Väzenie je široký pojem, ktorý pre každého znamená niečo iné. Podobne, ako pre každého znamená niečo iné pojem sloboda. Väzením, alebo aj slobodou, môže byť manželstvo, domov, školské prostredie, práca, alebo aj vlastná hlava. Tento článok sa zameriava na francúzske filmy, ktoré sa odohrávajú vo väzenskom prostredí.
Úvod do väzenského prostredia vo francúzskom filme
Francúzska kinematografia má vo filmovom svete nezameniteľné renomé. Ak by sa na konci 19. storočia vynálezcovia medzi Amerikou a Európou navzájom tak veľmi neovplyvňovali, dalo by sa s rezervou tvrdiť, že film vznikol práve vo Francúzsku. Táto krajina nám totiž dala bratov Lumiérovcov, ktorí ako prvý na svete zostrojili na motívy Edisonovho Kinetoskopu, zariadenie, ktoré slúžilo ako kamera, projektor aj tlačiareň v jednom. Dali mu názov Cinématographe, čím položili základný názov pre kinematografiu ako ju poznáme dnes. Navyše tým taktiež otvorili dvere tichému filmu. Ich krátky film, ktorí premietali 22. marca 1895 z názvom La Sortie des ouvriers de l´usine Lumiére (Robotníci odchádzajú z továrne Lumiérovcov) je mnohými filmovými historikmi považovaní za prvý krátky film na svete.
Väzenské filmy sú subžánrom, ktorý sa často zameriava na osamelého jedinca v cele, na dlhé prípravy úteku, alebo na samotný útek. Málokedy sa stáva, že by sa upriamil na dlhé dialógy dvoch postáv medzi štyrmi stenami. Vo francúzskej kinematografii nájdeme bohaté a obsahovo pestré zastúpenie filmov z väzenského prostredia.
Klasické francúzske väzenské filmy
- Veľká ilúzia (La Grande Illusion, 1937): Tento film Jeana Renoira, zasadený do obdobia prvej svetovej vojny, sleduje osudy troch francúzskych letcov, ktorých zostrelia za nepriateľskou líniou. Jean Gabin v jednej zo svojich životných úloh ako vojnový zajatec, snažiaci sa spoločne s ďalšími vojakmi utiecť. Vo veľkej úlohe sa predstaví aj legendárny režisér a herec Erich von Stroheim. Film nám ukazuje, čo je to humanizmus, priateľstvo a gentlemanstvo. Stojí to za pripomenutie. Ak si všimnete pozdravu Heil Hitler, tak nejde o chybu, ale o chytrý Renoirov odkaz k aktuálnym udalostiam. Z 30.
- Odsúdený na smrť ušiel (Un condamné à mort s'est échappé ou Le vent souffle où il veut, 1956): V minimalistických filmoch Roberta Bressona sa toho väčšinou veľa nedeje, život vo väznici je tiež dosť stereotypný, takže by sme mohli konštatovať, že si francúzsky legendárny režisér vybral vhodnú látku na spracovanie. Bresson rozpráva skutočný príbeh väzňa Andrého Devignyho, ktorý utiekol počas Druhej svetovej vojny z nemeckého väzenia. Príbeh je nám priblížený optikou samotného väzňa, takže málokedy uvidíme väzniteľov a podobne ako Devigny iba podľa výstrelov tušíme, že sa mimo jeho cely odohrala poprava. Veľmi realisticky pôsobiaci film sa na nič nehrá, čo nám prezrádza aj názov filmu.
- Diera (Le Trou, 1960): Adaptácia životopisného románu Josého Giovanniho, slávneho francúzskeho režiséra a scenáristu, rozpráva o trpezlivom budovaní dlhého tunela z cely až na rušnú parížsku ulicu. Film Jacquesa Beckera prináša niekoľko nervy drásajúcich scén, plných režijnej a scenáristickej invencie. Pevne verím, že nikdy nezabudnete na schovávačku za stĺpom, na kamufláž so fiktívnymi spáčmi, rozbíjanie betónu, alebo atmosférické katakomby.
