Sedemdesiate roky boli pre francúzsku kinematografiu obdobím dynamických zmien a inovácií. V tomto desaťročí sa na plátnach objavili herečky, ktoré nielenže definovali štýl a eleganciu, ale aj sa nebáli stvárňovať zložité a kontroverzné postavy. Ich výkony dodnes rezonujú a ovplyvňujú súčasnú kinematografiu. Tento článok sa zameriava na niektoré z najvýraznejších francúzskych herečiek, ktoré zažiarili v 70. rokoch a zanechali nezmazateľnú stopu vo svete filmu.
Isabelle Adjani: Krása a talent v jednom
Máloktorá herečka dokázala tak dokonale spojiť anjelskú krásu s vášnivou intenzitou ako Isabelle Adjani. Jej prenikavé modré oči, alabastrová pleť a havranie vlasy z nej urobili symbol francúzskej elegancie, no boli to práve jej úlohy psychicky zlomených, posadnutých a tragických hrdiniek, ktoré ju navždy zapísali do dejín kinematografie.
Narodila sa v roku 1955 v Paríži alžírskemu otcovi a nemeckej matke. Vyrastala na predmestí v skromných pomeroch a snívala skôr o kariére psychologičky. Osud to však zariadil inak. V 17 rokoch sa stala členkou prestížneho divadla Comédie-Française, no svet filmu ju zlákal definitívne. Prelom prišiel s filmom Facka (1974), spolupráca s legendárnym Françoisom Truffautom na filme Príbeh Adely H. (1975) z nej urobila hviezdu. Za rolu dcéry Victora Huga, posadnutej neopätovanou láskou, získala svoju prvú nomináciu na Oscara.
Adjani si cielene vyberala zložité a extrémne roly. Stala sa múzou režisérov, ktorí sa nebáli skúmať temné zákutia ľudskej duše. Nezabudnuteľný je jej výkon v horore Andrzeja Żulawského Posadnutosť (1981). Scéna v berlínskom metre, kde prežíva démonické posadnutie spojené s potratom, patrí k najintenzívnejším a najznepokojivejším momentom filmovej histórie.
Rovnako intenzívny ako jej herectvo bol aj jej súkromný život. Médiá ju milovali, no zároveň sa jej báli pre jej odmeranosť a ochranu súkromia. Jej prvým synom je Barnabé Saïd-Nuytten, ktorého má s režisérom a kameramanom Brunom Nuyttenom, ktorý ju režíroval v životopisnej dráme Camille Claudelová (1988). Celosvetovo známym sa stal jej búrlivý vzťah s britsko-írskym hercom Danielom Day-Lewisom, považovaným za jedného z najlepších hercov všetkých čias. Ich románik bol plný vášne a rozchodov. Majú spolu syna Gabriela-Kanea Day-Lewisa, ktorý sa dnes venuje modelingu a hudbe.
Prečítajte si tiež: Klasický recept: Francúzske zemiaky
Ďalšia pikoška, ktorá svedčí o jej mystickom statuse, pochádza z 80. rokov. V médiách sa rozšírila falošná správa, že herečka zomrela na AIDS. Je dodnes jedinou herečkou, ktorá získala päť Cézarov (francúzska obdoba Oscara) za najlepší ženský herecký výkon.
Napriek blížiacemu sa jubileu nestráca nič zo svojej charizmy a tajomnosti. Zostáva absolútnou ikonou, ženou, ktorá dokázala byť zraniteľná aj nebezpečná, anjelsky krásna a diabolsky talentovaná. Je živým dôkazom, že skutočné legendy nestarnú - iba dozrievajú. Milujú ju aj módni tvorcovia, opakovane sa objavuje v prvých radoch prehliadok značiek ako Dior či Ami Paris a dokonca si zahrala aj v niekoľkých reklamných kampaniach. Pre médiá a fanúšikov je vďačným sústom aj jej vzhľad - a špekulácie o plastických operáciách.
Jane Birkin: Ikona štýlu a hudby
Speváčka, herečka a bývalá modelka Jane Birkinová si medzinárodnú slávu vydobyla nielen účinkovaním v dielach britskej a francúzskej kinematografie, ale aj vďaka niekoľkoročnému partnerstvu so známym umelcom Sergeom Gainsbourgom. Ich spoločný duet Je t'aime, moi non plus sa pre svoj dráždivý obsah stal vyhľadávanou a obľúbenou piesňou.
