Stavovce sú najdokonalejšou skupinou chordátov, ktoré sa vyznačujú dobre vyvinutou nervovou sústavou a zmyslami. Ich charakteristickým znakom je chrbtica, ktorá tvorí osovú kostru tela a tiahne sa od hlavy po chvost, predstavujúc hlavnú opornú časť kostry. Na chrbticu je pripojená lebka, lopatkový pletenec horných končatín a panvový pletenec dolných končatín. Kostra, ktorá určuje tvar tela, poskytuje oporu. Stavovce sú pohyblivé živočíchy s pevnou vnútornou kostrou z kostí alebo chrupiek, ktorá je pevná a zároveň ohybná vďaka kĺbovým spojeniam, na ktoré sa pripájajú svaly. Povrch tela stavovcov pokrýva viacvrstvová koža (slizká, šupinatá alebo operená), ktorá má ochrannú funkciu. Telo stavovcov tvorí hlava, trup a končatiny, prípadne chvost. Na uchopovanie a spracovávanie potravy slúžia čeľuste u všetkých stavovcov (okrem kruhoústnic). Srdce, zložené z predsiení a komôr s chlopňami brániacimi spätnému toku krvi, je centrom obehovej sústavy. Rúrkovitá nervová sústava je sústredená na chrbtovej strane tela. Zmysly (zrak, sluch, čuch, chuť, hmat, zmysly magnetické a elektrické, zmysly na vnímanie bolesti, tepla, gravitácie) slúžia na hľadanie potravy, ochranu pred nebezpečenstvom. Stavovce sú oddeleného pohlavia s vývinom väčšinou priamym. Nepriamy vývin prostredníctvom larvy sa vyskytuje napr. u kruhoústnic, drsnokožcov, rýb a obojživelníkov. Plazy, vtáky a cicavce majú priamy vývin.
Charakteristika vybraných skupín rýb
Kruhoústnice
Kruhoústnice sú morské stavovce, ktoré sa tvarom tela podobajú úhorom. Nemajú čeľuste, namiesto ktorých im slúži prísavkovitý otvor s ostrými zubami. Telo im vystužuje chrupkovitá chorda. Za hlavou majú žiabrové otvory. Chvost majú z bokov stlačený a okrem chvostovej plutvy majú plutvový lem. Telo je bez šupín a majú slabý zrak. Parazitujú na rybách, živia sa ich tkanivami a krvou. V dospelosti väčšinou žijú v mori. Neresia sa v sladkej vode, po neresení obaja rodičia zahynú, žijú istý čas ako larvy a potom zamieria do mora.
Drsnokožce
Drsnokožce väčšinou žijú v mori ako morské predátory, niektoré navštevujú aj sladké vody, pričom niekoľko druhov je výlučne sladkovodných. Vnútorná kostra je z chrupky. Majú plakoidné šupiny, ktoré stavbou a zložením pripomínajú zuby a sú veľmi ostré (chiméry šupiny nemajú). Na rozdiel od rýb nemajú plynový mechúr, namiesto neho majú v pečeni veľa oleja, ktorý ich nadľahčuje. Majú negatívny vztlak, takže musia neprestajne plávať, aby neklesli na dno. Majú 5-7 žiabrových otvorov a veľmi dobre vyvinuté zmysly (hlavne zrak a čuch), vrátane Lorenziho ampúl, ktoré slúžia na zisťovanie slabého elektrického poľa vytváraného inými živočíchmi, a bočnej čiary, ktorou vnímajú jemné vibrácie. Sú prevažne dravé, niektoré sa živia aj uhynutými živočíchmi a zdochlinami. Patria sem žraloky s prúdnicovitým telom a tuhými plutvami, ktoré nemôžu ohýbať ani prikladať k telu (kormidlujú nimi). Ich veľkosť kolíše: od 12 m po 30 cm. Majú 5 párov žiabrových štrbín a najviac sa vyskytujú v tropických vodách.
Rajotvaré
Rajotvaré majú sploštené telo a krídlovité plutvy. Žijú pri dne, niektoré sa čiastočne zahrabávajú do usadenín. Ústa majú na spodnej strane hlavy. Buď nemajú šupiny, alebo majú veľké ostnité šupiny. Na chvoste majú veľký tŕň napojený na jedové žľazy.
