Figovník obyčajný (Ficus carica) je subtropický strom, ktorý sa dá pestovať aj v našich podmienkach. Je to opadavý ker alebo malý strom, ktorý dorastá do výšky 3 až 5 metrov, niekedy aj viac. Figovník je známy svojimi chutnými plodmi, figami, ktoré patria medzi najstaršie pestované kultúrne rastliny. Dôkazy o ich pestovaní siahajú až do obdobia 9000 rokov pred naším letopočtom. Pôvod figovníka je v oblasti Blízkeho východu a západnej Ázie.
Charakteristika figovníka
Figovník obyčajný je opadavý ker alebo malý strom, zvyčajne rastúci do výšky 3 až 5 m, ale v prirodzených podmienkach môže dosiahnuť aj 10 m. Staršie stromy majú širokú a nízku, často nepravidelnú korunu. Konáre vyrastajú nízko nad zemou zo skrúteného kmeňa a sú veľmi masívne a často skrútené. Kôra figovníka je hladká, svetlo alebo olovnato sivá s málo zreteľným vzorom.
Listy sú tuhé a kožovité, veľké asi 10 až 30 cm. Sú striedavé, dlaňovito členené do 3-7 lalokov, ktoré sú zaokrúhlené a tupo zubaté. Na líci sú tmavozelené, drsne chlpaté a matné. Na jednej rastline sa môžu vyskytovať listy rôzneho tvaru, sú veľmi variabilné. Listy majú zhrubnutú stopku (dlhú 5-8 cm) a silnú základňu.
Kvety sú malé a nenápadné, uzavreté v zelenom, bankovitom alebo hruškovitom útvare s malým otvorom pre opeľovačov. Doba kvitnutia je od marca do júla. Figa sa však môže vyvinúť aj bez opelenia alebo oplodnenia, tzv. partenokarpicky. Figy dozrievajú do zelených, žlto zelených, fialovo zelených alebo černastých nepravých plodstiev.
Výber odrody figovníka
Existuje niekoľko druhov figovníkov, z ktorých každý má svoje špecifiká a výhody. Pri výbere odrody je dôležité zohľadniť klimatické podmienky a preferencie chuti. Niektoré z populárnych odrôd zahŕňajú:
Prečítajte si tiež: Benefity fíg pre zdravie
- Ficus carica 'Brown Turkey': Jeden z najodolnejších a najpopulárnejších druhov na pestovanie v miernom podnebí.
- Ficus carica 'Celeste': Má malé, sladké plody s jemnou fialovou šupkou.
- Ficus carica 'Kadota': Známy svojimi zelenožltými plodmi a jemnou sladkou chuťou.
- Ficus carica 'Black Mission': Má tmavofialové až čierne plody a je veľmi obľúbený pre svoju chuť.
Pre pestovanie v našich podmienkach je vhodné vyberať odrody, ktoré sú mrazuvzdorné a nie sú závislé na opeľovači. Odrody, ktoré znesú teploty -15 až -20 °C, sú ideálne.
Pestovanie figovníka
Figovník je možné pestovať v záhrade alebo v nádobe. Pestovanie v nádobe je výhodné najmä v chladnejších oblastiach, kde je možné rastlinu na zimu presunúť do interiéru.
Stanovisko:
Figovník obľubuje slnečné a teplé miesta, chránené pred vetrom a mrazom. Ideálne je umiestnenie na južnom svahu, pri kamennom múriku alebo stene, ktorá akumuluje teplo. Rastlina potrebuje aspoň 6 až 8 hodín priameho slnečného svetla denne.
Pôda:
Figovník nie je náročný na pôdu, ale uprednostňuje dobre priepustnú, mierne kyslú až neutrálnu pôdu (pH 6,0 - 6,5). Vhodná je zmes záhradnej pôdy, kompostu a rašeliny v pomere 2:1:0,5:0,5. Pre pestovanie v nádobe je dôležité vybrať substrát s dobrým odvodňovaním a pridať rašelinu pre lepšiu štruktúru pôdy.
Výsadba:
Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od jari do jesene. Voľnokorenné rastliny sa odporúča vysádzať na jar po odoznení mrazov, keď je pôda teplejšia. Pri výsadbe vyhĺbte jamu, na dno ktorej dáte kompost alebo záhradnícky substrát zmiešaný s pieskom. Figovník môžete vysadiť do jamy hlbšie, než bol pestovaný v kvetináči.
Prečítajte si tiež: Figy: Ovocie alebo zelenina?
Zálievka:
Figovník je odolný voči suchu, ale počas teplých mesiacov je dôležité udržiavať pôdu mierne vlhkú. Rastlina potrebuje pravidelnú zálievku, najmä v období rastu a kvitnutia. Medzi zálievkami by mala pôda trochu preschnúť, pretože figovník neznáša premokrenie. Počas zimy, keď je figovník v stave pokoja, znížte frekvenciu polievania.
