Fľaša uhoriek, tradičný symbol domáceho zavárania a uchovávania úrody, sa v priebehu času prepracovala z čisto úžitkového predmetu do objektu, ktorý inšpiruje umelcov a dizajnérov. Táto transformácia odráža meniace sa vnímanie tradičných hodnôt, remeselného spracovania a estetiky v súčasnom umení.
Jan Meisner: Majster grafického dizajnu a jeho odkaz
Slovenské múzeum dizajnu usporiadalo rozsiahlu výstavu venovanú Janovi Meisnerovi, významnému grafickému dizajnérovi a ilustrátorovi, ktorý od polovice 60. rokov minulého storočia vytvoril stovky plagátov a prebalov kníh. Jeho tvorba, ktorá zahŕňa plagáty pre bratislavské Štúdio S, výstavu Antona Cepku a debutový film Dušana Hanáka, ako aj prebaly platní pre Bratislavské jazzové dni a edíciu Čítanie študujúcej mládeže, predstavuje dôležitú kapitolu slovenského grafického dizajnu. Meisnerova výstava "Vážny komediant Jan Meisner" v podkroví Hurbanových kasární v Bratislave ponúka prierez jeho tvorbou, vrátane ilustrácií pre Jazz kalendár, obalov gramoplatní pre Jimmy Guiffre Quartet In Person a Beatles.
Meisnerova cesta k grafickému dizajnu začala v školskej lavici a pokračovala cez večerné kurzy na ŠUP-ke a štúdium na UMPRUM v Prahe. Spolupráca s Pepom Vyleťalom a práca v redakciách ho priviedli k tvorbe knižných obálok a ilustrácií, ktoré sa odlišovali od vtedajšej produkcie čiernobielych linorytov. Meisner zdôrazňuje, že grafický dizajn bol v tom čase remeslom, kde sa rukopisy kníh často čítali s nechuťou, no práca sa musela odovzdať v termíne. Jeho srdcovou záležitosťou bola edícia Slovenského spisovateľa Tvorba národov, kde experimentoval s anilinkami a bielym písmom na čiernom podklade.
Práca na filmových plagátoch bola často náročná, pretože k mnohým zahraničným filmom neexistovali poriadne anotácie ani fotografie. Meisner musel zháňať informácie a vizuály v Filmovom ústave alebo si ich sám vytvárať. Jeho prvý filmový plagát bol pre film 322 režiséra Dušana Hanáka, s ktorým spolupracoval aj na titulkoch. Meisner spomína, že si spravil snímky z anatomického atlasu, upravil ich a vytvoril nápisy po jednom písmenku, ktoré potom odfotografoval. Medzi jeho najúspešnejšie plagáty patrí ten pre americký film Tell Them, Willy Boy is Here alebo Big Bus, ktorý bol vystavený v knižnici kongresu vo Washingtone.
Okrem kníh a filmových plagátov sa Meisner venoval aj tvorbe pre detské časopisy, obalov platní pre Bratislavské hudobné slávnosti, Bratislavskú lýru a džezové dni, ako aj pre Štúdio S a Lasicu a Satinského. V 90. rokoch odišiel do Zlína, kde zakladal Fakultu multimediálnych komunikácií Univerzity Tomáše Bati a stal sa jej prvým dekanom. Dodnes tam vyučuje a s kolegami sníva o tom, že pri slávnostných príležitostiach urobia malé poskočenie v talároch.
Prečítajte si tiež: Nápady na recykláciu fliaš od uhoriek
Mária Rišková a Lívia Pemčáková, ktoré s Meisnerom urobili rozsiahly rozhovor, ho opisujú ako človeka, ktorý "svet vidí vo farbách dúhy, no dokáže pracovať aj s tušom a tlačiarenskou čerňou." Meisner sa venuje aj prednáškam, kde vysvetľuje techniky a postupy, ktoré sa používali na výrobu grafiky pred príchodom počítačov. Sám začal s počítačom pracovať hneď, ako sa objavil, a doteraz má doma svoj prvý Apple. Poukazuje na to, že kedysi návrh prešiel mnohými rukami, ktoré ho mohli pokaziť. Meisnerova tvorba, ktorá zahŕňa knižnú grafiku, ilustráciu, plagátovú tvorbu a obaly gramofónových platní, je dôležitým prínosom do slovenského umenia a dizajnu.
