne Hidalgo | Parti socialiste | 1,440 |
| Yannick Jadot | Europe Écologie Les Verts | 712 |
| Jean Lassalle | Résistons! | 642 |
| Marine Le Pen | Rassemblement national | 622 |
| Emmanuel Macron | La République En Marche ! | 2,098 |
| Jean-Luc Mélenchon | La France Insoumise | 906 |
| Valérie Pécresse | Les Républicains | 2,636 |
| Philippe Poutou | Nouveau Parti anticapitaliste | 596 |
| Fabien Roussel | Parti communiste français | 626 |
| Éric Zemmour | Reconquête! | 741 |
Prezidentské voľby 2022 Francúzsko: preferencie, predvolebný prieskum (prvé kolo)
Necelý týždeň pred prvým kolom sa predvolebný boj vyostril. Podľa prieskumov mal najviac hlasov dostať Emmanuel Macron, úradujúca hlava štátu. Výsledky však naznačovali pokles jeho preferencií z +/- 30 % zo začiatku marca tohto roku na úroveň približne 26 % (začiatok apríla). Druhý najvyšší počet hlasov prieskumy prisudzovali Marine Le Pen. Jej preferencie naopak medzimesačne vzrástli, konkrétne zo 17 % na cca 23 %. Solídnu podporu za chrbtom mal aj Jean-Luc Mélenchon (15 %) či Valérie Pécresse a Éric Zemmour.
Prečítajte si tiež: Klasický recept: Francúzske zemiaky
Výsledky prezidentských volieb vo Francúzsku 2022
2. KOLO (24. apríla)
- Emmanuel Macron 58,6 %
- Marine Le Pen 41,4 %
1. KOLO (10. apríla)
- Emmanuel Macron 27,85 %
- Marine Le Pen 23,15 %
- Jean-Luc Mélenchon 21,95 %
- Éric Zemmour 7,07 %
- Valérie Pécresse 4,78 %
- Yannick Jadot 4,63 %
- Jean Lassalle 3,13 %
- Fabien Roussel 2,28 %
- Nicolas Dupont-Aignan 2,06 %
- Anne Hidalgo 1,74 %
- Philippe Poutou 0,76 %
- Nathalie Arthaud 0,56 %
Kto sa stane novým prezidentom Francúzska? Kurzy, favoriti
Vysokým favoritom na víťaza bol terajší prezident Macron, i keď v prvom kole dostal "len" o 4,7 % viac hlasov než jeho konkurentka. Očakávalo sa, že bude mať masívnu podporu protilepenovsky naladených kandidátov, ktorí neuspeli v prvom kole (azda okrem Zemmoura, veľkého kritika súčasných pomerom v krajine), a predovšetkým ich voličov. A nakoniec sa aj stal.
Prieskum agentúry Odoxa
Prieskum francúzskej agentúry Odoxa po prvýkrát predpovedal ako víťaza nadchádzajúcich prezidentských volieb lídra Národného združenia (RN) Jordana Bardellu. Agentúra uskutočnila prieskum počas 19. a 20. novembra na vzorke 1000 respondentov. Bardella by podľa neho v prvom kole volieb získal 35 alebo 36 percent hlasov v závislosti od protikandidátov a postúpil by do druhého kola. V ňom by zvíťazil.
Parlamentné voľby 2024
Prvé kolo predčasných parlamentných volieb vo Francúzsku bolo katastrofou pre prezidenta Emmanuela Macrona, ktorému hrozí úplná politická izolácia. V reakcii na bezprecedentný úspech krajnej pravice v nedeľňajších voľbách to píšu francúzske médiá. Podľa časti z nich sa skončila Macronova éra, hoci sám prezident po voľbách v úrade zostane.
Nedeľňajšie hlasovanie mu však neprinieslo lepší výsledok. RN a jeho spojenci získali 33 percent, ľavicová koalícia 28 percent a Macronov tábor iba 20 percent hlasov.
Volebný systém a jeho dôsledky
Francúzsky volebný systém pri parlamentných voľbách prináša mnohokrát neočakávané výsledky. Finálne rozdelenie kresiel závisí od množstva faktorov. Francúzi totiž volia väčšinovým systémom jedného poslanca v každom z 577 obvodov, pričom voľby majú dve kolá.
Prečítajte si tiež: Slovenská klasika: Francúzske zemiaky
Rozhodujúca bitka medzi Národným združením a ľavicovým blokom
Podľa projekcií by Národné združenie mohlo získať 240 až 270 poslancov, ľavicový blok 180 až 200 kresiel, Macronov tábor 60 až 90 kresiel, konzervatívni Republikáni medzi 30 až 50 a zvyšok regionálne strany. Keďže na absolútnu väčšinu je potrebných 289 hlasov, Francúzsko by sa pri takomto výsledku ocitlo v úplnom politickom chaose, bez stabilnej vlády.
Kandidáti na prezidenta v roku 2027
Vyhlásenie predčasných volieb urýchlilo celý volebný kalendár. Keďže v roku 2026 čakajú Francúzsko lokálne voľby a v roku 2027 prezidentské voľby, nádejní kandidáti sa naplno zapojili do parlamentných volieb. Silný výsledok Národného združenia výrazne posilní Marine Le Penovú pred jej očakávaným oznámením ďalšej kandidatúry na prezidentku.
Protesty a politická situácia
Po celom Francúzsku sa očakávali násilné protesty. Francúzsky prezident Emmanuel Macron iba v júni rozpustil parlament a vyhlásil predčasné voľby, ktoré uvrhli krajinu do politického patu. Tento jeho krok bol reakciou na víťazstvo RN vo voľbách do Európskeho parlamentu, respektíve prehru Macronovho centristického bloku.
Prečítajte si tiež: Zdravé francúzske zemiaky