Pomôcky na podporu osobnej mobility, ako sú barle, chodítka a invalidné vozíky, používajú ľudia so zníženým stupňom pohyblivosti už stovky rokov. Cieľom je zvyšovať informovanosť o význame inkluzívnejšej spoločnosti, v ktorej je voľný prístup k budovám realitou. Tento článok sa zameriava na históriu a dizajn francúzskych barlí ako jednej z najstarších a najpoužívanejších pomôcok pre mobilitu.
História pomôcok pre mobilitu
Už v stredoveku spoločnosť necítila žiadnu zodpovednosť za ľudí so zníženou pohyblivosťou alebo telesným postihnutím, a preto sa v tých časoch nedá hovoriť o nejakom vývoji. V 15. storočí zriadila španielska kráľovná Alžbeta nemocnicu, v ktorej sa vojakom poskytovali protetické a terapeutické pomôcky a dostávali invalidný dôchodok. Zmena v prístupe k telesne postihnutým ľuďom nastala v 18. storočí pod vplyvom Voltaira a Rousseaua.
Významný obrat v histórii zníženej pohyblivosti prišiel až v roku 1974 na stretnutí expertnej skupiny OSN ohľadom bezbariérových konštrukcií, ktoré prebehlo v New Yorku. Bolo to oficiálnym uznaním, že je potrebné odstrániť fyzické bariéry, aby sa ľudia so zníženou pohyblivosťou mohli v plnosti zúčastňovať na všetkých stránkach spoločenského života, za rovnakých podmienok.
Invalidné vozíky v histórii
Jeden z prvých invalidných vozíkov, o ktorom vieme, pochádza z čias Konfucia, 5. storočie pred n. l. No len v 18. storočí sa objavil prvý invalidný vozík, ktorý pripomínal tie, ktoré poznáme dnes. V 19. storočí sa invalidné vozíky stavali najmä z dreva a prútia. Prvý patent na invalidný vozík je z roku 1869. Bol to dvojručný model ovládaný zadnými kolesami. Prvý skladací invalidný vozík skonštruovali dvaja mechanici v roku 1932. Hoci prvý elektricky poháňaný invalidný vozík môžeme datovať do roku 1924, prvý pohon invalidného vozíka navrhol v roku 1950 Gerge Klein. Mnohí vojaci, ktorí utrpeli poškodenie miechy počas prvej svetovej vojny, dokázali prežiť a to znamenalo väčší dopyt po invalidných vozíkoch pre veteránov s telesným postihnutím. Vďaka podpore kanadskej vlády a iných vedcov sa podarilo Georgovi Kleinovi vynájsť elektrický invalidný vozík. Invalidné skútre sa po prvýkrát začali objavovať v druhej polovici 60. rokov a na začiatku 70. rokov a boli vnímané ako alternatíva k elektrickému invalidnému vozíku. Dnes je už väčšina invalidných skútrov prepracovanejšia. Sú elektrické a majú nabíjateľné batérie.
Stoličkové výťahy a výťahy
Niektoré z prvých komerčne vyrábaných stoličkových výťahov v Spojených štátoch amerických propagovala a predávala v 20. rokoch spoločnosť Inclinator Company of America. Historici zistili, že existuje zmienka o stoličkovom výťahu, ktorý používal kráľ Henrich VIII (16. storočie). V 20. storočí sa viacero podnikov pustilo do konštrukcie stoličkových výťahov a spoločnosť Stannah bola prvá, ktorá ich začala vyrábať v Spojenom kráľovstve. V 70. rokoch začali stoličkové výťahy používať ľudia s obmedzenou pohyblivosťou, nedostatkom stability pri chôdzi alebo bolesťou v kolenách. S prvou zmienkou o výťahu sa stretávame v prácach rímskeho architekta Vitruvia, ktorý uviedol, že Archimedes postavil prvý výťah približne v roku 236 pred n. l. V roku 1851 Waterman vytvoril prvý prototyp nákladného výťahu. Spoločnosť Stannah je priekopníkom vo výrobe prepracovanejších modelov výťahov a nevyhnutné technológie vyvíja už od roku 1867 . Počas 20. storočia sa výťah stal zariadením na podporu mobility pre všetkých.
Prečítajte si tiež: Klasický recept: Francúzske zemiaky
Francúzske barle: Dizajn a funkčnosť
Francúzske barle, známe aj ako lakťové barle alebo predlaktové barle, sú typ barlí, ktoré poskytujú oporu a stabilitu pri chôdzi. Ich dizajn sa líši od tradičných podpazušných barlí tým, že namiesto opierania sa o podpazušie sa opierajú o predlaktie.
