Drobné ovocie je skvelým doplnkom každej záhrady. Nielenže je chutné a plné vitamínov, ale jeho pestovanie môže byť aj príjemným a nenáročným hobby. Tento článok vám poskytne užitočné rady a tipy na pestovanie rôznych druhov drobného ovocia, od jahôd a malín až po menej známe druhy ako muchovník a rakytník.
Aktinídia (Kiwi): Exotická chuť v domácej záhrade
Aktinídia, známa aj ako kiwi, je rýchlo rastúca liana, ktorá sa vyznačuje vysokým obsahom vitamínov C, B a E, ako aj stopových prvkov a minerálov. Pestovanie kiwi v našich podmienkach je možné, ale vyžaduje si dodržiavanie určitých zásad.
Pestovanie kiwi v záhrade
Pre aktinídiu vyberte slnečné a chránené miesto, ideálne pri južnej stene domu alebo plote. Rastlina miluje teplo a svetlo, ale neznáša silný vietor. Pôda by mala byť mierne kyslá, výživná a dostatočne vlhká. Aktinídie sa vysádzajú v trsoch s rozmermi 4 x 3 metre.
Na trhu existuje niekoľko odrôd aktinídie vhodných pre naše podmienky. Niektoré sú obojpohlavné (postačí jedna rastlina), iné jednopohlavné (potrebujete samčiu a samičiu rastlinu pre správne opelenie). K jednej samčej rastline môžete vysadiť až 5 samičích. Medzi osvedčené odrody patria Hayward, Ken´s Red a Jenny (čiastočne samoopelivá). Pre estetické účely sa často pestuje aj Actinidia kolomikta, ktorá sa vyznačuje farebnými listami.
Pestovanie kiwi v kvetináči
Pre majiteľov menších záhrad alebo terás je pestovanie kiwi v kvetináči zaujímavou alternatívou. Vyberte si dostatočne veľký a hlboký kvetináč s otvormi na odtok vody a nezabudnite na drenážnu vrstvu.
Prečítajte si tiež: Ako sa dováža ovocie
Starostlivosť o aktinídiu
- Opora: Aktinídia je liana, ktorá potrebuje oporu. Vytvorte stabilnú konštrukciu s napnutými drôtmi, ktorá by nemala byť vyššia ako 2 metre.
- Rez: Rez kiwi je podobný rezu viniča. V lete sa vykonáva prerezávanie na odstránenie neestetických a dlhých výhonkov. Plodné výhonky sa skracujú po 5 - 8 listoch u samičích rastlín a na 1 m u samčích rastlín. Po zime odstráňte suché, staré a poškodené výhonky.
- Ochrana pred mrazom: Vyberte si mrazuvzdornú odrodu, ako napríklad Actinidia arguta (mini kiwi), ktorá je odolná až do -25 °C.
Broskyne: Slnečné plody v slovenskej záhrade
Broskyne patria medzi obľúbené ovocné stromy v slovenských záhradách. Na jar sa tieto stromy obsypú krásnymi kvetmi, ktoré lákajú opeľovače.
Výber odrody a stanoviska
Odrôd broskýň existuje viac ako dosť. Z hľadiska doby dozrievania plodov ich môžeme rozdeliť na skoré, stredné a neskoré. Broskyne preferujú presvetlené miesta, dobre chránené pred vetrom. Pôda by mala byť dobre priepustná a nezadržiavať príliš veľké množstvo vody. Optimálna nadmorská výška pre pestovanie broskýň je 200 až 400 metrov. Alternatívou k broskyniam sú nektarinky, ktorých pestovanie je prakticky totožné.
Výsadba a starostlivosť
K výsadbe broskýň je vhodné pristúpiť skôr na jar. Pred výsadbou odstráňte všetky poškodené a odumreté korienky. Strom postavte zhruba na 2 až 4 hodiny do vody. Medzitým vyhĺbte dostatočne veľkú jamu, do ktorej umiestnite silný vyšší kolík na oporu stromu v prvých rokoch jeho života. Po zasypaní jamy zeminu ušľapeme a strom zalejeme aspoň 10 litrami vody. Ak sa snažíte o tvorbu celého broskyňového sadu, je vhodné dodržiavať spon o veľkosti 6×6 metrov.