Hnojenie:
Figovník dobre reaguje na hnojenie. Počas vegetačného obdobia, od jari do konca septembra, môžete rastlinu prihnojovať organickým hnojivom alebo vyváženým hnojivom s vyšším obsahom draslíka, ktoré podporuje vyzrievanie pletív. Hnojivo aplikujte každé dva až tri týždne. Figovníkom pestovaným vo voľnej pôde zabezpečte vždy dostatok čerstvého kompostu, prípadne maštaľný hnoj zarýľovaný v okolí koreňa na jeseň.
Rez:
Figovníky nevyžadujú pravidelný rez, ale čiastočne je nutný. Každoročne sa odstraňujú odumreté, namrznuté, suché či inak poškodené konáriky. V prvých rokoch po výsadbe sa robí výchovný rez, kedy zrežete hlavný výhon na 5 - 6 púčikov, čím podporíte rozvetvenie a obrast, kde sa vytvorí základ úrody. Odrodené výhonky sa tiež odstraňujú, ale len po minuloročné drevo. V pazuchách sa vytvoria nové plody.
Zimná ochrana figovníka
Figovník je citlivý na mráz, preto je v chladnejších oblastiach potrebné zabezpečiť jeho ochranu počas zimných mesiacov. Odolnejšie odrody figovníka znesú v dobre vyzretom dreve približne -15 °C, potom dochádza k poškodeniu púčikov, výhonov a s väčším mrazom aj silných konárov a kmeňov.
Existujú dva spôsoby, ako zazimovať figovník:
Prečítajte si tiež: Ako sa dováža ovocie
- Prenesenie do interiéru: Rastliny pestované v kvetináči je možné preniesť do chladnej a suchej miestnosti, kde prežijú zimu. Figovníky potrebujú počas zimy vegetačný pokoj, takže nízka teplota mierne nad nulou je nutnosťou.
- Ochrana vonku: Mladé stromčeky zasadené vonku prikryte vetvičkami, lístím a slamou. V prípade väčších stromov, ktoré sa už nedajú ľahko zahrabať, opatrne pripevnite konáre a umiestnite na ne bublinkovú fóliu alebo netkanú textíliu. Účinné je ohnutie konárov k zemi a zakrytie alebo zahrnutie rôznym materiálom, napríklad suchým lístím, ktoré v čo najväčšej vrstve nakopíme na ohnuté konáre, potom cez to prehodíme nepremokavú plachtu a ešte celé zahádžeme zotlenou trávou. Staršie dreviny je tiež lepšie pred mrazmi zazimovať obalením do jutoviny alebo bielej textílie s výplňou, napríklad slamou alebo senom, kedy sa vyplní priestor medzi jednotlivými výhonkami, ktoré nesú základ budúcej úrody. Tiež nastlaním pomocou listov a čečiny.
Plody figovníka
Plody figovníka sú chutné a zdravé. Sú plné semienok a vitamínov. Dužina je sladká a šťavnatá. Plody sa môžu konzumovať čerstvé, sušené alebo spracované do džemov, kompótov a iných produktov.
Čerstvá figa obsahuje až 82 % vody, 12-23 % cukrov, prevažne glukózu a fruktózu, 0,5-4,2 % pektínov. Sušené figy obsahujú menej vody, ale viac cukru, približne 60 %.
Figy sú výnimočné tým, že dokážu potlačiť chuť na sladké. S figami dodáte telu nielen cukor, ale aj ďalšie cenné živiny. Obsahujú probiotiká, vápnik a draslík, horčík, fluór, železo a zinok, vitamíny A, C a B, a neobsahujú žiadny tuk ani cholesterol.
Problémy pri pestovaní figovníka
- Opadávanie plodov: Príčinou môže byť nedostatok vody, živín alebo nevhodné podmienky prostredia. Plody môžu opadávať aj v dôsledku stresu spôsobeného zmenou teploty alebo presádzaním.
- Hniloba koreňov: Spôsobená nadmernou vlhkosťou v pôde, ktorá podporuje rast hubových patogénov.
- Škodcovia: Figovník môže byť napadnutý rôznymi škodcami, ako sú roztoče, vošky alebo červce. Títo škodcovia môžu spôsobiť žltnutie a opadávanie listov, ako aj oslabenie rastliny. V skleníku ho môžu napadnúť molice. Na plodoch, ktoré sú prasknuté a vyteká z nich šťava, môžu prilákať mravce.
Liečivé účinky figy
Figy sú nielen chutnou a výživnou poživatinou, ale aj liekom. Plínius tvrdil, že figy varené vo víne sú najlepším prostriedkom k rozháňaniu nádorov a opuchov. Plody figovníka majú liečebné a podporné pôsobenie pri srdcovocievnych ochoreniach, chudokrvnosti, únave, ako močopudný prostriedok i prostriedok na zmäkčenie stolice. Odvar fíg v mlieku sa používa na liečbu kašľa, bolesti v hrudi i krku, pri prechladnutí, angíne, preťažení hlasiviek. Odvar z listov zasa pomáha pri bronchiálnej astme, chorobách obličiek, proti hlístam. Listy majú aj protizápalový účinok, preto sa prikladajú na rany a vredy. Maceráty listov vo vodke sa v Arménsku používajú dokonca na liečenie malárie.