Nakladané uhorky: Od receptu starej mamy po súčasné trendy
Nakladané uhorky sú tradičnou slovenskou pochúťkou, ktorá sa pripravuje podľa rodinných receptov a uchováva sa v zaváracích fľašiach. Tento proces, ktorý zahŕňa namáčanie uhoriek, prípravu koreninovej zmesi a sterilizáciu, je nielen spôsobom, ako uchovať úrodu, ale aj prejavom kulinárskeho umenia a tradície.
Proces zavárania uhoriek, ktorý zahŕňa namáčanie uhoriek v studenej vode, prípravu koreninovej zmesi (cibuľa, mrkva, zelerové listy), ukladanie uhoriek do pohárov s koreninami, octom a vodou, a následnú sterilizáciu, je náročný, ale výsledkom sú chrumkavé a chutné uhorky. Po sterilizácii sa uhorky uložia na stôl a prikryjú dekami alebo perinou, aby chladli čo najpomalšie a nenarušil sa sterilizačný proces.
Zaváranie: Umenie uchovávania chutí
Zaváranie ovocia a zeleniny má dlhú históriu a patrí medzi tradičné spôsoby uchovávania potravín. Odpradávna sa ľudstvo snažilo nájsť spôsoby, ako predĺžiť trvanlivosť potravín a zabezpečiť si tak dostatok jedla na zimu. Najprv prišlo na rad pečenie, neskôr solenie a sušenie. Starovekí obyvatelia Indie a Číny zistili, že čokoľvek, čo nasolením alebo vysúšaním na slnku stratí vodu, vydrží pomerne dlhý čas. Takto dokázali uchovať nielen mäso, ale aj vzácne ovocie.
Neskôr sa zistilo, že cukor dokáže konzervovať ovocie podobne ako soľ. Už Marcus Gavius Apicius vo svojej kuchárskej knihe z prvého storočia nášho letopočtu píše o skvelých lekvároch z ovocia, ktoré vydržia dosť dlho uskladnené v komorách. O džeme sa dá hovoriť až v stredoveku, keď ho k nám z arabských zemí doviezli križiaci. Džem sa potom v stredoveku stal hitom a dokonca jeho odnož, marmeláda, kráľovským pokrmom.
Prečítajte si tiež: Ideálne fľaše na uchovávanie tekutín
Samotné zaváranie ovocia a zeleniny patrí medzi tie mladšie metódy uchovávania potravín a môže zaň samotný Napoleon. Francúzska armáda totiž počas prvých rokov napoleonských vojen vyhlásila súťaž o najlepšiu metódu uchovávania potravín. Cukrár a pivovarník Nicolas Appert roku pána 1809 totiž zistil, že keď potravu zavrie do fľaše, zaviečkuje ju a povarí, jedlo sa v nej neskazí. S odpoveďou, prečo sa jedlo v zaváračkách nekazí, prišiel až o nejakých päťdesiat rokov neskôr jeho krajan Louis Pasteur.
Stolovanie a servírovanie: Umenie pohostinnosti
Slávnostné stolovanie a servírovanie jedál je oveľa viac než len nevyhnutná súčasť stravovania. Je to prejav kultúry, umenia a pohostinnosti, ktorý dokáže vytvoriť jedinečnú atmosféru a spríjemniť chvíle strávené s rodinou a priateľmi. Osobitú atmosféru sviatkov radosti, štedrosti a rodinnej pohody vytvára aj slávnostné prestieranie stola, dekorácie a kultúrne stolovanie. Pri slávnostnom stolovaní sa zvyčajne používa biely obrus alebo obrus jemnej pastelovej farby, aby na ňom vynikli dekorácie, poháre, porcelán a príbor. Módne trendy uprednostňujú aj transparentný obrus, aby vynikol materiál a farba stola. Neodmysliteľné sú papierové alebo textilné obrúsky, ktoré by mali byť málo naškrobené. Obrúsky kladieme na tanier alebo vľavo vedľa neho.