Malá skupina rýb má mäkké telo bez šupín, dlhé a štíhle, mohutnú hlavu s veľkými očami. Vyskytujú sa v okolí Arktídy a Antarktídy.
Prečítajte si tiež: Význam rýb pre slovenský ekosystém
Kostnaté ryby
Kostnaté ryby predstavujú najväčšiu skupinu stavovcov. Takmer všetky ryby majú plutvy. Väčšina rýb má šupiny, na ktorých býva tenká vrstva kože vylučujúca sliz, ktorý odpudzuje cudzopasníky a choroboplodné zárodky. Šupiny poskytujú ochranu a hladké obtekanie vody okolo nich. Existujú dva typy šupín: cykloidné a ktenoidné.
Orgánové sústavy rýb
Cieľom poznania vnútornej stavby tela je pochopiť funkciu opornej a pohybovej, tráviacej, dýchacej, obehovej, vylučovacej, riadiacej sústavy a zmyslových orgánov, rozmnožovanie, vývin a starostlivosť o potomstvo u predstaviteľov stavovcov a pochopiť typické životné prejavy a význam ochrany stavovcov.
Medzi hlavné orgánové sústavy patrí:
- Oporná a pohybová sústava
- Dýchacia sústava
- Tráviaca sústava
- Obehová sústava
- Vylučovacia sústava
- Riadiaca sústava a zmyslové orgány
- Rozmnožovacia sústava, spôsoby rozmnožovania stavovcov a starostlivosť o potomstvo
Kostra rýb
Kostra živočíchov tvorí ochranu dôležitých orgánov pred poškodením a je pevnou a pohyblivou oporou tela a závesným aparátom pre pohybové orgány - svaly. Vnútorná kostra je produktom mezodermy alebo mezogley (hubky, mechúrniky). Poskytuje oporu pre pohybovú sústavu živočícha a neobmedzuje jeho rast. U bezstavovcov vnútorná kostra predstavuje napr. ihlice hubiek alebo ostnatý pancier ostnatokožcov, kutikulárne vychlípeniny - lišty, na ktoré sa viažu svaly článkonožcov, chrupkovitá lebka hlavonožcov. Vnútorná kostra ostnatokožcov je zložená z vápenatých plátkov, ktoré sú spojené kĺbmi, čo im umožňuje flexibilný pohyb. Základom vnútornej kostry stavovcov je chrbtová struna (chorda dorsalis) endodermálneho pôvodu, ktorá je osou tela nižších stavovcov. Chorda sa pokladá za typ hydroskeletu. Hydroskelet je štruktúra, ktorá využíva tekutiny na udržanie tvaru a poskytnutie mechanického odporu. V prípade chordy sú to práve bunky s veľkými vakuolami, ktoré sú pod vysokým turgorovým tlakom. Tento tlak dodáva chorde jej charakteristickú pevnosť a pružnosť. Chordu majú všetky chordáty, aspoň v embryonálnom štádiu, no u niektorých skupín aj po celý život (kopijovce, kruhoústnice). Plášťovce majú chordu v larválnom štádiu. Vo fylogenéze je postupne chorda zatláčaná chrbticou (columna vertebralis), ktorá je mezodermálneho pôvodu. U kruhoústnic je chorda dorsalis podporovaná čiastočnými chrupavkovitými stavcami. U drsnokožcov je chrbtica celá chrupavkovitá, čo poskytuje flexibilitu potrebnú pre pohyb vo vode. U chrupkokostnatých rýb je chrbtica kombináciou chrupavkovitých a kostených štruktúr. U kostnatných rýb, obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov je chrbtica kostená, pevná a odolná a v mnohých prípadoch prispôsobená špecifickým spôsobom pohybu, ako je plávanie, let alebo beh. Kostru stavovcov tvoria tri druhy spojivových tkanív - väzivo, chrupka a kosť. Kosti sú medzi sebou pohyblivo spojené kĺbmi, čím sa zabezpečuje pohyb nielen jednotlivých častí tela, ale aj celého organizmu. Kostru stavovcov tvoria tri funkčné celky:
- Kostra hlavy - má pri živočíchoch rôzny tvar, špecifické časti (napr. zobák vtákov) a tvorí ju tvárová a mozgová časť
- Kostra trupu - tvorí ju chrbtica a kostra hrudníka
- Kostra končatín - končatiny sú dobre vyvinuté pri suchozemských stavovcoch - ich vývojové transformácie sú napr. plutvy rýb