Aby sa broskyni dobre darilo, odporúčame tento strom priebežne prihnojovať. Pred mrazmi treba dobre chrániť predovšetkým mladé broskyne. Drobné vetvičky sa totiž môžu vplyvom snehu a mrazu poškodiť. Preto je vhodné drevinu na toto obdobie včas pripraviť. Poslúžiť vám na to môže klasická jutovina či netkaná textília.
Rez broskýň
Aby sa broskyni dobre darilo, treba priebežne pristúpiť k jej rezu. Pokiaľ sa rozhodnete pre výsadbu stromu na jar, môžete prvý strih broskyne vykonávať prakticky hneď po výsadbe. Pri prvom reze je nutné si vybrať zhruba 5 najsilnejších výhonkov, z ktorých bude v budúcnosti tvorená celá koruna. Tieto výhonky potom zrežte na zhruba 3 vyrašené púčiky. Pamätajte na to, že posledný púčik musí smerovať z koruny smerom von.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Pokiaľ je broskyňa mladá, k rezu pristupujeme až trikrát ročne (na jar, počas leta a na začiatku jesene). Pri letnom a jesennom strihu sa vetvy skracujú zhruba o tretinu. Akonáhle broskyňa dosiahne vek štyri roky, stáva sa z nej takzvaný plodný stromček, a k rezu už pristupujeme odlišne. V tomto momente už stačia len dva rezy ročne, nie tri. Na jar je vhodné skontrolovať, či sa terminálny výhonok nijako nepredlžoval. Silné výhonky skráťte, slabé môžete rovno odstrániť. Na prelome leta a jesene potom všetky výhonky skráťte zhruba o jednu tretinu.
Marhule: Sladká chuť leta
Lahodné ovocie, ktoré neodmysliteľne patrí k typickým záhradám v našich končinách. Presne tak je možné charakterizovať marhule, ktorých pestovanie sa u nás teší veľkej popularite.
Výber odrody
Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie marhule vo vašej záhrade, určite vás bude zaujímať, akú konkrétnu odrodu zvoliť. Skoré odrody marhúľ sú charakteristické tým, že plody sa na strome objavujú už v júni a júli. Jednotlivé odrody spravidla tiež vynikajú dobrou odolnosťou voči mrazu. Tieto odrody marhúľ sa tešia popularite predovšetkým pre veľkosť svojich plodov a dobu zrenia. Skvele sa hodí do oblastí s mierne teplým podnebím. S neskorými odrodami marhúľ sa spája úroda na konci sezóny. Plody totiž dozrievajú až na konci leta a na jeseň. Medzi mrazuvzdorné odrody marhúľ je možné zaradiť odrodu Ledana. Hojne odporúčaná býva aj odroda Velita, ktorá zároveň vyniká pomerne slušnou odolnosťou voči hubovým chorobám. Pokiaľ budete marhuľu pestovať vo vyšších polohách, kde sa očakávajú nielen prízemné, ale aj kotlinové mrazíky, je možné odporučiť odrodu Lerosa.
Výsadba a pôda
Stromčeky marhúľ je možné do záhrady vysadiť ako na jeseň, tak na jar. Z hľadiska pôdy preferujú skôr suchší variant ľahšieho typu. Príliš ťažká pôda totiž môže zaťažovať korene. Studeným a zamokreným pôdam sa vyhnite.
Pred samotnou výsadbou je nutné skrátiť všetky korene a prípadne odstrániť tie poškodené (až na zdravú časť). Vysadené stromčeky je vhodné vyviazať ku kolom a zaistiť im ochranu proti poškodeniu zverou.Pri výsadbe marhule sa hojne používajú takzvané podpníky. Zjednodušene povedané sa jedná o rastlinu (alebo jej časť), ktorá slúži na očkovanie či vrúbľovanie inej rastliny. Jej zásluhou sa podporí prežitie zasadenej rastliny. Ako podpníky pre marhule sa pri kvalitných pôdach používajú marhuľové semenáče. V prípade ťažšej alebo suchšej pôdy je možné zvoliť myrobalán. V ťažších vlhkých pôdach je možné pracovať so slivkovými podpníkmi.