Jane Mallory Birkinová sa narodila 14. decembra 1946 v Londýne. Jej matka Judy Campbellová bola herečka, otec vojnový vyslúžilec z Britského kráľovského námorníctva. Brat Andrew Birkin pracuje ako scenárista a režisér. Stredoškolské vzdelanie Birkinová absolvovala na anglickom ostrove Isle of Wight.
Birkinová sa pred filmovou kamerou prvýkrát objavila v bláznivej komédii The Knack …and How to Get It (1965). Diváci ju mohli vidieť v úlohe modelky v uznávanom mysterióznom filme o fotografovi, ktorý je svedkom vraždy, s názvom Zväčšenina (Blow-Up, 1966). Režisér Pierre Grimblat ju obsadil do francúzskej vzťahovej drámy Slogan (1969). Pri nakrúcaní filmu sa spoznala s hercom a hudobníkom Sergeom Gainsbourgom, ktorý sa stal jej hudobným i životným partnerom. V roku 1969 ich duet Je t'aime, moi non plus, ktorý pôvodne Gainsbourg napísal pre Brigitte Bardot, vyvolal pre svoju sexuálnu explicitnosť také pobúrenie, že ju napríklad rozhlasové stanice v Taliansku, Španielsku a Spojenom kráľovstve na istý čas zakázali.
Prečítajte si tiež: Slovenská klasika: Francúzske zemiaky
V 70. rokoch sa táto pôvabná umelkyňa stala sex-symbolom a spolu s Gainsbourgom tvorila ikonický pár, médiami často označovaný ako ideálny a romantický. Ako milenka Brigitte Bardot sa predviedla vo filme Don Juan alebo Keby bol Don Juan žena (Don Juan ou Si Don Juan était une femme…, 1973). V roku 1975 sa objavila v Gainsbourgovom prvom filme Je t'aime moi non plus, ktorý sa venoval otázke sexuality. Birkinová nechýbala v kriminálkach nakrútených na motívy Agathy Christie. Úspešnej herečke poskytol veľkú hereckú rolu režisér Jacques Doillon, s ktorým sa neskôr dala aj dokopy. V psychologickej dráme La pirate (Pirátka, 1984) vytvorila portrét zrelej ženy, ktorá sa snaží prekonať životnú krízu a citové problémy. Diváci si ju tiež môžu pamätať z filmov Vojakova dcéra neplače (A Soldier's Daughter Never Cries (1998) či z komédie Merci Docteur Rey (2002).
Od 70. rokov minulého storočia až po súčasnosť jej tvorbu reprezentujú albumy ako napríklad Di doo dah, Lolita Go Home, Baby Alone in Babylone, Amours des Feintes, Rendez-vous, Les 50 Plus Belles Chansons a ďalšie. Umelkyňa naposledy zavítala na Slovensko v apríli 2018. Absolvovala turné, ktoré malo podporiť jej album Birkin/Gainsbourg: le symphonique, ktorý vydala v roku 2017. Koncert venovala Jánovi Kuciakovi a jeho snúbenici s odkazom, že vie, aké je to stratiť dieťa. Na konci leta 2021 sa Jane Birkinová nemohla zúčastniť debaty o dokumentárnom filme o jej živote s názvom Jane, pretože prekonala mozgovú porážku. Speváčka a herečka má dve dcéry - obe pôsobia v umeleckej sfére. Charlotte je potomkom Serga Gainsbourga, s ktorým sa rozišli v roku 1980. Lou Doillon sa narodila zo vzťahu s režisérom Jacquesom Doillonom, rozišli sa v 90.
Simone Signoret: Osobnosť s hlbokým prejavom
Simone Signoretová sa narodila 25. marca 1921 ako Simone Henriette Charlotte Kaminker v nemeckom meste Wiesbaden. Matka bola žena v domácnosti a otec, ktorý mal poľsko-židovský pôvod, pracoval ako tlmočník. Rodina žila v luxusnej štvrti na predmestí Paríža, no už na začiatku okupácie Nemeckom ušiel jej otec do Anglicka, kde pomáhal s vytvorením francúzskej exilovej vlády. Signoretová sa musela postarať o svojich dvoch mladších bratov a matku, a tak nastúpila na miesto pisárky v denníku Les Nouveaux Temps.