Šťuka ako príklad
Šťuka obecná (Esox lucius; Linnaeus, 1758) je dravá ryba z čeľade šťukovitých. Patrí medzi najznámejšie sladkovodné dravce v Európe. Šťuka je výborne prispôsobená dravému spôsobu života. Stavba tela šťuke umožňuje rýchly štart k útoku na jej korisť. Zuby sú mierne zahnuté dovnútra, pre lepšiu fixáciu koristi. Po opotrebovaní sa tieto zuby nahradzujú. Telo je z vrchu a na bokoch zeleno hnedé, pokryté svetlými škvrnami, z pravidla usporiadanými do zvislých pruhov, brucho je svetlejšie, spravidla špinavo biele. Oko je žlté, plutvy tmavšie a priečne pruhované. Šťuka obecná je najrozšírenejším z piatich zástupcov z čeľade šťukovitých. Šťuka nie je príliš náročná ohľadom typu vody, vyhovuje jej každé vodné prostredie s dostatkom koristi. Šťuka obecná je aktívna hlavne počas dňa, pričom jej potravou sú hlavne menšie ryby napr. ostriež, belice, hrúzy, jalce, plotice a podobne. Šťuka obecná je považovaná za veľmi cenný úlovok medzi športovými rybármi, nakoľko veľké šťuky chytajú sporadicky aj skúsení rybári. Lov šťúk prívlačou sa v poslednej dobe veľmi rozmohol, nakoľko je to veľmi bojovná ryba a len málokedy rybár neuspeje. Zoogeograficky územie patrí do západokarpatského úseku podproviencie karpatských pohorí. Žijú tu takmer všetky západokarpatské horské a vysokohorské druhy, z ktorých viaceré sú endemické a reliktné.
Prečítajte si tiež: Slovenské dravé ryby
Ryby Nízkych Tatier
Ryby Nízkych Tatier sú viazané na rieky a potoky horského (pstruhového) a podhorského (lipňového) pásma. Medzi najbežnejšie druhy patrí pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario), ktorý sa vyskytuje prevažne v horskej a podhorskej zóne. Sprievodným druhom pásma pstruha je hlaváč pásoplutvý (Cottus poescilopus). Všetky tri spomínané druhy rýb patria medzi významné bioindikátory čistoty vôd. Z ostatných druhov rýb žijú v tokoch Nízkych Tatier:
- hlavátka podunajská (Hucho hucho)
- slíž severný (Noemacheilus barbatulus)
- čerebľa obyčajná (Phoxinus phoxinus)
- hrúz obyčajný (Gobio gobio)
- jalec hlavatý (Leuciscus cephalus)
- jalec maloústy (Leuciscus leuciscus)
- podustva severná (Chondrostoma nasus).
Pstruh Potočný (Salmo Trutta Morpha Fario)
Je naša pôvodná ryba žijúca prevažne v horských a čiastočne aj podhorských potokoch a riekach. Vyskytuje sa v čistých prúdivých tokoch s tvrdým štrkovitým až kamenistým dnom a dostatkom úkrytov. Vyžaduje chladnú vodu, je náročný na obsah rozpusteného kyslíka vo vode 9 - 11 mg.l a teplotu vody 10 - 15 °C. V letných mesiacoch by nemala prekračovať 18 °C. Z hľadiska bionómie je reofilný, ikru ukrývajúci druh. Mliečňaci majú dlhšiu hlavu, kútiky úst presahujú zadný okraj oka, u starších jedincov je dolná čeľusť hákovito zahnutá a v čase neresu majú svadobný šat - výraznejšie sfarbenie a tmavšie pigmentované boky a brucho. Neres prebieha od septembra až do decembra. Ikrenačka zahrabáva oplodnené ikry do vopred pripravenej jamky - tzv. hniezda v dne. Ikry žltej až oranžovej farby 4-5 mm veľké. Pohlavná zrelosť nastáva v 2 až 4.roku. Plôdik je po vyliahnutí 20 - 25 mm dlhý a ukrýva sa medzi kameňmi. Po strávení žĺtkového vrecka, čo trvá asi 20 dní začína prijímať potravu. Spočiatku je to drobný bentos neskôr sa živý dravo ( hmyz napadaný na hladinu, menšie ryby). Spravidla dorastá do dĺžky 45 - 50 cm pri hmotnosti 1 až 1,5 kg. Pstruh potočný patrí medzi naše najhodnotnejšie ryby horského a podhorského pásma. V športovom rybolove sa cení pre svoju bojovnosť a jeho lov na mušku poskytuje skutočný pôžitok.