Prečítajte si tiež: Alternatívy k sieťke na ovocie pre deti
Starostlivosť a rez
Starostlivosť o marhule spočíva predovšetkým v častej zálievke mladého stromu. Tie staršie stačí zalievať už iba v období sucha. Marhule začínajú plodiť väčšinou druhý až tretí rok po výsadbe. Vôbec najvyššiu plodnosť stromy spravidla dosahujú medzi desiatym až dvanástym rokom. Jednou z veľmi dôležitou disciplínou pri pestovaní tohto ovocného stromu je bezpochyby správne strihanie marhúľ. Jarný rez marhúľ sa vykonáva v období od začiatku pučania až do mája. Ide o výchovný rez, pri ktorom sa odstraňujú suché, choré či poškodené výhonky. Tento rez je zásadné prevádzať najmä pri novo vysadených stromčekoch. K letnému rezu marhúľ sa pristupuje v období od polovice júna až augusta (preto sa mu niekedy hovorí aj augustový rez marhúľ). Jeho úlohou je podnietiť rast nových vetiev. Tvorbu mladých letorastov dlhších ako 25 cm je možné podporiť skrátením vetví o tretinu až polovicu. Na jeseň sa môžete zamerať na zastrihávanie konármi obťažkaných stromov, pri ktorých sa jednotlivým vetvám nedostáva dostatok svetla. Bez jesenného rezu by marhuľa nemusela mať na jar dostatok sily na to, aby mohli vyrašiť nové púčiky. Ako radikálny rez marhúľ sa označuje ten, ktorý sa vykonáva bezprostredne po výsadbe. Vtedy treba odstrániť všetky výhonky, ktoré rastú príliš nízko a mohli by deformovať kmeň rastliny. Okrem toho je nutné skrátiť aj všetky ostatné výhony, ktoré sa najčastejšie strihajú na jednu tretinu až dve tretiny dĺžky. Ideálnym obdobím pre tento rez je prvá jar po jesennej výsadbe stromu.
Hrušky: Klasika slovenských záhrad
Hrušky sú takou pomyselnou klasikou slovenských záhrad. Ich plody sa skvele hodia nielen na priamu konzumáciu, ale aj na výrobu kompótov alebo napríklad destilátov.
Výber odrody
U skorých odrôd sa úrody dočkáte spravidla od začiatku augusta do začiatku septembra. Pýšia sa sladkou a šťavnatou chuťou a sú určené na priamu konzumáciu. Jesenné hrušky spravidla dozrievajú v septembri. Ich dužina je príjemne sladkastá, šťavnatá a rozplývavá. Tieto odrody sa tiež hodia buď na priamu konzumáciu, alebo krátkodobé uskladnenie. Konzumná zrelosť zimných hrušiek nastáva zhruba od januára do apríla. Aj vzhľadom na to sú väčšinou určené na uskladnenie. Z obľúbených odrôd možno spomenúť napríklad hrušku Erika, Amfora či Blanka a Bohemica. Zatiaľ čo niektoré odrody hrušiek sú vhodné do teplejších oblastí s nadmorskou výškou od 200 do 350 metrov, iné je možné vysadiť v lokalitách s nadmorskou výškou od 200 do 500 metrov. Medzi hrušky do vyšších polôh sa radí napríklad Alice, Erica, hruška Lucasova či Alfa. Medzi samoopelivé odrody hrušiek patrí napríklad hruška Condo či hruška Patten. Spomenúť môžeme tiež čiastočne samoopelivú odrodu s označením hruška Suvenír.
Stanovisko a pôda
Hrušky majú všeobecne vyššie nároky na podmienky stanovišťa. Dariť sa im bude najmä v teplých a stredných polohách, pričom priemerná ročná teplota stanovišťa by sa mala pohybovať medzi 7,5-9 °C. Čo sa týka pôdy, tú voľte hlbokú, stredne ťažkú až ťažšiu. Mala by byť slabo kyslá až neutrálna, ideálne je pH medzi 6,0-7,2 pH. Naopak nevhodné na pestovanie sú vápenité a podmáčané pôdy. Dôležitá je tiež správna orientácia stanovišťa na svetové strany, kde hruškám prospieva najmä juhovýchodná, juhozápadná či južná expozícia.