Ozdobou stola je porcelánový riad. Na polievky používame hlboké taniere, bujóny podávame v bujónových šálkach s uškami. Taniere kladieme asi 2 cm od okraja stola. Na pravú stranu dáme veľký príborový nôž ostrím k tanieru, k ľavej strane tanierov dáme hore hrotom vidličku. Lyžicu dáme vedľa noža naberacou časťou smerom k stredu stola, pred taniere kompótovú alebo kávovú lyžičku rúčkou k stolujúcemu. Na pravú stranu pred nôž dáme pohár na vodu, pivo alebo víno.
Príbory pripravíme na stôl pred stolovaním od vonkajšej strany približne k tanierom a to v takom poradí, v akom budeme jesť jednotlivé chody. Poháre dávame vpravo od hrotu noža tiež v takom poradí, v akom sa budú podávať nápoje. Poháre na pivo môžeme priniesť na stôl súčasne s fľašou piva. Ak máme brúsené poháre, nimi zosúladíme starší bohato dekorovaný porcelán. K modernému hladkému sú vhodnejšie priehľadné poháre na stopkách. Ak chceme prestretý stôl dekorovať živými kvetmi, mali by farebne ladiť.
Stolovať kultúrne by sme mali vždy, nielen na sviatky. V domácom prostredí podávame polievku na stôl v polievkovej mise s naberačkou a nebeháme s jednotlivými taniermi. Naporciované mäso kladieme na plytké mäsové misy, tradičného vyprážaného kapra poukladáme na misu, ozdobíme kolieskami paradajky, citróna a vejárikmi uhoriek, prílohu - šalát na hlbšiu misu, netradične pripraveného kapra, ak je s omáčkou podávame naporciovaného a omáčku v omáčniku. Ryby pripravené vcelku jeme osobitným príborom na ryby, ak ho nemáme, použijeme normálny príbor, nie však dve vidličky, ako to dávnejšie radili. Kosti z ryby odsúvame na kraj taniera alebo na malý dezertný tanierik - nie je prehreškom, ak ho nedáme na stôl (pre kosti z hydiny by mal byť).
Prečítajte si tiež: Kreatívny darček z klobás a fľaše
Drobné ovocie ako čerstvé jahody, maliny jeme lyžičkou, rovnako kompótované, z banánu odkrojíme konce a odlúpneme nožíkom časť šupky. Grapefruit rozrežeme na polovicu, potom nožom oddelíme dužinu od šupky, naznačíme nožíkom jednotlivé diely, tieto potom oddelené jeme lyžičkou. Užitočná je aj táto rada: pre naberanie mäsa a prílohy z mís dávame tzv. predkladací príbor, čo je veľká lyžica a vidlička. Pri naberaní máme vidličku v ľavej a lyžicu v pravej ruke, vidličkou nahrnieme jedlo na lyžicu, ktorou ho naberáme a prenesieme na tanier. Ak máme pri stole hostí, misy postavíme pred najváženejšieho hosťa. Naberie si prvý a potom si ostatní podávajú misy s jedlom zľava doprava, takýmto spôsobom aj obsluhujeme. Ak podávame hlavný chod, najprv mäso s omáčkou, až potom prílohy. Nápoje nalievame tiež z pravej strany.
Predpokladá sa, že slávnostná atmosféra pôsobí na každého pozitívne, takže deti si nebudú dávať nôž do úst, ani ho oblizovať (to platí aj o ich rodičoch), že mľaskaniu, štrnganiu príbormi, rozprávaniu s plnými ústami, utieraniu úst rukou alebo tváre a nosa textilným obrúskom nepovolíme vstup do nášho domova, kde je každý aspoň na krátky čas iný ako po iné bežné dni. Stolovanie a servírovanie nie je iba obrazom kultúry rodiny, ale vytvára aj čaro jej pohody.