Pstruh Dúhový (Salmo Gairdneri)
Pôvodnou domovinou pstruha dúhového je Severná Amerika. Vytvoril viacero ekologických a zemepisných foriem vrátane migračných, potočných a jazerných. Do Európy ho prvýkrát priviezli v roku 1874 a to do Anglicka. Na Slovensko dovezený v roku 1880. V druhej polovici 20. storočia k nám boli introdukované rôzne formy a línie (Dánsko, Francúzsko, USA). U nás žije v tečúcich i stojatých vodách, bohatých na obsah rozpusteného kyslíka viac ako 6 mg.l (9 -11 mg.l). Optimálne teploty pre chov sú 10 - 18 °C. Pri dostatku kyslíka znáša aj teploty nad 20 °C. Má zavalitejšie telo striebristej farby s tmavomodrým alebo tmavozeleným chrbtom, ktoré je husto posiate čiernymi škvrnami bez lemovania. Typickým znakom je červenkastý až purpurový pás tiahnuci sa pozdĺž bočnej čiary od žiabrového viečka po análnu plutvu. V čase neresu výrazný pohlavný dimorfizmus. Mliečniak - výrazné intenzívne sfarbenie, predný okrej prsných, brušných a análnej plutvy je sivobiely. Špicatá časť hlavy a mierne hákovito zahnutú spodnú čeľusť. Neres prebieha pri teplote vody 8 - 10 °C na pieščito-štrkovitom dne. Pohlavná dospelosť 2 - 3 rok, skôr mliečniak neskôr ikrenačka. Spočiatku sa živý drobným bentosom neskôr sa živý dravo ( hmyz napadaný na hladinu, menšie ryby). Na reprodukciu vo farmovom chove sa používajú generačné ryby vo veku 3 až 6 rokov. Dosahuje hmotnosť do 20 kg, u nás dĺžku do 80 cm pri hmotnosti 7 - 10 kg.
Sivoň Americký
Je nepôvodný druh dovezený zo Severnej Ameriky a v roku 1884 sa z Nemecka dostal na naše územie. U nás žije v tečúcich vodách horskej a podhorskej zóny. Má identické nároky na prostredie ako pstruh potočný, ale jeho výskyt je sporadický (Štrbské pleso, povodie Torysy, Nitry a Čierny Váh) Vyžaduje čistú, studenú a dobre prekysličenú vodu, pričom znáša aj kyslejšie vody (pH≤5). Vďaka tomu sa udrží aj v lesných biotopoch. Vysadzuje sa do tokov kde nie je pstruh potočný pre priestorovú a potravnú konkurenciu. Sivoň je pestrejšie sfarbený. Chrbát je olivovozelený až modrozelený s typickými svetlými meandrujúcimi pásikmi - tzv. mramorovaním. Na tele má husto rozmiestnené červené, žltkasté a belavé škvrny. Prvý lúč prsných, brušných a análnej plutvy je krémovo biely. Mliečnaci majú intenzívnejšie sfarbenie a hákovito zahnutú spodnú čeľusť. Neres od septembra do decembra. Niekedy dochádza k medzidruhovému kríženiu s pstruhom potočným výsledkom je tzv. tigrovaná ryba - neplodný kríženec. Ikrenačka na jeseň vytĺka štrkovité hniezdo do ktorého sa neresí a následne zahrabe ikry. Ikry sú veľké 4 mm, bledožltej až žltej farby.