Výsadba a starostlivosť
Pre samotnú výsadbu hrušky treba vyhĺbiť dostatočne veľkú jamu (s rozmermi zhruba 1 m × 60 cm). Pred zasadením stromčeka odstráňte jeho odumreté korene a namočte ho do vody. Väčšina mladých stromov bude v prvých rokoch života potrebovať vhodnú oporu. Preto do vyhĺbenej jamy zatlčte aj kôl. Po zasadení stromu do pôdy ho nezabudnite zaliať zhruba 15 litrami vody. Pri výsadbe hrušky môžete použiť aj prípravok Plantasorb, ktorý pomáha v pôde udržovať vodu a uvoľňuje ju pre potreby rastliny v suchom období.
Ochrana a rez
Medzi najvýznamnejšie choroby hrušiek sa radí takzvaná hrdza hrušková, hostiteľom je borievka. Choroba sa pritom vyskytuje práve v miestach, kde sa nachádzajú oba tieto stromy. Prevencia pred výskytom choroby spočíva v tom, že by ste nemali oba hostiteľské stromy pestovať v tesnej blízkosti. Rez hrušiek sa vykonáva podľa prakticky rovnakých zásad ako rez jabloní. Táto drevina všeobecne rez znáša veľmi dobre. Keďže má tendenciu rásť strmšie smerom nahor, je vhodné ju …
Drobné ovocie: Pestrá paleta chutí a vitamínov
Jahody, maliny, černice, egreše, ríbezle, kanadské a kamčatské čučoriedky, brusnice, rakytník a ďalšie, menej známe drobné ovocie, môžete na záhrade pestovať bez použitia chemických prostriedkov. Bio záhrada by mala byť principiálne druhovo pestrá. Preto by ste sa mali pokúsiť pestovať okrem bežných jahôd, malín či ríbezlí aj pozabudnuté alebo novo využívané druhy drobného ovocia. Pre každú rastlinu vyberte stanovište podľa nárokov druhu, len tak bude dobre prosperovať a dávať očakávanú úrodu.
Jahody
Jahodník je z drobného ovocia najnáročnejšie na starostlivosť. Vyžaduje slnečné a chránené stanovište, živinami zásobenú pôdu a pravidelnú zálievku. Výskyt nepríjemnej plesne šedej výrazne obmedzíte mulčovaním záhonu, alebo výsadbou do mulčovacej netkanej textílie.
Maliny a černice
Maliny a černice sú pôvodom plodiny lesných čistiniek. Poskytnite im slnečnú, chránenú polohu, priepustnú, vlhkú, slabo kyslú pôdu (pri výsadbe môžete pridať rašelinu) a mulčujte. Predajcovia ponúkajú tiež rôzne odvodené druhy, ako sú beztŕňové černice či žlté maliny.
Ríbezle a egreše
Ríbezle a egreše znesú takmer akékoľvek podmienky, ale ak chcete, aby dobre plodili, vyberte slnečnú polohu s vlhkejšou pôdou. Ríbezle je lepšie pestovať ako ker, pretože starne pomalšie ako v stromčekovej variante. Rastliny mulčujte, na jeseň ich môžete prihnojiť kompostom. Pre obmedzenie výskytu múčnatky a hrdze je dobré pestovať medzi kríkmi aromatické byliny, napríklad mätu a palinu. Čierne ríbezle rodia na jednoročnom dreve a veľmi rýchlo starnú. Koncom zimy resp. skoro na jar sa režú na 2 - 3 púčiky. Potom sa už neskracujú, ale podporuje sa ich rast.
Čučoriedky a brusnice
Záhradné čučoriedky, zvané aj kanadské, sú u nás pomerne rozšírené. Sú to kríky z čeľade vresovcovitých, preto je nevyhnutné zabezpečiť im pôdu s kyslou reakciou. Pre milovníkov brusníc možno odporučiť pestovanie kultúrnych odrôd. Majú nároky na prostredie podobné ako všetky vresovcovité rastliny. Sadia sa do rovnakého substrátu ako kanadské čučoriedky.