Konštrukcia
Francúzske barle sa skladajú z týchto hlavných častí:
- Rukoväť: Slúži na uchopenie a prenos váhy. Rukoväte sú zvyčajne vyrobené z plastu, gumy alebo dreva a majú ergonomický tvar pre pohodlné používanie.
- Trubica: Spája rukoväť s manžetou na predlaktie. Trubica je zvyčajne vyrobená z hliníka alebo ocele, čo zaručuje jej pevnosť a odolnosť.
- Manžeta na predlaktie: Obopína predlaktie a poskytuje dodatočnú oporu a stabilitu. Manžety sú zvyčajne vyrobené z plastu alebo kovu a sú nastaviteľné, aby sa prispôsobili rôznym veľkostiam predlaktia.
- Násadec: Gumený alebo plastový násadec na konci trubice, ktorý zabraňuje pošmyknutiu a zabezpečuje lepšiu priľnavosť k povrchu.
Nastaviteľnosť
Dôležitou vlastnosťou francúzskych barlí je ich nastaviteľnosť. Výška barlí sa dá upraviť, aby vyhovovala výške používateľa. Správna výška barlí je taká, aby pri státí s vystretými rukami bola rukoväť v úrovni zápästia. Nastaviteľná je aj poloha manžety na predlaktie, čo umožňuje prispôsobiť barle individuálnym potrebám používateľa.
Použitie
Francúzske barle sa používajú tak, že sa rukoväť uchopí a predlaktie sa vloží do manžety. Pri chôdzi sa barle posúvajú dopredu spolu s postihnutou nohou, čím sa prenáša časť váhy na barle a znižuje sa zaťaženie nohy. Je dôležité, aby boli barle správne nastavené a aby sa používali správnou technikou, aby sa predišlo bolestiam a zraneniam.
Výhody a nevýhody francúzskych barlí
Výhody:
- Stabilita a podpora: Poskytujú dobrú stabilitu a oporu pri chôdzi.
- Voľné ruky: Umožňujú používateľovi mať voľné ruky na vykonávanie bežných činností.
- Nastaviteľnosť: Dajú sa prispôsobiť výške a potrebám používateľa.
- Pohodlie: Sú pohodlnejšie ako podpazušné barle, pretože netlačia na podpazušie.
Nevýhody:
- Vyžadujú silu v rukách a predlaktiach: Na ich používanie je potrebná určitá sila v rukách a predlaktiach.
- Môžu byť nepohodlné pri dlhodobom používaní: Pri dlhodobom používaní môžu byť nepohodlné, najmä ak nie sú správne nastavené.
- Obmedzená mobilita v nerovnom teréne: V nerovnom teréne môžu byť menej stabilné ako iné pomôcky pre mobilitu.
Alternatívy k francúzskym barlám
Okrem francúzskych barlí existujú aj iné pomôcky pre mobilitu, ktoré môžu byť vhodnejšie pre niektorých ľudí:
Prečítajte si tiež: Slovenská klasika: Francúzske zemiaky
- Podpazušné barle: Tradičný typ barlí, ktoré sa opierajú o podpazušie.
- Chodítka: Poskytujú väčšiu stabilitu ako barle, ale obmedzujú mobilitu.
- Invalidné vozíky: Vhodné pre ľudí, ktorí majú vážne problémy s pohyblivosťou.
- Invalidné skútre: Poskytujú nezávislosť a mobilitu pre ľudí, ktorí majú problémy s dlhšou chôdzou.
Tančiareň pre seniorov ako príklad inklúzie
Príkladom aktivity, ktorá podporuje inklúziu a zlepšuje kvalitu života seniorov so zníženou pohyblivosťou, je Tančiareň pre seniorov v Trnave. Táto iniciatíva, ktorá vznikla z participatívneho rozpočtu mesta, umožňuje seniorom stretávať sa, tancovať a socializovať sa. Podobné tanečné zábavy pre dôchodcov v Trnave chýbali. „Kamarátky mi vraveli, že chodili do iných miest na zábavy pre osamelých, chceli viac sociálneho kontaktu,“ vysvetľuje zrod myšlienky Ondrušková. Do Tančiarne so živou hudbou si môžu prísť zatancovať všetci dôchodcovia z Trnavy, žiadne vstupné sa neplatí. Cieľom projektu je vytiahnuť seniorov medzi ľudí a rovesníkov. Tančiareň je pre nich spomienkou na obľúbené zábavy, ktoré boli v minulosti v hoteli Imperiál. „Ja s mojou manželkou sme v mladosti chodili tancovať každú sobotu, veľmi nám to na dôchodku chýba. Sme tu teraz po prvýkrát, ale prídeme každý týždeň,“ teší sa z podujatia Jaroslav, podľa ktorého sa aj človek na dôchodku musí vedieť odreagovať.
Prečítajte si tiež: Zdravé francúzske zemiaky