Lipeň Tymianový
Patrí k našim pôvodným lipňovitým druhom rýb, ktorý obýva tečúce vody podhorskej zóny. Vyhovujú mu širšie toky s tvrdším pieščitým dnom, prípadne štrkovitým dnom. Nevyžaduje úkryty, ale má väčšie nároky na priestor. Za optimálne podmienky možno považovať teplotu vody 14 - 18 °C a obsah kyslíka na úrovni 8 - 10 mg. l. Krátkodobo znáša teploty okolo 20 - 25 °C za predpokladu, že obsah kyslíka neklesá pod 5 - 7 mg.l. Lipeň je reofilný, ikru zahrabávajúci druh, podobne ako lososovité druhy. Má štíhle podlhovasté telo torpédovitého tvaru, z bokov stlačené, pokryté pomerne veľkými šupinami. Hlava malá s veľkými očami. Čeľuste ozubené drobnými štetinovitými zúbkami. Chrbtová plutva je veľká, dlhá a pestro sfarbená. Sfarbenie lipňa závisí od veku a prostredia v ktorom žije. Je to krátkoveká ryba, ktorá sa dožíva spravidla 5- 6 rokov, zriedka viac. Pohlavne dospieva v 2 - 3 roku života. Neresí sa na jar, od konca marca do začiatku mája, pri teplote vody 8 - 11 °C. Na neresiská ako prvý prichádzajú mliečňaci, ktorí pripravia neresové hniezdo. Potravu tvorí spočiatku planktón, neskôr hlavnú zložku potravy tvoria rôzne bezstavovce, najmä larvy vodného hmyzu, kôrovce, červy, mäkkýše, náletová potrava a príležitostne aj ikry a plôdik iných druhov rýb. V dobrých podmienkach rastie rýchlo.
Prečítajte si tiež: Učte deti o prírode prostredníctvom kníh o rybách
Hlavač Pásoplutvý (Cottus Poescilopus)
Žijú na dne čistých horských a podhorských potokov a riek v pásme pstruha a lipňa. sú schopné sa zdržovať vo vodnom stĺpci. pokryté sliznatou kožou bez šupín. Ústa sú veľmi široké a ozubené. tŕne. zaokrúhlená. Ako bolo spomenuté, nemá plynový mechúr. Zafarbenie sa prispôsobuje okolitému prostrediu a je veľmi variabilné. šedý s tmavými škvrnami, ostatné telo mramorované, brucho vždy svetlé. vyčistenú jamku medzi kameňmi. Vo väčšine tokov žije spoločne s hlaváčom európskym. hlaváčom európskym.Úsek spoločného výskytu oboch druhov však býva len velmi krátky. vodou, s kamenitým či štrkovitým dnom. Žije pod kameňmi, v prúdoch a perejách. druhu je takmer totožná s hlaváčom európskym. Živí se hlavne larvami vodného hmyzu. Tvarom tela a dalšími znakmi je veľmi podobný hlaváčovi európskemu. výrazne priečne pruhovanými brušnými plutvami. škodcu v pstruhových tokoch, nakoľko požiera ikry pstruhov. obsahu kyslíka vo vode. Doba hájenia je od 15. marca do 31. ako nástrahová rybka - hlaváčové systémy na pstruhových vodách. Ing. J.
Ostatné druhy rýb
V slovenských tokoch sa vyskytujú aj ďalšie druhy rýb, ako napríklad kapor, lieň, amur, sumec, šťuka, zubáč a úhor.