Novšie francúzske väzenské filmy
- Prorok (Un prophète, 2009): Perfektný thriller z väzenského prostredia je dozaista jeden z najlepších filmov režiséra Jacques Audiarda. Surový a autentický príbeh sa sústreďuje na absolútnu nefunkčnosť nápravných zariadení. Podobne ako iné gangsterky, aj Prorok sa zameriava na kriminálny rast hlavného protagonistu. Z nepodstatného kriminálnika sa vo väzení pomaly stáva dôležitý člen mafie, ktorý sa zapája do krvavého konfliktu medzi Arabmi a Korzičanmi. V úlohe hlavného anti-hrdinu Malika sa predstavil výborný a pomerne čerstvý herec Tahar Rahim. Vzostup gangstra za múrmi väznice sme tu ešte nemali a pokiaľ si máme vybrať medzi českým "Káčkom" a jeho Gangster Kou, alebo drsnou francúzskou školou, niet nad čím dumať. Negramotný teenager arabského pôvodu Malik v područí šéfa korzickej mafie, to znie ako veľmi tvárny materiál pre peknú spoluprácu a zároveň brutálne a nesmierne kvalitné filmárske remeslo. Stalo sa a osobne som si nejako podobne predstavoval sfilmovanie Kajínkových osudov.
Ďalšie pozoruhodné filmy z väzenského prostredia (nie francúzske)
Hoci sa tento článok zameriava na francúzske filmy, je dôležité spomenúť aj niekoľko ďalších pozoruhodných filmov z väzenského prostredia, ktoré stoja za pozretie:
- Frajer Luke (Cool Hand Luke, 1967): O tom by nám mohol čo to povedať Paul Newman v možno svojej životnej úlohe trestanca Lukea Jacksona. On sa totiž dostáva do väzenia preto, lebo je proste grázlik. A potom sa niet čudovať, že medzi ním a celým svetom dochádza k "nedorozumeniu v komunikácii". Legendárna scéna boxerského zápasu a ešte legendárnejšia scéna pojedania 50 vajec urobili z Lukea kultové dielo. Luke je frajer, pretože je vytrvalý a pretože má to šťastie, že vyzerá ako Newman.
- Motýlik (Papillon, 1973): Diabolské ostrovy vo Francúzskej Guayane možno znejú na prvé počutie ako raj na zemi, ale opak bol v minulosti pravdou. Minimálne v tamojšom väzenskom komplexe. Dôkazom nech nám je spracovanie pravdivého príbehu Henriho Charriéreho. Ten bol odsúdený na doživotie a deportovaný na ostrovy v prvej polovici minulého storočia. Steveovi McQueenovi v hlavnej úlohe výrazne sekunduje Dustin Hoffman v úlohe otravného Degu s legendárnymi obrovskými okuliarmi. Bez neho by v tomto skutočnom pekle na zemi zrejme Charriére neprežil. Schaffner nám ukáže možno najdepresívnejšiu samotku na svete, kde sa nevypláca neposlúchať, pozrieť sa do svetla po mesiacoch absolútnej tmy nie je príjemná skúsenosť.
- Polnočný expres (Midnight Express, 1978): Horšie, ako turecké väzenie znie iba povedzme vietnamské väzenie, ale tak poďme sa pozrieť na hranicu medzi Európou a Áziou do mesta Istanbul. Áno, aj Billy Hayes je skutočná postava a ten na rozdiel od takého Strouta nevraždil, lenže poznáte prístup ázijských úradov k prechovávaniu drog. Kdeže väčšie ako malé množstvo, drogy sú proste drogy a ihneď idete sedieť na 30 rokov. Alan Parker za kormidlom, Giorgo Moroder s orchestrom a Brad Davis spoločne s Johnom Hurtom pred kamerou vytvorili ťaživé, zomknuté a atmosférické dielo, z ktorého som mal ako malý chlapec nočné mory.
- V mene otca (In the Name of the Father, 1993): Jim Sheridan, Daniel Day Lewis a nedocenený a predčasne zosnulý Pete Postlethwaite na kinematografickom olympe. A IRA. A zase sk thatcherizmus.
- Hlad (Hunger, 2008): Michael Fassbender je Bobby Sands z IRA a má v úmysle hladovať, ako inak, na protest proti britskému establishmentu. Režisér Steve McQueen (nie ten slávny herec, ktorého spomíname v súvislosti s Veľkým útekom), ale proste ten mladší, sa hrá so scenáristickou formou. Sands prichádza na scénu až po expozícii, ale stojí to za to. Staré zlaté 80. roky vo Veľkej Británii, to to všade vybuchovalo a vo väzniciach sa poriadne trpelo za vyššie "dobro". Lenže prichádzajú dilemy, ako sloboda na úkor rodiny a tak podobne, a to už potom nie je taká sranda, ako sa hrať na ulici so semtexom v ruke.
Prečítajte si tiež: Klasický recept: Francúzske zemiaky
Prečítajte si tiež: Slovenská klasika: Francúzske zemiaky
Prečítajte si tiež: Zdravé francúzske zemiaky