S hereckou kariérou začala na popud svojho milenca z umeleckých kruhov Daniela Gélina. Vďaka svojmu ženskému pôvabu často stvárňovala milenky i prostitútky. Prvú veľkú rolu dostala v dráme Dédée d'Anvers (1948). Snímku režíroval Yves Allégret, za ktorého bola herečka už v tom čase vydatá. Film si v kinách pozreli až tri milióny divákov a patril medzi najúspešnejšie v režisérovej kariére. V roku 1950 si zahrala zlatokopku Doru vo filme Mančges (Manéže) a v tom istom roku sa objavila v úlohe prostitútky v historickej dráme La Ronde (Vírenie), kde sa predstavil aj v tom čase jeden z najpopulárnejších francúzskych hercov Gérard Philipe.
V roku 1951 sa umelkyňa vydala za herca a speváka Yvesa Montanda. Úspech v podobe ceny BAFTA pre najlepšiu zahraničnú herečku jej priniesla rola Marie v romantickej kriminálke odohrávajúcej sa v Paríži na prelome 19. a 20. storočia. Simone Signoretová sa v 50. rokoch objavila aj v ďalších úspešných filmoch ako napríklad Thérčse Raquin (Tereza Raquinová, 1953), ktorý vznikol podľa predlohy Emila Zolu, v mysterióznej krimi dráme Les Diaboliques (Diabolské ženy, 1955). S manželom Yvesom Montandom si zahrala v historickej dráme Les Sorcičres de Salem (Čarodejnice zo Salemu, 1957), ktorý čerpá námet z procesu s čarodejnicami v americkom meste Salem v štáte Massachusetts z roku 1692. Nešťastne vydatú staršiu ženu, ktorá sa zamiluje do omnoho mladšieho muža Joeho (Laurence Harvey), čo vyústi v tragédiu, stvárnila v britskej dráme Room at the Top (Miesto hore, 1959). Snímka dostala mnoho prestížnych ocenení.
Prečítajte si tiež: Zdravé francúzske zemiaky
V úlohe ženy podozrivej z vraždy sa predstavila v roku 1965 v thrilleri Compartiment tueurs (Zločin v exprese) a v rovnakom roku stvárnila kubánsku komtesu vo filme Ship of Fools (Loď bláznov). V menšej role majiteľky kaviarne sa objavila v historickej vojnovej dráme Paris brűle-t-il? V roku 1970 si spolu s manželom Yvesom Montandom zahrala vo francúzsko-talianskom filme L'Aveu (Priznanie) na motívy knihy Artura Londona. Autor bol jedným z obvinených vo vykonštruovanom politickom procese s Rudolfom Slánským a ďalšími, ktorý sa konal v roku 1952 pod nátlakom Moskvy a v ktorom padlo 11 rozsudkov smrti. Historická snímka reflektujúca obdobie stalinizmu sa mala pôvodne nakrúcať v Československu, čo však prekazila sovietska invázia v auguste 1968. Oneskorená premiéra za prítomnosti gréckeho režiséra Costu-Gavrasa sa konala až 17. marca 1970 v Paríži.
V pôsobivej komornej dráme La Veuve Couderc (Vdova Coudercová, 1971) sa predstavila herečka v úlohe farmárky. Tá si ako pomocníka prizve k sebe zločinca na úteku, ktorého stvárnil Alain Delon. Cenu Césara získala Signoretová za postavu bývalej prostitútky, ktorá prežila Osvienčim - pani Rosy vo filme La Vie devant soi (Madam Rosa, 1977). Slávna francúzska herečka Simone Signoretová zomrela 30. septembra v roku 1985 v Autheuil-Authouillet v Normandii.
Ďalšie významné herečky
Okrem vyššie spomenutých herečiek, vo francúzskej kinematografii 70. rokov zažiarili aj ďalšie významné mená, ktoré si zaslúžia pozornosť:
- Brigitte Bardot: Sexsymbol a ikona 60. rokov, ktorá pokračovala v úspešnej kariére aj v 70. rokoch.
- Catherine Deneuve: Elegantná a sofistikovaná herečka, ktorá stvárnila množstvo ikonických postáv.
- Annie Girardot: Herečka s výrazným talentom pre dramatické úlohy, ktorá získala uznanie za svoje výkony v 70. rokoch.
- Mireille Darc: Známá pre svoju krásu a šarm, objavila sa v mnohých populárnych filmoch 70. rokov.
- Marie-France Pisier: Herečka, ktorá spolupracovala s významnými režisérmi a stvárnila komplexné postavy.
- Delphine Seyrig: Herečka a režisérka, ktorá sa angažovala v feministickom hnutí a stvárňovala silné ženské postavy.