Kapor
Kaprovi patrí prvenstvo medzi chovanými rybami aj z historického hľadiska. Prvé zmienky o chove pochádzajú z Číny z roku 2300 p. n. l. o kaprovi sa zmieňuje aj Aristoteles (384 - 322 pred n. l.) Pôvodnou domovinou kapra v Európe je rieka Dunaj. Z divej formy kapra ,,Sazana“ bola vyšľachtená rybničná forma, ktorú chováme dnes. Oproti sazanovi je vyšší, širší, s menšou hlavou a štyrmi formami ošupenia. Chovajú sa dve formy a to šupinatý a lysec. Kapor je teplomilná ryba s optimálnou teplotou chovu 18 -28 ˚C. Je stredne náročný na kyslík je to nedravý všežravec, ktorý sa živí prevažne živočíšnou potravou (planktón a bentos). Dobre prijíma a trávi obilniny, strukoviny a kŕmne zmesi. Kapor sa vyznačuje rýchlym rastom, ktorý závisí od viacerých činiteľov. V našich podmienkach dosahuje tržnú veľkosť 1500 až 4000 gramov v treťom až v štvrtom roku života. Rozmnožuje sa na jar v skupinách pri teplote vody nad 16 ˚C. Plôdik sa liahne za 3-4 dni. Svoje ikry lepí na rastliny a zaplavené časti trávnych porastov. O svoje potomstvo sa nestará. Kapor sa môže dožiť viac ako 40 rokov a hmotnosť môže dosiahnuť viac ako 30 kilogramov. Kapor je veľmi obľúbený, ako typická Vianočná potravina, pôstne jedlo s dlhou tradíciou na našom území. Je chov na Slovensku začal od 11 storočia. Kvalitou mäsa patrí medzi stredne tučné ryby.
Lieň
Lieň má valcovité telo, ústa sú malé oranžové, pysky mäsité s dvoma malými fúzikmi. Malé šupiny uložené hlboko v koži sú pokryté hrubou vrstvou slizu. Obľubuje stojaté alebo mierne prúdiace vody s bahnitým dnom. Patrí medzi kaprovité ryby najviac odolné na životné prostredie. Lieň je stanovištnou rybou žijúcou v skupinkách, ktorá konzumuje planktón, bentos - najmä vodné ulitníky. Lieň pomalšie rastie najmä v prvom roku života. Samice - ikernačky rastú o 25 - 35 % rýchlejšie. Konzumnú veľkosť 250 -300 g dosahuje v 3 - 4 roku života. Dorastá do dĺžky 600 mm a hmotnosti viac ako 3 kilogramy. Rozmnožuje - neresí na vodné , alebo zatopené suchozemské rastliny, od konca mája až do konca júla. Optimálna teplota na neres je 20 -23 ˚C. Plôdik sa liahne za 3 -4 dni. Má veľmi chutné mäso výborné na polievku.
Amur Biely
Pôvodnou domovinou tejto kaprovitej ryby je juhovýchodná Ázia rieka Amur. Má vysoké z bokov sploštené telo s dĺžkou tela viac ako 1m a hmotnosťou viac ako 40 kg. Má mohutnú hlavu s očami umiestnenými nízko pod ústami. Telo pigmentované vytvárajúce pestrejšiu mramorovú kresbu. Je to spoločenská ryba žijúca v húfoch. Veľmi citlivý je na nečakané zvuky pri ktorých vyskakuje nad hladinu. Živí sa planktónom. V potrave prevláda zooplanktón. Konzumnú veľkosť 2000 - 4000 g dosahuje v 3 - 4 roku života. V našich podmienkach sa prirodzene nerozmnožuje. Rozmnožuje sa umelým výterom pri teplote vody 22 -25 ˚C. Následne sa odchováva v pripravených rybníčkoch. Má chutné, jemné a biologicky hodnotné mäso. Je to kaprovitá ryba pretiahnutého valcovitého tvaru s výraznou širokou hlavou a telom pokrytým veľkými šupinami. V našich podmienkach pohlavne dospieva v 6 - 8. roku života. Rozmnožovanie závisí výlučne na umelom výtere. Realizuje sa v liahni pri teplote vody 20 - 24 °C. Ikry sú sivasté, pelagické a ich priemerná veľkosť 0,9 - 1,5 mm. Liahnutie za 1-1,5 dňa. Amur je všežravec. Je veľmi odolný voči nízkemu obsahu kyslíka. V rybníku má biomelioračnú funkciu (požiera vodné a pobrežné rastliny). Jeho potravu tvorí spočiatku zooplanktón a zoobentos, od veľkosti približne 20 mm začína konzumovať rastlinnú potravu. Kvalitou mäsa sa vyrovná kaprovi. Niektorí konzumenti ho uprednostňujú pre belšie mäso a lepšiu kuchynskú úpravu - (vyrovnanejšie podkovičky a lepšie filety).