Kamčatské čučoriedky
Pomerne málo sú u nás rozšírené kamčatské čučoriedky. Sú to nenáročné kríky plodiace v máji pikantné, voňavé, podlhovasté plody.
Aktinídia (mini kiwi)
V našich klimatických podmienkach je možné pestovať drobnoplodé mrazuvzdorné druhy (napríklad Actinidia kolomikta a A. argtura), ktoré dozrievajú v septembri až októbri. Aktinídia sa vysádza a pestuje podobne ako vinič hroznorodý, potrebuje však zálievku a neznáša okopávanie.
Arónia
Aronia melanocarpa je ker asi 3 metre vysoký. Plody sú čierne s cenným obsahom vitamínov a minerálnych látok. Arónii vyhovuje slnečné stanovište, neznáša zamokrenú pôdu. Inak nevyžaduje prakticky žiadnu starostlivosť a chorobami a škodcami netrpí. Staršie kríky sa v čase vegetačného pokoja presvetľujú.
Rakytník
Absolútne nenáročný ker je rakytník rešetliakový (Hippophäe rhamniodes). Poskytuje plody s vysokou nutričnou kvalitou, využíva sa aj na prípravu liečiv. Pre úspešné pestovanie potrebujete vysadiť 2 rastliny vedľa seba, samčiu a samičiu. Samčí ker má viditeľné a veľké, zložené púčiky pripomínajúce šišku cédra, odstupujúce od výhonku. Samčia rastlina dokáže opeliť až 7 samičích rastlín. Sú vetrom opelivé. Rakytník je nenáročná drevina, dobre zvládajúca akékoľvek podmienky. Dobre odoláva suchu aj teplu, darí sa mu aj vo vlhkom, nie trvalom podmáčanom prostredí.
Drieň
Teplomilnou, veľmi dekoratívnou drevinou je drieň obyčajný (Cornus mas). Je možné ich konzumovať čerstvé alebo spracovávať rôznymi spôsobmi.
Netradičné ovocie
V súčasnosti je trendom prinavracať hodnotu starým odrodám a druhom, ktoré v minulosti boli v záhradách bežným ovocím. Spravidla mali vysokú úžitkovú hodnotu, množstvo vitamínov a zdraviu prospešných látok pre telo i dušu. Okrem toho majú širokú možnosť spracovávania a výborne chutia.
- Goji - Kustovnica čínska (Lycium chinensis): Dorastá do výšky 2 m a plody sú červené a podobné šípkam. Chutia ako brusnice alebo hrozienka.
- Schizandra čínska (Schizandra chinensis)
- Baza (Sambucus nigra)
- Moruša (Morus nigra, Morus alba)
- Zemolez (Lonicera kamtschatica)
Rýchlo rastúca zelenina
Nie u všetkých druhov zeleniny je potrebné čakať na želaný výsledok celú jar a leto (a niekedy aj jeseň).
- Reďkovky: Väčšina odrôd je pripravená na zber už do 30 dní.
- Špenát: Stačí zásaditá pôda a aspoň trocha slnečného svitu.
- Rukola: Na pôdu i vlahu nenáročná jednoročná rastlina, ktorú môžete ľahko vypestovať aj zo semien.
- Šalát: Najrozšírenejšou a najobľúbenejšou zeleninou vôbec.
- Kríčkové fazule: Nemajú tuhé vlákna, takže ich pred konzumáciou nemusíte nijako zdĺhavo upravovať.
- Hrášok: Krátku vegetačnú dobu a zbierať ho môžete už po približne 9 - 12 týždňoch.
- Jarná cibuľka: Úrody sa touto dobou môžete dočkať aj do dvoch týždňov.
- Baby karotka: Drobnú mrkvu môžete zbierať už po 30 dňoch.
- Uhorky nakladačky: Vysievať môžete od druhej polovice apríla až do začiatku mája.
- Cukety: U skorých odrôd je vegetačná doba okolo 40 dní, u neskorých odrôd približne 70 dní.