Sumec Veľký
Ako najväčšia intenzívne chovaná dravá ryba sa v našich rybníkoch začala chovať v druhej polovici 20 storočia. Sumec je menej náročný na životné prostredie. Vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky. Pohlavne dospieva v 3 -6 roku života. Neresí sa v pároch koncom mája až začiatkom júla pri teplote vody nad 18 ˚C. Ikernačka(samica) kladie ikry v jednej dávke na korienky stromov alebo rastlín, ale tiež aj na zaplavenú trávu. Ikry ochraňuje mliečňak(samec). Plôdik sa liahne za 3 dni, živý zooplanktónom a hmyzom neskôr prechádza na ryby. Dospelé jedince sa živia rybami, ale okrem nich lovia aj cicavce až do veľkosti malého psa a vodné vtáctvo. V rybničných podmienkach dosahuje tržnú veľkosť v 3- 4 roku života. Optimálna hmotnosť pre konzum je 5 -10 kg. Sumčie mäso patrí medzi veľmi kvalitné s malým počtom kostí. Medzi konzumentami našich rýb je veľmi oblúbený. Pri väčšej hmotnosti je tučné a stráca na kvalite. Sumec môže u nás dorásť do hmotnosti viac ako 100 kg a dĺžky 2,5m.
Šťuka Severná
Šťuka je typická dravá stanovištná ryba. Väčšinou dňa sa ukrýva vo svojom teritóriu odkiaľ následne loví. Pohlavne dospieva v 2. - 3 roku života. Neresí sa od februára do marca pri teplote vody 6- 9 ˚C. Ikernačka kladie ikry jednorazovo na rastlinný podklad. Plôdik šťuky sa živý zooplanktónom a od veľkosti 3-4 cm začína konzumovať plôdik iných rýb. V dospelosti konzumuje výhradne ryby, ale príležitostne sa objavujú na jej jedálničku vodné hlodavce a hmyzožravce. Šťuka je absolútny dravec a kanibal, čo sa prejavuje hlavne u plôdika. Vyznačuje sa pomerne rýchlym rastom a v rámci chovu na našich rybníkoch dosahuje tržnú veľkosť už v 2 respektíve v 3 roku života (1000 g - 3500g). Intenzita rastu závisí od množstva potravy a životných podmienok. Šťučie mäso je kvalitné, má nízky obsah tuku bielu farbu a pevnú štruktúru. Patrí medzi doplnkové ryby chované v rybníkoch s podielom 1- 5 % . Produkcia šťučích násad a tržných rýb je veľmi žiadaná pre športových rybárov ako aj konzumentov našich rýb.
Zubáč
Patrí medzi dravú rybu s veľmi kvalitným mäsom, chovanú v našich rybníkoch. Neresí sa na korienky rastlín, stromov pri teplote vody 12 - 16 ˚C v pároch. Do vopred pripraveného hniezda ikernačka (samica) nakladie ikry o ktoré sa stará mliečňak (samec). Svoje hniezdo si zúrivo bráni a napáda aj ďaleko väčšie jedince ako je on. Potravu rybieho poteru tvorí zooplanktón a od 3 cm výlučne ryby. Zubáč je citlivý na kvalitu vody a obsah kyslíka a je pomerne citlivý na zákal vody. Vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky s tvrdším a nezabahneným dnom. V našich rybníkoch dosahuje v 1. roku života hmotnosť 30 -170 g. Tržnú veľkosť dosahuje zväčša v 3. - 4. roku života pri hmotnosti 1500 - 3000 g. Produkcia násad a tržných rýb je veľmi žiadaná. Jeho produkcia nepokrýva potreby Slovenska. Pre jeho citlivosť a náročnosť počas odchovu patrí medzi naše najviac cenené ryby. V našich podmienkach dorastá do dĺžky cez 1 m a hmotnosti viac ako 15 kg.
#